18984/91

7 12.   McCANN A INÍ   proti SPOJENÉMU KRÁ¼OVSTVU   rozsudok   Európskeho súdu pre ¾udské práva   z 27. septembra 1995   (Na preklad sa použil   originálny rozsudok Európskeho súdu pre ¾udské práva – 17/1994/464/545)   Preklad: JUDr Robert Fico, CSc.   M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   CHARAKTERISTIKA SAŽNOSTI   NAJVÝZNAMNEJŠIE PRÁVNE VETY   1. Text èlánku 2 Dohovoru ako celok demonštruje, že odsek 2 primárne   nedefinuje prípady, kedy je povolené úmyselne zabi osobu, ale opisuje   situácie, kedy je povolené „použi silu“, ktorej výsledkom môže by ako   nezamýš¾aný výsledok zbavenie života. Avšak použitie sily nesmie by   väèšie než „absolútne nevyhnutné“ na dosiahnutie jedného z úèelov   uvedených v písmenách a), b) alebo c).   V roku 1988 Írska republikánska armáda (IRA) naplánovala bombový   útok proti vojakom Spojeného krá¾ovstva umiestneným v Gibraltári. Na   tento úèel IRA vyslala do Gibraltáru troch teroristov, ktorých od vstupu na   územie Gibraltáru sledovala gibraltárska polícia a špeciálna vojenská jed-   notka Spojeného krá¾ovstva. Na základe prijatých hypotéz sa na útok mala   použi na dia¾ku odpa¾ovaná bomba uložená v automobile, ktorý bol za-   parkovaný na kritickom mieste. Rovnako sa predpokladalo, že teroristi bu-   dú ozbrojení a v prípade konfrontácie použijú násilie.   2. Použitie pojmu „absolútne nevyhnutný“ v èlánku 2 ods. 2 Dohovoru   naznaèuje, že sa musí použi ove¾a prísnejší a vynutite¾nejší test nevy-   hnutnosti, než sa bežne používa, keï sa urèuje, èi konanie štátu je „ne-   vyhnutné v demokratickej spoloènosti“ pod¾a ods. 2 èlánkov 8 a 11 Do-   hovoru. Použitá sila musí by najmä striktne proporciálna k dosiahnu-   tiu cie¾ov uvedených v èlánku 2 ods. 2 písm. a), b) a c).   Pri zatýkaní vojaci špeciálnej jednotky všetkých troch teroristov z bez-   prostrednej blízkosti zastrelili. Ako sa ukázalo poèas vyšetrovania, teroristi   neboli ozbrojení, nemali pri sebe žiadne odpa¾ovacie zariadenie a v podo-   zrivom odparkovanom automobile nebola nijaká výbušnina. Polícia odhali-   la ve¾ké množstvo výbušnín a odpa¾ovacie zariadenia v inom automobile   zaparkovanom v podzemnom parkovisku. Výbušnina nebola aktivizovaná,   ale zastrelení teroristi mali pri sebe k¾úèe od tohto automobilu.   3. Súd pri hodnotení èlánku 2 Dohovoru musí zbavenia života ve¾mi opa-   trne preskúma, najmä ak sa použila úmyselná smrtiaca sila, berúc do   úvahy nielen èiny agentov štátu, ktorí skutoène používajú silu, ale aj   všetky príslušné okolnosti vrátane takých záležitostí, ako je plánovanie   a kontrola preskúmavaných èinov.   Súd sa v danom prípade zaoberal otázkou, èi postup vojakov pri zatýka-   ní porušil èlánok 2 Dohovoru zaruèujúci každému právo na život.   4. Použitie sily agentmi štátu v súlade s jedným z cie¾ov uvedených v èlán-   ku 2 ods. 2 Dohovoru možno pod¾a tohto ustanovenia ospravedlni, ak   je založené na úprimnej viere, ktorá sa z rozumných dôvodov považuje   za existujúcu v danom èase, ale ktorá sa potom ukáže chybná. Iné roz-   hodnutie by na štát a jeho personál vykonávajúci zákony uložilo pri vý-   kone ich povinností nereálnu archu, azda na škodu ich životov a živo-   tov iných.   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   EUROPEAN COURT OF HUMAN RIGHTS   September 1995   EURÓPSKY SÚD PRE ¼UDSKÉ PRÁVA   27. septembra 1995   PRÍPAD McCANN A INÍ   CASE OF McCANN AND OTHERS   ROZSUDOK   JUDGMENT   (krátené)   (abridged)   V prípade McCann a iní proti Spojenému krá¾ovstvu   Európsky súd pre ¾udské práva, zasadajúc v súlade s pravidlom 51 Rokova-   cieho poriadku Súdu A vo ve¾kej komore zloženej z týchto sudcov:   In the case of McCann and Others v. the United Kingdom,   The European Court of Human Rights, sitting, pursuant to Rule 51 of   Rules of Court A, as a Grand Chamber composed of the following judges:   R. RYSSDAL, prezident,   R. BERNHARDT,   THÓR VILHJÁLMSSON,   F. GÖLCÜKLÜ,   C. RUSSO,   Mr R. RYSSDAL, President,   Mr R. BERNHARDT,   Mr THÓR VILHJÁLMSSON,   Mr F. GÖLCÜKLÜ,   Mr C. RUSSO,   Mr A. SPIELMANN,   Mr N. VALTICOS,   Mrs E. PALM,   A. SPIELMANN,   N. VALTICOS,   E. PALMOVÁ,   R. PEKKANEN,   J. M. MORENILLA,   Sir JOHN FREELAND,   A. B. BAKA,   Mr R. PEKKANEN,   Mr J. M. MORENILLA,   Sir JOHN FREELAND,   Mr A.B. BAKA,   M. A. LOPES ROCHA,   G. MIFSUD BONNICI,   J. MAKARCZYK,   B. REPIK,   Mr M. A. LOPES ROCHA,   Mr G. MIFSUD BONNICI,   Mr J. MAKARCZYK,   Mr B. REPIK,   P. JAMBREK,   Mr P. JAMBREK,   P. KURIS,   Mr P. KURIS,   U. LOHMUS,   Mr U. LOHMUS,   ako aj H. PETZOLD, registrátor,   and also of Mr H. PETZOLD, Registrar,   radiac sa na neverejnom zasadnutí 20. februára a 5. septembra 1995,   vynáša tento rozsudok, ktorý bol prijatý v posledne uvedenom dni:   Having deliberated in private on 20 February and 5 September 1995,   Delivers the following judgment, which was adopted on the last-   mentioned date:   ...   ...   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   AS TO THE FACTS   K FAKTOM   ...   ...   I. PARTICULAR CIRCUMSTANCES OF THE CASE   I. OSOBITNÉ OKOLNOSTI PRÍPADU   13. Before 4 March 1988, and probably from at least the beginning of   13. Pred 4. marcom 1988 a pravdepodobne už na zaèiatku tohto roka sa   orgány Spojeného krá¾ovstva, Španielska a Gibraltáru dozvedeli, že doèas-   ná IRA (Írska republikánska armáda — „IRA“) plánuje v Gibraltári teroris-   tický útok. Zo spravodajskej služby a zo zistení gibraltárskej polície vyplý-   valo, že cie¾om mala by nástupná plocha južne od Ince´s Hall, kde krá¾ov-   ský anglický regiment zvyèajne nastupoval, aby každý utorok o 11.00 hod.   uskutoènil výmenu stráží.   the year, the United Kingdom, Spanish and Gibraltar authorities were   aware that the Provisional IRA (Irish Republican Army — “IRA”) were plan-   ning a terrorist attack on Gibraltar. It appeared from the intelligence recei-   ved and from observations made by the Gibraltar police that the target was   to be the assembly area south of Ince’s Hall where the Royal Anglian Regi-   ment usually assembled to carry out the changing of the guard every Tues-   day at 11.00 hours.   14. Prior to 4 March 1988, an advisory group was formed to advise and   assist Mr Joseph Canepa, the Gibraltar Commissioner of Police (“the   Commissioner”). It consisted of Soldier F (senior military adviser and offi-   cer in the Special Air Service or “SAS”), Soldier E (SAS attack commander),   Soldier G (bomb-disposal adviser), Mr Colombo (Acting Deputy Commis-   sioner of Police), Detective Chief Inspector Ullger, attached to Special   Branch, and Security Service officers...   14. Pred 4. marcom 1988 sa vytvorila poradná skupina na pomoc a po-   radenstvo Josephovi Canepovi, gibraltárskemu policajnému komisárovi   („komisár“). Skupinu tvorili vojak F (starší vojenský poradca a dôstojník   špeciálnej leteckej služby — „SAS“), vojak E (útoèný velite¾ SAS), vojak G   (poradca na používanie výbušnín), Colombo (výkonný zástupca policajné-   ho komisára), detektív hlavný inšpektor Ullger, pridelený k špeciálnemu   odboru, a dôstojníci bezpeènostnej služby...   A. Military rules of engagement   A. Vojenské pravidlá zásahu   15. Soldier F and his group, including Soldier E and a number of other   SAS soldiers, had arrived in Gibraltar prior to 4 March 1988. Preliminary   briefings had been conducted by the Ministry of Defence in London.   According to the military rules of engagement (entitled “Rules of Engage-   ment for the Military Commander in Operation Flavius”) issued to Soldier   F by the Ministry of Defence, the purpose of the military forces being in   Gibraltar was to assist the Gibraltar police to arrest the IRA active service   unit (“ASU”) should the police request such military intervention. The   rules also instructed F to operate as directed by the Commissioner.   15. Vojak F a jeho skupina vrátane vojaka E a ïalších vojakov SAS prišli   do Gibraltáru pred 4. marcom 1988. Predbežné inštruktáže vykonalo mi-   nisterstvo obrany v Londýne. Pod¾a vojenských pravidiel zásahu (nazva-   ných „Pravidlá zásahu v operácii Flavius pre vojenského velite¾a“) vydaných   ministerstvom obrany vojakovi F bolo úèelom prítomnosti vojenských síl v   Gibraltári pomôc gibraltárskej polícii zatknú aktívnu služobnú jednotku   IRA („ASU“), ak polícia o takýto vojenský zásah požiada. Pravidlá rovnako   ukladali vojakovi F kona tak, ako to nariadi komisár.   16. The rules also specified the circumstances in which the use of force   by the soldiers would be permissible as follows:   16. Pravidlá rovnako špecifikovali okolnosti, za ktorých bolo povolené,   aby vojaci použili silu, a to takto:   “Use of force   „Použitie sily   4. You and your men will not use force unless requested to do so by the senior   police officer(s) designated by the Gibraltar Police Commissioner; or unless it is   necessary to do so in order to protect life. You and your men are not then to use   more force than is necessary in order to protect life...   4. Vy a Vaši muži nepoužijete silu, iba ak by o to požiadal starší policajný dôstoj-   ník (dôstojníci) urèený gibraltárskym policajným komisárom; alebo iba ak by to   bolo nevyhnutné na ochranu života. Vy a Vaši muži nepoužijú potom viac sily,   než je nevyhnutné na ochranu života...   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   Opening fire   Zaèatie stre¾by   5. You and your men may only open fire against a person if you or they have   reasonable grounds for believing that he/she is currently committing, or is about   to commit, an action which is likely to endanger your or their lives, or the life of   any other person, and if there is no other way to prevent this.   5. Vy a Vaši muži môžete zaèa strie¾a proti osobe len vtedy, ak budete ma   dostatoèné dôvody domnieva sa, že osoba pácha alebo spácha skutok, ktorý mô-   že ohrozi Vás alebo životy Vašich mužov, alebo život akejko¾vek osoby, a ak ne-   existuje iný spôsob, ako tomu zabráni.   Firing without warning   Stre¾ba bez varovania   6. You and your men may fire without warning if the giving of a warning or any   delay in firing could lead to death or injury to you or them or any other person,   or if the giving of a warning is clearly impracticable.   6. Vy a Vaši muži môžete strie¾a bez varovania, ak by varovanie alebo zdrža-   nie v stre¾be mohlo vies k smrti alebo k zraneniu Vás alebo Vašich mužov, alebo   inej osoby alebo ak varovanie je zjavne neuskutoènite¾né.   Warning before firing   Varovanie pred stre¾bou   7. If the circumstances in paragraph 6 do not apply, a warning is necessary befo-   re firing. The warning is to be as clear as possible and is to include a direction to   surrender and a clear warning that fire will be opened if the direction is not   obeyed.”   7. Pokia¾ nenastanú okolnosti uvedené v odseku 6, varovanie pred stre¾bou je ne-   vyhnutné. Varovanie musí by také zrete¾né, ako je to len možné, a musí zahà-   òa pokyn vzda sa a zrete¾né varovanie, že sa zaène strie¾a, ak sa pokyn neu-   poslúchne.“   B. Operational order of the Commissioner   B. Operaèný príkaz komisára   17. The operational order of the Commissioner, which was drawn up on   17. Operaèný príkaz komisára, ktorý bol vydaný 5. marca 1988, uvádzal,   že je podozrenie, že sa plánuje teroristický útok v Gibraltári a že ve¾mi   pravdepodobným cie¾om bude skupina a stráž prvého bataliónu krá¾ovské-   ho anglického regimentu poèas slávnostnej výmeny stráží v Ince´s Hall 8.   