25181/94

5 19.   HERTEL proti ŠVAJÈIARSKU   rozsudok   Európskeho súdu pre ¾udské práva   z 25. augusta 1998   (Na preklad sa použil   originálny rozsudok Európskeho súdu pre ¾udské práva   59/1997/843/1049)   Preklad: JUDr. Ingrid Vaculèíková   H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   CHARAKTERISTIKA SAŽNOSTI   Švajèiarske súdy odôvodnili svoje rozhodnutia takto:   Èasopis Franz Weber venoval èas svojho devätnásteho èísla vplyvom   používania mikrovlnných rúr na zdravie èloveka. Uverejnil vedeckú prácu   výskumného pracovníka pána Hertela, ktorý vedecky skúmal vplyv konzu-   movania potravy pripravenej v mikrovlnných rúrach na ¾udí. Pán Hertel vy-   slovil tvrdenie, že potrava pripravená v mikrovlnných rúrach je nebezpeèná   pre zdravie a vedie v krvi tých, ktorí ju konzumujú, k zmenám, indikujú-   cim patologické poruchy a dávajúcim obraz, ktorý možno vidie na zaèiat-   ku rakovinového procesu. Mikrovlnné rúry by mali by preto zakázané.   Text vedeckej práce bol v èasopise uverejnený s ilustráciami zubatej s ko-   sou.   Zákon o nekalej súaži má široký rozsah pôsobnosti. Jeho k¾úèovým ry-   som je funkèný prístup a skutoènos, že sa nevyžaduje súaživý vzah me-   dzi páchate¾om trestného èinu nekalej súaže a súažite¾mi. Zákon o neka-   lej súaži hovorí, že osoba koná nekalo, najmä ak oèieròuje iných, alebo ak   oèieròuje tovar, prácu, služby, ceny alebo obchod iných tým, že robí zavá-   dzajúce alebo zbytoène poškodzujúce vyhlásenia. Nekalá súaž vopred ne-   vyhnutne nepredpokladá ani zlý úmysel, ani omyl, ale len objektívne poru-   šenie èestnosti. Tento zákon sa vzahuje aj na každého, kto chce svojou me-   diálnou prácou spôsobi škandál alebo senzáciu. Sloboda tlaèe nezbavuje   kritikov povinnosti vyhovie profesionálnym etickým podmienkam – práve   naopak, považuje takúto povinnos za samozrejmú. Tvrdenia pána Hertela   majú svojím obsahom a vyjadrením vzh¾adom najmä na èitate¾skú obec   daného èasopisu jasný úmysel ovplyvni trh, pretože, aspoò objektívne, boli   nepochybne cielené na odstrašenie zákazníkov od kupovania a používania   mikrovlnných rúr. Týmto mali sklony zasiahnu do súaže. Prostredníc-   tvom svojich tvrdení, ktoré boli v èasopise uverejnené, a použitím znázor-   nenia zubatej s kosou, prekroèil pán Hertel, prijate¾né hranice a konal tak   „bezdôvodne škodlivo“ v zmysle zákona o nekalej súaži. Kombinovaním   novinárskeho štýlu správy s vedeckým výkladom tiež uviedol do omylu ur-   èenú èitate¾skú obec. Obzvl᚝ zobrazenie zubatej s kosou a tvrdenia ako   „mikrovlné rúry sú škodlivejšie ako plynové komory v Dachau“, „... vystavu-   jete sa tak pomalej smrti“, alebo „... je isté, že zomriete na rakovinu...“ ...   urobili neprijate¾nými hru so strachom zo smrti.   Švajèiarska asociácia výrobcov a distributérov domácich elektrických   spotrebièov požiadala súd, aby uložil pánovi Hertelovi zákaz tvrdi, že po-   trava pripravená v mikrovlnných rúrach je nebezpeèenstvom pre zdravie a   že, vedie v krvi tých, ktorí ju konzumujú, k zmenám indikujúcim patolo-   gický neporiadok a prezentujúcim model, ktorý sme mohli vidie ako za-   èiatok rakovinového procesu, a používa v uverejneniach a verejných preja-   voch o mikrovlnných rúrach zobrazenie smrti znázoròujúce èi už zahalenú   smrtku, ktorá nesie kosu, alebo iný podobný symbol.   