12849/87

7 13.   VERMEIROVÁ   proti BELGICKU   rozsudok   Európskeho súdu pre ¾udské práva   z 29. novembra 1991   (rozsudok Súdu bol uverejnený   v publikácii Európskeho súdu pre ¾udské práva   „PUBLICATIONS DE LA COUR EUROPÉENNE DES DROITS DE L’HOMME“,   Séria A, è. 214-C, Štrasburg 1992)   Preklad: Mgr. Zuzana Kupcová, PhD.   V E R M E I R E c o n t r e B E L G I Q U E   V E R M E I ROVÁ p r ot i B E L G I C K U   CHARAKTERISTIKA SAŽNOSTI   NAJVÝZNAMNEJŠIE PRÁVNE VETY   1. Zákaz diskriminácie medzi manželskými demi a nemanželskými demi   v dedièských veciach bol sformulovaný v rozsudku Európskeho súdu   pre ¾udské práva vo veci Marckxová dostatoène jasne a presne, aby   umožnil národnému sudcovi priamo ho aplikova v prípadoch, ktoré sú   mu predložené na posúdenie. (pozri tento rozsudok ods. 10)   Sažovate¾ka — Astrid Vermeirová — je nemanželské diea. Z tohto dô-   vodu ju belgické súdy vylúèili z okruhu dedièov po jej starých rodièoch z   otcovej strany.   Belgické súdy tak postupovali aj napriek tomu, že Európsky súd pre   ¾udské práva v roku 1979 v inom prípade proti Belgicku (Marckxová v. Bel-   gicko) vyslovil, že diskriminácia medzi manželskými demi a nemanželský-   mi demi v dedièských veciach je zakázaná (porušenie èlánku 14 Dohovoru   v spojení s èlánkom 8). Po vynesení tohto rozsudku zaèala v Belgicku pre-   bieha rozsiahla legislatívna reforma s cie¾om zmeni právne postavenie ne-   manželského dieaa. Táto reforma ešte nebola v èase rozhodovania o sa-   žovate¾kiných dedièských nárokoch skonèená. Súdy odmietli na prípad sa-   žovate¾ky aplikova priamo èlánok 8 Dohovoru, t. j. zákaz diskriminácie   sformulovaný v rozsudku Európskeho súdu pre ¾udské práva a naïalej po-   stupovali pod¾a zákona, o ktorom vedeli, že je v rozpore s Dohovorom.   Odôvodnili to tým, že èlánok 8 Dohovoru nemožno priamo aplikova, pre-   tože štátu ukladá pozitívny záväzok, legislatívnu zmenu, za splnenie ktoré-   ho nesie zodpovednos zákonodarná moc, a nie súdna moc.   2. V prípade Marckxová Súd spresnil, že princíp právnej istoty zbavuje bel-   gický štát toho, aby znova posúdil právne úkony a situácie, ktoré pred-   chádzali vyneseniu tohto rozsudku. (pozri tento rozsudok ods. 20)   3. Rozsudok vo veci Marckxová uznal za diskriminaèné totálne nepovola-   nie k dedièstvu založené len na „nemanželskom“ charaktere príbuzen-   ského zväzku. (pozri tento rozsudok ods. 25)   4. Nevie sa, èo mohlo zabráni odvolaciemu súdu a následne kasaènému   súdu v tom, aby sa podriadil záverom rozsudku vo veci Marckxová prá-   ve tak, ako to urobil prvostupòový súd: pravidlo, ktoré zakazovalo dis-   krimináciu založenú na „nemanželskom“ charaktere príbuzenského   zväzku, ktorý spájal sažovate¾ku s poruèite¾om, nebolo ani nepresné,   ani neúplné. (pozri tento rozsudok ods. 25)   5. Na to, aby sa rešpektoval Dohovor, nebolo vôbec nutné najprv globálne   prepracovanie, ktoré malo radikálne a ucelene modifikova celé „príbu-   zenské“ a dedièské právo. (pozri tento rozsudok ods. 26)   6. Sloboda výberu priznaná štátu, pokia¾ ide o prostriedky na splnenie   svojho záväzku pod¾a èlánku 53, neumožòuje štátu pozastavi apliká-   ciu Dohovoru, pokým èaká na výsledok legislatívnej reformy, do tej mie-   ry, že núti Súd odmietnu v roku 1991... dôvody sažnosti identické s tý-   mi, ktorým vyhovel 13. júna 1979. (pozri tento rozsudok ods. 26)   V E R M E I ROVÁ p r ot i B E L G I C K U       V E R M E I ROVÁ p r ot i B E L G I C K U   COUR EUROPÉENNE DES DROITS DE L’HOMME   novembre 1991   EURÓPSKY SÚD PRE ¼UDSKÉ PRÁVA   29. novembra 1991   PRÍPAD VERMEIROVÁ   AFFAIRE VERMEIRE   ROZSUDOK   ARRÊT   (version raccourcie)   (krátené)   V prípade Vermeirová proti Belgicku   En l’affaire Vermeire c. Belgique,   Európsky súd pre ¾udské práva v súlade s èlánkom 43 Dohovoru o ochrane   ¾udských práv a základných slobôd („Dohovor“) a príslušnými ustanove-   niami Rokovacieho poriadku Súdu, v komore zloženej z týchto sudcov:   La Cour européenne des Droits de l’Homme, constituée, conformément à   l’article 43 de la Convention de sauvegarde des Droits de l’Homme et des   Libertés fondamentales (“la Convention”) et aux clauses pertinentes de son   règlement, en une chambre composée des juges dont le nom suit:   R. RYSSDAL, prezident,   THÓR VILHJÁLMSSON,   D. BINDSCHEDLER-ROBERTOVÁ   B. WALSH,   MM. R. RYSSDAL, président,   THÓR VILHJÁLMSSON,   Mme D. BINDSCHEDLER-ROBERT,   MM. B. WALSH,   A. SPIELMANN,   A. SPIELMANN,   J. DE MEYER,   J. DE MEYER,   S. K. MARTENS,   S. K. MARTENS,   A. N. LOIZOU,   A. N. LOIZOU,   J. M. MORENILLA,   J. M. MORENILLA,   ako aj M.