marca 1988. V príkaze sa uvádzalo, že existovali „náznaky, že použitou me-   tódou majú by výbušniny, pravdepodobne použitie bomby v aute“. Ako   cie¾ operácie sa potom uvádzalo   March 1988, stated that it was suspected that a terrorist attack was plan-   ned in Gibraltar and that the target was highly probably the band and   guard of the First Battalion of the Royal Anglian Regiment during a cere-   monial changing of the guard at Ince’s Hall on 8 March 1988. It stated   that there were “indications that the method to be used is by means of   explosives, probably using a car bomb”. The intention of the operation was   then stated to be   “ (a) to protect life;   (b) to foil the attempt;   (c) to arrest the offenders;   (d) the securing and safe custody of the prisoners”.   „ a) chráni život,   b) zmari pokus,   c) zatknú páchate¾ov,   d) zabezpeèi a bezpeène uväzni väzòov“.   18. ...It was also stated that the suspects were to be arrested by using   minimum force, that they were to be disarmed and that evidence was to be   gathered for a court trial...   18. ...Rovnako sa uvádzalo, že podozriví majú by zatknutí s použitím   minimálnej sily, že majú by odzbrojení a že sa majú získa dôkazy pre súd-   ny proces...   ...   ...   E. First sighting of the suspects in Spain on 4 March 1988   E. Prvé spozorovanie podozrivých v Španielsku 4. marca 1988   21. On 4 March 1988, there was a reported sighting of the ASU in Mala-   ga in Spain. As the Commissioner was not sure how or when they would   come to Gibraltar surveillance was mounted.   21. Dòa 4. marca 1988 bolo hlásené spozorovanie ASU v Malage v Špa-   nielsku. Keïže komisár si nebol istý, ako alebo kedy podozriví prídu do   Gibraltáru, pripravilo sa sledovanie.   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   F. Operational briefing on 5 March 1988   F. Operaèná inštruktáž 5. marca 1988   22. At midnight between 5 and 6 March 1988, the Commissioner held a   22. O polnoci z 5. na 6. marca 1988 komisár viedol inštruktáž, na ktorej   sa zúèastnili dôstojníci z bezpeènostných služieb (vrátane svedkov H, I, J, K,   L, M a N zo sledovacieho tímu), vojenský personál (vrátane vojakov A, B, C,   D, E, F a G) a èlenovia gibraltárskej polície (dôstojníci P, Q a R a detektív   hlavný inšpektor Ullger, vedúci špeciálneho odboru, ako aj detektív Via-   gas)...   briefing which was attended by officers from the Security Services (inclu-   ding from the surveillance team Witnesses H, I, J, K, L, M and N), military   personnel (including Soldiers A, B, C, D, E, F and G) and members of the   Gibraltar police (Officers P, Q and R and Detective Chief Inspector Ullger,   Head of Special Branch, and Detective Constable Viagas)...   23. The briefing... included inter alia the following assessments:   23. Inštruktáž... obsahovala medziiným tieto hodnotenia:   a) the IRA intended to attack the changing of the guard ceremony in the   assembly area outside Ince’s Hall on the morning of Tuesday 8 March   1988;   a) IRA mieni zaútoèi na ceremoniál výmeny stráži na nástupnej ploche   pred Ince´s Hall v utorok ráno 8. marca 1988;   b) an ASU of three would be sent to carry out the attack, consisting of   Daniel McCann, Sean Savage and a third member, later positively iden-   tified as Mairead Farrell. McCann had been previously convicted and   sentenced to two years’ imprisonment for possession of explosives.   Farrell had previously been convicted and sentenced to fourteen years’   imprisonment for causing explosions. She was known during her time   in prison to have been the acknowledged leader of the IRA wing of   prisoners. Savage was described as an expert bomb-maker. Photographs   were shown of the three suspects;   b) na uskutoènenie útoku bola vyslaná trojèlenná akèná služobná jednot-   ka pozostávajúca z Daniela McCanna, Seana Savagea a tretieho èlena,   neskôr pozitívne indentifikovaného ako Mairead Farrellová. McCann   bol v minulosti odsúdený a potrestaný na dva roky väzenia za držanie   výbušnín. Farrellová bola v minulosti odsúdená a potrestaná na štrnás   rokov väzenia za explózie. Poèas jej pobytu vo väzení bolo o nej známe,   že sa stala uznávanou vodkyòou krídla väzòov IRA. Savage bol opísaný   ako expert na výrobu bômb. Boli ukázané fotografie troch podozrivých;   c) the three individuals were believed to be dangerous terrorists who   would almost certainly be armed and who, if confronted by security   forces, would be likely to use their weapons;   d) the attack would be by way of a car bomb. It was believed that the bomb   would be brought across the border in a vehicle and that it would rema-   in hidden inside the vehicle;   c) tri osoby sa považovali za nebezpeèných teroristov, ktorí budú takmer   naisto ozbrojení a ktorí, ak sa stretnú s bezpeènostnými silami, pravde-   podobne použijú svoje zbrane;   d) útok sa uskutoèní bombou v aute. Usudzovalo sa, že bomba bude pre-   vezená cez hranice v automobile a že zostane ukrytá vo vnútri automo-   bilu;   e) the possibility that a “blocking” car — i.e. a car not containing a bomb   but parked in the assembly area in order to reserve a space for the car   containing the bomb — would be used had been considered, but was   thought unlikely.   e) zvažovala sa možnos, že sa použije „blokujúce“ auto, t. j. auto neobsa-   hujúce bombu, ale parkujúce na nástupnej ploche, aby rezervovalo   miesto pre auto obsahujúce bombu, ale posúdilo sa to ako nepravdepo-   dobné.   ...   ...   1. Mode of detonation of bomb   1. Spôsob detonácie bomby   24. Various methods of detonation of the bomb were mentioned at the   briefing: by timing device, by RCIED (radio-controlled improvised explosi-   ve device) and by command wire. This last option which required placing a   bomb connected to a detonator by a wire was discounted as impracticable   in the circumstances. The use of a timer was, according to O, considered   highly unlikely in light of the recent IRA explosion of a bomb by timer   device at Enniskillen which had resulted in a high number of civilian ca-   sualties. Use of a remote-control device was considered to be far more likely   since it was safer from the point of view of the terrorist who could get away   24. Na inštruktáži sa uviedli viaceré spôsoby detonácie bomby: èasovým   zariadením, RCIED (improvizovaným dia¾kovo ovládaným výbušným za-   riadením) a ovládacím káblom. Táto posledná možnos, ktorá vyžadovala   umiestnenie bomby spojenej s detonátorom káblom, sa vylúèila ako neus-   kutoènite¾ná za daných okolností. Použitie èasovaèa vojak O posúdil ako   ve¾mi nepravdepodobné vzh¾adom na nedávnu explóziu bomby IRA pros-   tredníctvom èasového zariadenia v Enniskillene, ktorá mala za následok   ve¾ký poèet zranených a màtvych civilistov. Použitie zariadenia na dia¾kové   ovládanie sa považovalo za ove¾a pravdepodobnejšie, keïže bolo bezpeènej-   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   from the bomb before it exploded and was more controllable than a timer   which once activated was virtually impossible to stop.   šie z poh¾adu teroristu, ktorý sa mohol vzdiali od bomby, skôr ako explo-   dovala, a bolo aj kontrolovate¾nejšie ako èasovaè, ktorý keï je aktivizovaný,   prakticky nemožno zastavi.   ...   ...   26. The military witnesses in contrast appear to have been convinced   that it would certainly be a remote-control device. Soldier F made no   mention of a timer but stated that they were briefed that it was to be a   “button job”, that is, radio-controlled so that the bomb could be detona-   ted at the press of a button...   26. Vojenskí svedkovia sa naopak zdali by presvedèení, že to urèite bu-   de zariadenie na dia¾kové ovládanie. Vojak F nespomenul èasovaè, ale uvie-   dol, že mali inštruktáž, že to bude „tlaèidlová práca“, t. j. na dia¾ku ovlá-   daná, takže bombu možno odpáli stlaèením tlaèidla...   ...   ...   2. Possibility that the terrorists would detonate the bomb if confronted   2. Možnos, že teroristi odpália bombu, ak budú napadnutí   28. Soldier O stated that it was considered that, if the means of detona-   tion was by radio control, it was possible that the suspects might, if   confronted, seek to detonate the device.   28. Vojak O uviedol, že sa usudzovalo, ak spôsobom odpálenia bude   dia¾kové ovládanie, že je možné, že podozriví sa môžu pokúsi odpáli za-   riadenie, ak budú napadnutí.   Soldier F also recalled that the assessment was that any one of the three   could be carrying a device...   Vojak F taktiež uviedol, že pod¾a odhadu mohol ktorýko¾vek z troch   podozrivých nies zariadenie...   ...   ...   G. Events on 6 March 1988   B. Udalosti 6. marca 1988   1. Deployment of Soldiers A, B, C and D   1. Rozostavenie vojakov A, B, C a D   32. ...Members of the surveillance teams were on duty in the streets of   Gibraltar as were Soldiers A, B, C and D and members of the police force   involved in the operation. Soldiers A, B, C and D were in civilian clothing   and were each armed...   32. ...Èlenovia sledovacích tímov boli v službe v uliciach Gibraltáru, a to   vojaci A, B, C a D a èlenovia policajných síl zúèastnených na operácii. Voja-   ci A, B, C a D boli v civilnom obleèení a každý bol ozbrojený...   ...   ...   37. ...the military option had been refined down to the preferred option   of arresting the suspects when they were on foot in the assembly area, to   disarm them and then to defuse the bomb...   37. ...vojenská možnos (t. j. zatknutia) bola spracovaná na preferovanú   alternatívu zatknutia podozrivých, keï budú prechádza po nástupnej plo-   che, ich odzbrojenia a potom zneškodnenia bomby...   4. Sighting of Mr Savage   4. Spozorovanie Savagea   38. Detective Constable Viagas was on surveillance duty in a bank   which had a view over the area in which the car driven in by the terrorists   was expected to be parked. At about 12.30 hours, he heard a report over the   surveillance net that a car had parked in a parking space in the assembly   area under observation. A member of the Security Service commented that   the driver had taken time to get out and fiddled with something between   the seats. DC Viagas saw the man lock the car door and walk away towards   38. Detektív Viagas bol v sledovacej službe na vyvýšenine, z ktorej bol   výh¾ad na plochu, na ktorej malo pod¾a oèakávania zaparkova auto riade-   né teroristami. Približne o 12.30 hod. poèul správu v sledovacej sieti, že na   nástupnej ploche, ktorá bola kontrolovaná, zaparkovalo v parkovacom   priestore auto. Èlen bezpeènostnej služby informoval, že vodièovi trvalo   nejaký èas, kým vystúpil, a že s nieèím narábal medzi sedadlami. Detektív   Viagas videl muža, ako zamkol dvere auta a odišiel preè smerom k South-   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   the Southport Gate. One of the Security Service officers present consulted   a colleague as to possible identification but neither was sure. A field officer   was requested to confirm the identity. DC Viagas could not himself identi-   fy the man from his position.   port Gate. Jeden z prítomných dôstojníkov bezpeènostnej služby sa radil s   kolegom, pokia¾ išlo o možnú identifikáciu, ale ani jeden z nich si nebol is-   tý. Preto požiadali dôstojníka v teréne, aby potvrdil totožnos. Detektív Via-   gas nemohol sám identifikova muža zo svojho stanoviša.   39. Witness N of the Security Service team on surveillance in the car-   park in the assembly area recalled that at 12.45 hours a white Renault car   drove up and parked, the driver getting out after two to three minutes and   walking away.   39. Svedok N zo sledovacieho tímu bezpeènostnej služby na parkovisku   na nástupnej ploche pripomenul, že o 12.45 hod. prišiel biely Renault a za-   parkoval, vodiè vystúpil po dvoch až troch minútach a odišiel preè.   ...Witness H, who was sent to verify his identification, saw the suspect...   