20834/92

14.   OBERSCHLICK   proti RAKÚSKU (è. 2)   rozsudok   Európskeho súdu pre ¾udské práva   z 1. júla 1997   (Text uvedeného rozhodnutia bude predmetom vydavate¾skej korektúry,   skôr ako bude uverejnený v koneènej forme v Zborníku rozsudkov a rozhodnutí za rok 1997.   Tieto zborníky si možno objedna u vydavate¾a Carl Heymanns Verlag KG   (Luxemburger Straße 449, D-50939 Köln).   Preklad: JUDr. Ingrid Vaculèíková   O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )       O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )   CHARAKTERISTIKA SAŽNOSTI   NAJVÝZNAMNEJŠIE PRÁVNE VETY   1. Komisia akceptovala, že daný výraz mohol by považovaný za urážlivý,   avšak bola toho názoru, že za okolností daného prípadu a najmä vzh¾a-   dom osobitne na názory vyslovované pánom Haiderom, predstavovalo   obžalovanie sažovate¾a neprimeraný zásah do výkonu jeho slobody   prejavu (pozri tento rozsudok ods. 27).   Novinár publikoval èlánok, v ktorom nazval politika slovom idiot   (Trottel). Politik zahájil proti novinárovi právne konanie na Krajinskom   trestnom súde vo Viedni pre ohováranie a urážku. Požadoval taktiež naria-   denie okamžitého zhabania èísla èasopisu, v ktorom bol èlánok uverejnený.   Krajinský súd uznal novinára vinným pod¾a § 115 Trestného zákona za   urážku politika a odsúdil ho na zaplatenie peòažnej pokuty a súdnych   trov.   2. Súd zdôraznil , že pod¾a ods. 2 èlánku 10 Dohovoru je sloboda prejavu   prípustná nielen pre „informácie“ a „myšlienky“ prijímané kladne alebo   považované za neútoèné alebo ako veci ¾ahostajné, ale tiež pre tie, ktoré   sú útoèné, šokujú alebo spôsobujú rozruch.   Novinár sa proti tomuto rozsudku odvolal, ale Najvyšší krajinský súd   vo Viedni jeho odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupòového   súdu, avšak výšku uloženej peòažnej pokuty znížil.   3. Tieto princípy majú obzvl᚝ význam vo vzahu k tlaèi. Zatia¾ èo tlaè   nesmie prekroèi sféru stanovenú, inter alia, „pre ochranu povesti   iných“ jej úlohou je napriek tomu sprostredkova informácie a myšlien-   ky o politických otázkach a ïalších veciach všeobecného záujmu.   Novinár (sažovate¾) bol toho názoru, že jeho odsúdenie predstavuje   porušenie jeho práva na slobodu prejavu zaruèeného v èlánku 10 Dohovo-   ru a že postup rakúskych súdov bol porušením èlánku 6 Dohovoru.   4. Pokia¾ ide o hranice prípustnej kritiky, tieto sú širšie vo vzahu k politi-   kovi, konajúcemu vo svojej verejnej funkcii, ako vo vzahu k súkromnej   osobe. Politik sám nevyhnutne a vedome otvorene vystavuje podrobné-   mu skúmaniu zo strany novinárov a širokej verejnosti každé svoje slovo   a skutok a musí prejavi väèšiu mieru tolerancie, najmä ak on osobne   robí verejné vyhlásenia, ktoré pripúšajú kritiku. Istotne má právo na   ochranu svojej povesti, dokonca i vtedy keï nekoná ako súkromná oso-   ba, ale potreba takejto ochrany musí by v rovnováhe so záujmami otvo-   renej diskusie o politických problémoch, pretože výnimky zo slobody   prejavu musia by interpretované presne (pozri tento rozsudok ods. 29).   Komisia vyhlásila, že sažnos je pod¾a èlánku 10 Dohovoru prijate¾ná.   Poètom hlasov štrnás k jednému vyjadrila názor, že došlo k porušeniu   èlánku 10 Dohovoru.   V svojej žiadosti sažovate¾ žiadal Súd, aby „vyslovil, že Rakúsko poruši-   lo èlánok 10 Dohovoru tým, že ho usvedèilo z trestného èinu“.   5. Je pravdou, že nazva na verejnosti politika Trottel ho môže urazi.   V tomto prípade však tento výraz nebol neprimeraný rozhorèeniu vedo-   me vyvolanému pánom Haiderom. Èo sa týka polemického tónu èlán-   ku, ktorý by si Súd nemal predsavzia preverova, je treba podotknú, že   èlánok 10 Dohovoru chráni nielen podstatu vyjadrenia myšlienok a in-   formácií, ale tiež formu, v ktorej sú vyjadrené (pozri tento rozsudok   ods. 34).   O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )       O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )   EUROPEAN COURT OF HUMAN RIGHTS   July 1997   EURÓPSKY SÚD PRE ¼UDSKÉ PRÁVA   1. júla 1997   PRÍPAD OBERSCHLICK (è. 2)   CASE OF OBERSCHLICK (no. 2)   ROZSUDOK   JUDGMENT   (abridged)   (krátené)   V prípade Oberschlick (è. 2) proti Rakúsku1   In the case of Oberschlick (no. 2) v. Austria ,   Európsky súd pre ¾udské práva, zasadajúc v súlade s èlánkom 43 Dohovoru   o ochrane ¾udských práv a základných slobôd (ïalej len „Dohovor“) a prí-   slušnými ustanoveniami Rokovacieho poriadku Súdu B2, v komore zlože-   nej z týchto sudcov:   The European Court of Human Rights, sitting, in accordance with Article   of the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamen-   tal Freedoms (“the Convention”) and the relevant provisions of Rules of   Court B2, as a Chamber composed of the following judges:   R. RYSSDAL, prezident,   THÓR VILHJÁLMSSON,   F. MATSCHER,   Mr R. RYSSDAL, President,   Mr THÓR VILHJÁLMSSON,   Mr F. MATSCHER,   C. RUSSO,   Mr C. RUSSO,   A. SPIELMANN,   R. PEKKANEN,   J. M. MORENILLA,   M. A. LOPES ROCHA,   P. KURIS,   Mr A. SPIELMANN,   Mr R. PEKKANEN,   Mr J. M. MORENILLA,   Mr M. A. LOPES ROCHA,   Mr P. KURIS,   ako aj H. PETZOLD, registrátor, a P. J. MAHONEY, zástupca registrátora,   and also of Mr H. PETZOLD, Registrar, and Mr P. J. MAHONEY, Deputy   Registrar,   po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 21. marca a 25. júna 1997   vynáša tento rozsudok, ktorý bol prijatý v poslednom z uvedených dní:   Having deliberated in private on 21 March and 25 June 1997,   Delivers the following judgment, which was adopted on the last-   mentioned date:   The case is numbered 47/1996/666/852. The first number is the case’s position on the list   of cases referred to the Court in the relevant year (second number). The last two numbers   indicate the case’s position on the list of cases referred to the Court since its creation and on   the list of the corresponding originating applications to the Commission.(Return to FN 1)   Prípad má èíslo 47/1996/666/852. Prvé èíslo je poradové èíslo prípadu na zozname prípa-   dov, ktoré boli Súdu doruèené v príslušnom kalendárnom roku (druhé èíslo). Posledné dve   èísla oznaèujú poradie prípadu na zozname prípadov postúpených súdu od jeho vzniku a na   zozname sažností doruèených Komisii.   Rokovací poriadok B, ktorý nadobudol úèinnos 2. 10. 1994, sa uplatòuje vo všetkých prípa-   Rules B, which came into force on 2 October 1994, apply to all cases concerning States   bound by Protocol No. 9. (Return to FN2)   doch týkajúcich sa štátov, ktoré sú viazané Protokolom è. 9 k Dohovoru.   O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )       O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )   KONANIE3   PROCEDURE   ...   ...   FAKTY   AS TO THE FACTS   I. OKOLNOSTI PRÍPADU   I. THE CIRCUMSTANCES OF THE CASE   7. Pán Oberschlick, novinár žijúci vo Viedni, bol v danom èase vydavate-   ¾om èasopisu Forum.   