24484/94
WyrokETPCz1998-10-28ECLI:CE:ECHR:1998:1028JUD002448494
Analiza orzeczenia
Sekcja wygenerowana przez AI na podstawie treści orzeczenia — nie stanowi cytatu.
Zagadnienie prawne
Czy decyzja o adopcji córki skarżącego bez jego zgody, podjęta przez sądy krajowe, stanowiła naruszenie jego prawa do poszanowania życia rodzinnego gwarantowanego przez art. 8 Konwencji?Ratio decidendi
Trybunał uznał, że decyzja o adopcji stanowiła ingerencję w prawo skarżącego do poszanowania życia rodzinnego, ale była ona zgodna z prawem krajowym i służyła uzasadnionemu celowi ochrony praw i wolności dziecka. Analizując, czy ingerencja była "niezbędna w demokratycznym społeczeństwie", ETPCz wziął pod uwagę, że kontakty skarżącego z córką były rzadkie i ograniczone, a on sam długo zwlekał z podjęciem działań w celu ich nawiązania. Trybunał podkreślił, że dziecko od urodzenia mieszkało z matką, a od ósmego miesiąca życia z ojczymem, którego uważało za ojca. W ocenie ETPCz, sądy krajowe, które miały bezpośredni kontakt ze stronami i dowodami, były w lepszej pozycji do wyważenia sprzecznych interesów i nie przekroczyły przysługującego im marginesu oceny, uznając, że adopcja leży w najlepszym interesie dziecka.Stan faktyczny
Skarżący, M. Söderbäck, jest biologicznym ojcem M., urodzonej w 1982 roku. Miał z nią ograniczone kontakty z powodu sprzeciwu matki i własnych problemów osobistych. Matka M. wyszła za mąż za M.W., który w 1988 roku złożył wniosek o adopcję M. Skarżący odmówił zgody na adopcję i wniósł o uregulowanie kontaktów z córką. Rada społeczna rekomendowała odrzucenie wniosku o adopcję, argumentując, że M. ma prawo znać swojego biologicznego ojca. Mimo to, sąd okręgowy w Nyköpingu zezwolił na adopcję w 1989 roku, a decyzję tę potwierdziły sądy wyższych instancji, uznając, że adopcja leży w najlepszym interesie dziecka, które uważało M.W. za swojego ojca.Rozstrzygnięcie
Stwierdza, że nie doszło do naruszenia artykułu 8 Konwencji.Pełny tekst orzeczenia
22.
SÖDERBÄCK proti VÉDSKU
rozsudok
Európskeho súdu pre ¾udské práva
z 28. októbra 1998
(Na preklad sa pouil
originálny rozsudok Európskeho súdu
pre ¾udské práva 113/1997/897/1109)
Preklad: Mgr. Zuzana Kupcová, PhD.
S Ö D E R B Ä C K p r ot i V É D S K U
S Ö D E R B Ä C K p r ot i V É D S K U
CHARAKTERISTIKA SANOSTI
NAJVÝZNAMNEJIE PRÁVNE VETY
1. Rozhodnutie o osvojení sa posúdi ako zasahovanie do práva saovate¾a
na repektovanie jeho rodinného ivota ustanoveného v èlánku 8 ods. 1.
Takéto zasahovanie nemá za následok poruenie tohto èlánku, ak je
ustanovené zákonom, sleduje jeden alebo nieko¾ko legitímnych cie¾ov
uvedených v èlánku 8 ods. 2 a ak sa môe povaova za nevyhnutné
v demokratickej spoloènosti. (pozri tento rozsudok ods. 25)
védske súdy rozhodli o osvojení maloletej M. bez privolenia jej biolo-
gického otca a proti odporúèaniu orgánu sociálnej starostlivosti. Osvojite-
¾om sa stal manel matky dieaa. Hoci súdy postupovali v súlade s príslu-
ným zákonom, saovate¾ biologický otec dieaa povauje osvojenie
jeho dcéry za zásah tátu do práva na repektovanie jeho rodinného ivota,
ktoré mu zaruèuje èlánok 8 Dohovoru. Úlohou Európskeho súdu pre ¾ud-
ské práva bolo v tomto prípade posúdi, èi rozhodnutie o osvojení, ktoré je
zásahom do práva na repektovanie rodinného ivota saovate¾a, bolo ne-
vyhnutné v demokratickej spoloènosti.