Svoju žalobu odôvodnila Švajèiarska asociácia výrobcov a distributérov   domácich elektrických spotrebièov tým, že uverejnenie vedeckej práce malo   nepriaznivý vplyv na predaj mikrovlnných rúr vo Švajèiarsku a že publiko-   vaním vedeckej práce sa pán Hertel dopustil trestného èinu nekalej súaže.   Súd žalobe Švajèiarskej asociácie výrobcov a distributérov domácich elek-   trických spotrebièov vyhovel a vydal v tomto zmysle súdne rozhodnutie,   ktoré potvrdil aj Federálny súd.   Pán Hertel podal sažnos dòa 13. septembra 1994 Komisii pre ¾udské   práva v Štrasburgu a namietal porušenie èlánkov 6, 8 a 10 Dohovoru   o ochrane ¾udských práv a základných slobôd.   Komisia vyhlásila sažnos za prijate¾nú 27. novembra 1996. Vo svojej   správe z 9. apríla 1997 vyjadrila názor, že došlo k porušeniu èlánku 10 (de-   siatimi hlasmi k piatim) a že nevznikla osobitná otázka pod¾a èlánku 6   ods. 1 alebo èlánku 8 Dohovoru (jednohlasne).   H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   NAJVÝZNAMNEJŠIE PRÁVNE VETY   1. Prídavné meno „nevyhnutný“ v zmysle èlánku 10 ods. 2 zahàòa existen-   ciu „naliehavej spoloèenskej potreby“. Zmluvné štáty majú urèitú vo¾-   nos v úvahe, èi taká potreba existuje, ale to je v súlade s európskym do-   h¾adom zahàòajúcim tak právne predpisy, ako aj rozhodnutia, v ktorých   sa aplikujú, dokonca aj tie rozhodnutia, ktoré vydal nezávislý súd. Súd   má preto plnú moc s koneènou platnosou rozhodnú, èi bola „reštrik-   cia“ zluèite¾ná so slobodou prejavu, ktorá je chránená èlánkom 10. (po-   zri odsek 46)   4. Pán Hertel nehral úlohu vo výbere ilustrácií pre èíslo 19 èasopisu Franz   Weber ... tvrdenia, ktoré mu boli nakoniec prisúdené, boli všetky kvalifi-   kované a že tu nie je niè na to, aby sme tvrdili, že tieto tvrdenia mali ne-   jaký vplyv na záujmy èlenov MHEA. Napriek tomu švajèiarske súdy za-   kázali sažovate¾ovi tvrdi, že potrava pripravená v mikrovlnných rúrach   je nebezpeèenstvom pre zdravie a viedla v krvi tých, ktorí ju konzumujú   k zmenám indikujúcim patologické poruchy a dávajúcim obraz, ktorý   môžeme vidie ako zaèiatok rakovinového procesu, a používa zobraze-   nie smrti v súvislosti s mikrovlnnými rúrami.   2. Švajèiarske orgány mali takto možnos vo¾nej úvahy v rozhodovaní, èi   tu bola „nevyhnutná spoloèenská potreba“, aby bolo vydané predmetné   súdne nariadenie proti sažovate¾ovi.   ...   ... Efektom súdneho nariadenia tak bolo sèasti cenzorova prácu sažo-   vate¾a a podstatne redukova jeho schopnos sprostredkova ïalej verej-   nosti názory, ktoré majú svoje miesto vo verejnej diskusii a ktorých exis-   tenciu nemôžu poprie. Nie je podstatné, že jeho názor je v menšine,   alebo že sa zdá by neopodstatneným, pretože v oblasti, v ktorej je ne-   pravdepodobnos existencie akejko¾vek istoty, by bolo obzvl᚝ nezmy-   selné obmedzi slobodu prejavu len na všeobecne akceptované myšlien-   ky. (pozri odsek 50).   ...   ... Je však potrebné obmedzi rozsah vo¾nej úvahy, keï to, o èo ide, nie je   len „obchodné“ tvrdenie jednotlivca, ale jeho úèas na diskusii ovplyv-   òuje všeobecný záujem napríklad na verejnom zdraví; v danom prípade   nemôžeme poprie, že takáto diskusia existovala. Týkala sa vplyvov   mikrovlnných rúr na ¾udské zdravie. (pozri odsek 47)   3. Súd poznamenáva, že sažovate¾ neurobil viac ako to, že poslal svoju vý-   skumnú správu èasopisu Franz Weber. Nemal niè spoloèné s prípravou   vydania èísla 19 tohto èasopisu ani s výberom jeho ilustrácií, o ktorých   sa dozvedel len po ich publikovaní. ... Pokia¾ ide o obsah èísla 19 týkajú-   ceho