-A. EISSEN, registrátor, a H. PETZOLD, zástupca registrátora,   ainsi que de MM. M.-A. EISSEN, greffier, et H. PETZOLD, greffier adjoint,   po rokovaní na neverejnom zasadnutí 27. mája a 24. októbra 1991   Après en avoir délibéré en chambre du conseil les 27 mai et 24 octobre   1991,   vynáša tento rozsudok, ktorý bol prijatý v poslednom uvedenom dni:   Rend l’arrêt que voici, adopté à cette dernière date:   V E R M E I R E c o n t r e B E L G I Q U E       V E R M E I ROVÁ p r ot i B E L G I C K U   KONANIE1   PROCÉDURE   ...   ...   EN FAIT   K FAKTOM   I. LES CIRCONSTANCES DE L’ESPÈCE   I. OKOLNOSTI PRÍPADU   8. Ressortissante belge domiciliée à Bruxelles, Mme Astrid Vermeire est   8. Belgická štátna príslušníèka Astrid Vermeirová, bývajúca v Bruseli, je   uznaná nemanželská dcéra Jérôma Vermeira, ktorý zomrel slobodný v roku   a ktorý bol synom zomrelých manželov Camiela Vermeira a Irmy Van   den Berghovej. Títo manželia mali dve ïalšie deti, Gérarda a Roberta, ktoré   zomreli v roku 1951 a 1978, prvý slobodný a bez potomka, druhý zanechal   zo svojho manželstva dve deti, Francinu a Michela.   la fille naturelle reconnue de Jérôme Vermeire, décédé célibataire en 1939 et   fils des défunts époux Camiel Vermeire et Irma Van den Berghe. Ceux-ci   avaient deux autres enfants, Gérard et Robert, morts respectivement en   et en 1978, le premier célibataire et sans descendant, le second lais-   sant deux enfants de son mariage, Francine et Michel.   9. Les grands-parents de la requérante, qui l’avaient élevée après la   disparition de son père, décédèrent tous deux ab intestat, Irma Van den   Berghe le 16 janvier 1975 et Camiel Vermeire le 22 juillet 1980. Les héritiers   de la grand-mère étant restés en indivision jusqu’à la mort du grand-père,   les deux successions furent liquidées et partagées en une seule procédure   entre les petits-enfants légitimes, Francine et Michel. Astrid Vermeire s’en   trouva exclue par le jeu de l’article 756 ancien du code civil (paragraphe 13   ci-dessous).   9. Starí rodièia sažovate¾ky, ktorí ju vychovali po smrti jej otca, zomreli   obaja ab intestato (t. j. bez zanechania závetu), Irma Van den Berghová 16. ja-   nuára 1975 a Camiel Vermeire 22. júla 1980. Keïže dedièia starej matky   zostali (ideálnymi) spoluvlastníkmi až do smrti starého otca, obe dedièstvá   boli vyporiadané a rozdelené v jednom konaní medzi legitímne vnúèatá   Francinu a Michela. Astrid Vermeirová bola z dedenia vylúèená pod¾a staré-   ho èlánku 756 Obèianskeho zákonníka (odsek 13).   10. Le 10 juin 1981, elle saisit le tribunal de première instance de   Bruxelles d’une action en pétition d’hérédité. Par jugement du 3 juin 1983,   il lui reconnut les mêmes droits qu’à un descendant légitime dans les   successions litigieuses.   10. Dòa 10. júna 1981 sažovate¾ka predložila žalobu o vydanie dediè-   stva prvostupòovému súdu v Bruseli. Rozsudkom z 3. júna 1983 jej súd   priznal rovnaké práva k sporným dedièstvám ako legitímnemu potomkovi.   Il se fonda en particulier sur le paragraphe 59 de l’arrêt que la Cour   européenne avait rendu le 13 juin 1979 dans l’affaire Marckx (série A n° 31,   p. 26): selon lui, “l’interdiction de discriminer sur le plan successoral les enfants   légitimes et naturels [était] formulée par l’arrêt d’une façon suffisamment claire et   précise pour permettre au juge national d’en faire une application directe dans les   cas soumis à son appréciation”.   Súd sa opieral najmä o odsek 59 rozsudku, ktorý Európsky súd vyniesol   13. júna 1979 v prípade Marckxová (Séria A, è. 31, str. 26): pod¾a neho „zá-   kaz diskriminácie medzi manželskými demi a nemanželskými demi v dedièských   veciach (bol) sformulovaný v rozsudku dostatoène jasne a presne, aby umožnil ná-   rodnému sudcovi priamo ho aplikova v prípadoch, ktoré sú mu predložené na posú-   denie“.   