S Ö D E R B Ä C K c o n t r e L A S U È D E
S Ö D E R B Ä C K p r ot i V É D S K U
COUR EUROPÉENNE DES DROITS DE LHOMME octobre 1998
EURÓPSKY SÚD PRE ¼UDSKÉ PRÁVA
28. októbra 1998
AFFAIRE SÖDERBÄCK
PRÍPAD SÖDERBÄCK
ARRÊT
(version raccourcie)
ROZSUDOK
(krátené)
En laffaire Söderbäck c. Suède,
V prípade Söderbäck proti védsku
La Cour européenne des Droits de lHomme, constituée, conformément à
larticle 43 de la Convention de sauvegarde des Droits de lHomme et des
Libertés fondamentales (la Convention) et aux clauses pertinentes de son
règlement B, en une chambre composée des juges dont le nom suit:
Európsky súd pre ¾udské práva v súlade s èlánkom 43 Dohovoru o ochrane
¾udských práv a základných slobôd (Dohovor) a príslunými ustanove-
niami Rokovacieho poriadku Súdu B v komore zloenej z týchto sudcov:
M. THÓR VILHJÁLMSSON, président,
Mme E. PALM,
THÓR VILHJÁLMSSON, prezident,
E. PALMOVÁ,
MM. I. FOIGHEL,
R. PEKKANEN,
I. FOIGHEL,
R. PEKKANEN,
J. M. MORENILLA,
L. WILDHABER,
D. GOTCHEV,
J. M. MORENILLA,
L. WILDHABER,
D. GOTCHEV,
M. VOICU,
M. VOICU,
V. BUTKEVYCH,
V. BUTKEVYCH,
ainsi que de MM. H. PETZOLD, greffier, et P.J. MAHONEY, greffier adjoint,
ako aj H. PETZOLD, registrátor, a P. J. MAHONEY, zástupca registrátora,
Après en avoir délibéré en chambre du conseil les 30 juin et 24 septembre
1998,
po rokovaní na neverejnom zasadnutí 30. júna a 24. septembra 1998
Rend larrêt que voici, adopté à cette dernière date:
vynáa tento rozsudok, ktorý bol prijatý v poslednom uvedenom dni:
S Ö D E R B Ä C K c o n t r e L A S U È D E
S Ö D E R B Ä C K p r ot i V É D S K U
KONANIE1
...
PROCÉDURE
...
EN FAIT
K FAKTOM
I. LES CIRCONSTANCES DE LESPÈCE
I. OKOLNOSTI PRÍPADU
6. M. Söderbäck, né en 1957 et résidant à Stigtomta, occupe depuis un emploi de chauffeur dautobus.
6. Pán Söderbäck, narodený v roku 1957, býva v Stigtomte a od roku pracuje ako ofér autobusu.
7. Le requérant rencontra K.W. en 1980. Ils étaient amis, mais sans
entretenir de liaison stable. Le 19 septembre 1982, K.W. donna naissance à
une fille, M., dont le requérant est le père. Celui-ci se rendit une fois à la
maternité pour voir K.W. et lenfant. Au cours des mois suivants, il vit M.
au domicile de K.W. à deux reprises. Il assista également au baptême de
lenfant. Au printemps 1983, il soccupa de M. pendant une heure environ.
Il neut pas dautres contacts avec sa fille pendant cette année-là.
7. V roku 1980 sa saovate¾ zoznámil s K. W. Priatelili sa, ich vzah
vak nebol stabilný. Dòa 19. septembra 1982 K. W. porodila dcéru M., kto-
rej otcom je saovate¾. Tento priiel jedenkrát do pôrodnice navtívi K. W.
a diea. V priebehu nasledujúcich mesiacov saovate¾ dvakrát navtívil M.
v byte K. W. Bol aj na krste dieaa. Na jar roku 1983 sa pribline hodinu
staral o M. Iné kontakty so svojou dcérou poèas tohto roku nemal.
Comme lindique un rapport du conseil social (socialnämnden) de Nykö-
ping, cité ci-dessous (paragraphe 13), K.W. pensait que le requérant abusait
de lalcool et quil ne convenait pas quil voie sa fille autrement que quand
il était sobre. Le requérant affirme quil a renoncé à voir M. en partie à
cause des obstacles dressés par K.W. et en partie du fait de ses difficultés
professionnelles. En outre, il avait eu des problèmes de boisson.
Ako to uvádza správa sociálnej rady (socialnämnden) v Nyköpingu, niie
uvedená (odsek 13) K. W. si myslela, e saovate¾ nadmerne poíva alkohol
a teda nie je vhodné, aby navtevoval svoju dcéru, keï nie je triezvy. Sao-
vate¾ tvrdí, e navtevovania M. sa vzdal èiastoène preto, e mu v tom brá-
nila K. W., a èiastoène pre profesionálne akosti. Okrem toho mal problé-
my s pitím.
8. Selon le requérant, ces problèmes disparurent lorsquil rencontra
A.H. en 1984. Celle-ci avait un fils de deux ans. Ils sinstallèrent ensemble
en janvier 1985.
8. Pod¾a saovate¾a tieto problémy zanikli v roku 1984, keï sa zozná-
mil s A. H. Táto mala dvojroèného syna. V januári 1985 zaèali spolu i.
9. En 1983, K.W. rencontra M.W. Ils commencèrent à cohabiter en mai et se marièrent en janvier 1989.
9. V roku 1983 sa K. W. zoznámila s M. W. V máji 1983 zaèali spolu i
a v januári 1989 uzavreli manelstvo.