sa mikrovlnných rúr, sažovate¾ nebol tak ani autorom, ani spolu-   autorom nadpisu na titulnej strane. (pozri odsek 48)   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   EUROPEAN COURT OF HUMAN RIGHTS   august 1998   EURÓPSKY SÚD PRE ¼UDSKÉ PRÁVA   25. augusta 1998   CASE OF HERTEL   PRÍPAD HERTEL   JUDGMENT   (abridged)   ROZSUDOK   (krátené)   In the case of Hertel v. Switzerland,   V prípade Hertel proti Švajèiarsku   The European Court of Human Rights, sitting, in accordance with   Article 43 of the Convention for the Protection of Human Rights and   Fundamental Freedoms (“the Convention”) and the relevant provisions of   Rules of Court B, as a Chamber composed of the following judges:   Európsky súd pre ¾udské práva, zasadajúc v súlade s èlánkom 43 Dohovoru   o ochrane ¾udských práv a základných slobôd (ïalej len „Dohovor“) a prí-   slušnými ustanoveniami Rokovacieho poriadku Súdu B, v komore zloženej   z týchto sudcov:   Mr R. Bernhardt, President,   Mr F. Matscher,   Mr A. Spielmann,   Mr N. Valticos,   R. Bernhardt, prezident,   F. Matscher,   A. Spielmann,   N. Valticos,   Mrs E. Palm,   E. Palm,   Mr L. Wildhaber,   Mr K. Jungwiert,   Mr J. Casadevall,   Mr V. Toumanov,   L. Wildhaber,   K. Jungwiert,   J. Casadevall,   V. Toumanov,   and also of Mr H. Petzold, Registrar, and Mr P.J. Mahoney, Deputy Registrar,   ako aj H. PETZOLD, registrátor, a P. J. MAHONEY, zástupca registrátora,   Having deliberated in private on 28 March and 24 June 1998,   Delivers the following judgment, which was adopted on the last-men-   tioned date:   po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 28. marca 1998 a 24. júna     vynáša tento rozsudok, ktorý bol prijatý v poslednom z uvedených dní:   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   KONANIE1   ...   PROCEDURE   ...   AS TO THE FACTS   FAKTY   I. THE CIRCUMSTANCES OF THE CASE   I. OKOLNOSTI PRÍPADU   7. Mr Hertel has a degree in technical sciences from the Zürich Federal   7. Pán Hertel má vedeckú hodnos z oblasti technických vied z Federál-   neho technického inštitútu v Zürichu a je autorom dizertaènej práce, ktorá   bola odovzdaná Inštitútu veterinárnych vied v Zürichu. Teraz je v dôchod-   ku a žije vo Wattenwile (v kantóne Bern), kde robí súkromný výskum vo   svojom vlastnom laboratóriu.   Institute of Technology and is the author of a thesis submitted to the   Zürich Institute of Veterinary Sciences. He is now retired and lives at   Wattenwil (Canton of Berne), where he conducts private research in his   own laboratory.   A. The research paper   A. Výskumná práca   published by the applicant and Professor Blanc   and issue no. 19 of the Journal Franz Weber   uverejnená sažovate¾om a profesorom Blancom   a èíslo 19 èasopisu Franz Weber   1. The research paper   published by the applicant and Professor Blanc   1. Výskumná práca   uverejnená sažovate¾om a profesorom Blancom   8. In collaboration with Mr Blanc, a professor at the University of   Lausanne and a technical adviser at the Lausanne Federal Institute of Tech-   nology, Mr Hertel carried out a study of the effects on human beings of the   consumption of food prepared in microwave ovens. Over a period of two   months, the blood of eight volunteers who followed a macrobiotic diet was   analysed before and after consuming eight types of food (some were   cooked or defrosted in a microwave oven and the others were raw or   cooked by conventional