11. Sur recours des petits-enfants légitimes, la cour d’appel de Bruxelles   réforma cette décision le 23 mai 1985. Elle releva notamment:   11. Na základe odvolania legitímnych vnúèat odvolací súd v Bruseli   zmenil 23. mája 1985 toto rozhodnutie. Predovšetkým zdôraznil:   “en tant que l’article 8 comporte des obligations négatives qui prohibent l’immix-   tion arbitraire de l’Etat dans la vie privée et familiale des personnes qui résident sur   son territoire, il énonce une règle suffisamment précise et complète qui revêt un   caractère directement applicable, mais il n’en est pas de même en tant que   „keïže èlánok 8 obsahuje negatívne záväzky, ktoré zakazujú svojvo¾né zasaho-   vanie štátu do súkromného a rodinného života osôb, ktoré bývajú na jeho území, vy-   jadruje pravidlo dostatoène presné a úplné, ktoré má priamo aplikovate¾ný charak-   ter, ale to neplatí, pretože èlánok 8 ukladá belgickému štátu pozitívny záväzok vy-   V tejto èasti Európsky súd pre ¾udské práva uvádza svoj procedurálny postup pri prejedná-   vaní tohto prípadu. Pozn. autora.   V E R M E I R E c o n t r e B E L G I Q U E       V E R M E I ROVÁ p r ot i B E L G I C K U   l’article 8 inclut pour l’Etat belge l’obligation positive d’élaborer un statut juridique   conforme aux principes que cette disposition de la Convention énonce; (...) dès lors   que de multiples moyens s’offrent en la matière au choix de l’Etat belge pour réaliser   cet impératif, cette disposition n’est plus suffisamment précise et complète et s’analyse   en une obligation de faire dont le pouvoir législatif et non le pouvoir judiciaire doit   assumer la responsabilité.”   pracova právny status zhodujúci sa s princípmi, ktoré vyjadruje toto ustanovenie   Dohovoru; ...pretože v tejto veci sa belgickému štátu ponúkajú na výber viaceré   prostriedky na realizáciu tohto príkazu, toto ustanovenie už nie je dostatoène presné   a úplné a posudzuje sa ako povinnos kona, za ktorú musí prevzia zodpovednos   zákonodarná moc, a nie súdna moc.“   La cour d’appel refusa donc tout effet direct aux passages de l’arrêt   Marckx relatifs à la vocation successorale de l’enfant naturel à l’égard des   parents de l’auteur qui l’a reconnu.   Odvolací súd teda odmietol prizna akýko¾vek priamy úèinok èastiam   rozsudku vo veci Marckxová týkajúcim sa povolania nemanželského diea-   a k dedièstvu po príbuzných rodièa, ktorý ho uznal.   12. Se ralliant en substance aux motifs de cet arrêt, conforme du reste à   sa propre jurisprudence, la Cour de cassation rejeta le 12 février 1987 le   pourvoi de la requérante.   12. Kasaèný súd, ktorý sa v podstate pripojil k odôvodneniu tohto roz-   sudku, inak zhodujúceho sa s jeho vlastnou súdnou praxou, odmietol   12. februára 1987 sažnos sažovate¾ky.   II. DROIT INTERNE PERTINENT   II. PRÍSLUŠNÉ VNÚTROŠTÁTNE PRÁVO   13. Les articles 756 et 908 anciens du code civil portaient ce qui suit:   13. Staré èlánky 756 a 908 Obèianskeho zákonníka uvádzali toto:   Article 756   Èlánok 756   “Les enfants naturels ne sont point héritiers; la loi ne leur accorde de droits sur   les biens de leur père et mère décédés, que lorsqu’ils ont été légalement reconnus. Elle   ne leur accorde aucun droit sur les biens des parents de leur père ou mère.”   „Nemanželské deti nie sú dedièmi; zákon im priznáva práva na majetok po ich   zomrelom otcovi a matke, len ak boli zákonne uznané. Nepriznáva im žiadne prá-   vo na majetok po príbuzných ich otca alebo matky.“   Article 908   Èlánok 908   “Les enfants naturels ne pourront, par donation entre vifs ou par testament, rien   recevoir au-delà de ce qui leur est accordé au titre ‘Des successions’.”   „Nemanželské deti nebudú môc darovaním medzi živými alebo testamentom   dosta niè viac ako to, èo sa im priznáva v kapitole Dedenie.“   14. Ces dispositions ont été abrogées par une loi du 31 mars 1987,   entrée en vigueur le 6 juin, qui inséra aussi dans le code civil un nouvel   article 334 aux termes duquel   14. Tieto ustanovenia boli zrušené zákonom z 31. marca 1987, úèinným   od 6. júna, ktorý tiež vložil do Obèianskeho zákonníka nový èlánok 334,   pod¾a ktorého:   “Quel que soit le mode d’établissement de la filiation, les enfants et leurs descen-   dants ont les mêmes droits et les mêmes obligations à l’égard des père et mère et de   leurs parents et alliés, et les père et mère et leurs parents et alliés ont les mêmes droits   et les mêmes obligations à l’égard des enfants et de leurs descendants.”   „Bez oh¾adu na spôsob vzniku príbuzenstva deti a ich potomkovia majú rovna-   ké práva a rovnaké povinnosti vo vzahu k otcovi a matke a k ich pokrvným a „zo-   švagreným“ príbuzným a otec a matka a ich pokrvní a „zošvagrení“ príbuzní majú   rovnaké práva a rovnaké povinnosti vo vzahu k deom a ich potomkom.