7. Mr Oberschlick, a journalist living in Vienna, was at the material time   editor of the periodical Forum.   8. Dòa 7. októbra 1990 mal pán Haider, predstavite¾ Slobodnej strany   Rakúska (Freiheitliche Partei Österreichs — FPÖ) a predseda krajinskej vlády   Korutánska (Landeshauptmann), pri príležitosti oslavy mieru na úpätí hory   Ulrichsberg prejav, v ktorom glorifikoval úlohu „generácie vojakov“ bojujú-   cich v druhej svetovej vojne. V prejave povedal, že všetci vojaci vrátane voja-   kov nemeckej armády bojovali za mier a slobodu, a preto by ¾udia nemali   rozlišova „dobrých“ a „zlých“ vojakov tej generácie, ale že by im všetkým   mali by skôr vïaèní za založenie a vybudovanie dnešnej prosperujúcej a   demokratickej spoloènosti. Pán Haider potom kritizoval jedného rakúske-   ho spisovate¾a, ktorý pod¾a jeho názoru, znevážil všetkých, ktorí boli zabití   v druhej svetovej vojne, a pokraèoval takto:   8. On 7 October 1990 on the occasion of a “peace celebration” (Friedens-   feier) at the foot of the Ulrichsberg, Mr Haider, leader of the Austrian Free-   dom Party (Freiheitliche Partei Österreichs — FPÖ) and Governor (Landeshaup-   tmann) of the Land of Carinthia, gave a speech glorifying the role of the   “generation of soldiers” who had taken part in the Second World War. In it   he said that all soldiers, including those in the German army, had fought   for peace and freedom and that people should therefore not differentiate   between “good” and “bad” soldiers of that generation but should rather be   grateful to all of them for having founded and built today’s affluent,   democratic society. Mr Haider then criticised an Austrian writer who had,   in his view, disparaged all those killed in the Second World War, and conti-   nued as follows:   „Dámy a páni, sloboda prejavu je zabezpeèená v demokracii, má však svoje hra-   nice v prípadoch, keï si ¾udia uplatòujú nárok na slobodu, ktorú by nikdy nemali,   ak by iní neboli riskovali pre nich svoje životy tak, aby mohli ži teraz v demokracii   a slobode.“   “Ladies and gentlemen, freedom of opinion is taken for granted in a democracy,   but it reaches its limits where people lay claim to that spirtitual freedom they would   never have got if others had not risked their lives for them so that they may now live   in democracy and freedom.”   9. Tento prejav v plnom znení uverejnil èasopis Forum a komentoval   sažovate¾om a spomínaný rakúsky spisovate¾. Èas, ktorú napísal pán   Oberschlick mala, titulok „PS.: ‘Trottel’ statt ‘Nazi’“ („PS.: ‘Idiot’ namiesto   ‘nacistu’“) a znela:   9. This speech was reproduced in full in Forum and commented on by   the applicant and the aforementioned Austrian writer. Mr Oberschlick’s   passage, entitled “PS.: ‘Trottel’ statt ‘Nazi’” (“PS.: ‘Idiot’ instead of ‘Nazi’”),   read as follows:   „Chcem poveda o pánovi Haiderovi po prvé, že nie je nacista, a po druhé, že je   však idiot. Toto potvrdzujem nasledovne:   “I will say of Jörg Haider, firstly, that he is not a Nazi and, secondly, that he is,   however, an idiot. That I justify as follows:   [L.] ...ma presvedèil, že pre pána Jõrga Haidera je výhodou, ak ho nazývajú na-   cistom. Preto som požiadal svojich priate¾ov, aby mi prepáèili zdržania sa použitia   tohto výrazu z tohto dôvodu.   [L.] [...] wholly convinced me that being called a Nazi is an advantage to Jörg   Haider. That is why I ask my friends to forgive my abstaining from using that   description for that very good reason.   ...   ...   V tejto èasti Európsky súd pre ¾udské práva uvádza procedurálny postup pri prejednávaní   tohto prípadu. Pozn. autora.     O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )   O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )     Ak [Haider] odopiera tým z nás, ktorí pod¾a jeho názoru nemali legitimné šas-   tie (legitimierende Glûck) riskova svoje životy v èestných uniformách (Ehrenkleid)   tretej ríše pre Hitlerovu slobodu, vies dobyvaènú vojnu (Raubkrieg) a využi ko-   neèné riešenie, [a ak nám odopiera] právo na „obyèajnú duchovnú slobodu preja-   vu“, nezasahujúc do „politickej slobody“, a on sám nikdy nemal šastie slúži v èes-   tnej uniforme SS alebo nemeckej armády (Wehrmacht), a takto sa sám vyluèuje   spolu s obrovskou väèšinou Rakúšanov z akéhoko¾vek požívania slobody, je v mojich   oèiach idiot.“   As [Haider] denies those of us who in his eyes did not have the legitimising good   fortune (legitimierende Glûck) to have risked our lives in the uniform of honour   (Ehrenkleid) of the Third Reich for the Hitlerian freedom to wage wars of conquest   (Raubkrieg) and impose the final solution, [and as he denies us] the right “to lay   claim to a purely `spiritual’ freedom of opinion”, let alone a “political freedom”,   and he himself has never had the good fortune to serve in the uniform of honour of   the SS or the German army (Wehrmacht), thus excluding himself along with the vast   majority of Austrians from any exercise of freedom, he is, in my eyes, an idiot.”   10. Dòa 26. apríla 1991 zaèal pán Haider proti sažovate¾ovi právne ko-   nanie na Krajinskom trestnom súde vo Viedni (Landesgericht für Strafsa-   chen) pre ohováranie (Üble Nachrede) a urážku (Beleidigung). Požiadal aj o   nariadenie okamžitého skonfiškovania príslušných výtlaèkov èasopisu a o   uverejnenie oznámenia obsahujúceho informáciu o tomto právnom kona-   ní v èasopise Forum.   10. On 26 April 1991 Mr Haider brought an action for defamation (Üble   Nachrede) and insult (Beleidigung) against the applicant in the Vienna   Regional Criminal Court (Landesgericht für Strafsachen — “the Regional   Court”). He also applied for an order for the immediate seizure of the rele-   vant issue of the periodical and for an announcement of the institution of   proceedings to be published in Forum.   11. Dòa 30. apríla 1991 súd vyhovel žiadosti o uverejnenie oznámenia,   ale 21. mája 1991 sa pán Oberschlick proti tomuto rozhodnutiu odvolal.   11. On 30 April 1991 the court allowed the application for an announ-   cement to be published, but on 21 May 1991 Mr Oberschlick appealed   against that decision.   12. Dòa 23. mája 1991 uznal súd sažovate¾a vinným pod¾a § 115 Tres-   tného zákona (pozri odsek 19 ) za urážku pána Haidera a odsúdil ho na   dní platenia pokuty vo výške 200 rakúskych šilingov (ATS) denne, a   v prípade nezaplatenia na trest odòatia slobody v trvaní desa dní. Pod¾a   názoru súdu bolo slovo idiot (Trottel) urážkou (Schimpfwort) a mohlo by   použité jedine ako poníženie (Herabsetzung); preto sa nikdy nemohlo pou-   ži ako vecná kritika (sachliche Kritik). V písomnom vyhotovení rozsudku   súd nariadil skonfiškovania príslušných výtlaèkov èasopisu Forum.   