10. Le requérant vit sa fille une seule fois en 1984. Il souhaitait avoir des
contacts plus fréquents mais K.W. y était selon lui opposée. Toutefois, le
requérant vit sa fille de temps à autre entre 1984 et 1986, lorsque lui et
A.H. emmenaient le fils de cette dernière chez sa nourrice, qui vivait non
loin de celle de M. De plus, le requérant vit M. en juin 1986, lorsque celle-ci
vint à lanniversaire du fils de A.H.
10. V roku 1984 saovate¾ navtívil svoju dcéru iba raz. Prial si, aby sa
stýkali èastejie, ale K. W. mu v tom pod¾a neho bránila. Saovate¾ vak
obèas navtívil svoju dcéru v období rokov 1984 a 1986, keï spolu s A. H.
vodili jej syna k jeho opatrovate¾ke, ktorá bývala blízko opatrovate¾ky M.
Okrem toho sa saovate¾ stretol s M. v júni 1986, keï prila na narodeni-
ny syna A. H.
1V tejto èasti Európsky súd pre ¾udské práva uvádza svoj procedurálny postup pri prejedná-
vaní tohto prípadu. Pozn. autora.
S Ö D E R B Ä C K c o n t r e L A S U È D E
S Ö D E R B Ä C K p r ot i V É D S K U
11. Keïe K. W. údajne odmietala akýko¾vek kontakt medzi M. a sao-
vate¾om, saovate¾ v júni 1987 poiadal o pomoc orgány sociálnej starost-
livosti v Nyköpingu, aby mu povolili navtevova jeho dcéru. V novembri sa saovate¾ a K. W. jedenkrát stretli na úrade sociálnej starostlivosti,
aby tento problém prediskutovali. K. W. vyjadrila elanie, aby saovate¾ovi
ete nebolo povolené stýka sa so svojou dcérou. V roku 1988 sociálny pra-
covník poverený touto záleitosou viackrát navtívil saovate¾a a K. W.,
kadého zvlá, medzi saovate¾om a M. vak nedolo k iadnemu stretnu-
tiu. Ako vyplýva z prísluných poznámok zapísaných v denníku, saovate¾
sa s dotknutým orgánom kontaktoval maximálne raz za dva mesiace.
11. K.W. refusant prétendument tout contact entre M. et le requérant,
celui-ci demanda en juin 1987 laide des services sociaux de Nyköping pour
lui permettre de rendre visite à sa fille. Le requérant et K.W. se rencontrè-
rent une fois au bureau social en novembre 1987 pour examiner la ques-
tion. K.W. exprima le souhait que le requérant ne fût pas encore autorisé à
voir sa fille. En 1988, le travailleur social chargé du dossier vit à dautres
reprises le requérant et K.W. séparément, mais aucune rencontre neut lieu
entre le requérant et M. Ainsi quil ressort des observations pertinentes
inscrites au journal, il prit contact avec lautorité concernée au plus une
fois tous les deux mois.
12. V novembri 1988 podal M. W. na okresný súd (tingsrätten) v Ny-
köpingu návrh na osvojenie M. Keïe saovate¾ odmietol da privolenie
na osvojenie, vo februári 1989 poiadal súd o priznanie práva na styk s die-
aom. Súd rozhodol, e sa poradí so sociálnou radou v Nyköpingu (kapi-
tola 4 èl. 10 rodièovského zákonníka Föräldrabalken) a posudzovanie
otázky práva na styk odroèil, èakajúc na výsledok konania o osvojení.
12. En novembre 1988, M.W. demanda au tribunal de district (tingsrät-
ten) de Nyköping lautorisation dadopter M. Refusant de consentir à
ladoption, le requérant demanda en février 1989 au tribunal de lui accor-
der un droit de visite. Le tribunal décida de consulter le conseil social de
Nyköping (chapitre 4, article 10, du code parental Föräldrabalken) et
reporta lexamen de la question du droit de visite en attendant lissue de la
procédure dadoption.
13. Rada vykonala etrenie, v priebehu ktorého vypoèula saovate¾a
(kapitola 4 èl. 10 rodièovského zákonníka), K. W. a M. W. Vo svojom po-
sudku z 31. októbra 1989 dospela k záveru, e osvojenie M. pánom M. W.
nebude v záujme dieaa, a preto odporuèila súdu, aby návrh M. W. zamie-
tol. Rada sa opierala najmä o dôvody uvedené niie.
13. Le conseil effectua une enquête au cours de laquelle il entendit le
requérant (chapitre 4, article 10, du code parental), K.W. et M.W. Dans son
avis du 31 octobre 1989, le conseil conclut que ladoption de M. par M.W.
ne serait pas dans lintérêt de lenfant et recommanda en conséquence au
tribunal de rejeter la demande de M.W. Le conseil sétait notamment ap-
puyé sur les considérations ci-dessous.
Predovetkým poznamenala, e K. W. a M. W. ijú spolu u viac ako es
rokov a od januára 1989 sú zosobáení. Ich manelstvo sa javí ako stabilné
a harmonické. M. W. sa stal z psychologického h¾adiska otcom M. a pre-
chováva k nej tie isté city, ako keby bola jeho vlastnou dcérou. M. W. pova-
uje za iaduce súdne potvrdi túto situáciu osvojením, ktoré upevní posta-
venie dieaa v kruhu rodiny.