means). A research paper was written. It was dated   June 1991 and entitled Vergleichende Untersuchungen über die Beeinflussung des   Menschen durch konventionnell und im Mikrowellenofen aufbereitete Nahrung   (“Comparative study of the effects on human beings of food prepared by   conventional means and in microwave ovens”), and it concluded as follows   (translation of an extract from the summary in French that was appended   to it):   8. V spolupráci s pánom Blancom, profesorom univerzity v Lausanne a   technickým poradcom Federálneho technického inštitútu v Lausanne,   uskutoènil pán Hertel vedecké skúmanie vplyvu konzumácie potravy pri-   pravenej v mikrovlnnej rúre na ¾udí. Poèas dvoch mesiacov sa analyzovala   krv ôsmich dobrovo¾níkov, ktorí držali makrobiotickú diétu, a to pred   konzumovaním a po konzumovaní ôsmich druhov potravy (niektorá bola   varená alebo rozmrazená v mikrovlnnej rúre a ïalšia bola surová alebo va-   rená tradièným spôsobom). Bola napísaná vedecká práca. Bola datovaná   „jún 1991“ a mala názov Porovnávacia štúdia vplyvu potravy pripravenej tradiè-   ným spôsobom a pripravenej v mikrovlnnej rúre na èloveka a jej záver bol nasle-   dovný (preklad èasti resumé, napísaného vo francúzštine, ktorý bol k nej   priložený):   „...   V tejto èasti Európsky súd pre ¾udské práva uvádza procedurálny postup pri prejednávaní   tohto prípadu. Pozn. autora.   “ꢀ   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   ꢀ a significant relation was established between the absorption of microwave   ... bola zistená signifikantná závislos medzi zachytávaním mikrovlnnej energie   potravou a jej prenosom do krvi dobrovo¾níkov. Takto sa mohla táto energia induk-   tívne prenies do ¾udí konzumovaním potravy; je to jav, ktorý sa riadi fyzikálnymi   zákonmi a bol potvrdený v literatúre: Alfred Pitz, Fyziológia buniek rakoviny,   Akadémia pre náuku o prírodnom lieèení, Mníchov 1995; Günter Hel-   mdach, Dnešná technika sa nièí sama, Výskumné pracovisko pre dendroekoló-   giu, Auf der Berde 49, D-5608 Radevormwald 1989).   energy by the food and its transfer to the volunteers’ blood. Thus this energy could be   inductively transmitted to human beings by means of the food, a phenomenon gover-   ned by the laws of physics and confirmed in the literature [references to: Alfred   Pitz, Zellphysiologie des Krebses, Akademie für Naturheilkunde, Munich, 1975;   Günter Helmdach, Die heutige Technik zerstört sich selbst, Forschungsstelle für   Dendroökologie, Auf der Brede 49, D-5608 Radevormwald, 1989].   The measurable effects on human beings of food treated with microwaves, as   opposed to food not so treated, include changes in the blood which appear to indicate   the initial stage of a pathological process such as occurs at the start of a cancerous   condition.”   Merate¾né vplyvy potravy pripravenej mikrovlnami na èloveka v protiklade   s potravou nepripravenou takým spôsobom zahàòajú zmeny v krvi, ktoré pravdepo-   dobne naznaèujú zaèiatoèný stupeò takého patologického procesu, ktorý sa objavuje   na zaèiatku rakovinového ochorenia.“   2. Issue no. 19 of the Journal Franz Weber   2. Èíslo 19 èasopisu Franz Weber   9. The quarterly Journal Franz Weber devoted part of its nineteenth issue   (January/February/March 1992) to the effects on human health of using   microwave ovens.   9. Kvartálny èasopis Franz Weber venoval èas svojho devätnásteho èísla   (január/február/marec 1992) vplyvom používania mikrovlnných rúr na   zdravie èloveka.   