12. On 23 May 1991 the court found the applicant guilty under Article   of the Criminal Code (see paragraph 19 below) of having insulted Mr   Haider and sentenced him to pay twenty day-fines of 200 Austrian schil-   lings (ATS), with ten days’ imprisonment in default. In the court’s view,   the word Trottel (idiot) was an insult (Schimpfwort) and could only ever be   used as a disparagement (Herabsetzung); it therefore could never be used for   any objective criticism (sachliche Kritik). In the written version of the judg-   ment the court ordered the seizure of the relevant issue of Forum.   13. Dòa 30. augusta 1991 sa sažovate¾ proti rozsudku odvolal. Pod¾a   jeho názoru sa súd domnieval, že spomínaný výraz pána Haidera urazil,   pretože neprihliadal na kontext, v ktorom sa tento výraz použil. Ak by bol   súd zobral do úvahy èlánok ako celok a jeho argumentáciu, musel by po-   chopi, že uvedený výraz bol použitý oprávnene, nako¾ko vyjadroval záver   konštatovania, že sa pán Haider sám vo svojom prejave vylúèil z požívania   slobody prejavu. Pán Oberschlick tiež namietal, že skonfiškovanie prísluš-   ných výtlaèkov èasopisu Forum nebolo pri vynesení rozsudku nariadené.   13. On 30 August 1991 the applicant lodged an appeal (Berufung)   against that judgment. In his submission, the court had held that the   expression in question constituted an insult to Mr Haider because it had   disregarded the context in which it had been used. If the court had taken   into account the whole of the article and its line of argument, it would   have realised that the term complained of was justified since it served as a   conclusion to the finding that Mr Haider had in his speech excluded   himself from the enjoyment of freedom of opinion. Mr Oberschlick also   complained that the seizure of the relevant issue of Forum had not been   ordered when judgment was given.   14. Dòa 16. septembra 1991 požiadal sažovate¾, aby bol záznam z ús-   tneho pojednávania opravený a doplnený.   14. On 16 September 1991 the applicant asked for the record of the   hearing to be rectified and supplemented.   15. Dòa 18. októbra 1991 Krajinský súd opravil èas záznamu a odmietol   ïalšie doplnky vznesené sažovate¾om ako neopodstatnené. Dòa 10. decem-   bra 1991 podal sažovate¾ proti tomuto rozhodnutiu sažnos (Beschwerde).   15. On 18 October 1991 the Regional Court rectified part of the record   andrefused the further amendments sought by the applicant as irrelevant.   On 10 December he lodged an appeal (Beschwerde) against that decision   16. Medzitým 5. decembra 1991 Krajinský súd opravil svoj rozsudok a   vypustil z neho èas o nariadení skonfiškovania príslušných výtlaèkov èaso-   pisu Forum.   16. In the meantime, on 5 December 1991, the Regional Court had   rectified its judgment and removed from it the order for the seizure of   Forum.   O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )       O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )   17. Dòa 18. marca 1992 Najvyšší krajinský súd vo Viedni (Oberlandesge-   richt) zamietol odvolanie sažovate¾a proti nariadeniu uverejnenia oznáme-   nia o zaèatom právnom konaní, o ktoré žiadal pán Haider (pozri odsek 11).   V ten istý deò Najvyšší krajinský súd vyhlásil za neprípustnú sažnos po-   danú proti rozhodnutiu o oprave záznamu z ústneho pojednávania (pozri   odsek 15).   17. On 18 March 1992 the Vienna Court of Appeal (Oberlandesgericht)   dismissed the applicant’s appeal against the order to publish an announce-   ment about the proceedings instituted by Mr Haider (see paragraph 11   above). On the same day the Court of Appeal declared inadmissible the   appeal against the decision to rectify the record of the hearing (see para-   graph 15 above).   18. Dòa 25. marca 1992 Najvyšší krajinský súd potvrdil rozhodnutie   Krajinského trestného súdu, znížil však výšku dennej pokuty na 50 rakús-   kych šilingov (pozri odsek 12 ). Poznamenal, že dané slovo bolo uverejnené   v nadpise èlánku. Iba tí, ktorí neèítali len riadky sažovate¾a, ale aj prejav   pána Haidera a doplòujúce poznámky v èasopise Forum, by pochopili, že   pán Oberschlick nazval reèníka „idiotom“, pretože pod¾a jeho názoru reè-   ník sám seba a obrovskú väèšinu Rakúšanov vylúèil z požívania práva na   slobodu prejavu. Tí, ktorí by neboli spájali výraz Trottel so záverom, ktorý   mohol vyplýva zo slov pána Haidera, ale s jeho vlastnou osobou. Toto   viedlo k urážke, ktorá prekroèila hranice prípustnej vecnej kritiky (die Gren-   ze sachlich zulässiger Kritik) a pán Oberschlick si to musel uvedomova. Navy-   še mohol opísa závery vyplývajúce z poznámok pána Haidera ako hlúpe   (vertrottelt).   18. On 25 March 1992 the Court of Appeal upheld the Regional   Court’s judgment but reduced the rate of the day-fine to ATS 50 (see para-   graph 12 above). It noted that the word in issue appeared in the title of the   article. Only those who had read not just the lines written by the applicant   but also Mr Haider’s speech and the comments accompanying it in Forum   would understand that Mr Oberschlick had called the speaker an “idiot”   as, in his view, he had in his speech excluded himself and the vast majority   of Austrians from the enjoyment of freedom of opinion. Those who had   not would link the term Trottel not with the conclusion that could be   drawn from Mr Haider’s words but with his own person. It thus amounted   to an insult that overstepped the limits of acceptable objective criticism   (die Grenze sachlich zulässiger Kritik) and Mr Oberschlick must have been   aware of that. At the most, he could have described the consequences of   Mr Haider’s remarks as stupid (vertrottelt).   Nepochybne politici prejavujúci názory, ktoré sú otvorené kritike, by   mali akceptova, že môžu by predmetom zvl᚝ agresívnych útokov, do-   konca aj osobných. Právo na slobodu prejavu nesmie však vies k urážkam   nahradzujúcim vecné argumenty v politickej diskusii.   Admittedly, politicians who supported opinions that were open to criti-   cism had to accept that they would be subject to especially hard-hitting   attacks, even personal ones. The right to freedom of opinion must not,   however, lead to insults replacing arguments of substance in political debate.   ꢀ ꢀ I. PRÍSLUŠNÉ VNÚTROŠTÁTNE PRÁVO   I. RELEVANT DOMESTIC LAW   19. Príslušné ustanovenia Trestného zákona hovoria:   19. The relevant provisions of the Criminal Code read as follows:   § 111   Article 111   „1. Kto spôsobom postrehnute¾ným treou osobou obviní inú osobu z odsúdenia-   hodnej vlastnosti alebo postoja alebo ju obviní zo správania, ktoré je v rozpore so   cou alebo s dobrými mravmi, a to tak, že sa òou pohàda alebo je ponížená pred ve-   rejnosou... potresce sa odòatím slobody až na 6 mesiacov alebo peòažným trestom.   “1. Anyone who, in such a way that it may be noticed by a third person, attribu-   tes to another a contemptible characteristic or sentiment or accuses him of behaviour   contrary to honour or morality and such as to make him contemptible or otherwise   lower him in public esteem shall be liable to imprisonment not exceeding six months   or a fine...   2. Kto spácha èin tlaèou, rozhlasom alebo iným spôsobom, ktorý je spôsobilý sprí-   stupni difamáciu širokej verejnosti... potresce sa odòatím slobody až na jeden rok   alebo peòažným trestom.   2. Anyone who commits this offence in a printed document, by broadcasting or   otherwise in such a way as to make the defamation accessible to a broad section of   the public shall be liable to imprisonment not exceeding one year or a fine...   O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )       O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )   3. Páchate¾ nebude potrestaný, ak sa dokáže, že tvrdenie je pravdivé. V prípade   odseku 1 nebude rovnako potrestaný, ak sa dokáže, že okolnosti dávajú páchate¾ovi   dostatoèné dôvody na to, aby tvrdenie považoval za pravdivé.“   3. The person making the statement shall not be punished if it is proved to be   true. In the case of the offence defined in paragraph 1 he shall also not be liable if   circumstances are established which gave him sufficient reason to believe that the   statement was true.”   § 115   Article 115   „1. Kto na verejnosti alebo v prítomnosti niektorých ïalších osôb urazí, zosmieš-   ni, zle zaobchádza alebo hrozí zlým zaobchádzaním tretej osobe, potresce sa odòa-   tím slobody až na tri mesiace alebo peòažným trestom... pokia¾ nie je odsúdený na   závažnejší trest pod¾a iného ustanovenia.   “1. Anyone who, in public or in the presence of several others, insults, mocks,   mistreats or threatens to mistreat a third person, shall be liable to imprisonment not   exceeding three months or a fine ...unless he is liable to a more severe penalty under   another provision.   ...   ...   3. Kto sa sám z pobúrenia nad správaním inej osoby dá vyprovokova k uráž-   kam, zlému zaobchádzaniu alebo k hrozbe na zlé zaobchádzanie s osobou spôso-   bom, ktorý je vzh¾adom na dané okolnosti ospravedlnite¾ný, má právo na obranu,   ak je jeho pobúrenie pochopite¾né bežnému èloveku, berúc do úvahy najmä èas uply-   nutý od udalosti, ktorá ho vyprovokovala.“   3. Anyone who, solely from indignation at the behaviour of another person,   allows himself to be provoked into insulting, mistreating or threatening to mistreat   that person in a way that is excusable in the circumstances, shall have a defence if his   indignation is understandable to the average person, regard being had in particular   to the time that has elapsed since the event that provoked it.”   KONANIE PRED KOMISIOU   PROCEEDINGS BEFORE THE COMMISSION   20. V svojej sažnosti (è. 20834/92) z 15. septembra 1992 podanej Komi-   sii pán Oberschlick uviedol, že jeho obžalovanie bolo v rozpore s èlánkom   Dohovoru a že postup rakúskych súdov bol porušením èlánku 6.   20. In his application (no. 20834/92) of 15 September 1992 to the   Commission, Mr Oberschlick alleged that his conviction had been contra-   ry to Article 10 of the Convention and that the procedure adopted by the   Austrian courts had been in breach of Article 6.   21. Dòa 6. apríla 1995 Komisia (prvá Komora) vyhlásila sažnos za pri-   jate¾nú pre porušenie èlánku 10 a vyhlásila zostatok sažnosti za neprija-   te¾ný. V správe z 29. novembra 1995 (odsek 31) vyslovila svoj názor štrnás-   timi hlasmi k jednému, že došlo k porušeniu uvedeného èlánku.   21. On 6 April 1995 the Commission (First Chamber) declared the   application admissible as to the complaints under Article 10 and declared   the remainder of the application inadmissible. In its report of 29 Novem-   ber 1995 (Article 31), it expressed the opinion by fourteen votes to one that   there had been a violation of that provision.   KONEÈNÉ PODANIA SÚDU   FINAL SUBMISSIONS TO THE COURT   22. V svojej žiadosti vláda žiadala Súd, aby „vyslovil, že nedošlo k poru-   šeniu práv, ktorých sa domáha pán Oberschlick pod¾a èlánku 10 Dohovo-   ru“.   22. In their memorial the Government asked the Court to “hold that   there had been no violation of the rights Mr Oberschlick was relying on   under Article 10 of the Convention”.   23. V svojej žiadosti sažovate¾ žiadal Súd, aby „vyslovil, že Rakúsko po-   rušilo èlánok 10 Dohovoru tým, že ho usvedèilo z trestného èinu“.   23. In his memorial the applicant asked the Court to “hold that Austria   had violated Article 10 of the Convention [in] convicting him of a criminal   offence.”   O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )       O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )   AS TO THE LAW   PRÁVO   I. ALLEGED VIOLATION   OF ARTICLE 10 OF THE CONVENTION   I. ÚDAJNÉ PORUŠENIE   ÈLÁNKU 10 DOHOVORU   24. Mr Oberschlick argued that the decisions in which he was held to   be guilty of insult had infringed his right to freedom of expression as secu-   red in Article 10 of the Convention, which provides:   24. Pán Oberschlick argumentoval, že rozsudok, v ktorom bol uznaný   vinným, porušil jeho právo na slobodu prejavu zaruèené èlánkom 10 Do-   hovoru, ktorý znie takto:   “1. Everyone has the right to freedom of expression. This right shall include free-   dom to hold opinions and to receive and impart information and ideas without   interference by public authority and regardless of frontiers. This Article shall not   prevent States from requiring the licensing of broadcasting, television or cinema   enterprises.   „1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahàòa slobodu zastáva   názory a prijíma a rozširova informácie alebo myšlienky bez zasahovania štát-   nych orgánov a bez oh¾adu na hranice. Tento èlánok nebráni štátom, aby vyžadova-   li ude¾ovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoloènostiam.   2. The exercise of these freedoms, since it carries with it duties and responsibili-   ties, may be subject to such formalities, conditions, restrictions or penalties as are   prescribed by law and are necessary in a democratic society, in the interests of natio-   nal security, territorial integrity or public safety, for the prevention of disorder or   crime, for the protection of health or morals, for the protection of the reputation or   rights of others, for preventing the disclosure of information received in confidence,   or for maintaining the authority and impartiality of the judiciary.”   2. Výkon týchto slobôd, pretože zahàòa aj povinnosti aj zodpovednos, môže   podlieha takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré   ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoloènosti v záujme ná-   rodnej bezpeènosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpeènosti, predchádzania ne-   pokojom a zloèinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv   iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestran-   nosti súdnej moci.