Správa ïalej uvádzala, e sa zdá, e vzah saovate¾a s A. H. a jej synom
je stabilný. Saovate¾ tvrdil, e sa vdy zaujímal o svoju dcéru, no poèas
nieko¾kých rokov nemal kvôli svojim osobným akostiam energiu potreb-
nú na to, aby ju navtevoval. Bol proti osvojeniu a domnieval sa, e jeho
dcéra má právo pozna svojho vlastného otca. Uvedomoval si, e urèitú do-
bu sa bude musie vzah s jeho dcérou budova opatrne.
Il releva en premier lieu que K.W. et M.W. vivaient ensemble depuis plus
de six ans et étaient mariés depuis janvier 1989. Leur mariage paraissait
stable et harmonieux. M.W. était devenu, psychologiquement parlant, le
père de M., et éprouvait envers elle les mêmes sentiments que si elle était sa
propre fille. M.W. jugeait souhaitable dentériner cette situation grâce à
une adoption qui conforterait la place de lenfant au sein de la famille.
Le rapport signalait ensuite que le requérant semblait entretenir une
relation stable avec A.H. et le fils de celle-ci. Lintéressé affirmait sêtre tou-
jours intéressé à sa fille mais, pendant quelques années, il navait pas eu
lénergie nécessaire pour la voir, en raison de ses difficultés personnelles. Il
sopposait à ladoption et considérait que sa fille avait le droit de connaître
son père naturel. Il se rendait compte que la relation avec sa fille devrait se
construire avec précautions pendant un certain temps.
Správa obsahovala nasledujúce poznámky:
Le rapport contenait les remarques suivantes:
Pracovníci, ktorí uskutoènili etrenie, sa domnievajú, e (M.) má, tak ako vet-
ky deti, právo pozna svoj pôvod. Je tie dôleité, aby bola o òom informovaná èo
mono najskôr. A preto nesúhlasíme s názorom (K. W.) a (M. W.), pod¾a ktorého
bude pre (M) lepie, ak poèká. Práve naopak, myslíme si, e poveda (M.) v období
dospievania alebo dospelosti, e (M. W.) nie je jej vlastný otec, bude pre òu, so vet-
kou pravdepodobnosou, traumatizujúca skúsenos. Domnievame sa tie, e (M.)
má právo pozna svojho otca a jeho rodinu. Nezdie¾ame obavy (K. W.) a (M. W.),
e (M.) sa odcudzí (M. W.), prièom vieme, e by bolo prirodzené, keby zareagovala
Les enquêteurs sont davis que [M.], comme tous les enfants, a le droit de
connaître ses origines. Il est également important quelle en soit informée le plus tôt
possible. Dès lors, nous ne partageons pas lopinion de [K.W.] et [M.W.] selon la-
quelle il est préférable pour [M.] dattendre. Au contraire, nous croyons que selon
toute probabilité, le fait de dire à [M.] à ladolescence ou à lâge adulte que [M.W.]
nest pas son père naturel sera pour elle une expérience traumatisante. Nous esti-
mons également que [M.] a le droit de connaître son père et la famille de celui-ci.
Nous ne partageons pas les craintes de [K.W.] et [M.W.] que [M.] séloigne de
S Ö D E R B Ä C K c o n t r e L A S U È D E
S Ö D E R B Ä C K p r ot i V É D S K U
tak alebo inak. Sme vak toho názoru, e pre (M.) by bolo vhodné pozna svojho ot-
ca a jeho rodinu. Láska dcéry k otcovi, ktorú (M.) pociuje k (M. W.), nebude tým-
to naruená a (M. W.) zostane z psychologického h¾adiska pravdepodobne vdy ot-
com (M.).
[M.W.], tout en sachant quil serait naturel quelle réagisse dune façon ou dune
autre. Toutefois, nous sommes davis quil pourrait être bénéfique pour [M.] de
connaître son père et la famille de celui-ci. Lamour filial quelle ressent pour [M.W.]
nen sera pas pour autant altéré et [M.W.] demeurera probablement toujours le père
de [M.] sur le plan psychologique.
Pracovníci, ktorí uskutoènili etrenie, sa domnievajú, e nejde o to, aby sa pove-
dalo, ktorý otec je lepí, ale predovetkým o právo pozna svojich predkov a stretá-
va sa s nimi. Pod¾a nás teda nie je vhodné podporova návrh na osvojenie M., ako
ho sformuloval M. W.
Les enquêteurs considèrent quil ne sagit pas de dire quel est le « meilleur » père,
mais plutôt du droit de connaître et de rencontrer ses ascendants. Nous ne jugeons
donc pas quil convienne dappuyer la demande dadoption de M. formulée par
M.W.