“   15. A titre transitoire, l’article 107 de cette loi prévoit:   15. Prechodné ustanovenie èlánku 107 tohto zákona uvádza:   “Les dispositions de la présente loi sont applicables aux enfants nés avant son   entrée en vigueur et encore en vie à cette date, mais sans qu’il puisse en résulter   aucun droit dans les successions ouvertes auparavant.   „Ustanovenia tohto zákona sú aplikovate¾né na deti narodené pred nadobudnu-   tím jeho úèinnosti a ešte živé k tomuto dátumu, ale nemôže z nich vyplýva žiadne   právo, ak ide o dedièstvo nadobudnuté pred úèinnosou tohto zákona.   V E R M E I R E c o n t r e B E L G I Q U E       V E R M E I ROVÁ p r ot i B E L G I C K U   Nebude však možné namieta platnos úkonov a rozdelení, ktoré sa uskutoènili   pred úèinnosou tohto zákona a ktoré by dieau narodenému mimo manželstva   prisúdili väèšie práva ako tie, ktoré mu priznávali ustanovenia zrušené týmto záko-   nom.“   Toutefois, ne pourra être contestée la validité des actes et partages passés avant   l’entrée en vigueur de la présente loi et qui auraient attribué à un enfant né hors   mariage des droits supérieurs à ceux qui lui étaient reconnus par les dispositions   abrogées par la présente loi.”   16. Okrem toho treba vzia do úvahy èlánky 718, 724 a 883 Obèianske-   ho zákonníka:   16. Il y a lieu de tenir compte, en outre, des articles 718, 724 et 883 du   code civil:   Èlánok 718   Article 718   „Dedièstvo sa nadobúda smrou.“   “Les successions s’ouvrent par la mort.”   Èlánok 724   Article 724   (text platný v èase smrti starej matky)   „Na legitímnych dedièov prechádza majetok... zomrelého... ex lege: nemanželské   deti, pozostalý manžel a štát si musia získa priznanie dedièstva súdom...“   (texte en vigueur à la mort de la grand-mère)   “Les héritiers légitimes sont saisis de plein droit des biens (...) du défunt (...): les   enfants naturels, l’époux survivant et l’Etat doivent se faire envoyer en possession   par justice (...)”   (text platný v èase smrti starého otca)   „Na legitímnych dedièov prechádza majetok... zomrelého... ex lege: nemanželské   deti a štát si musia získa priznanie dedièstva súdom...“   (texte en vigueur à la mort du grand-père)   “Les héritiers légitimes sont saisis de plein droit des biens (...) du défunt (...): les   enfants naturels et l’Etat doivent se faire envoyer en possession par justice (...)”   (text vyplývajúci zo zákona z 31. marca 1987)   „Na legitímnych dedièov prechádza majetok... zomrelého... ex lege. Štát si musí   získa priznanie dedièstva súdom...“   (texte résultant de la loi du 31 mars 1987)   “Les héritiers sont saisis de plein droit des biens (...) du défunt (...). L’Etat doit se   faire envoyer en possession par justice (...)”   Èlánok 883   Article 883   „Predpokladá sa, že každý spoludediè zdedil výluène a okamžite celý majetok   zahrnutý v jeho podiele, alebo majetok, ktorý mu pripadol predajom (veci v ideál-   nom spoluvlastníctve) a že nikdy nebude ma vlastnícke právo k inému majetku —   predmetu dedièstva.“   “Chaque cohéritier est censé avoir succédé seul et immédiatement à tous les effets   compris dans son lot, ou à lui échus en licitation, et n’avoir jamais eu la propriété des   autres effets de la succession.”   KONANIE PRED KOMISIOU   PROCÉDURE DEVANT LA COMMISSION   17. Dans sa requête du 1er avril 1987 à la Commission (n° 12849/87),   Mme Astrid Vermeire reprochait aux juridictions belges de lui avoir dénié la   qualité d’héritière de ses grands-parents. Elle affirmait avoir subi de la   sorte, dans l’exercice de son droit au respect de sa vie privée et familiale,   une ingérence discriminatoire incompatible avec les articles 8 et 14, combi-   nés, de la Convention.   17. Vo svojej sažnosti z 1. apríla 1987 podanej Komisii (è. 12849/87) As-   trid Vermeirová vyèítala belgickým súdom, že jej popreli postavenie dedièa   po jej starých rodièoch. Tvrdila, že týmto utrpela diskriminaèný zásah do   výkonu svojho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života ne-   zluèite¾ný s èlánkom 8 v spojení s èlánkom 14 Dohovoru.   