“   25. His conviction by the Vienna Regional Court on 23 May 1991 (see   paragraph 11 above), upheld by the Vienna Court of Appeal on 25 March   (see paragraph 18 above), had indisputably amounted to an “interfe-   rence” with the exercise of freedom of expression.   25. Jeho odsúdenie viedenským Krajinským súdom 23. mája 1991 (pozri   odsek 11) potvrdené viedenským Odvolacím súdom 25. marca 1992 (pozri   odsek 18) nepopierate¾ne predstavoval zásah do výkonu jeho práva na slo-   bodu prejavu.   Those appearing before the Court also agreed that the interference was   “prescribed by law” — Article 115 of the Criminal Code (see paragraph 19   above) — and its purpose was to protect “the reputation or rights of   others”, within the meaning of Article 10 paragraph 2.   Prítomní na súde sa zhodli v tom, že ide o zásah, ktorý „predvídal zá-   kon“ — § 115 Trestného zákona (pozri odsek 19) — a jeho cie¾om bolo   chráni „poves alebo práva iných“ v zmysle èlánku 10 ods. 2 Dohovoru.   The oral argument dealt with the question whether the interference was   “necessary in a democratic society” in order to achieve that end.   Ústna argumentácia sa zaoberala otázkou, èi takýto zásah bol „nevy-   hnutný v demokratickej spoloènosti“ preto, aby sa dosiahol tento záver.   26. In the applicant’s submission, the word Trottel had not been used by   chance; it was the only word that could both draw public attention to how   outrageous the arguments in Mr Haider’s speech were and sum up the   criticism of him in the article in issue. Both the words and the tone had   been chosen to show Mr Haider and readers just how illogical, unreasonab-   le and dangerous his words at the Ulrichsberg had been in that they were   such as to deprive the speaker himself and most citizens of the right to   freedom of opinion. That being so, it was in the public interest to warn   people at large against the ideas of the person who was at that time Gover-   nor of the Land of Carinthia and was even regarded as a possible candidate   26. V podaní sažovate¾a nebol výraz Trottel použitý náhodne; bol to je-   diný výraz, ktorý mohol upriami súèasne pozornos verejnosti na to, aké   hrubé urážlivé boli argumenty uvedené v prejave pána Haidera, a vyjadri   na ne kritiku vo vydanom èlánku. Obidve slová a tón boli vybrané pre to,   aby sa ukázalo pánu Haiderovi a èitate¾om aké nelogické, nepochopite¾né a   nebezpeèné boli jeho slová vyslovené v Ulrichsbergu v tom, že zbavili reèní-   ka samého a väèšinu obyvate¾ov práva na slobodu prejavu. Bolo preto v zá-   ujme verejnosti varova ¾udí v èo najväèšom poète pred myšlienkami osoby,   ktorá bola v tom èase predsedom krajinskej vlády Korutánska a ktorá sa   dokonca považovala za možného kandidáta na miesto spolkového kancelá-   O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )       O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )   for the position of Federal Chancellor. In sum, the word Trottel had been   directed not against the speaker but against what he had said, as any avera-   ge reader had been able to see.   ra. Skrátka slovo Trottel nebolo adresované reèníkovi, ale proti tomu, èo po-   vedal, èo mohol vidie každý bežný èitate¾.   27. The Commission accepted that the word in issue could be conside-   red insulting but was of the view that in the circumstances of the case and   regard being had in particular to the views expressed by Mr Haider, the   applicant’s conviction represented a disproportionate interference with the   exercise of his freedom of expression.   27. Komisia akceptovala, že daný výraz sa mohol považova za urážlivý,   bola však toho názoru, že za okolností daného prípadu, a najmä vzh¾adom   osobitne na názory vyslovované pánom Haiderom, predstavovalo obžalova-   nie sažovate¾a neprimeraný zásah do výkonu jeho slobody prejavu.   28. The Government pointed out that the conviction in question rela-   ted not to Mr Oberschlick’s criticism of Mr Haider but merely to the use of   the word Trottel. Far from being able to be regarded as the expression of an   opinion, it was nothing but an insult used to denigrate and disparage an   individual in public. That was not acceptable in a democratic society, even   where the person being attacked had defended extreme opinions which   were intended to provoke. In order to maintain a minimum level in politi-   cal debate, certain basic rules had to be observed. Insults, denigrations and   offensive language could not enjoy general, unlimited protection under the   Convention as they made no positive contribution to the political develop-   ment of society. They were more likely to poison the climate by prompting   a desire for retaliation. In its own interests a democratic society could not   tolerate such an escalation.   28. Vláda poukázala na to, že obžalovanie sa nevzahovalo na kritizova-   nie pána Haidera zo strany pána Oberschlicka, ale len na použitie výrazu   Trottel. ažko by sa to dalo považova za vyjadrenie názoru, nebolo to niè   iné len urážka použitá na pošpinenie a zneuctenie osoby na verejnosti. To v   demokratickej spoloènosti nebolo prijate¾né, i keï napadnutá osoba obha-   jovala extrémne názory, ktoré boli urèené na provokáciu. Na to, aby sa udr-   žala minimálna úroveò v politických diskusiách, musia by zachované isté   základné pravidlá. Urážky, špinenie a útoèné prejavy nemôžu požíva vše-   obecnú neohranièenú ochranu pod¾a Dohovoru, pretože pozitívne nepri-   spievajú k politickému vývoju spoloènosti. Pôsobia ako jed otravujúci   ovzdušie a vyvolávajúci pritom túžbu po odplate. Demokratická spoloè-   nos vo vlastnom záujme nemôže tolerova takéto vystúpenie.   29. The Court reiterates that, subject to paragraph 2 of Article 10 of the   Convention, freedom of expression is applicable not only to “information”   and “ideas” that are favourably received or regarded as inoffensive or as a   matter of indifference, but also to those that offend, shock or disturb.   29. Súd znovu zopakoval, že pod¾a èlánku 10 ods. 2 Dohovoru je slobo-   da prejavu prípustná nielen pre „informácie“ a „myšlienky“ prijímané klad-   ne alebo považované za neútoèné alebo ako veci ¾ahostajné, ale aj pre tie,   ktoré sú útoèné, šokujú alebo spôsobujú rozruch.   These principles are of particular importance with regard to the press.   While it must not overstep the bounds set, inter alia, for “the protection of   the reputation of others”, its task is nevertheless to impart information   and ideas on political issues and on other matters of general interest.   