14. Dòa 12. decembra 1989 súd uskutoènil pojednávanie, v priebehu
ktorého vypoèul saovate¾a (kapitola 4 èl. 10 rodièovského zákonníka) a
M. W. Rozhodnutím z 22. decembra 1989 súd súhlasil, aby si M. W. osvojil
M. pod¾a kapitoly 4 èl. 6 rodièovského zákonníka. Súd svoje rozhodnutie
odôvodnil takto:
14. Le 12 décembre 1989, le tribunal tint une audience au cours de la-
quelle il entendit le requérant (chapitre 4, article 10, du code parental) et
M.W. Par une décision du 22 décembre 1989, le tribunal autorisa M.W. à
adopter M. en vertu de larticle 6 du chapitre 4 du code parental. Le tribu-
nal motiva ainsi sa décision:
etrenie v tomto prípade preukázalo, e (M.) ije s (K. W.) od svojho narode-
nia a e (M. W.) sa zúèastòuje na výchove (M.) od jej ôsmich mesiacov. Pod¾a zís-
kaných informácií (M.) povauje (M. W.) za svojho otca. Zdá sa, e (saovate¾) sa
spoèiatku obèas stretával s (M.), ale neskôr sa kontakty medzi nimi prakticky skon-
èili. Za týchto podmienok sa nemono domnieva, e potreba (M.) stýka sa so (sa-
ovate¾om) je taká, aby bola prekákou osvojenia.
Lenquête en lespèce a montré que [M.] vit avec [K.W.] depuis sa naissance et
que [M.W.] participe à léducation de [M.] depuis que celle-ci a huit mois. Selon les
informations recueillies, [M.] considère [M.W.] comme son père. Il apparaît quà
lorigine, [le requérant] a rencontré [M.] de temps à autre, mais les contacts entre
eux ont par la suite pratiquement cessé. Dans ces conditions, on ne saurait considé-
rer que le besoin qua M. davoir des contacts avec [le requérant] soit tel quil consti-
tue un obstacle à ladoption.
Z týchto dôvodov a vzh¾adom na to, e je navye dôvod domnieva sa, e osvoje-
nie je v záujme dieaa, sa návrhu vyhovuje.
Par ces motifs, et considérant quil y a par ailleurs lieu de juger que ladoption est
dans lintérêt de lenfant, la demande est accueillie.
15. Dòa 5. februára 1991 odvolací súd v Svea (Svea hovrätt) potvrdil roz-
hodnutie okresného súdu...
15. Le 5 février 1991, la cour dappel de Svea (Svea hovrätt) confirma la
décision du tribunal de district...
II. PRÍSLUNÉ VNÚTROTÁTNE PRÁVO
II. LE DROIT INTERNE PERTINENT
...
...
17. Kapitola 4 rodièovského zákonníka obsahuje veobecné ustanovenia
o osvojení. Èlánok 3 uvádza, e enatý mu alebo vydatá ena si môu osvo-
ji diea svojho manela s jeho súhlasom. Pod¾a èlánku 5 písm. a) si malole-
tého do 18 rokov nemono osvoji bez privolenia jeho rodièov. Privolenie ro-
dièa, ktorému diea nebolo zverené do výchovy, vak nie je potrebné.
17. Le chapitre 4 du code parental comporte des dispositions générales
sur ladoption. Larticle 3 prévoit quune personne mariée peut adopter
lenfant de son conjoint avec le consentement de ce dernier. En vertu de
larticle 5 a), un mineur de 18 ans ne peut être adopté sans le consentement
de ses parents. Toutefois, le consentement du parent qui nest pas investi
de la garde de lenfant nest pas requis.
Pod¾a kapitoly 4 èl. 6 prísluný súd musí preskúma, èi je vhodné pri-
stúpi k osvojeniu a povolí ho len vtedy, ak je osvojenie na prospech dieaa
a ak eventuálny osvojite¾ diea vychovával alebo má v úmysle vychováva
ho, alebo, ak existujú osobitné dôvody svedèiace v prospech osvojenia,
vzh¾adom na osobitný vzah medzi osvojite¾om a dieaom.
Conformément à larticle 6 du chapitre 4, le tribunal compétent doit
examiner sil convient de procéder à ladoption et ne lautorise que si
ladoption est favorable à lenfant et si ladoptant éventuel a élevé lenfant
ou a lintention de le faire, ou sil existe des raisons particulières militant
en faveur de ladoption, eu égard à la relation particulière entre ladoptant
et lenfant.
S Ö D E R B Ä C K c o n t r e L A S U È D E
S Ö D E R B Ä C K p r ot i V É D S K U
Pod¾a kapitoly 5 èl. 8 sa osvojené diea povauje zo zákona za diea
osvojite¾a, a nie vlastného rodièa. To neplatí, ak je vlastný rodiè manelom
osvojite¾a. Keï nejde o takýto prípad, vlastným rodièom dieaa osvojením
zaniká právo stýka sa s dieaom.
Aux termes de larticle 8 du chapitre 5, un enfant adopté est considéré
par la loi comme lenfant de ladoptant et non celui du parent naturel, sauf
lorsque le parent naturel est le conjoint de ladoptant. Lorsque tel nest pas
le cas, les parents naturels de lenfant cessent de bénéficier du droit de visi-
te du fait de ladoption.