and recognised him as Savage without difficulty. Witness N also saw the   suspect at the rear of John Mackintosh Hall and at 14.10 hours reported   over the radio to the operations room that he identified him as Savage and   also as the man who had earlier parked the car in the assembly area...   ...Svedok H, ktorého poslali, aby overil jeho identifikáciu, videl podozri-   vého... a spoznal ho bez ažkostí ako Savagea. Svedok N taktiež videl podo-   zrivého na konci John Mackintosh Hall a o 14.10 hod. vysielaèkou nahlásil   do operaènej miestnosti, že ho identifikoval ako Savagea a taktiež ako mu-   ža, ktorý predtým zaparkoval auto na nástupnej ploche...   ...   ...   42. The suspect was followed for approximately an hour by Witness H   who recalled that the suspect was using anti-surveillance techniques such   as employing devious routes through the side streets. Witness N was also   following him, for an estimated 45 minutes, and considered that he was   alert and taking precautions...   42. Podozrivého sledoval približne jednu hodinu svedok H, ktorý pripo-   menul, že podozrivý používal protisledovacie metódy, ako používanie k¾u-   katých trás boènými ulicami. Svedok N ho rovnako sledoval približne 45   minút a bol toho názoru, že podozrivý bol ostražitý a zabezpeèoval sa...   5. Sighting of Mr McCann and Ms Farrell   5. Spozorovanie McCanna a Farrellovej   43. Witness M who was leading the surveillance at the border stated   that two suspects passed the frontier at about 14.30 hours though appa-   rently they were initially not clearly identified. They were on foot and   reportedly taking counter-surveillance measures (Farrell looking back   frequently)...   43. Svedok M, ktorý viedol sledovanie na hranici, vyhlásil, že dvaja po-   dozriví prekroèili hranice približne o 14.30 hod., hoci spoèiatku neboli jas-   ne identifikovaní. Podozriví išli pešo a pod¾a hlásenia robili protisledovacie   opatrenia (Farrellová sa èasto pozerala spä)...   ...   ...   6. Sighting of three suspects in the assembly area   6. Spozorovanie troch podozrivých na nástupnej ploche   45. At about 14.50 hours, it was reported to the operations room that   the suspects McCann and Farrell had met with a second man identified as   the suspect Savage and that the three were looking at a white Renault car   in the car-park in the assembly area.   45. Približne o 14.50 hod. bolo do operaènej miestnosti nahlásené, že   podozriví McCann a Farrellová sa stretli s druhým mužom identifikova-   ným ako podozrivý Savage a že všetci traja sa pozerali na biely Renault na   parkovisku na nástupnej ploche.   Witness H stated that the three suspects spent some considerable time   staring across to where a car had been parked, as if, in his assessment, they   were studying it to make sure it was absolutely right for the effect of the   bomb...   Svedok H uviedol, že traja podozriví strávili dos èasu pozeraním na   miesto, kde bolo zaparkované auto, ako keby ho — pod¾a jeho hodnote-   nia — študovali, aby sa ubezpeèili, že je úplne vhodné na úèinok bomby...   ...   ...   47. The Commissioner asked for positive identification of the three   suspects. Identification was confirmed by 15.25 hours when it was repor-   47. Komisár požiadal o pozitívnu identifikáciu troch podozrivých. Iden-   tifikácia bola potvrdená asi o 15.25 hod., keï bolo do operaènej miestnosti   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   ted to the operations room that the three suspects had returned to the   assembly area and gone past looking at the car again. The theree suspects   continued north and away from the car...   hlásené, že traja podozriví sa vrátili na nástupnú plochu a prešli pozerajúc   sa opä na auto. Traja podozriví pokraèovali smerom na sever a preè od au-   ta...   7. Examination of the suspect car in the assembly area   7. Preskúmanie podozrivého auta na nástupnej ploche   48. After the three suspects’ identities had been confirmed and they   had moved away from the assembly area, Soldier G examined the suspect   car. He conducted an examination from the exterior without touching the   car. He described it as a newish-looking white Renault. He detected no-   thing untoward inside the car or anything visibly out of place or concealed   under the seats... He returned to the operations room and reported to the   Commissioner that he regarded the car as a “suspect car bomb”. At the   inquest, he explained that this was a term of art for a car parked in suspi-   cious circumstances where there is every reason to believe that it is a car   bomb and that it could not be said that it was not a car bomb.   48. Po tom, èo totožnos troch podozrivých bola potvrdená a tí opustili   nástupnú plochu, vojak G preskúmal podozrivé auto. Preskúmanie vyko-   nal zvonka bez dotknutia sa auta. Opísal ho ako novovyzerajúci biely Rena-   ult. Nezistil niè nenáležité vnútri auta ani niè vidite¾né z miesta alebo skry-   té pod sedadlami... Vrátil sa do operaènej miestnosti a nahlásil komisárovi,   že auto považuje za „podozrivé auto s bombou“. Poèas súdneho vyšetrova-   nia vysvetlil, že išlo o vo¾ný termín pre auto zaparkované za podozrivých   okolností, keï je každý dôvod veri, že ide o auto s bombou, a keï sa ne-   mohlo poveda, že to nie je auto s bombou.   ...   ...   54. After receiving the report from Soldier G and in view of the fact   that the three suspects were continuing northwards leaving the car behind,   the Commissioner decided that the three suspects should be arrested on   suspicion of conspiracy to murder. At 15.40 hours, he signed a form requ-   esting the military to intercept and apprehend the suspects...   54. Po vypoèutí správy od vojaka G a vzh¾adom na skutoènos, že traja   podozriví pokraèovali na sever, opúšajúc auto, komisár rozhodol, že traja   podozriví by mali by zatknutí pre podozrenie z prípravy vraždy.   O 15.40 hod. podpísal tlaèivo požadujúce vojsko zadrža a zatknú podo-   zrivých...   55. The evidence at the inquest given by the soldiers and Police Officer   R and DC Ullger was that the soldiers had practised arrest procedures on   several occasions with the police before 6 March 1988. According to these   rehearsals, the soldiers were to approach the suspects to within a close   distance, cover the suspects with their pistols and shout “Stop. Police.   Hands up.” or words to that effect. They would then make the suspects lie   on the ground with their arms away from their bodies until the police   moved in to carry out a formal arrest...   55. Pod¾a výpovede vojakov, policajného dôstojníka R a detektíva Ullge-   ra poèas súdneho vyšetrovania vojaci trénovali zatýkacie postupy pri viace-   rých príležitostiach s políciou pred 6. marcom 1988. Pod¾a týchto skúšok   sa mali vojaci priblíži k podozrivým na krátku vzdialenos, namieri na   nich svoje pištole a zakrièa „Stojte! Polícia! Ruky hore!“ alebo podobné   slová. Potom by donútili podozrivých ¾ahnú si na zem s rukami od ich   tiel, kým by neprišla polícia a nevykonala formálne zatknutie...   ...   ...   57. ...Savage split away from suspects McCann and Farrell turning   south towards the Landport tunnel. McCann and Farrell continued north   up the right-hand pavement of Winston Churchill Avenue.   57. ...Savage sa oddelil od podozrivých McCanna a Farrellovej a zaboèil   južne k Landportskému tunelu. McCann a Farrellová pokraèovali na sever   po pravom chodníku Winston Churchill Avenue.   ...   ...   9. McCann and Farrell shootings   9. Zastrelenie McCanna a Farrellovej   ...   ...   61. When Soldier A was approximately ten metres (though maybe   closer) behind McCann on the inside of the pavement, McCann looked   61. Keï bol vojak A približne desa metrov (hoci možno bližšie) za   McCannom na vnútornej strane chodníka, McCann sa pozrel dozadu cez   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   back over his left shoulder. McCann appeared to look directly at A and the   smile left his face, as if he had a realisation of who A was and that he was a   threat.   svoje ¾avé plece. McCann pozeral priamo na A a z tváre sa mu stratil úsmev,   ako keby zistil, kto je A a že je hrozbou.   Soldier A drew his pistol, intending to shout a warning to stop at the   same time, though he was uncertain if the words actually came out.   McCann’s hand moved suddenly and aggressively across the front of his   body. A thought that he was going for the button to detonate the bomb   and opened fire. He shot one round into McCann’s back from a distance of   three metres (though maybe it may have been closer). Out of the corner of   his eye, A saw a movement by Farrell. Farrell had been walking on the left   of McCann on the side of the pavement next to the road. A saw her make a   half turn to the right towards McCann, grabbing for her handbag which   was under her left arm. A thought that she was also going for a button and   shot one round into her back. He did not disagree when it was put to him   that the forensic evidence suggested that he may have shot from a distance   of three feet. Then A turned back to McCann and shot him once more in   the body and twice in the head. A was not aware of B opening fire as this   was happening. He fired a total of five shots.   Vojak A vytiahol svoju pišto¾, zamýš¾ajúc súèasne zakrièa výzvu na za-   stavenie, hoci si nebol istý, èi naozaj tieto slová povedal. McCannova ruka   sa pohla náhle a prudko cez prednú èas jeho tela. Vojak A si myslel, že   McCann siaha na tlaèidlo, aby odpálil bombu, a zaèal strie¾a. Vystrelil raz   do McCannovho chrbta zo vzdialenosti troch metrov (hoci to mohlo by   bližšie). V kútiku svojho oka videl pohyb Farrellovej. Tá išla v¾avo od   McCanna na strane chodníka od cesty. Vojak A ju videl, ako robí polovièný   obrat doprava smerom k McCannovi, siahajúc na tašku, ktorú mala pod   svojou ¾avou rukou. Vojak A si myslel, že Farrellová rovnako siaha na tla-   èidlo, a raz vystrelil do jej chrbta. Nenamietal, keï mu uviedli, že súdny dô-   kaz naznaèoval, že mohol strie¾a zo vzdialenosti troch stôp. Potom sa A   otoèil k McCannovi a strelil ešte raz do jeho tela a dvakrát do hlavy. Vojak   A si neuvedomoval, že B zaèal strie¾a, keï k tomu došlo. Vystrelil celkovo   päkrát.   62. Soldier B was approaching directly behind Farrell on the road side   of the pavement. He was watching her. When they were three to four   metres away and closing, he saw in his peripheral vision that McCann   turned his head to look over his shoulder. He heard what he presumed was   a shout from A which he thought was the start of the arrest process. At   almost the same instant, there was firing to his right. Simultaneously,   Farrell made a sharp movement to her right, drawing the bag which she   had under her left arm across her body. He could not see her hands or the   bag and feared that she was going for the button. He opened fire on   Farrell. He deemed that McCann was in a threatening position and was   unable to see his hands and switched fire to McCann. Then he turned back   to Farrell and continued firing until he was certain that she was no longer   a threat, namely, her hands away from her body. He fired a total of seven   shots.   62. Vojak B prichádzal priamo k Farrellovej na strane chodníka od cesty.   Pozoroval ju. Keï boli tri alebo štyri metre od seba a približovali sa, videl   vo svojom periférnom videní, že McCann otoèil hlavou, aby sa pozrel cez   plece. Poèul nieèo, èo považoval za výkrik vojaka A a o èom si myslel, že ide   o zaèiatok zatknutia. Takmer v tej istej chvíli nastala stre¾ba napravo od   neho. Farrellová súèasne urobila prudký pohyb doprava, ahajúc tašku,   ktorú mala pod ¾avou rukou cez telo. Nevidel na jej ruky ani na tašku a   obával sa, že siaha po tlaèidle. Zaèal na òu strie¾a. Domnieval sa, že   McCann bol v hroziacej pozícii, a keïže nemohol vidie na jeho ruky, zaèal   na neho strie¾a. Potom sa obrátil spä k Farrellovej a pokraèoval v strie¾a-   ní, kým si nebol istý, že Farrellová už viac nepredstavuje hrozbu, najmä že   mala ruky od tela. Celkovo vystrelil sedemkrát.   