Tieto princípy majú obzvl᚝ význam vo vzahu k tlaèi. Zatia¾ èo tlaè   nesmie prekroèi sféru stanovenú, inter alia, „pre ochranu povesti iných“ jej   úlohou je napriek tomu sprostredkova informácie a myšlienky o politic-   kých otázkach a ïalších veciach všeobecného záujmu.   As to the limits of acceptable criticism, they are wider with regard to a   politician acting in his public capacity than in relation to a private indivi-   dual. A politician inevitably and knowingly lays himself open to close scru-   tiny of his every word and deed by both journalists and the public at large,   and he must display a greater degree of tolerance, especially when he   himself makes public statements that are susceptible of criticism. He is   certainly entitled to have his reputation protected, even when he is not   acting in his private capacity, but the requirements of that protection have   to be weighed against the interests of open discussion of political issues,   since exceptions to freedom of expression must be interpreted narrowly   (see, in particular, the Oberschlick v. Austria (no. 1) judgment of 23 May   1991, Series A no. 204, pp.25-26, §§ 57-59, and the Vereinigung demokra-   tischer Soldaten Österreichs and Gubi v. Austria judgment of 19 December   1994, Series A no. 302, p. 17, § 37).   Pokia¾ ide o hranice prípustnej kritiky, tieto sú širšie vo vzahu k politi-   kovi, konajúcemu vo svojej verejnej funkcii, ako vo vzahu k súkromnej   osobe. Politik sám nevyhnutne a vedome otvorene vystavuje podrobnému   skúmaniu zo strany novinárov a širokej verejnosti každé svoje slovo a sku-   tok a musí prejavi väèšiu mieru tolerancie, najmä ak on osobne robí verej-   né vyhlásenia, ktoré pripúšajú kritiku. Istotne má právo na ochranu svojej   povesti, dokonca i vtedy keï nekoná ako súkromná osoba, ale potreba ta-   kejto ochrany musí by v rovnováhe so záujmami otvorenej diskusie o poli-   tických problémoch, pretože výnimky zo slobody prejavu musia by inter-   pretované presne (pozri tento rozsudok ods. 29). (pozri najmä Oberschlick   v. Rakúsko (è.1), rozsudok z 23. marca 1991, Séria A, è. 204, str. 25-26, ods.   57-59 a Vereinigung demokratischer Soldaten Österreichs a Gubi v. Rakú-   sko, rozsudok z 19. decembra 1994, Séria A, è. 302, str. 17, ods. 37).   O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )       O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )   30. Súd poznamenal, že pán Oberschlick bol obžalovaný z urážky pána   Haidera za to, že ho nazval Trottel v nadpise a v hlavnej èasti textu èlánku,   ktorý bol uverejnený v èasopise Forum. Pod¾a názoru krajinského súdu vý-   raz samotný bol urážlivý a jeho samotné použitie bolo dostatoèné na spra-   vodlivé obžalovanie (pozri odsek 12). Pre viedenský Odvolací súd samotný   fakt, že daný výraz sa objavil aj v nadpise èlánku, pôsobil urážlivo, nako¾ko   èitatelia, ktorí neèítali ani èlánok, ani prejav pána Haidera a komentár k   nemu, by neboli spájali tento výraz s tým, èo pán Haider povedal, ale s jeho   s vlastnou osobou (pozri odsek 18).   30. The Court notes that Mr Oberschlick was convicted for having   insulted Mr Haider by describing him as a Trottel in the title and in the   main body of the article he published in Forum. The Regional Court   considered that the word itself was insulting and that its mere use was   enough to justify the conviction (see paragraph 12 above). The Vienna   Court of Appeal took the view that the mere fact that the word in question   also appeared in the title of the article made it insulting since readers who   had read neither the article nor Mr Haider’s speech and the comments on   it would link the word not with what Mr Haider had said but with his own   person (see paragraph 18 above).   31. Súd nesúhlasil. V tejto súvislosti zdôraznil, že prijaté súdne rozhod-   nutia sa musia skúma vo svetle prípadu ako celku, zahàòajúc uverejnený   èlánok sažovate¾a a okolnosti, na základe ktorých bol napísaný (pozri už   spomínaný rozsudok Oberschlick (è. 1), str. 26, ods. 60).   31. The Court disagrees. It wishes to point out in this connection that   the judicial decisions challenged before it must be considered in the light   of the case as a whole, including the applicant’s article and the circumstan-   ces in which it was written see the Oberschlick (no. 1) judgment cited   above, p. 26, § 60).   Najdôležitejšou skutoènosou z toho je prejav pána Haidera, o ktorom   informoval pán Oberschlick v svojom èlánku. Tvrdiac po prvé, že všetci vo-   jaci, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne, bojovali za mier a slobodu, bez   rozdielu na strane akého štátu sa vojny zúèastnili a prispeli k založeniu a   budovaniu dnešnej demokratickej spoloènosti a podotknúc po druhé, že   len tí, ktorí riskovali životy v tejto vojne, sú oprávnení požíva slobodu pre-   javu, mal pán Haider jasný úmysel vyvola provokácie a spôsobi následný   vznik prudkých reakcií.   The most important of these is Mr Haider’s speech, which Mr Ober-   schlick was reporting on in his article. In claiming, firstly, that all the   soldiers who had served in the Second World War, whatever side they had   been on, had fought for peace and freedom and had contributed to foun-   ding and building today’s democratic society and in suggesting, secondly,   that only those who had risked their lives in that war were entitled to enjoy   freedom of opinion, Mr Haider clearly intended to be provocative and   consequently to arouse strong reactions.   32. Pokia¾ ide o èlánok pána Oberschlicka, tento bol uverejnený so spo-   mínaným prejavom a èlánkom spisovate¾a, ktorý tiež reagoval na to, èo pán   Haider povedal. V svojom èlánku sažovate¾ struène vysvet¾oval, asi v 20   riadkoch, preèo ho podnietili slová pána Haidera. aby dal prednos názvu   Trottel pred názvom nacista — najmä preto, nako¾ko v svojom prejave sa   pán Haider sám vylúèil z požívania slobody prejavu.   32. As to Mr Oberschlick’s article, it was published together with the   speech in question and an article by a writer who was also reacting to what   Mr Haider had said. In his article the applicant briefly explained, in some   twenty lines, why Mr Haider’s remarks had prompted him to describe him   as a Trottel rather than as a Nazi — mainly because in his speech Mr Haider   had excluded himself from enjoying any freedom of opinion.   33. Pod¾a názoru Súdu èlánok sažovate¾a, a najmä slovo Trottel, možno   urèite považova za polemické, ale na základe toho nepredstavujú bezdô-   vodný osobný útok, pretože autor dal k nim objektívny zrozumite¾ný vý-   klad odôvodnený prejavom pána Haidera, ktorý bol sám o sebe provokatív-   ny. Ako taký sa stal èasou politickej diskusie vyprovokovanej prejavom pá-   na Haidera a predstavuje názor, ktorého pravdivos nepodlieha dôkazu. Ta-   kýto názor môže by neprimeraný, najmä ak chýba akýko¾vek faktický zá-   klad, ale vo svetle všetkých uvedených úvah v tomto prípade tomu tak ne-   bolo (pozri ako posledný relevantný rozsudok De Haes and Gijsels proti   Belgicku, rozhodnutie zo dòa 24. februára 1997, Reports of Judgments and   Decisions — 1997-.., str. ..., § 47).   