10. On the cover there is a picture of the Reaper holding out one hand   towards a microwave oven, together with the following title: “The danger of   microwaves: scientific proof”.   10. Na obálke je obrázok smrtky, ktorá vystiera ruku na mikrovlnnú rú-   ru, spolu s nadpisom Nebezpeèenstvo mikrovån: vedecký dôkaz.   11. In an editorial on page 2 Mr Franz Weber writes:   11. V úvodníku na strane 2 pán Franz Weber píše:   “ꢀ To say that our journal is fearless is almost to state the obvious. The Journal   Franz Weber was the first newspaper in the world to pinpoint the dangers of micro-   wave ovens and has kept up its accusations despite massive attacks by the promoters.   Today science proves us right (see pages 3-10). Microwave ovens should be banned.   We would not be surprised if the researchers who have had the courage to defend the   findings of their research were attacked in their turn, seeing that millions or even   thousands of millions are at stake. But truth is in the end more durable than a deal   involving thousands of millions at the expense of our health. We shall continue to   fight for the truth in this case too...”   „... Poveda, že náš èasopis nemá strach, je akoby takmer potvrdi samozrejmé.   Èasopis Franz Weber bol prvou periodickou tlaèou na svete, ktorá presne zistila   nebezpeèenstvo mikrovlnných rúr a ktorá èelila obvineniam napriek silným útokom   zo strany zástancov. Dnes nám dáva veda za pravdu (pozri strany 3 až 10). Mikro-   vlnné rúry by mali by zakázané. Nemali by sme by prekvapení, ak boli vý-   skumníci, ktorí mali odvahu obhajova výsledky svojich výskumov, tiež napádaní,   vidiac, že v hre sú milióny alebo dokonca tisíce miliónov. Ale pravda je nakoniec stá-   lejšia ako obchod vynášajúci tisíce miliónov na úkor nášho zdravia. Budeme pokra-   èova v boji za pravdu najmä v tomto prípade...“   On the same page the following can be found under the heading   Imprint: “ꢀ Editorial staff: ꢀ H.U. Hertel, René d’Ombressonꢀ”   Na tej istej strane môžeme nájs v tiráži: „...Vydavate¾ský tím: ... H. U. Her-   tel, René d’Ombresson...“   12. On pages 3-10 there is an article by René d’Ombresson entitled   “Microwave ovens: a health hazard. Irrefutable scientific evidence” and the intro-   ductory paragraphs are worded as follows:   12. Na stranách 3 až 10 je èlánok Reného d’Ombressona s názvom Mik-   rovlnné rúry: hazard so zdravím. Nevyvrátite¾ný vedecký dôkaz a úvodné odseky   sú formulované takto:   “A scientific study demonstrates the health hazards of food prepared by microwa-   ve radiation and proves the Journal Franz Weber right.   „Vedecká štúdia ukazuje zdravotné riziká potravy, ktorá sa pripravuje mikro-   vlnným žiarením, a dokazuje, že èasopis Franz Weber má pravdu.   Off to the scrap heap and the rubbish dumps with microwave ovens! The treat-   ment to which they subject food is so pernicious that it causes a change in the blood of   whoever eats it and this leads to anaemia and a precancerous condition. These are   the findings of a rigorous study carried out by a professor of the EPLF [Lausanne   Federal Institute of Technology] and an independent researcher, who were determi-   Na smetisko a na skládku odpadov s mikrovlnnými rúrami! Spôsob, akým spra-   cúvajú potravu, je taký zhubný, že zapríèiòuje zmenu v krvi každého, kto ju kon-   zumuje, a tá spôsobuje chudokrvnos