63. Both soldiers denied that Farrell or McCann made any attempt to   surrender with their hands up in the air or that they fired at the two   suspects when they were lying on the ground. At the inquest, Soldier A   stated expressly that his intention had been to kill McCann “to stop him   becoming a threat and detonating that bomb”.   63. Obidvaja vojaci popreli, že by Farrellová alebo McCann urobili neja-   ký pokus vzda sa so zdvihnutými rukami alebo že by strie¾ali na dvoch po-   dozrivých, keï ležali na zemi. Poèas súdneho vyšetrovania vojak A výslovne   povedal, že jeho cie¾om bolo zabi McCanna, „aby mu zabránil sta sa hroz-   bou a odpáli bombu“.   ...   ...   11. The shooting of Savage   11. Zastrelenie Savagea   77. At the inquest the evidence of Soldiers C and D was to the following   effect.   77. Z výpovedí vojakov C a D poèas súdneho vyšetrovania vyplynulo toto.   78. After the three suspects had split up at the junction, Soldier D cros-   78. Po tom, èo sa traja podozriví rozdelili na križovatke, vojak D prešiel   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   cez cestu a sledoval Savagea, ktorý smeroval k Landportskému tunelu. Sa-   vage mal obleèené rifle, koše¾u a sako. Vojaka C krátko zdržala na druhej   strane cesty doprava na rušnej ulici, ale zachytil, ako sa D priblížil k Sava-   geovi. Vojak D zamýš¾al vykona zatknutie tak, že sa trochu priblíži, vytiah-   ne pišto¾ a zakrièí „Stojte! Polícia! Ruky hore!“. Keï bol D asi tri metre   vzdialený, cítil, že sa potrebuje dosta bližšie, pretože naokolo bolo príliš   ve¾a ¾udí a priamo v smere bola jedna pani. Skôr ako sa mohol D dosta   bližšie, poèul na konci stre¾bu. V tom istom okamihu C zakrièal „Stojte!“.   Savage sa otoèil a jeho ruka skåzla dolu k pravému boku. D bol presvedèe-   ný, že Savage siaha po detonátore. Jednou rukou odstrèil paniu, ktorá bola   v tom smere, a zaèal strie¾a z približne dvoch alebo troch metrov. D vystre-   lil deväkrát v rýchlom slede, mieriac najskôr do stredu Savageovho tela a   posledné dva výstrely do jeho hlavy. Savage sa zvrtol, ako padal. D pripustil   možnos, že Savageova hlava bola iba tesne nad zemou, keï dokonèoval   stre¾bu. Strie¾al, kým Savage nebol nehybný na zemi a kým nemal ruky od   tela.   sed the road and followed Savage who was heading towards the Landport   tunnel. Savage was wearing jeans, shirt and a jacket. Soldier C was briefly   held up on the other side of the road by traffic on the busy road but was   catching up as D closed in on Savage. D intended to arrest by getting slig-   htly closer, drawing his pistol and shouting “Stop. Police. Hands up”.   When D was about three metres away, he felt that he needed to get closer   because there were too many people about and there was a lady directly in   line. Before D could get closer however, he heard gunfire to the rear. At the   same time, C shouted “Stop”. Savage spun round and his arm went down   towards his right hand hip area. D believed that Savage was going for a   detonator. He used one hand to push the lady out of line and opened fire   from about two to three metres away. D fired nine rounds at rapid rate,   initially aiming into the centre of Savage’s body, with the last two at his   head. Savage corkscrewed as he fell. D acknowledged that it was possible   that Savage’s head was inches away from the ground as he finished firing.   He kept firing until Savage was motionless on the ground and his hands   were away from his body.   79. ...Úmyslom C bolo ís dopredu a vykona zatknutie, keï poèul vý-   strely odzadu z¾ava, zo smeru, kam smerovali Farrellová a McCann. Savage   sa otoèil. C zakrièal „Stojte!“ a vytiahol pišto¾. Savage pohol pravou rukou   dolu do oblasti vrecka na saku a zaujal tak ohrozujúcu a agresívnu pozíciu.   C zaèal strie¾a, keïže sa obával, že Savage ide odpáli bombu. Videl nieèo   masívne v Savageovom pravom vrecku, o èom sa domnieval, že ide o odpa-   ¾ovacie tlaèidlo. Bol približne pä alebo šes stôp od Savagea. Vystrelil šes-   krát, ako sa stáèal dolu, mieriac zväèša na jeho telo. Jeden výstrel išiel do je-   ho krku a ïalší, ako padal, do hlavy. C pokraèoval v stre¾be, kým si nebol   istý, že Savage padol a už nie je schopný aktivizova zariadenie.   79. ...C’s intention was to move forward to make arrest when he heard   shots to his left rear from the direction in which Farrell and McCann had   headed. Savage spun round. C shouted “Stop” and drew his pistol. Savage   moved his right arm down to the area of his jacket pocket and adopted a   threatening and aggressive stance. C opened fire since he feared Savage was   about to detonate the bomb. He saw something bulky in Savage’s right   hand pocket which he believed to be a detonator button. He was about five   to six feet from Savage. He fired six times as Savage spiralled down, aiming   at the mass of his body. One shot went into his neck and another into his   head as he fell. C continued firing until he was sure that Savage had gone   down and was no longer in a position to initiate a device.   80. Poèas súdneho vyšetrovania obidvaja vojaci pri krížovom výsluchu   uviedli, že len èo nastane nevyhnutnos zaèa strie¾a, pokraèovali by   v strie¾aní, kým by osoba už nebola hrozbou. C súhlasil, že najlepším spô-   sobom, ako dosiahnu tento výsledok, je zabi. D uviedol, že strie¾al na Sa-   vagea, aby ho zabil, a že to bol spôsob, ktorý trénujú všetci vojaci. Obidvaja   vojaci však popreli, že by strie¾ali do Savagea, keï bol na zemi...   80. At the inquest, both soldiers stated under cross-examination that   once it became necessary to open fire they would continue shooting until   the person was no longer a threat. C agreed that the best way to ensure this   result was to kill. D stated that he was firing at Savage to kill him and that   this was the way that all soldiers were trained. Both soldiers, however,   denied that they had shot Savage while he was on the ground...   ...   ...   H. Policajné vyšetrovanie po zastrelení   H. Police investigation following the shootings   ...   ...   98. Vnútri Farrellovéj tašky sa našla k¾úèenka s dvoma k¾úèmi a príves-   kom s registraèným èíslom MA9317AF. Táto informácia bola postúpená   približne o 17.00 hod. španielskej polícii, ktorá zaèala h¾ada auto pre po-   dozrenie, že by mohlo obsahova výbušniny. Poèas noci zo 6. na 7. marca   španielska polícia našla èervený Ford Fiesta s takýmto registraèným èíslom   98. Inside Farrell’s handbag was found a key ring with two keys and a   tag bearing a registration number MA9317AF. This information was   passed at about 17.00 hours to the Spanish police who commenced a   search for the car on the suspicion that it might contain explosives.   During the night of 6 to 7 March, the Spanish police found a red Ford   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   v La Linee. Vnútri auta sa našli k¾úèe od ïalšieho auta, registraèné èíslo   MA2732AJ a dohoda o požièaní auta preukazujúca, že auto požièala   6. marca o 10.00 hod. Katarína Smithová; pas s takýmto menom sa našiel   vo Farrellovéj taške.   Fiesta with that registration number in La Linea. Inside the car were found   keys for another car, registration number MA2732AJ, with a rental agree-   ment indicating that the car had been rented at 10.00 hours on 6 March by   Katharine Smith, the name on the passport carried in Farrell’s handbag.   99. Dòa 8. marca si o 18.00 hod. bolo v podzemnom parkovisku v Mar-   belle objavené auto Ford Fiesta s registraèným èíslom MA2732AJ. Auto ot-   vorila malagská skupina pre nakladanie s výbušninami a zistila, že obsahu-   je výbušné zariadenie skryté v kufri v priestore pre náhradné koleso. Zaria-   denie pozostávalo z piatich balíèkov výbušniny Semtex (spolu 64 kg), ku   ktorým boli pripojené štyri detonátory a okolo nich bolo uložených   kusov nábojov. Boli tam dva èasovaèe nastavené na 10.45 hod. a na   11.15 hod. Zariadenie nebolo ani nabité, ani napojené.   99. At about 18.00 hours on 8 March, a Ford Fiesta car with registration   number MA2732AJ was discovered in a basement car-park in Marbella. It   was opened by the Malaga bomb-disposal squad and found to contain an   explosive device in the boot concealed in the spare-wheel compartment.   The device consisted of five packages of Semtex explosive (altogether 64   kg) to which were attached four detonators and around which were packed   rounds of ammunition. There were two timers marked 10 hrs 45 mins   and 11 hrs 15 mins respectively. The device was not primed or connected.   100. V správe o výbušnom zariadení vypracovanej španielskou políciou   v Madride 27. marca 1988 bol záver, že išlo o dvojitý aktivaèný systém za-   bezpeèujúci explóziu, aj keby jeden z èasovaèov zlyhal; výbušnina bola skry-   tá v priestore pre náhradné koleso, aby nedošlo k jej odhaleniu pri precho-   de španielsko-gibraltárskej hranice; množstvo výbušniny a použitie nábo-   jov ako šrapnela preukazovali, že teroristom išlo o èo najväèší úèinok; exis-   tovalo presvedèenie, že zariadenie bolo nastavené, aby explodovalo v èase   vojenskej prehliadky 8. marca 1988.   100. In the report compiled by the Spanish police on the device dated   Madrid 27 March 1988, it was concluded that there was a double activa-   ting system to ensure explosion even if one of the timers failed; the explosi-   ve was hidden in the spare-wheel space to avoid detection on passing the   Spanish/Gibraltarian customs; the quantity of explosive and use of cartrid-   ges as shrapnel indicated the terrorists were aiming for greatest effect; and   that it was believed that the device was set to explode at the time of the   military parade on 8 March 1988.   ...   ...   I. Súdne vyšetrovanie v Gibraltári   I. The Gibraltar inquest   103. Gibraltársky koroner zaèal vyšetrovanie zabití 6. septembra 1988.   Zúèastnili sa na òom rodiny màtvych (ktoré zahàòali sažovate¾ov), ako aj   vojaci SAS a vláda Spojeného krá¾ovstva. Súdnemu vyšetrovaniu predsedal   koroner, ktorý zasadal s porotou zloženou z miestneho obyvate¾stva.   103. An inquest by the Gibraltar Coroner into the killings was opened   on 6 September 1988. The families of the deceased (which included the   applicants) were represented, as were the SAS soldiers and the United   Kingdom Government. The inquest was presided over by the Coroner, who   sat with a jury chosen from the local population.   ...   ...   106. Súdne vyšetrovanie trvalo do 30. septembra a poèas jeho 19 dní bo-   lo vypoèutých 79 svedkov vrátane vojakov, policajných dôstojníkov a sledo-   vacieho personálu zúèastneného na operácii. Rovnako boli vypoèutí pato-   lógovia, súdni znalci a experti na odpa¾ovanie výbušných zariadení.   106. The inquest lasted until 30 September and during the nineteen   days it sat, evidence was heard from seventy-nine witnesses, including the   soldiers, police officers and surveillance personnel involved in the opera-   tion. Evidence was also heard from pathologists, forensic scientists and   experts in relation to the detonation of explosive devices.   1. Výpovede patológov na súdnom vyšetrovaní   1. Pathologists’ evidence at the inquest   ...   ...   