KONANIE PRED KOMISIOU
PROCÉDURE DEVANT LA COMMISSION
18. Pán Söderbäck predloil Komisii svoju sanos (è. 24484/97) 17. de-
cembra 1991. Saoval sa, e rozhodnutie o osvojení jeho dcéry bez jeho
privolenia má za následok poruenie práva na repektovanie rodinného i-
vota zaruèeného èlánkom 8 Dohovoru...
18. M. Söderbäck a soumis sa requête (n° 24484/97) à la Commission
le 17 décembre 1991. Il se plaignait de ce que la décision de permettre
ladoption de sa fille, sans son consentement, emportait violation en son
chef du droit au respect de la vie familiale garanti par larticle 8 de la
Convention...
19. Dòa 27. novembra 1996 Komisia prijala sanos... týkajúcu sa èlán-
ku 8 Dohovoru2... Vo svojej správe z 22. októbra 1997 (èlánok 31) sa
uzniesla na poruení èlánku 8 (desiatimi hlasmi proti piatim)...
19. La Commission a retenu la requête le 27 novembre 1996... concer-
nait... de larticle 8 de la Convention... Dans son rapport du 22 octobre 1997
(article 31), elle conclut à la violation de larticle 8 (dix voix contre cinq)...
...
...
PRÁVO
EN DROIT
ÚDAJNÉ PORUENIE
SUR LA VIOLATION ALLÉGUÉE
DE LARTICLE 8 DE LA CONVENTION
ÈLÁNKU 8 DOHOVORU
22. Saovate¾ sa sauje, e rozhodnutie okresného súdu z 22. decem-
bra 1989, povo¾ujúce M. W. osvoji si jeho dcéru M., a rozsudky odvolacie-
ho súdu a najvyieho súdu, potvrdzujúce toto rozhodnutie (odseky 14-15),
majú za následok poruenie jeho práva na repektovanie jeho rodinného i-
vota, ako to zaruèuje èlánok 8 Dohovoru, ktorý znie takto:
22. Le requérant se plaint de ce que la décision du 22 décembre 1989 du
tribunal de district autorisant M.W. à adopter sa fille M., et les arrêts de la
cour dappel et de la Cour suprême confirmant cette décision
(paragraphes 14-15 ci-dessus) emportent violation de son droit au respect
de sa vie familiale, tel que garanti à larticle 8 de la Convention, ainsi libellé:
1) Kadý má právo na repektovanie svojho súkromného a rodinného ivota,
svojho obydlia a svojej korepondencie.
1. Toute personne a droit au respect de sa vie privée et familiale, de son domicile
et de sa correspondance.
2) tátny orgán môe zasahova do výkonu tohto práva, len keï je toto zasaho-
vanie ustanovené zákonom a predstavuje opatrenie, ktoré je v demokratickej spoloè-
2. Il ne peut y avoir ingérence dune autorité publique dans lexercice de ce droit
que pour autant que cette ingérence est prévue par la loi et quelle constitue une
2Saovate¾ namietal aj poruenie èlánku 6 Dohovoru (právo na spravodlivý proces), pretoe
pod¾a neho okresný súd a odvolací súd poruili védsku Ústavu. Túto èas sanosti Komi-
sia vyhlásila za neprijate¾nú. Pozn. autora.
S Ö D E R B Ä C K c o n t r e L A S U È D E
S Ö D E R B Ä C K p r ot i V É D S K U
nosti nevyhnutné v záujme národnej bezpeènosti, verejnej bezpeènosti, hospodárske-
ho blahobytu krajiny, ochrany poriadku a predchádzania kriminalite, ochrany zdra-
via alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných.
mesure qui, dans une société démocratique, est nécessaire à la sécurité nationale, à la
sûreté publique, au bien-être économique du pays, à la défense de lordre et à la
prévention des infractions pénales, à la protection de la santé ou de la morale, ou à
la protection des droits et libertés dautrui.
23. Vláda namieta proti tomuto tvrdeniu, zatia¾ èo Komisia má rovnaký
názor ako saovate¾, e dané opatrenie obchádza tento èlánok.
23. Le Gouvernement combat cette allégation, tandis que la Commis-
sion pense comme le requérant que la mesure en question a méconnu cet
article.
24. Súd poznamenáva, e nikto nepochybuje o tom, e keï bolo osvoje-
nie povolené, existovali medzi saovate¾om a M. urèité putá. Súd za týchto
podmienok a s vedomím, e argumenty, ktoré mu strany predloili, v pod-
state súvisia s otázkou repektovania èlánku 8, mieni vychádza zo zásady,
e èlánok 8 je v danom prípade aplikovate¾ný.
24. La Cour relève que nul ne conteste quau moment où ladoption fut
autorisée, il existait certains liens entre le requérant et M. Dans ces condi-
tions, et sachant que les arguments que les parties lui ont soumis se
rapportaient essentiellement à la question du respect de larticle 8, la Cour
se propose de partir du principe que celui-ci sapplique en lespèce.