V E R M E I R E c o n t r e B E L G I Q U E       V E R M E I ROVÁ p r ot i B E L G I C K U   18. La Commission a retenu la requête le 8 novembre 1988. Dans son   18. Komisia prijala sažnos 8. novembra 1988. Vo svojej správe z 5. ap-   ríla 1990 (èlánok 31) dospela k záveru, že sporné rozhodnutia neporušili   uvedené èlánky v prípade dedièstva po starej matke (siedmimi hlasmi proti   šiestim), ale ich porušili v prípade dedièstva po starom otcovi (jedno-   hlasne).   rapport du 5 avril 1990 (article 31), elle arrive à la conclusion que les déci-   sions litigieuses n’ont pas enfreint lesdits articles en ce qui concerne la   succession de la grand-mère (sept voix contre six), mais les ont violés quant   à celle du grand-père (unanimité).   ...   ...   EN DROIT   PRÁVO   I. SUR LA VIOLATION ALLÉGUÉE DE L’ARTICLE 14,   COMBINÉ AVEC L’ARTICLE 8   I. ÚDAJNÉ PORUŠENIE ÈLÁNKU 14   V SPOJENÍ S ÈLÁNKOM 8   19. La requérante se plaint de s’être trouvée exclue des successions de   ses grands-parents paternels. Elle invoque les articles 8 et 14, combinés, de   la Convention, aux termes desquels:   19. Sažovate¾ka sa sažuje, že bola vylúèená z dedenia po svojich sta-   rých rodièoch z otcovej strany. Dovoláva sa èlánku 8 v spojení s èlánkom 14   Dohovoru, pod¾a ktorých:   Article 8   Èlánok 82   “1. Toute personne a droit au respect de sa vie privée et familiale, de son domicile   et de sa correspondance.   „(1) Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,   svojho bydliska a svojej korešpondencie.   2. Il ne peut y avoir ingérence d’une autorité publique dans l’exercice de ce droit   que pour autant que cette ingérence est prévue par la loi et qu’elle constitue une   mesure qui, dans une société démocratique, est nécessaire à la sécurité nationale, à la   sûreté publique, au bien-être économique du pays, à la défense de l’ordre et à la   prévention des infractions pénales, à la protection de la santé ou de la morale, ou à   la protection des droits et libertés d’autrui.”   (2) Štátny orgán môže zasiahnu do výkonu tohto práva, len keï je tento zásah   ustanovený zákonom a predstavuje opatrenie, ktoré je v demokratickej spoloènosti   nevyhnutné v záujme národnej bezpeènosti, verejnej bezpeènosti, hospodárskeho   blahobytu krajiny, ochrany poriadku a predchádzania kriminalite, ochrany zdravia   alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných.“   Article 14   Èlánok 14   “La jouissance des droits et libertés reconnus dans la (...) Convention doit être   assurée, sans distinction aucune, fondée notamment sur le sexe, la race, la couleur, la   langue, la religion, les opinions politiques ou toutes autres opinions, l’origine natio-   nale ou sociale, l’appartenance à une minorité nationale, la fortune, la naissance ou   toute autre situation.”   „Užívanie práv a slobôd priznaných... Dohovorom sa musí zabezpeèi bez dis-   kriminácie založenej na akomko¾vek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, ja-   zyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýš¾anie, národnostný alebo sociálny pôvod,   príslušnos k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.“   Ide o doslovný preklad francúzskeho textu èlánku 8 Dohovoru. Dohovor o ochrane ¾udských práv   a základných slobôd vrátane jeho Protokolov bol vyhlásený formou oznámenia Federálneho minis-   terstva zahranièných vecí Èeskej a Slovenskej Federatívnej republiky è. 209/1992 Zb. Èlánok 8 Do-   hovoru v Zbierke zákonov Èeskej a Slovenskej Federatívnej Republiky znie:   „1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.   2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahova okrem prípadov, keï je to v súlade so zákonom a   nevyhnutné v demokratickej spoloènosti v záujme národnej bezpeènosti, verejnej bezpeènosti, hospodárskeho   blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zloèinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv   a slobôd iných.“   V E R M E I R E c o n t r e B E L G I Q U E       V E R M E I ROVÁ p r ot i B E L G I C K U   L’intéressée souligne que par son arrêt Marckx du 13 juin 1979, la Cour   Vermeirová zdôrazòuje, že vo svojom rozsudku vo veci Marckxová   z 13. júna 1979 Európsky súd uznal totálne nepovolanie k dedièstvu len   z dôvodu „nemanželského“ charakteru príbuzenského zväzku medzi jed-   nou zo sažovateliek a jej blízkymi príbuznými z matkinej strany za nezlu-   èite¾né s týmito ustanoveniami, pretože je diskriminaèné (Séria A, è. 31, str.   26, ods. 59). Pod¾a Vermeirovej vnútroštátne súdy mali takto interpretova-   né èlánky 8 a 14 priamo aplikova na dedenia, ktoré sa jej týkali; belgický   zákonodarca mal prinajmenšom prizna zákonu z 31. marca 1987, ktorý   zmenil spornú právnu úpravu, spätnú úèinnos k dátumu uvedeného roz-   sudku (odseky 14–15).   