108. Pokia¾ išlo o Farrellovú, zistilo sa, že bola strelená trikrát do chrbta   zo vzdialenosti asi troch stôp... Mala pä zásahov v hlave a krku. Zranenia   na tvári naznaèovali, že buï celé telo, alebo prinajmenšom horná èas tela   108. Concerning Farrell, it was found that she had been shot three   times in the back, from a distance of some three feet... She had five wounds   to the head and neck. The facial injuries suggested that either the entire   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   body or at least the upper part of the body was turned towards the shooter.   A reasonable scenario consistent with the wounds was that she received the   shots to the face while facing the shooter, then fell away and received the   shots to the back... the upward trajectory of the bullets that hit Farrell   indicated that she was going down or was down when she received them.   Altogether she had been shot eight times.   bola obrátená smerom k strelcovi. Primeraným scenárom zhodným so   strelnými ranami bolo, že Farrellovú strely zasiahli do tváre, keï sa pozera-   la na strelca, potom spadla a zasiahli ju do chrbta... stúpajúca strelná dráha   guliek, ktoré zasiahli Farrellovú, naznaèovala, že Farrellová padala alebo už   ležala na zemi, keï ju zasiahli. Spolu bola zasiahnutá osemkrát.   109. Concerning McCann, he had been shot in the back twice and had   three wounds in the head. The wound on the top of the head suggested   that the chest wounds came before the head wound and that he was down   or very far down when it was inflicted. The shots to the body were at about   a 45-degree angle. He had been hit by five bullets.   109. Pokia¾ ide o McCanna, dvakrát bol zasiahnutý do chrbta a mal tri   strelné rany v hlave. Rana na temene hlavy naznaèovala, že k zraneniam na   hrudi došlo pred zraneniami hlavy a že McCann bol na zemi alebo takmer   na zemi, keï bol zasiahnutý. Strely vnikli do tela približne v 45-stupòovom   uhle. Zasiahlo ho pä striel.   110. Concerning Savage, he had been hit by sixteen bullets... it would be   reasonable to suppose from the strike marks on the pavement that bullets   were fired into Savage’s head as he lay on the ground...   110. Pokia¾ ide o Savagea, zasiahlo ho 16 striel... bolo by odôvodnené   predpoklada zo stôp na chodníku, že strely boli vystrelené do Savageovej   hlavy, keï ležal na zemi...   ...   ...   3. Evidence relating to detonation devices   3. Dôkazy týkajúce sa výbušných zariadení   112. Issues arose at the inquest as to whether, even if the three suspects   had been carrying remote-control devices, they would have been able to   detonate the suspected bomb which was approximately 1.4 km from the   place where they were shot. Also it was questioned whether the soldiers   could reasonably have expected that the applicants could have concealed   the devices on their persons without it being apparent and whether in fact   the device could have been detonated by pressing only one button.   112. Poèas súdneho vyšetrovania vznikli otázky, èi by podozriví, a to aj   keby všetci traja niesli zariadenia na dia¾kové ovládanie, boli schopní odpá-   li podozrivú bombu, ktorá sa nachádzala približne 1,4 km od miesta, kde   boli zastrelení. Rovnako sa spochybòovalo, èi vojaci mali dôvod oèakáva,   že sažovatelia by mohli ukry zariadenia u seba bez toho, aby to bolo vidi-   te¾né, a èi možno zariadenie naozaj odpáli stlaèením len jedného tlaèidla.   113. Mr Feraday gave evidence for the Crown. He was a forensic scientist   employed at Explosives Forensic Laboratory at Royal Armament Research   and Development Establishment, with thirty-three years experience of   explosives. He produced an ICOM IC2 transmitter, as an example of a devi-   ce used in Northern Ireland, which was the size of a standard commercial   walkie-talkie. It was also produced in evidence by the Government to both   the Commission and Court in the Strasbourg proceedings.   113. Feraday svedèil v prospech Spojeného krá¾ovstva. Bol forénznym   vedcom zamestnaným vo forénznom laboratóriu pre výbušniny v krá¾ov-   skom zbrojárskom výskumnom a vývojovom zariadení s 33-roènou praxou   s výbušninami. Predložil vysielaè ICOM IC2 ako príklad zariadenia použí-   vaného v Severnom Írsku, ktorý mal ve¾kos štandardného komerèného   prenosného prehrávaèa. Vysielaè predložila ako dôkaz aj vláda pred Komi-   siou a Súdom v štrasburskom konaní.   While referring to the factors which could affect the range (for example,   terrain, weather conditions) Mr Feraday stated that the equipment could,   in optimum conditions, operate up to a thirty-mile range. In his opinion,   the aerial on the suspect car could have received a signal though its effi-   ciency would have been fairly poor as it was not the right length for the   frequency. He considered that one would have to assume that from the   distance of about a mile a bomb could be detonated by remote control   using that aerial.   Odkazujúc na faktory, ktoré mohli ovplyvni rozsah (napr. terén, pove-   ternostné podmienky), Feraday uviedol, že zariadenie môže za optimálnych   podmienok operova v rozsahu do 30 mí¾. Pod¾a jeho názoru anténa na   podozrivom aute mohla zachyti signál, hoci jej úèinnos bola ve¾mi slabá,   keïže nemala správnu dåžku na frekvenciu. Domnieval sa, že možno pred-   poklada, že zo vzdialenosti približne jednej míle by mohla by bomba od-   pálená dia¾kovým ovládaním za použitia tejto antény.   114. The applicants called Dr Scott, who held a masters degree and   doctorate in engineering and was a licensed radio operator. He had been   involved in two IRA trials in England. He had conducted tests with similar   114. Sažovatelia predvolali Dr. Shotta, ktorý bol magistrom a mal dok-   torát v inžinierstve a ktorý bol držite¾om licencie rádiooperátora. Bol pri-   zvaný na dva súdne procesy s IRA v Anglicku. Vykonal testy s podobnými   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   receivers along the route taken by the three suspects. He referred to the   fact that there was rising ground between the sites of the shootings and   the assembly area as well as a thick wall and a considerable number of buil-   dings... he stated that in his professional opinion the purported receiver   could not have been detonated by a transmitter in the circumstances of the   case. He also stated that the bomb could have been neutralised by remo-   ving the car aerial and that such a manoeuvre would not have destabilised   the explosive device.   prijímaèmi na trase, ktorú prešli traja podozriví. Poukazoval na skutoè-   nos, že medzi miestami stre¾by a nástupnou plochou sa terén zdvíhal, ako   aj na hrubú stenu a ve¾ké množstvo budov... vyhlásil, že pod¾a jeho profe-   sionálneho názoru zacielený prijímaè nemohol by detonovaný vysielaèom   za okolností existujúcich v tomto prípade. Rovnako vyhlásil, že bomba   mohla by neutralizovaná odstránením antény z auta a že takýto manéver   by nedestabilizoval výbušné zariadenie.   ...   ...   121. The jury returned verdicts of lawful killing by a majority of nine to   two.   121. Porota väèšinou hlasov, deviatich ku trom, prijala verdikty zákon-   ného zabitia.   ...   ...   PROCEEDINGS BEFORE THE COMMISSION   KONANIE PRED KOMISIOU   141. The applicants lodged their application (no. 18984/91) with the   Commission on 14 August 1991. They complained that the killings of   Daniel McCann, Mairead Farrell and Sean Savage by members of the SAS   (Special Air Service) constituted a violation of Article 2 of the Convention.   141. Sažovatelia podali svoju sažnos (è. 18984/91) na Komisiu 14. au-   gusta 1991. Sažovali sa, že zabitie Daniela McCanna, Mairead Farrellovej a   Seana Savagea èlenmi SAS (špeciálna letecká služba) zakladalo porušenie   èlánku 2 Dohovoru.   142. On 3 September 1993 the Commission declared the applicants’   complaint admissible.   142. Dòa 3. septembra 1993 Komisia vyhlásila sažnos sažovate¾ov za   prijate¾nú.   In its report of 4 March 1994 (Article 31), it expressed the opinion that   there had been no violation of Article 2 (eleven votes to six)...   Vo svojej správe zo 4. marca 1994 (èlánok 31) vyjadrila názor, že nebol   porušený èlánok 2 (jedenástimi hlasmi k šiestim)...   ...   ...   AS TO THE LAW   K PRÁVU   I. ALLEGED VIOLATION   OF ARTICLE 2 OF THE CONVENTION   I. ÚDAJNÉ PORUŠENIE   ÈLÁNKU 2 DOHOVORU   145. The applicants alleged that the killing of Mr McCann, Ms Farrell   and Mr Savage by members of the security forces constituted a violation of   Article 2 of the Convention which reads:   145. Sažovatelia tvrdili, že zabitie McCanna, Farrellovej a Savagea èlen-   mi bezpeènostných síl zakladalo porušenie èlánku 2 Dohovoru, v ktorom   sa uvádza:   “1. Everyone’s right to life shall be protected by law. No one shall be deprived of   his life intentionally save in the execution of a sentence of a court following his   conviction of a crime for which this penalty is provided by law.   „1. Právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne   zbavi života okrem výkonu rozsudku súdu nasledujúceho po odsúdení osoby za   trestný èin, pre ktorý zákon takýto trest stanovuje.   2. Deprivation of life shall not be regarded as inflicted in contravention of this   2. Zbavenie života sa nebude považova za spôsobené v rozpore s týmto   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M   M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U     èlánkom, ak bude vyplýva z použitia sily, ktoré nie je viac než úplne nevyhnutné,   pri   Article when it results from the use of force which is no more than absolutely necessa-   ry:   a) obrane každej osoby proti nezákonnému násiliu,   b) vykonávaní zákonného zatknutia alebo zabránení úteku osoby zákonne zadr-   žanej,   (a) in defence of any person from unlawful violence;   (b) in order to effect a lawful arrest or to prevent the escape of a person lawfully   detained;   c) zákonne uskutoènenej akcii na úèely potlaèenia nepokojov alebo vzbury.“   (c) in action lawfully taken for the purpose of quelling a riot or insurrection.”   A. Výklad èlánku 2   1. Všeobecný prístup   A. Interpretation of Article 2   1. General approach   146. Prístup Súdu k výkladu èlánku 2 musí by vedený skutoènosou, že   cie¾ a úèel Dohovoru ako nástroja na ochranu individuálnych ¾udských by-   tostí vyžadujú, aby sa jeho ustanovenia vykladali a aplikovali tak, aby jeho   záruky boli praktické a efektívne (pozri medziiným rozsudok vo veci Soe-   ring v. Spojené krá¾ovstvo zo 7. júla 1989, Séria A, è. 161, str. 34, ods. 87, a   rozsudok vo veci Loizidou v. Turecko (predbežné námietky) z 23. marca   1995, Séria A, è. 310, str. 27, ods. 72).   146. The Court’s approach to the interpretation of Article 2 must be   guided by the fact that the object and purpose of the Convention as an   instrument for the protection of individual human beings requires that its   provisions be interpreted and applied so as to make its safeguards practical   and effective (see, inter alia, the Soering v. the United Kingdom judgment   of 7 July 1989, Series A no. 161, p. 34, para. 87, and the Loizidou v. Turkey   (Preliminary Objections) judgment of 23 March 1995, Series A no. 310, p.   27, para. 72).   147. Rovnako treba ma na pamäti, že èlánok 2 ako ustanovenie, ktoré   nielen zaruèuje právo na život, ale stanovuje aj okolnosti, za ktorých zbave-   nie života môže by ospravedlnite¾né, sa považuje za jedno z najzákladnej-   ších ustanovení Dohovoru — naozaj ustanovenie, ktoré v èase mieru nepri-   púša žiadnu derogáciu pod¾a èlánku 15. Spolu s èlánkom 3 Dohovoru za-   chováva aj jednu zo základných hodnôt demokratických spoloèností tvo-   riacich Radu Európy (pozri uvedený rozsudok vo veci Soering, str. 34,   ods. 88). Keïže èlánok 2 je taký, jeho ustanovenia sa musia striktne vykla-   da.   147. It must also be borne in mind that, as a provision which not only   safeguards the right to life but sets out the circumstances when the depri-   vation of life may be justified, Article 2 ranks as one of the most funda-   mental provisions in the Convention — indeed one which, in peacetime,   admits of no derogation under Article 15. Together with Article 3 of the   Convention, it also enshrines one of the basic values of the democratic   societies making up the Council of Europe (see the above-mentioned   Soering judgment, p. 34, para. 88). As such, its provisions must be strictly   construed.   