25. Z uvedeného vyplýva, e rozhodnutie o osvojení, èo nikto z prítom-
ných nepopiera, sa posúdi ako zasahovanie do práva saovate¾a na repek-
tovanie jeho rodinného ivota ustanoveného v èlánku 8 ods. 1 (pozri rozsu-
dok vo veci Keegan v. Írsko z 26. mája 1994, Séria A, è. 290, str. 1920, ods.
51). Takéto zasahovanie nemá za následok poruenie tohto èlánku, len ak
je ustanovené zákonom, sleduje jeden alebo nieko¾ko legitímnych cie¾ov
uvedených v èlánku 8 ods. 2 a môe sa povaova za nevyhnutné v demo-
kratickej spoloènosti.
25. Partant, lordonnance dadoption, quaucun des comparants ne
conteste, sanalyse en une ingérence dans le droit du requérant au respect
de sa vie familiale consacré par le paragraphe 1 de larticle 8 (voir larrêt
Keegan c. Irlande du 26 mai 1994, série A n° 290, pp. 19-20, § 51). Pareille
ingérence emporte violation de cet article sauf si elle est prévue par la loi,
vise un ou plusieurs des buts légitimes énumérés au paragraphe 2 de
larticle 8 et peut passer pour nécessaire dans une société démocratique.
26. Súd poznamenáva, e okresný súd sa rozhodol povoli osvojenie
pod¾a kapitoly 4 èl. 6 rodièovského zákonníka, pretoe sa domnieval, e to
je vo vyom záujme dieaa (odseky 14 a 17). Súd nepochybuje, e opatre-
nie bolo ustanovené zákonom a e sledovalo legitímny cie¾, a to ochranu
práv a slobôd dieaa. Treba urèi, èi bolo nevyhnutné v demokratickej
spoloènosti.
26. La Cour relève que le tribunal de district a décidé dautoriser
ladoption en vertu de larticle 6 du chapitre 4 du code parental parce quil
considérait que cela était dans lintérêt supérieur de lenfant (paragraphes et 17 ci-dessus). La Cour ne doute pas que la mesure était prévue par la
loi et visait un but légitime, à savoir la protection des droits et libertés de
lenfant. Il reste à déterminer si elle était nécessaire dans une société
démocratique.
...3
...
3Pod¾a vlády osvojenie M. bolo nevyhnutné a nie je dôvod myslie si, e védske súdy zle po-
súdili situáciu alebo e nevzali do úvahy hociktorý z legitímnych záujmov stojacich proti se-
be. Saovate¾ s tým nesúhlasil a osobitne zdôraznil to, e sociálna rada osvojenie neodporu-
èila. Pod¾a sociálnej rady, ako na to poukázal saovate¾, je vo vyom záujme dieaa pozna
pravú totonos vlastného otca. Saovate¾ súhlasil s názorom Komisie, ktorá upozornila na
skutoènos, e v èase, keï okresný súd o osvojení rozhodol, sa osobné problémy saovate¾a
zdali by vyrieené, a preto jeho osobná situácia osvojenie neodôvodòovala. Pod¾a Komisie
osvojenie nie je dostatoène ospravedlnené, ak sa opiera o úèas M. W. na výchove M. a o sku-
toènos, e M. povauje M. W. za vlastného otca. Komisia preto uviedla, e rozhodnutie
o osvojení nezodpovedá naliehavej potrebe slúiacej vyiemu záujmu dieaa. védske súdy
pod¾a Komisie prekroèili rámec vo¾nej úvahy a preto osvojenie nemono povaova za ne-
vyhnutné v demokratickej spoloènosti. Komisia oprela svoju úvahu o rozsudok Európske-
ho súdu pre ¾udské práva vo veci Johansen v. Nórsko (Recueil des arrêts et décisions 1996III,
str. 10081009, ods. 78). Súd vak odmietol na prípad saovate¾a aplikova úvahu prijatú
v rozsudku Johansen, pretoe prípad pána Söderbäcka sa na rozdiel od prípadu Johansen
nedotýka preruenia pút spájajúcich matku a jej diea, ktoré bolo umiestnené do pestúnskej
rodiny, ale preruenia pút medzi vlastným otcom a dieaom, ktoré od narodenia ilo so
svojou matkou. Tie nejde ani o rodièa, ktorý diea opatroval alebo sa o neho staral z iného
dôvodu. Na základe toho sa Súd domnieval, e úvahy v rozsudku Johansen sa nevzahujú
na tento prípad. Pozn. autora.
S Ö D E R B Ä C K c o n t r e L A S U È D E
S Ö D E R B Ä C K p r ot i V É D S K U
32. Súd... upozoròuje, e poèas skúmaného obdobia boli kontakty me-
dzi saovate¾om a dieaom zriedkavé a obmedzené; keï bolo osvojenie
povolené, otec a dcéra sa u dos dlho nestretávali. Je zrejmé, e táto situá-
cia bola do urèitej miery zapríèinená jednak skutoènosou, e matka diea-
a bola proti týmto stretnutiam a jednak osobnými problémami saovate-
¾a (odseky 7, 10-11). Zdá sa, e tieto problémy sa vyrieili koncom roku
1984, saovate¾ vak èakal do júna 1987, keï diea malo tyri roky a devä
mesiacov, aby poiadal orgány sociálnej starostlivosti o pomoc pri získaní
práva na styk s dieaom.