européenne a jugé incompatible avec ces textes, parce que discriminatoire,   l’absence totale de vocation successorale à raison du seul caractère “natu-   rel” du lien de filiation entre l’une des requérantes et ses proches parents   du côté maternel (série A n° 31, p. 26, § 59). D’après Mme Vermeire, les   tribunaux nationaux auraient dû appliquer directement aux dévolutions la   concernant les articles 8 et 14, ainsi interprétés; à tout le moins le législa-   teur belge aurait-il dû rendre rétroactive à la date dudit arrêt la loi   du 31 mars 1987 qui a modifié la législation incriminée (paragraphes   14–15 cidessus).   20. Dans l’affaire Marckx, la Cour a précisé que le principe de sécurité   juridique dispensait l’Etat belge de remettre en cause des actes ou situa-   tions juridiques antérieurs au prononcé de l’arrêt (même arrêt, pp. 25–26,   § 58).   20. V prípade Marckxová Súd spresnil, že princíp právnej istoty zbavuje   belgický štát toho, aby znova posúdil právne úkony a situácie, ktoré pred-   chádzali vyneseniu tohto rozsudku (ten istý rozsudok, str. 25–26, ods. 58).   En l’espèce, il s’agit des successions d’une grand-mère et d’un grandpère   décédés respectivement avant et après cette date.   V tomto prípade ide o dedièstvo po starej matke a starom otcovi, ktorí   zomreli jeden pred týmto dátumom (t. j. dátumom vynesenia rozsudku vo veci   Marckxová) a druhý po òom.   A. La succession de la grand-mère   A. Dedièstvo po starej matke   21. Selon la requérante, la succession de sa grand-mère ne saurait passer   pour antérieure au 13 juin 1979. Le décès remontait certes au 16 janvier   1975, mais le partage, qui seul aurait déterminé la nature et l’étendue des   prétentions des héritiers, ne se réalisa qu’après ledit arrêt, conjointement   avec celui de l’hoirie du grand-père.   21. Pod¾a sažovate¾ky dedenie po jej starej matke sa nemôže posudzo-   va ako dedenie pred 13. júnom 1979. Smr naozaj nastala 16. januára   1975, ale rozdelenie, ktoré jediné urèilo povahu a rozsah dedièských náro-   kov, sa uskutoènilo až po uvedenom rozsudku spoloène s dedièstvom po   starom otcovi.   22. La succession d’Irma Van den Berghe s’ouvrit par la mort de celle-ci   et ses héritiers “légitimes” s’en trouvèrent saisis dès ce moment (articles   et 724 du code civil, paragraphe 16 ci-dessus).   22. K nadobudnutiu dedièstva po Irme Van den Berghovej došlo jej smr-   ou a od tohto okamihu prešlo na jej „legitímnych“ dedièov (èlánky 718   a 724 Obèianskeho zákonníka, odsek 16).   Sans doute ne fut-elle clôturée qu’après le 13 juin 1979, mais le partage,   en vertu de sa nature déclaratoire, sortit ses effets dès le décès, c’est-à-dire   le 16 janvier 1975 (article 883 du même code, ibidem).   Niet pochybností o tom, že rozdelenie dedièstva sa skonèilo až po 13. júni   1979, ale úèinky rozdelenia, ktoré má deklaratívnu povahu, nastali oka-   mihom smrti, t. j. 16. januára 1975 (èlánok 883 toho istého zákona, ibidem).   Il s’agit donc d’une situation juridique antérieure au prononcé de   l’arrêt Marckx; il n’y a pas lieu de la remettre en cause.   Ide teda o právnu situáciu predchádzajúcu vyneseniu rozsudku vo veci   Marckxová; nie je potrebné opätovne ju posúdi.   B. La succession du grand-père   B. Dedièstvo po starom otcovi   23. Au sujet de la succession de son grand-père, la requérante allègue   qu’il incombait aux autorités belges d’en assurer une liquidation conforme   aux articles 8 et 14 tels que la Cour européenne les a interprétés dans l’arrêt   Marckx; à son avis, elles auraient pu s’acquitter de leur obligation soit par   l’application directe de ces textes, soit par une modification législative, au   besoin rétroactive.   23. Pokia¾ ide o dedièstvo po starom otcovi, sažovate¾ka uvádza, že   úlohou belgických orgánov bolo zabezpeèi jeho vyporiadanie v súlade   s èlánkami 8 a 14 tak, ako ich Európsky súd interpretoval v rozsudku vo ve-   ci Marckxová; pod¾a jej názoru belgické orgány mohli splni svoj záväzok   buï priamou aplikáciou týchto ustanovení, alebo legislatívnou zmenou,   v prípade potreby retroaktívnou.   