148. Súd je toho názoru, že výnimky vypoèítané v odseku 2 naznaèujú,   že toto ustanovenie sa rozširuje na úmyselné zabitie, ale neposudzuje sa vý-   luène len v súvislosti s ním. Ako Komisia zdôraznila, text èlánku 2 èítaný   ako celok demonštruje, že odsek 2 primárne nedefinuje prípady, keï je po-   volené úmyselne zabi osobu, ale opisuje situácie, keï je povolené „použi   silu“, ktorej výsledkom môže by ako nezamýš¾aný výsledok zbavenie živo-   ta. Avšak použitie sily nesmie by väèšie než „absolútne nevyhnutné“ na do-   siahnutie jedného z úèelov uvedených v písmenách a), b) alebo c) (pozri   sažnos è. 1044/82, Stewart v. Spojené krá¾ovstvo z 10. júla 1984, Rozhod-   nutia a správy è. 39, str. 169–171).   148. The Court considers that the exceptions delineated in paragraph 2   indicate that this provision extends to, but is not concerned exclusively   with, intentional killing. As the Commission has pointed out, the text of   Article 2, read as a whole, demonstrates that paragraph 2 does not primari-   ly define instances where it is permitted intentionally to kill an individual,   but describes the situations where it is permitted to “use force” which may   result, as an unintended outcome, in the deprivation of life. The use of   force, however, must be no more than “absolutely necessary” for the achie-   vement of one of the purposes set out in sub-paragraphs (a), (b) or (c) (see   application no. 1044/82, Stewart v. the United Kingdom, 10 July 1984,   Decisions and Reports 39, pp. 169–71).   149. V tejto súvislosti použitie pojmu „absolútne nevyhnutný“ v èlánku   ods. 2 naznaèuje, že sa musí použi ove¾a prísnejší a vynutite¾nejší test   nevyhnutnosti, než sa bežne používa, keï sa urèuje, èi konanie štátu je „ne-   vyhnutné v demokratickej spoloènosti“ pod¾a ods. 2 èlánkov 8 a 11 Doho-   149. In this respect the use of the term “absolutely necessary” in Article   para. 2 indicates that a stricter and more compelling test of necessity   must be employed from that normally applicable when determining whet-   her State action is “necessary in a democratic society” under paragraph 2   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   voru. Použitá sila musí by najmä striktne proporciálna k dosiahnutiu cie-   ¾ov uvedených v èlánku 2 ods. 2 písm. a), b) a c).   of Articles 8 to 11 of the Convention. In particular, the force used must be   strictly proportionate to the achievement of the aims set out in sub-para-   graphs 2 (a), (b) and (c) of Article 2.   150. Dodržujúc dôležitos tohto ustanovenia v demokratickej spoloè-   nosti musí Súd, pri jeho hodnotení, zbavenia života ve¾mi opatrne preskú-   ma, najmä ak sa použila úmyselná smrtiaca sila, berúc do úvahy nielen èi-   ny agentov štátu, ktorí skutoène používajú silu, ale aj všetky príslušné   okolnosti vrátane takých záležitostí, ako je plánovanie a kontrola preskú-   mavaných èinov.   150. In keeping with the importance of this provision in a democratic   society, the Court must, in making its assessment, subject deprivations of   life to the most careful scrutiny, particularly where deliberate lethal force is   used, taking into consideration not only the actions of the agents of the   State who actually administer the force but also all the surrounding   circumstances including such matters as the planning and control of the   actions under examination.   ...   ...   b) Hodnotenie Súdu   b) The Court’s assessment   (1) Predbežné úvahy   (1) Preliminary considerations   192. Pri preskúmavaní pod¾a èlánku 2 Dohovoru musí Súd bra do úva-   hy, že informácia, ktorú orgány Spojeného krá¾ovstva získali, že dôjde k te-   roristickému útoku v Gibraltári, ich postavila pred základnú dilemu. Na   jednej strane sa od nich požadovalo bra do úvahy povinnos chráni životy   ¾udí v Gibraltári vrátane životov ich vlastného vojenského personálu a na   druhej strane, aby sa minimálne uchýlili k použitiu smrtiacej sily proti tým,   ktorí sú podozriví zo spôsobenia takejto hrozby vo svetle záväzkov vyplýva-   júcich ako z vnútroštátneho, tak i medzinárodného práva.   192. In carrying out its examination under Article 2 of the Convention,   the Court must bear in mind that the information that the United   Kingdom authorities received that there would be a terrorist attack in   Gibraltar presented them with a fundamental dilemma. On the one hand,   they were required to have regard to their duty to protect the lives of the   people in Gibraltar including their own military personnel and, on the   other, to have minimum resort to the use of lethal force against those   suspected of posing this threat in the light of the obligations flowing from   both domestic and international law.   193. Musia sa vzia do úvahy aj ïalšie faktory.   193. Several other factors must also be taken into consideration.   Po prvé, orgány boli konfrontované aktívnou služobnou jednotkou   ASU zloženou z osôb, ktoré boli odsúdené za bombové trestné èiny a ktoré   boli známe ako experti na výbušniny. IRA, posudzovaná pod¾a jej èinov   v minulosti, demonštrovala neúctu k ¾udskému životu vrátane ¾udského ži-   vota jej vlastných èlenov.   In the first place, the authorities were confronted by an active service   unit of the IRA composed of persons who had been convicted of bombing   offences and a known explosives expert. The IRA, judged by its actions in   the past, had demonstrated a disregard for human life, including that of   its own members.   Po druhé, orgány boli vopred upozornené na hroziacu teroristickú èin-   nos, a tak mali dostatoèný èas naplánova svoju reakciu a v spolupráci   s miestnymi gibraltárskymi orgánmi prija opatrenia na zmarenie útoku   a zatknutie podozrivých. Bezpeènostné orgány však, prirodzene, nemohli   ma k dispozícii všetky fakty a boli nútené formulova svoje postoje na zá-   klade nekompletných hypotéz.   Secondly, the authorities had had prior warning of the impending   terrorist action and thus had ample opportunity to plan their reaction   and, in co-ordination with the local Gibraltar authorities, to take measures   to foil the attack and arrest the suspects. Inevitably, however, the security   authorities could not have been in possession of the full facts and were   obliged to formulate their policies on the basis of incomplete hypotheses.   194. Za týchto okolností musí Súd pri urèovaní, èi použitá sila bola zlu-   èite¾ná s èlánkom 2, opatrne skúma, ako bolo uvedené vyššie, nielen to, èi   sila použitá vojakmi bola striktne proporciálna k cie¾u ochráni osoby pred   nezákonným násilím, ale aj to, èi orgány plánovali a kontrolovali antitero-   ristickú operáciu tak, aby sa minimalizovalo v èo najväèšej možnej miere   použitie smrtiacej sily. Súd bude posudzova postupne každý z týchto bo-   dov.   194. Against this background, in determining whether the force used   was compatible with Article 2, the Court must carefully scrutinise, as   noted above, not only whether the force used by the soldiers was strictly   proportionate to the aim of protecting persons against unlawful violence   but also whether the anti-terrorist operation was planned and controlled   by the authorities so as to minimise, to the greatest extent possible, re-   course to lethal force. The Court will consider each of these points in turn.   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   (2) Konanie vojakov   (2) Actions of the soldiers   195. Pripomína sa, že vojakov, ktorí uskutoènili zastrelenie (A, B, C   a D), ich nadriadení v podstate informovali, že na mieste je auto s bombou,   ktorú mohol odpáli ktorýko¾vek z troch podozrivých zariadením na dia¾-   kové ovládanie, ktoré mohli ma u seba skryté; že zariadenie mohlo by ak-   tivizované stlaèením tlaèidla; že podozriví pravdepodobne odpália bombu,   ak budú napadnutí, a tak spôsobia ažké straty na životoch a vážne zrane-   nia, že sú tiež pravdepodobne ozbrojení a že pri zatýkaní budú klás odpor   (pozri odseky 23, 24 až 27 a 28 až 31).   195. It is recalled that the soldiers who carried out the shooting (A, B, C   and D) were informed by their superiors, in essence, that there was a car   bomb in place which could be detonated by any of the three suspects by   means of a radio-control device which might have been concealed on their   persons; that the device could be activated by pressing a button; that they   would be likely to detonate the bomb if challenged, thereby causing heavy   loss of life and serious injuries, and were also likely to be armed and to   resist arrest (see paragraphs 23, 24-27, and 28-31 above).   196. Pokia¾ ide o zastrelenie McCanna a Farrellovej, Súd pripomína zá-   ver Komisie, že boli zastrelení z blízkej vzdialenosti po tom, èo urobili po-   hyby rukami, ako keby išli odpáli bombu, èo sa zdalo by vojakom A a B   ohrozujúce (pozri odsek 132). Dôkazy naznaèujú, že boli zastrelení, keï   padali k zemi, ale nie, keï ležali na zemi (pozri odseky 59-67). Štyria sved-   kovia pripomenuli, že poèuli varujúci výkrik (pozri odsek 75). Dôstojník P   potvrdil výpovede vojakov, pokia¾ ide o pohyby s rukami (pozri odsek 76).   Dôstojník Q a policajt Parody rovnako potvrdili, že Farrellová urobila ná-   hly podozrivý pohyb smerom k svojej taške (ibid.).   196. As regards the shooting of Mr McCann and Ms Farrell, the Court   recalls the Commission’s finding that they were shot at close range after   making what appeared to Soldiers A and B to be threatening movements   with their hands as if they were going to detonate the bomb (see paragraph   above). The evidence indicated that they were shot as they fell to the   ground but not as they lay on the ground (see paragraphs 59-67 above).   Four witnesses recalled hearing a warning shout (see paragraph 75 above).   Officer P corroborated the soldiers’ evidence as to the hand movements   (see paragraph 76 above). Officer Q and Police Constable Parody also   confirmed that Ms Farrell had made a sudden, suspicious move towards   her handbag (ibid.).   197. Pokia¾ ide o zastrelenie Savagea, dôkazy ukázali, že išlo iba o záleži-   tos sekúnd medzi strie¾aním pri garážach Shell (McCann a Farrellová)   a strie¾aním v Landportskom tuneli (Savage). Komisia zistila, že bolo ne-   pravdepodobné, že vojaci C a D videli prvé strie¾anie pred prenasledovaním   Savagea, ktorý sa obrátil po tom, èo bol vyrušený buï policajnou sirénou,   alebo strie¾aním (pozri odsek 132).   197. As regards the shooting of Mr Savage, the evidence revealed that   there was only a matter of seconds between the shooting at the Shell gara-   ge (McCann and Farrell) and the shooting at Landport tunnel (Savage).   The Commission found that it was unlikely that Soldiers C and D witnes-   sed the first shooting before pursuing Mr Savage who had turned around   after being alerted by either the police siren or the shooting (see paragraph   above).   