33. In the Court’s view, the applicant’s article, and in particular the   word Trottel, may certainly be considered polemical, but they did not on   that account constitute a gratuitous personal attack as the author provi-   ded an objectively understandable explanation for them derived from Mr   Haider’s speech, which was itself provocative. As such they were part of the   political discussion provoked by Mr Haider’s speech and amount to an   opinion, whose truth is not susceptible of proof. Such an opinion may,   however, be excessive, in particular in the absence of any factual basis, but   in the light of the above considerations that was not so in this instance   (see, as the most recent authority, the De Haes and Gijsels v. Belgium   judgment of 24 February 1997, Reports of Judgments and Decisions —   1997-.., p. ..., § 47).   34. Je pravdou, že nazva na verejnosti politika Trottel ho môže urazi.   V tomto prípade však tento výraz nebol neprimeraný rozhorèeniu vedome   vyvolanému pánom Haiderom. Èo sa týka polemického tónu èlánku, ktorý   34. It is true that calling a politician a Trottel in public may offend him.   In the instant case, however, the word does not seem disproportionate to   the indignation knowingly aroused by Mr Haider. As to the polemical tone   O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )       O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )   of the article, which the Court should not be taken to approve, it must be   remembered that Article 10 protects not only the substance of the ideas   and information expressed but also the form in which they are conveyed   (see among other authorities, the Oberschlick (no. 1) judgment cited   above, p. 15, § 57).   by si Súd nemal predsavzia preverova, je treba podotknú, že èlánok 10   Dohovoru chráni nielen podstatu vyjadrenia myšlienok a informácií, ale   tiež formu, v ktorej sú vyjadrené (pozri okrem iných rozhodnutí už spomí-   naný rozsudok Oberschlick (è. 1, str. 15, ods. 57).   35. In conclusion, the Court considers that the necessity of the interfe-   rence with the exercise of the applicant’s freedom of expression has not   been shown.   35. Na záver Súd konštatuje, že nebola preukázaná nutnos zasahova-   nia do slobody prejavu sažovate¾a.   There has therefore been a breach of Article 10.   Preto tu došlo k porušeniu èlánku 10 Dohovoru.   II. APPLICATION OF ARTICLE 50 OF THE CONVENTION   II. UPLATNENIE ÈLÁNKU 50 DOHOVORU   36. Article 50 of the Convention provides:   36. Èlánok 50 Dohovoru ustanovuje:   “If the Court finds that a decision or a measure taken by a legal authority or   any other authority of a High Contracting Party is completely or partially in conflict   with the obligations arising from the ...Convention, and if the internal law of the said   Party allows only partial reparation to be made for the consequences of this decision   or measure, the decision of the Court shall, if necessary, afford just satisfaction to the   injured party.”   „Ak Súd zistí, že rozhodnutie alebo opatrenie súdneho alebo každého iného or-   gánu Vysokej zmluvnej strany je úplne alebo èiastoène v rozpore so záväzkami vy-   plývajúcimi z tohto Dohovoru, a ak vnútroštátne právo tejto strany umožòuje len   èiastoèné odstránenie dôsledkov takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia, rozhodnutie   Súdu prizná v prípade potreby poškodenej strane spravodlivé zadosuèinenie.“   A. Pecuniary damage   A. Peòažná škoda   37. Mr Oberschlick sought 23,394.80 Austrian schillings (ATS) in   respect of pecuniary damage, that is to say reimbursement of the fine and   of Mr Haider’s costs for court fees and legal representation, which the   applicant was ordered to pay by the Vienna Court of Appeal (see paragraph   above).   37. Pán Oberschlick žiada 233 94,80 rakúskych šilingov (ATS) ako fi-   nanènú škodu, t. j. náhradu pokuty a nákladov pána Haidera na súdne tro-   vy a právne zastupovanie, ktoré mu viedenský Odvolací súd uložil zaplati   (pozri odsek 18).   38. The Government agreed in the event of a finding that there had   been a violation. The Delegate of the Commission made no observations.   38. Vláda s tým súhlasila, ak sa rozhodne, že došlo k porušeniu. Zástup-   ca Komisie sa nevyjadril.   39. As payment by the applicant of the sums in question was a direct   consequence of his wrongful conviction, the Court considers the claim   justified.   39. Pretože sažovate¾ mal zaplati uvedené sumy v dôsledku nespráv-   neho obžalovania, považoval Súd jeho nárok za oprávnený.   B. Costs and expenses   B. Náklady a výdavky   40. Mr Oberschlick sought ATS 194,998.84 in respect of the costs and   expenses relating to his legal representation in the domestic courts and   before the Convention institutions.   40. Pán Oberschlick žiada 194 998,84 rakúskych šilingov, ktoré predsta-   vujú náklady a výdavky na jeho právne zastúpenie pre vnútroštátnymi súd-   mi a pred orgánmi Dohovoru.   O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )       O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )   41. The Government agreed to pay ATS 132,000 if a violation was   found. The Delegate of the Commission made no observations.   41. Vláda súhlasila so zaplatením 132 000 rakúskych šilingov, ak sa pre-   ukáže porušenie. Zástupca Komisie sa nevyjadril.   42. Making its assessment on an equitable basis, the Court awards the   applicant ATS 150,000 under this head.   42. Pokladajúc tieto odhady za spravodlivý základ, Súd priznal sažova-   te¾ovi 150 000 rakúskych šilingov.   C. Default interest   C. Neplnenie záväzku   43. According to the information available to the Court, the statutory   rate of interest applicable in Austria at the date of adoption of the present   judgment is 4% per annum.   43. Pod¾a informácie, ktorá je k dispozícii Súdu, je zákonná výška úro-   kovej sadzby v Rakúsku v èase prijatia tohto rozhodnutia 4 % roène.   FOR THESE REASONS, THE COURT   Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD   1. Holds by seven votes to two that there has been a breach of Article 10 of   1. Rozhodol siedmimi hlasmi ku dvom, že došlo k porušeniu èlánku 10 Do-   the Convention;   hovoru;   2. Holds unanimously   2. Rozhodol jednomyse¾ne, že   a. that the respondent State is to pay the applicant, within three   months, 23,394 (twenty-three thousand, three hundred and ninety-   four) Austrian schillings and (80) eighty groschen in respect of pecu-   niary damage and 150,000 (one hundred and fifty thousand) schil-   lings for costs and expenses;   a) príslušný štát je povinný zaplati sažovate¾ovi do troch mesiacov   394 (slovom dvadsatritisíc tristodevädesiatštyri) rakúskych ši-   lingov a (80) osemdesiat grošov ako peòažnú škodu a 150 000 (sto-   pädesiattisíc) rakúskych šilingov ako náhradu nákladov a výdavkov;   b. that simple interest at an annual rate of 4% shall be payable from   the expiry of the above-mentioned three months until settlement.   