32. La Cour fait... observer quau cours de la période considérée les
contacts entre le requérant et lenfant furent peu fréquents et limités;
lorsque ladoption fut autorisée, père et fille ne sétaient pas vus depuis un
assez long moment. Certes, cette situation était dans une certaine mesure
due au fait que la mère de lenfant sopposait à ces rencontres, dune part,
et aux problèmes personnels du requérant, dautre part (paragraphes 7, 10- ci-dessus). Cependant, sil apparaît que ces problèmes se trouvèrent
résolus fin 1984, le requérant attendit juin 1987, alors que lenfant avait
quatre ans et neuf mois, pour demander aux services sociaux de laider à
obtenir un droit de visite.
33. Navye diea od svojho narodenia ilo so svojou matkou a od ôs-
mich mesiacov so svojím adoptívnym otcom (odsek 9). Ten sa zúèastòoval
na výchove M., ktorá ho povauje za svojho otca (odsek 14). Teda keï
okresný súd v decembri 1989 osvojenie povolil, rodinné putá de facto medzi
adoptívnym otcom a matkou existovali u pä a pol roka a do ich sobáa
v januári 1989 a medzi adoptívnym otcom a M. u es a pol roka. Osvoje-
nie skonsolidovalo tieto putá a dalo im oficiálny charakter (odsek 14). Ok-
resný súd pri rozhodovaní vzal do úvahy nielen etrenie, ktoré viedla sociál-
na rada, ale aj svedecké výpovede saovate¾a a adoptívneho otca na pojed-
návaní (rozsudok vo veci Keegan, uvedený vyie, str. 20-21, ods. 55), take
bol pri preukazovaní spravodlivej rovnováhy medzi proti sebe stojacimi
kontradiktórnymi záujmami v priaznivejej pozícii ako európski sudcovia.
Odvolací súd a najvyí súd potom jeho rozsudok potvrdili (odseky 14-15).
33. De plus, lenfant vivait avec sa mère depuis sa naissance et avec son
père adoptif depuis lâge de huit mois (paragraphe 9 ci-dessus). Ce dernier
avait participé à léducation de M., qui le considérait comme son père
(paragraphe 14 ci-dessus). Ainsi, lorsque le tribunal de district autorisa
ladoption en décembre 1989, il existait des liens familiaux de facto entre le
père adoptif et la mère depuis cinq ans et demi, jusquà leur mariage en
janvier 1989, et entre lui et M. depuis six ans et demi. Ladoption consolida
et officialisa ces liens (paragraphe 14 ci-dessus). Pour prendre sa décision,
le tribunal de district avait pris en compte non seulement lenquête menée
par le conseil social mais aussi les témoignages en audience du requérant et
du père adoptif (arrêt Keegan précité, pp. 20-21, § 55), de sorte quil était
mieux placé que les juges européens pour établir un juste équilibre entre
les intérêts contradictoires en présence. La cour dappel et la Cour suprême
confirmèrent ensuite son jugement (paragraphes 14-15 ci-dessus).
34. Za týchto podmienok a vzh¾adom na spôsob, akým vnútrotátne
súdy posúdili vyí záujem dieaa, ako aj vzh¾adom na obmedzený charak-
ter pút existujúcich medzi M. a saovate¾om poèas skúmaného obdobia, je
Súd presvedèený, e rozhodnutie neprekroèilo rámec vo¾nej úvahy. Ak zvá-
ime ciele, o ktoré sa usilovalo rozhodnutie povo¾ujúce osvojenie, nemono
tvrdi, e neblahé dôsledky tohto opatrenia na vzahy spájajúce saovate¾a
a diea boli neprimerané.
34. Dans ces conditions, et eu égard à la manière dont les juridictions
internes ont apprécié lintérêt supérieur de lenfant, ainsi quau caractère
limité des liens existant entre M. et le requérant pendant la période consi-
dérée, la Cour est convaincue que la décision na pas outrepassé la marge
dappréciation. Etant donné les buts recherchés par la décision dautoriser
ladoption, on ne saurait dire que les conséquences néfastes de cette mesure
sur les relations unissant le requérant et lenfant étaient disproportionnées.
35. A preto nedolo v tomto prípade k porueniu èlánku 8 Dohovoru.
35. Partant, il ny a pas eu en lespèce violation de larticle 8 de la
Convention.
PAR CES MOTIFS, LA COUR, À LUNANIMITÉ,
Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD JEDNOHLASNE
Dit quil ny a pas eu violation de larticle 8 de la Convention.
Rozhodol, e nedolo k porueniu èlánku 8 Dohovoru.
...
...
© Rada Europy / Europejski Trybunał Praw Człowieka, źródło: HUDOC (hudoc.echr.coe.int), pozyskano 14.07.2026. · Źródło