Vojak C zaèal strie¾a, pretože Savage prešiel pravou rukou do oblasti   vrecka na svojom saku, èím vyvolal obavu, že ide odpáli bombu. Vojak C   navyše videl nieèo objemné v jeho vrecku, o èom sa domnieval, že ide o od-   pa¾ovací vysielaè. Vojak D takisto zaèal strie¾a v presvedèení, že podozrivý   sa snaží odpáli predpokladanú bombu. Verziu udalostí, ako ju uviedli vo-   jaci, v urèitých smeroch podporili svedkovia H a J, ktorí videli, ako sa Sava-   ge obrátil tvárou k vojakom pri zjavnom reagovaní na policajnú sirénu ale-   bo na prvé strie¾anie (pozri odseky 83 a 85).   Soldier C opened fire because Mr Savage moved his right arm to the   area of his jacket pocket, thereby giving rise to the fear that he was about   to detonate the bomb. In addition, Soldier C had seen something bulky in   his pocket which he believed to be a detonating transmitter. Soldier D also   opened fire believing that the suspect was trying to detonate the supposed   bomb. The soldiers’ version of events was corroborated in some respects by   Witnesses H and J, who saw Mr Savage spin round to face the soldiers in   apparent response to the police siren or the first shooting (see paragraphs   and 85 above).   Komisia zistila, že Savage bol zastrelený z blízkej vzdialenosti, kým do-   padol na zem, a pravdepodobe súèasne alebo po tom, èo dopadol na zem   (pozri odsek 132). Tento záver podporili výpovede patológov poèas súdne-   ho vyšetrovania (pozri odsek 110).   The Commission found that Mr Savage was shot at close range until he   hit the ground and probably in the instant as or after he had hit the   ground (see paragraph 132 above). This conclusion was supported by the   pathologists’ evidence at the inquest (see paragraph 110 above).   198. Ïalej sa zistilo, že podozriví neboli ozbrojení, že nemali pri sebe   odpa¾ovacie zariadenie a že v aute nebola bomba (pozri odseky 93 a 96).   198. It was subsequently discovered that the suspects were unarmed,   that they did not have a detonator device on their persons and that there   was no bomb in the car (see paragraphs 93 and 96 above).   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   199. All four soldiers admitted that they shot to kill. They considered   199. Všetci štyria vojaci pripustili, že strie¾ali, aby zabili. Považovali za   nevyhnutné pokraèova v stre¾be na podozrivých, kým sa nestali fyzicky ne-   schopnými odpáli zariadenie (pozri odseky 61, 63, 80 a 120). Pod¾a výpo-   vede patológov Farrellová bola zasiahnutá ôsmimi strelami, McCann piati-   mi a Savage šestnástimi (pozri odseky 108–110).   that it was necessary to continue to fire at the suspects until they were   rendered physically incapable of detonating a device (see paragraphs 61, 63,   and 120 above). According to the pathologists’ evidence Ms Farrell was   hit by eight bullets, Mr McCann by five and Mr Savage by sixteen (see para-   graphs 108–10 above).   200. The Court accepts that the soldiers honestly believed, in the light   of the information that they had been given, as set out above, that it was   necessary to shoot the suspects in order to prevent them from detonating a   bomb and causing serious loss of life (see paragraph 195 above). The   actions which they took, in obedience to superior orders, were thus percei-   ved by them as absolutely necessary in order to safeguard innocent lives.   200. Súd akceptuje, že vojaci úprimne verili, vzh¾adom na informácie,   ktoré im boli poskytnuté, ako je uvedené vyššie, že bolo nevyhnutné zastre-   li podozrivých, aby im zabránili odpáli bombu a spôsobi vážne straty na   životoch (pozri odsek 195). Konanie, ku ktorému pristúpili v súlade s nad-   riadenými rozkazmi, takto považovali za absolútne nevyhnutné, aby ochrá-   nili nevinné životy.   It considers that the use of force by agents of the State in pursuit of   one of the aims delineated in paragraph 2 of Article 2 of the Convention   may be justified under this provision where it is based on an honest belief   which is perceived, for good reasons, to be valid at the time but which   subsequently turns out to be mistaken. To hold otherwise would be to   impose an unrealistic burden on the State and its law-enforcement person-   nel in the execution of their duty, perhaps to the detriment of their lives   and those of others.   Pod¾a názoru Súdu použitie sily agentmi štátu v súlade s jedným z cie-   ¾ov vypoèítaných v odseku 2 èlánku 2 Dohovoru možno pod¾a tohto usta-   novenia ospravedlni, ak je založené na úprimnej viere, ktorá sa z rozum-   ných dôvodov považuje za existujúcu v danom èase, ale ktorá sa potom   ukáže chybná. Iné rozhodnutie by na štát a jeho personál vykonávajúci zá-   kony uložilo pri výkone ich povinností nereálnu archu, azda na škodu ich   životov a životov iných.   It follows that, having regard to the dilemma confronting the authori-   ties in the circumstances of the case, the actions of the soldiers do not, in   themselves, give rise to a violation of this provision.   Z toho vyplýva, majúc na zreteli dilemu konfrontujúcu orgány, že za da-   ných okolností prípadu konanie vojakov ako také nevedie k porušeniu toh-   to ustanovenia.   201. The question arises, however, whether the anti-terrorist operation   as a whole was controlled and organised in a manner which respected the   requirements of Article 2 and whether the information and instructions   given to the soldiers which, in effect, rendered inevitable the use of lethal   force, took adequately into consideration the right to life of the three   suspects.   201. Vzniká však otázka, èi protiteroristická operácia ako celok bola   kontrolovaná a organizovaná spôsobom, ktorý rešpektuje požiadavky èlán-   ku 2 a èi informácie a pokyny dané vojakom, ktoré v koneènom dôsledku   urobili nevyhnutým použitie smrtiacej sily, brali primerane do úvahy právo   na život troch podozrivých.   (3) Control and organisation of the operation   (3) Kontrola a organizácia operácie   202. The Court first observes that, as appears from the operational   order of the Commissioner, it had been the intention of the authorities to   arrest the suspects at an appropriate stage. Indeed, evidence was given at   the inquest that arrest procedures had been practised by the soldiers before   March and that efforts had been made to find a suitable place in Gibral-   tar to detain the suspects after their arrest (see paragraphs 18 and 55   above).   202. Súd najskôr zisuje, ako vyplýva z operaèného príkazu komisára, že   úmyslom orgánov bolo zatknú podozrivých vo vhodnom štádiu. Na súd-   nom vyšetrovaní boli naozaj predložené dôkazy, že vojaci trénovali zatýka-   cie postupy pred 6. marcom a že bolo vyvinuté úsilie nájs vhodné miesto   v Gibraltári na väzbu podozrivých po ich zatknutí (pozri odseky 18 a 55).   203. It may be questioned why the three suspects were not arrested at   the border immediately on their arrival in Gibraltar and why, as emerged   from the evidence given by Inspector Ullger, the decision was taken not to   prevent them from entering Gibraltar if they were believed to be on a   bombing mission. Having had advance warning of the terrorists’ inten-   203. Možno položi otázku, preèo neboli traja podozriví zatknutí na   hranici okamžite po ich príchode do Gibraltáru a preèo, ako vyplynulo   z výpovede inšpektora Ullgera, nebolo prijaté rozhodnutie zabráni im   vstúpi do Gibraltáru, ak sa o nich verilo, že majú bombovú misiu. Keïže   boli vopred upozornení na úmysly teroristov, bolo by urèite možné, aby or-   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   tions it would certainly have been possible for the authorities to have   mounted an arrest operation. Although surprised at the early arrival of the   three suspects, they had a surveillance team at the border and an arrest   group nearby (see paragraph 34 above). In addition, the Security Services   and the Spanish authorities had photographs of the three suspects, knew   their names as well as their aliases and would have known what passports   to look for (see paragraph 33 above).   gány pripravili zatýkaciu operáciu. Hoci orgány prekvapil skorý príchod   troch podozrivých, mali na hraniciach sledovací tím a v blízkosti zatýkaciu   skupinu (pozri odsek 34). Okrem toho bezpeènostné služby a španielske   orgány mali fotografie troch podozrivých, vedeli ich mená, ako aj prezývky   a vedeli by aj to, aké pasy majú h¾ada (pozri odsek 33).   204. On this issue, the Government submitted that at that moment   there might not have been sufficient evidence to warrant the detention and   trial of the suspects...   204. V tejto veci vláda uviedla, že v danom okamihu by nemusel by   dostatok dôkazov oprávòujúcich väzbu a súdny proces podozrivých...   205. The Court confines itself to observing in this respect that the   danger to the population of Gibraltar — which is at the heart of the Gover-   nment’s submissions in this case — in not preventing their entry must be   considered to outweigh the possible consequences of having insufficient   evidence to warrant their detention and trial. In its view, either the autho-   rities knew that there was no bomb in the car — which the Court has alrea-   dy discounted (see paragraph 181 above) — or there was a serious miscalcu-   lation by those responsible for controlling the operation...   205. Súd sa v tejto súvislosti obmedzil na poznámku, že ohrozenie oby-   vate¾ov Gibraltáru — èo je podstatou návrhov vlády v tomto prípade — pri   nezabránení vstupu podozrivých treba považova za prevažujúce nad mož-   nými dôsledkami nedostatoèných dôkazov oprávòujúcich ich väzbu a súd-   ny proces. Pod¾a názoru Súdu orgány buï vedeli, že v aute nie je bomba, èo   už Súd vylúèil (pozri odsek 181), alebo došlo k vážnemu prepoèítaniu sa   zodpovedných za kontrolu operácie...   The decision not to stop the three terrorists from entering Gibraltar is   thus a relevant factor to take into account under this head.   Rozhodnutie nezabráni trom teroristom vstúpi do Gibraltáru je teda   relevantným faktorom, ktorý v tejto èasti treba bra do úvahy.   206. The Court notes that at the briefing on 5 March attended by   Soldiers A, B, C, and D it was considered likely that the attack would be by   way of a large car bomb. A number of key assessments were made. In parti-   cular, it was thought that the terrorists would not use a blocking car; that   the bomb would be detonated by a radio-control device; that the detona-   tion could be effected by the pressing of a button; that it was likely that   the suspects would detonate the bomb if challenged; that they would be   armed and would be likely to use their arms if confronted (see paragraphs   23-31 above).   206. Súd pripomína, že na inštruktáži 5. marca, na ktorej sa zúèastnili   vojaci A, B, C a D, sa považovalo za pravdepodobné, že útok sa uskutoèní   ve¾kou bombou v aute. Prijal sa celý rad k¾úèových zhodnotení. Poèítalo sa   najmä s tým, že teroristi nepoužijú blokujúce auto; že bomba bude odpále-   ná zariadením na dia¾kové ovládanie; že k odpáleniu by mohlo dôjs stlaèe-   ním tlaèidla; že bolo pravdepodobné, že podozriví odpália bombu, ak budú   konfrontovaní; že budú ozbrojení a pravdepodobne použijú zbrane, ak bu-   dú konfrontovaní (pozri odseky 23-31).   207. In the event, all of these crucial assumptions, apart from the terro-   rists’ intentions to carry out an attack, turned out to be erroneous. Never-   theless, as has been demonstrated by the Government, on the basis of their   experience in dealing with the IRA, they were all possible hypotheses in a   situation where the true facts were unknown and where the authorities   operated on the basis of limited intelligence information.   207. V tomto prípade sa všetky tieto podstatné predpoklady s výnimkou   úmyslu teroristov uskutoèni útok ukázali ako mylné. Ako však vláda preu-   kázala, na základe jej skúseností s IRA, za situácie, keï boli pravdivé sku-   toènosti neznáme a keï orgány konali na základe obmedzených spravodaj-   ských informácií, všetky hypotézy boli možné.   