b) úrok vo výške 4 % roène bude splatný dòom uplynutia uvedených   troch mesiacov do zaplatenia;   3. Dismisses unanimously the remainder of the claim for just satisfaction.   3. Zamieta jednohlasne zvyšok žaloby na spravodlivé zadosuèinenie.   Herbert PETZOLD   Rolv RYSSDAL   Herbert PETZOLD   Rolv RYSSDAL   Registrar   Prezident   registrátor   prezident   V súlade s èlánkom 51 ods. 2 Dohovoru a pravidla 55 ods. 2 Pravidiel   Súdu B je odlišný názor pána Matschera, ku ktorému sa pripája pán Thór   Vilhjálmsson, priložený k tomuto rozsudku.   In accordance with Article 51 § 2 of the Convention and Rule 55 para-   graph 2 of Rules of Court B, the dissenting opinion of Mr Matscher, joined   by Mr Thór Vilhjálmsson, is annexed to this judgment.   O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )       O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )   DISSENTING OPINION OF JUDGE MATSCHER,   JOINED BY JUDGE THÓR VILHJÁLMSSON   ODLIŠNÝ NÁZOR SUDCU MATSCHERA,   KU KTORÉMU SA PRIPÁJA   SUDCA THÓR VILHJÁLMSSON   Nemôžem súhlasi ani s odôvodnením väèšiny Komory ani so záverom,   ku ktorému dospeli. Nezobrali do úvahy základný rozdiel medzi kritikou   alebo hodnotiacim úsudkom na jednej strane a urážkou na druhej strane;   prvé dva pojmy sú chránené slobodou prejavu zaruèenou èlánkom 10 Do-   hovoru, ktorým však urážka nie je chránená.   I cannot concur in either the reasoning of the majority of the Chamber   or the conclusion they have reached. They have ignored the fundamental   distinction between a criticism or value judgment, on the one hand and an   insult on the other; the first two are covered by the freedom of expression   secured in Article 10 of the Convention, whereas an insult is not.   Pán Oberschlick a Forum mohli slobodne tvrdo kritizova poznámky   pána Haidera uvedené v jeho prejave, ktorý mal pri tradiènom stretnutí vo-   jenských vyslúžilcov pri Ulrichsbergu v Korutánsku 7. októbra 1990. Navy-   še to, èo pán Haider pri tejto príležitosti povedal, bolo v podstate to isté, èo   hovoria obyèajne reèníci na takýchto podujatiach vo všetkých európskych   krajinách s vojenskou tradíciou.   Mr Oberschlick and Forum were at liberty to criticise severely Mr   Haider’s remarks in his speech at the traditional ex-servicemen’s reunion   at the Ulrichsberg in Carinthia on 7 October 1990. Moreover, what Mr   Haider said on that occasion was in substance what speakers usually say at   such meetings in all the European countries where there is a military tradi-   tion.   To, èo urobil pán Oberschlick, nebola len kritika, pán Oberschlick za-   šiel ïalej, vyslovil vulgárne urážky namierené proti pánu Haiderovi, keï ho   nazval Trottel (idiotom). Napriek úprimnej snahe prezentova veci odlišne,   priemerný èitate¾ musel pochopi slová pána Oberschlicka ako urážku ma-   júcu úmysel zosmiešni pána Haidera.   Mr Oberschlick did not, however, simply criticise; he went further, utte-   ring vulgar insults aimed at Mr Haider, calling him a Trottel (idiot). Despite   an ingenious attempt to present things differently, the average reader must   have understood Mr Oberschlick’s words as an insult intended toridicule   Mr Haider.   Kontext, v ktorom je urážka vyjadrená , nie je významný okrem prípa-   du, kde by išlo o okamžitú reakciu na provokáciu alebo urážku (toto je   myšlienka, ktorá tvorí základ § 115 ods. 3 rakúskeho Trestného zákona).   Toto sa v tomto prípade nestalo To, èo pán Haider povedal, sa stalo verejne   známym najneskôr deò po stretnutí 7. októbra 1990 a pán Oberschlick   publikoval svoj èlánok až v marci 1991, inak povedané pä mesiacov po tej-   to udalosti.   The context in which an insult is uttered is of no consequence, except   where it is held to be an immediate reaction to a provocation or affront   (this is the idea underlying Article 115 paragraph 3 of the Austrian Crimi-   nal Code). That was not the case here. What Mr Haider had said became   public knowledge at the latest on the day after the reunion of 7 October   and Mr Oberschlick did not publish the article in question until   March 1991, in other words five months after the event.   Možno sa pýta, èi bolo pre politika múdre vznies sažnos na urážku   tohto druhu. Ak sa však dotknutá osoba (je jedno, èi je to politik, alebo ra-   dový obèan) cíti napadnutá, má právo tak urobi. Preto rakúske súdy uzna-   li pána Oberschlicka vinným, nako¾ko sa dopustil urážky tak, ako ju defi-   nuje § 115 ods. 1 rakúskeho Trestného zákona. Navyše pokuta, ktorá bola   uložená pánu Oberschlickovi (l 000 rakúskych šilingov), bola malá, takpo-   vediac symbolická.   We may wonder if it was wise for a politician to lodge a complaint   about an insult of this kind. If, however, the person concerned (whether a   politician or an ordinary citizen) feels offended, he has the right to do so.   Accordingly, the Austrian courts had to find Mr Oberschlick guilty, given   that the offence of insult as defined in Article 115 paragraph 1 of the   Austrian Criminal Code had been made out. Moreover, the fine imposed   on Mr Oberschlick (ATS 1,000) was a small one, not to say a nominal one.   Odhliadnuc od tohto názoru, argumenty uvedené v bode 33 návrhu   rozsudku sotva obstoja, nako¾ko sa vzahujú len na hodnotiace úsudky, ale   urážka nemôže by nikdy hodnotiacim úsudkom.   Looked at from this point of view, the arguments set out in paragraph   of the draft judgment are not valid, as they apply only to value   judgments, and an insult can never be a value judgment.   Nakoniec cie¾om èlánku 10 Dohovoru je pod¾a môjho názoru umožni   skutoènú výmenu myšlienok, nie chráni primitívny, štvrtoradý žurnaliz-   mus, ktorý nemá takú kvalitu, aby mohol prezentova seriózne argumenty   a ktorý sa uchy¾uje k provokácii a bezdôvodným urážkam, aby upútal po-   tencionálnych èitate¾ov bez toho aby prispel k výmene názorov hodných   svojho mena.   Lastly, the purpose of Article 10 of the Convention, in my opinion, is to   allow a real exchange of ideas, not to protect primitive, fourth-rate journa-   lism which, not having the qualities required to present serious arguments,   has recourse to provocation and gratuitous insults to attract potential   readers, without making any contribution to an exchange of ideas worthy   of the name.