V E R M E I R E c o n t r e B E L G I Q U E       V E R M E I ROVÁ p r ot i B E L G I C K U   24. Le Gouvernement souligne qu’il ne conteste pas les principes se   24. Vláda zdôrazòuje, že nepopiera princípy vyplývajúce z rozsudku vo   veci Marckxová. Pod¾a nej však tieto princípy nútili belgický štát radikálne   prepracova právny status dieaa narodeného mimo manželstva. Táto zod-   povednos spoèívala výluène na zákonodarnej moci, ktorá jediná mohla   úplne využi slobodu výberu ponechanú štátu, pokia¾ ide o to, aké pros-   triedky použije vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku, aby dodržala   záväzok, ktorý pre òu vyplýval z èlánku 53 (ten istý rozsudok, str.   25–26, ods. 58). Nedostatoène presné a neúplné èlánky 8 a 14, pokia¾ ide   o sporné body tohto prípadu, neboli pripravené na priamu aplikáciu vnút-   roštátnymi súdmi.   dégageant de l’arrêt Marckx. Selon lui toutefois, ils ont astreint l’Etat belge   à remanier en profondeur le statut juridique de l’enfant né hors mariage.   Cette responsabilité aurait pesé exclusivement sur le pouvoir législatif, seul   à même d’user pleinement de la liberté de choix laissée à l’Etat des moyens   à employer dans son ordre juridique interne pour honorer l’engagement   qui découlait pour lui de l’article 53 (même arrêt, pp. 25–26, § 58). Insuffi-   samment précis et complets sur les points controversés en l’espèce, les   articles 8 et 14 ne se seraient pas prêtés à une application directe par les   tribunaux nationaux.   Quant au législateur, on ne saurait, toujours d’après le Gouvernement,   lui reprocher aucun manque de diligence. Il se trouva saisi d’un premier   projet de réforme le 15 février 1978 (arrêt Marckx précité, série A n° 31,   p. 25, § 57). Que l’entreprise ait mis plus de neuf ans à aboutir s’expli-   querait à la fois par la complexité notoire de la matière et par la prévoyance   du Parlement. A des retouches partielles et fragmentaires, ce dernier aurait   préféré une refonte globale et systématique s’étendant, notamment, au   délicat problème du statut de l’enfant adultérin. Il se serait aussi longue-   ment interrogé sur la portée temporelle à donner aux nouvelles disposi-   tions; en définitive, le souci de la sécurité juridique à préserver dans   l’intérêt des familles, des tiers et de l’Etat, joint à la crainte de voir se multi-   plier les procès, l’aurait amené à priver de toute rétroactivité la loi du   mars 1987 (paragraphe 15 ci-dessus).   Pokia¾ ide o zákonodarcu, pod¾a vlády mu napriek tomu nemožno vyèí-   ta žiadny nedostatok usilovnosti. Prvý návrh reformy mu bol predložený   15. februára 1978 (už citovaný rozsudok vo veci Marckxová, Séria A, è. 31,   str. 25, ods. 57). To, že dielo bolo úspešne zavàšené po viac ako deviatich ro-   koch, sa môže vysvet¾ova èiastoènou zložitosou veci a súèasne obozret-   nosou parlamentu. Parlament preferoval globálnu a systematickú zmenu   vzahujúcu sa najmä na delikátny problém statusu nemanželského dieaa   pred èiastoènými a fragmentárnymi zmenami. Dlho tiež skúmal, akú èaso-   vú pôsobnos majú ma nové ustanovenia; nakoniec snaha o právnu istotu,   ktorú treba chráni v záujme rodín, tretích osôb a štátu, spojená s obavou,   že sa budú hromadi právne spory, ho priviedla k odmietnutiu akejko¾vek   spätnej úèinnosti zákona z 31. marca 1987 (odsek 15).   25. L’arrêt Marckx a jugé discriminatoire l’absence totale de vocation   successorale, fondée sur le seul caractère “naturel” du lien de parenté   (pp. 25 et 26, §§ 56 et 59).   25. Rozsudok vo veci Marckxová uznal za diskriminaèné totálne nepo-   volanie k dedièstvu založené len na „nemanželskom“ charaktere príbuzen-   ského zväzku (str. 25 a 26, ods. 56 a 59).   Ce constat concernait des faits si proches de ceux de la présente espèce   qu’il vaut également pour la succession litigieuse, ouverte après son   prononcé.   Toto konštatovanie sa týkalo faktov blížiacich sa tak k faktom tohto   prípadu, že platí rovnako pre sporné dedièstvo nadobudnuté po jeho vyne-   sení.   On ne discerne pas ce qui pouvait empêcher la cour d’appel de Bruxel-   les, puis la Cour de cassation de se conformer aux conclusions de l’arrêt   Marckx à l’instar du tribunal de première instance: n’était ni imprécise ni   incomplète la règle qui interdisait d’opérer au détriment d’Astrid Vermeire,   par rapport à ses cousins Francine et Michel, une discrimination fondée   sur le caractère “naturel” du lien de parenté l’unissant au de cujus.   