208. In fact, insufficient allowances appear to have been made for other   assumptions. For example, since the bombing was not expected until 8   March when the changing of the guard ceremony was to take place, there   was equally the possibility that the three terrorists were on a reconnaissan-   ce mission. While this was a factor which was briefly considered, it does   not appear to have been regarded as a serious possibility (see paragraph 45   above).   208. V skutoènosti sa na ïalšie predpoklady nebral dostatoèný zrete¾.   Napríklad keïže výbuch bomby sa neoèakával do 8. marca, keï malo dôjs   k ceremónii výmeny stráži, rovnako existovala možnos, že traja teroristi   boli na prieskumnej akcii. Hoci išlo o skutoènos, ktorá sa krátko posudzo-   vala, nepovažovala sa za vážnu možnos (pozri odsek 45).   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   Okrem toho na inštruktážach alebo po tom, èo spozorovali podozri-   vých, sa mohlo posúdi ako nepravdepodobné, že podozriví boli pripravení   odpáli bombu, a tak zabi ve¾a civilistov, keïže McCann a Farrellová išli   smerom k hraniènej oblasti, èo by zvyšovalo riziko odhalenia a zatknutia   (pozri odsek 57). Rovnako sa mohlo posúdi ako nepravdepodobné, že v   tom okamihu by dopredu nastavili vysielaè, aby boli schopní odpáli pred-   pokladanú bombu hneï, ako budú konfrontovaní (pozri odsek 115)...   In addition, at the briefings or after the suspects had been spotted, it   might have been thought unlikely that they would have been prepared to   explode the bomb, thereby killing many civilians, as Mr McCann and Ms   Farrell strolled towards the border area since this would have increased the   risk of detection and capture (see paragraph 57 above). It might also have   been thought improbable that at that point they would have set up the   transmitter in anticipation to enable them to detonate the supposed bomb   immediately if confronted (see paragraph 115 above)...   209. V tejto súvislosti je ïalej znepokojujúce, že zhodnotenie urobené   vojakom G po zbežnom vonkajšom preskúmaní auta, že išlo o „podozrivé   auto s bombou“, bolo vojakom pod¾a ich vlastných výpovedí oznámené   ako koneèná identifikácia, že existovala taká bomba (pozri odseky 48 a   51–52). Pripomína sa, že vojak G síce mal skúsenosti s bombami v autách,   no vyšlo najavo, že nie je odborníkom na rádiovú komunikáciu ani na vý-   bušniny; a že jeho zhodnotenie, že išlo o podozrivé auto s bombou, založe-   né na jeho poznatku, že automobilová anténa nebola na mieste, bolo   v podstate skôr správou, že bombu nemožno vylúèi (pozri odsek 53).   209. It is further disquieting in this context that the assessment made   by Soldier G, after a cursory external examination of the car, that there was   a “suspect car bomb” was conveyed to the soldiers, according to their own   testimony, as a definite identification that there was such a bomb (see   paragraphs 48, and 51–52 above). It is recalled that while Soldier G had   experience in car bombs, it transpired that he was not an expert in radio   communications or explosives; and that his assessment that there was a   suspect car bomb, based on his observation that the car aerial was out of   place, was more in the nature of a report that a bomb could not be ruled   out (see paragraph 53 above).   210. Keïže sa na alternatívne možnosti a definitívne nahlásenie existen-   cie automobilovej bomby, ktorá mohla by pod¾a vykonaného zhodnotenia   odpálená stlaèením tlaèidla, dostatoène neprihliadalo, rad pracovných hy-   potéz bol oznámený vojakom A, B, C a D ako istoty, èím sa použitie smrte¾-   nej sily stalo takmer nevyhnutným.   210. In the absence of sufficient allowances being made for alternative   possibilities, and the definite reporting of the existence of a car bomb   which, according to the assessments that had been made, could be detona-   ted at the press of a button, a series of working hypotheses were conveyed   to Soldiers A, B, C and D as certainties, thereby making the use of lethal   force almost unavoidable.   211. Neschopnos vytvori podmienky pre krajnos omylu sa však musí   posudzova aj v kombinácii s tréningom vojakov pokraèova v stre¾be, kto-   rú už zaèali, kým podozrivý nie je màtvy. Ako uviedol koroner vo svojej zá-   vereènej reèi pred porotou na súdnom vyšetrovaní, všetci štyria vojaci strie-   ¾ali, aby zabili podozrivých (pozri odseky 61, 63, 80 a 120). Vojak E svedèil,   že s vojakmi sa diskutovalo o tom, že narastá možnos, že budú musie   strie¾a, aby zabili, keïže bude menej èasu, keï ide o „tlaèidlové“ zariadenie   (pozri odsek 26). Za týchto okolností boli orgány viazané povinnosou reš-   pektova právo na život podozrivých a postupova s najväèšou opatrnosou   pri hodnotení informácií, ktoré mali k dispozícií, skôr ako ich postúpili vo-   jakom, ktorých použitie zbraní automaticky zahàòalo zastrelenie.   211. However, the failure to make provision for a margin of error must   also be considered in combination with the training of the soldiers to   continue shooting once they opened fire until the suspect was dead. As   noted by the Coroner in his summing-up to the jury at the inquest, all four   soldiers shot to kill the suspects (see paragraphs 61, 63, 80 and 120 above).   Soldier E testified that it had been discussed with the soldiers that there   was an increased chance that they would have to shoot to kill since there   would be less time where there was a “button” device (see paragraph 26   above). Against this background, the authorities were bound by their obli-   gation to respect the right to life of the suspects to exercise the greatest of   care in evaluating the information at their disposal before transmitting it   to soldiers whose use of firearms automatically involved shooting to kill.   212. Hoci podrobnejšie preskúmanie výcviku vojakov poèas súdneho vy-   šetrovania bolo znemožnené verejným záujmom... nie je zrejmé, èi boli tré-   novaní alebo pouèení zhodnoti, èi použitie zbraní s úmyslom zrani ciele   možno povoli na základe osobitných okolností, ktoré vznikli v okamihu   zatýkania.   212. Although detailed investigation at the inquest into the training   received by the soldiers was prevented by the public interest... it is not clear   whether they had been trained or instructed to assess whether the use of   firearms to wound their targets may have been warranted by the specific   circumstances that confronted them at the moment of arrest.   Ich reflexnému konaniu v tejto dôležitej súvislosti chýba stupeò opatr-   nosti pri používaní zbraní, ktorá sa oèakáva od personálu vykonávajúceho   zákony v demokratickej spoloènosti, a to dokonca aj keï ide o nebezpeè-   Their reflex action in this vital respect lacks the degree of caution in   the use of firearms to be expected from law enforcement personnel in a   democratic society, even when dealing with dangerous terrorist suspects,   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   and stands in marked contrast to the standard of care reflected in the   instructions in the use of firearms by the police which had been drawn to   their attention and which emphasised the legal responsibilities of the indi-   vidual officer in the light of conditions prevailing at the moment of enga-   gement (see paragraphs 136 and 137 above).   ných podozrivých teroristov, a stavia ho do znaèného kontrastu s pravid-   lom opatrnosti preneseného do pokynov na použitie zbraní políciou, na   ktoré boli upozornení a ktoré zdôrazòovali právnu zodpovednos jednotli-   vého dôstojníka vo svetle podmienok prevládajúcich v okamihu zásahu   (pozri odseky 136 a 137).   This failure by the authorities also suggests a lack of appropriate care   in the control and organisation of the arrest operation.   Táto neschopnos orgánov rovnako naznaèuje nedostatok primeranej   starostlivosti pri kontrole a organizácii zatýkacej operácie.   213. In sum, having regard to the decision not to prevent the suspects   from travelling into Gibraltar, to the failure of the authorities to make   sufficient allowances for the possibility that their intelligence assessments   might, in some respects at least, be erroneous and to the automatic recour-   se to lethal force when the soldiers opened fire, the Court is not persuaded   that the killing of the three terrorists constituted the use of force which   was no more than absolutely necessary in defence of persons from unlaw-   ful violence within the meaning of Article 2 para. 2 (a) of the Convention.   213. Celkovo povedané, majúc na zreteli rozhodnutie nezabráni podo-   zrivým pricestova do Gibraltáru, neschopnos orgánov dostatoène prihlia-   da na možnos, že ich spravodajské zhodnotenia môžu by prinajmenšom   v niektorých súvislostiach mylné, ako aj automatické použitie smrtiacej si-   ly, keï vojaci zaèali strie¾a, Súd nie je presvedèený, že zabitie troch teroris-   tov predstavuje použitie sily, ktorá nebola väèšia než absolútne nevyhnut-   ná na obranu osôb pred nezákonným násilím v zmysle èlánku 2 ods. 2   písm. a) Dohovoru.   214. Accordingly, the Court finds that there has been a breach of Article   of the Convention.   214. Z toho vyplýva, že Súd zisuje, že sa porušil èlánok 2 Dohovoru.   II. APPLICATION OF ARTICLE 50 OF THE CONVENTION   II. APLIKÁCIA ÈLÁNKU 50 DOHOVORU   215. Article 50 of the Convention provides as follows:   215. Èlánok 50 Dohovoru stanovuje:   “If the Court finds that a decision or a measure taken by a legal authority or   any other authority of a High Contracting Party is completely or partially in conflict   with the obligations arising from the Convention, and if the internal law of the said   Party allows only partial reparation to be made for the consequences of this decision   or measure, the decision of the Court shall, if necessary, afford just satisfaction to the   injured party.”   „Ak Súd zistí, že rozhodnutie alebo opatrenie súdneho alebo každého iného or-   gánu Vysokej zmluvnej strany je úplne alebo èiastoène v rozpore so záväzkami vy-   plývajúcimi z tohto Dohovoru, a ak vnútroštátne právo tejto strany umožòuje len   èiastoèné odstránenie dôsledkov takého rozhodnutia alebo opatrenia, rozhodnutie   Súdu prizná v prípade potreby poškodenej strane spravodlivé zadosuèinenie.“   ...   ...   219. ...having regard to the fact that the three terrorist suspects who   were killed had been intending to plant a bomb in Gibraltar, the Court   does not consider it appropriate to make an award under this head. It   therefore dismisses the applicants’ claim for damages.   219. ...majúc na zreteli skutoènos, že traja podozriví teroristi, ktorí boli   zabití, mienili v Gibraltári umiestni bombu, Súd nepovažuje za vhodné   prisúdi rozhodnutie... (t. j. o spravodlivom zadosuèinení). Súd preto zamieta   návrh sažovate¾ov na náhradu škôd.   ...   ...   M c C A N N A N D O T H E R S ve r s u s T H E U N I T E D KO N G D O M       M c C A N N A I N Í p r ot i S P O J E N É M U K R Á ¼ OV S T V U   FOR THESE REASONS, THE COURT   Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD   1. Holds by ten votes to nine that there has been a violation of Article 2 of   1. Rozhodol desiatimi hlasmi k deviatim, že bol porušený èlánok 2 Doho-   the Convention;   ...   voru;   ...   3. Zamieta jednohlasne návrhy sažovate¾ov na náhradu škôd;   3. Dismisses unanimously the applicants´claim for damages;   ...   ...   Herbert PETZOLD   Rolv RYSSDAL   Herbert PETZOLD   Rolv RYSSDAL   registrátor   prezident   Registrar   President