Nevie sa, èo mohlo zabráni odvolaciemu súdu v Bruseli a následne ka-   saènému súdu v tom, aby sa podriadil záverom rozsudku vo veci Marckxo-   vá práve tak, ako prvostupòový súd: pravidlo, ktoré zakazovalo diskriminá-   ciu Astrid Vermeirovej v porovnaní s jej sesternicou Francinou a bratran-   com Michelom založenú na „nemanželskom“ charaktere príbuzenského   zväzku spájajúceho ju s poruèite¾om, nebolo ani nepresné, ani neúplné.   26. Un remaniement global, destiné à modifier en profondeur et de   manière cohérente l’ensemble du droit de la filiation et des successions, ne   s’imposait nullement comme préalable indispensable au respect de la   Convention, telle que la Cour venait de l’interpréter dans l’affaire Marckx.   26. Tak, ako to interpretoval Súd v prípade Marckxová, na to, aby sa reš-   pektoval Dohovor, nebolo vôbec nutné najprv globálne prepracovanie,   ktoré malo radikálne a ucelene modifikova celé „príbuzenské“ a dedièské   právo.   La liberté de choix reconnue à l’Etat quant aux moyens de s’acquitter de   son obligation au titre de l’article 53 ne saurait lui permettre de suspendre   l’application de la Convention en attendant l’aboutissement d’une pareille   Sloboda výberu priznaná štátu, pokia¾ ide o prostriedky na splnenie   svojho záväzku pod¾a èlánku 53, neumožòuje štátu pozastavi aplikáciu   Dohovoru, pokým èaká na výsledok takejto reformy, do tej miery, že núti   V E R M E I R E c o n t r e B E L G I Q U E       V E R M E I ROVÁ p r ot i B E L G I C K U   réforme, au point de contraindre la Cour à rejeter en 1991, pour une   succession ouverte le 22 juillet 1980, des griefs identiques à ceux qu’elle a   accueillis le 13 juin 1979.   Súd odmietnu v roku 1991, èo sa týka dedièstva nadobudnutého 22. júla   1980, dôvody sažnosti identické s tými, ktorým vyhovel 13. júna 1979.   27. Saisie d’une affaire semblable à la présente, sous l’angle des articles 6   et 6 bis de la Constitution belge selon lesquels les Belges sont égaux devant   la loi et doivent jouir sans discrimination des droits et libertés qui leur   sont reconnus, la Cour d’arbitrage de Belgique a dit pour droit, en   s’appuyant notamment sur l’arrêt Marckx: “l’article 756 ancien du code civil,   maintenu en vigueur en vertu de l’article 107 de la loi du 31 mars 1987, viole les   articles 6 et 6 bis” précités “en tant qu’il s’applique à des successions ouvertes à   partir du 13 juin 1979” (arrêt n° 18/91 du 4 juillet 1991, affaire Verryt c. Van   Calster et consorts, publié dans le “Moniteur belge/Belgisch Staatsblad” du   août 1991, pp. 18144, 18149 et 18153).   27. Belgický arbitrážny súd poverený prípadom podobným tomuto   z h¾adiska èlánkov 6 a 6a belgickej Ústavy, pod¾a ktorých Belgièania sú rov-   ní pred zákonom a musia požíva bez diskriminácie práva a slobody, ktoré   sú im priznané, rozhodol, èo sa práva týka, opierajúc sa najmä o rozsudok   vo veci Marckxová, že: „starý èlánok 756 Obèianskeho zákonníka ponechaný   v platnosti pod¾a èlánku 107 zákona z 31. marca 1987 porušuje èlánky 6 a 6a“, už   citované, „ak sa vzahuje na dedièstvá nadobudnuté od 13. júna 1979“ (rozsudok   è. 18/91 zo 4. júla 1991 vo veci Verryt c. Van Calster et consorts, publikova-   ný v „Moniteur belge/Belgisch Staatsblad“ z 22. augusta 1991, str. 18144,   18149 a 18153).   28. Il y a lieu de constater pareillement que l’exclusion de la requérante   de l’héritage de son grand-père Camiel Vermeire a violé l’article 14 de la   Convention, combiné avec l’article 8.   28. Rovnako treba konštatova, že vylúèenie sažovate¾ky z dedenia po   jej starom otcovi Camielovi Vermeirovi porušilo èlánok 14 Dohovoru v spo-   jení s èlánkom 8.   ...   ...   PAR CES MOTIFS, LA COUR   Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD   1. Dit, par huit voix contre une, que l’Etat belge n’avait pas l’obligation de   1. Rozhodol ôsmimi hlasmi proti jednému, že belgický štát nebol povinný   remettre en cause la succession d’Irma Van den Berghe;   znovu posúdi dedenie po Irme Van den Berghovej;   2. Dit, à l’unanimité, que l’exclusion de la requérante de la succession de   Camiel Vermeire a enfreint l’article 14 de la Convention, combiné avec   l’article 8;   2. Rozhodol jednohlasne, že vylúèenie sažovate¾ky z dedenia po Camielovi   Vermeirovi porušilo èlánok 14 Dohovoru v spojení s èlánkom 8;   ...   ...