a prekancerózu. To sú závery vyplývajúce   z podrobného štúdia, ktoré urobil profesor Federálneho technického inštitútu v Lau-   sanne a nezávislý výskumník, ktorí mali za úlohu zodpoveda raz a navždy rozho-   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   ned to answer once and for all the crucial question: are microwave ovens harmful or   not? Here is a simplified summary of the study, followed by the study itself for those   who are not put off by figures and scientific demonstrations. We were anxious to   publish both these, albeit at the risk of repetition, so that the findings should be avai-   lable to the widest possible public.”   dujúcu otázku: sú mikrovlnné rúry škodlivé alebo nie? Tu je zjednodušené zhrnutie   štúdie, za ktorou nasleduje samotná štúdia pre tých, ktorí nechcú by zaažovaní èís-   lami a vedeckým dokazovaním. Boli sme radi, že sme mohli uverejni obidva tieto   materiály, napriek riziku, že sa budeme opakova, aby mohli by zistené skutoènos-   ti k dispozícii èo možno najširšej verejnosti.“   The article continues (pages 4-5):   “Simplified summary of the research   ꢀ warnings are being given by more and more people: microwave ovens are not   harmless.   Èlánok pokraèuje (strany 4 a 5):   „Zjednodušené zhrnutie výskumu   ... varuje nás stále viac a viac ¾udí: mikrovlnné rúry nie sú neškodné.   Legitimate anxieties   Oprávnené znepokojenie   Only recently, the European Commission made public a brief report containing   the anxieties of certain researchers, confirming the main points of the findings made   by Dr Hans Ulrich Hertel, an independent researcher, findings which we published   in detail in our April 1989 issue. The claim that microwave ovens were harmful   came as a bombshell to technologists and industrialists and provoked wide discussion,   which we reported on in the July 1990 issue of the Journal Franz Weber.   Len nedávno zverejnila Európska komisia struènú správu, ktorá obsahuje zne-   pokojenie nad výsledkami niektorých výskumov potvrdzujúcich hlavné body nále-   zov, ktoré zistil dr. Hans Ulrich Hertel, nezávislý výskumník, a ktoré sme podrobne   uverejnili v našom aprílovom èísle roku 1989. Tvrdenie, že mikrovlnné rúry sú   škodlivé, sa dostalo k technológom a priemyselníkom ako bomba a vyvolalo širokú   diskusiu, o ktorej sme informovali v júlovom èísle èasopisu Franz Weber roku 1990.   Giving a scientific reply   Dávajúc vedeckú odpoveï   The claim was taken seriously, however, by a number of scientists, including   Mr H. Blanc, Professor of Biochemical Engineering at the Lausanne Federal Institu-   te of Technology, who undertook some research in collaboration with Hans Ulrich   Hertel. It is the damning findings of that work that we are summarising here, in its   broad outlines, and are publishing for the first time.   Žia¾, toto tvrdenie však zobralo vážne aj ve¾a vedcov vrátane pána H. Blanca,   profesora biochemického inžinierstva vo Federálnom technickom inštitúte v Lausan-   ne, ktorý podnikol nieko¾ko výskumov v spolupráci s Hansom Ulrichom Hertelom.   Je to šokujúci záver práce, ktorú tu zhàòame v jej hrubých èrtách a ktorú uverejòu-   jeme po prvýkrát.   Nepriepustnos je postaèujúca... úèinky umelých mikrovån sú známe od konca   poslednej svetovej vojny vïaka ich použítiu v radaroch.   Sealing is sufficientꢀ   ꢀ [The] effects [of artificial microwaves] have been known since the last world   war thanks to one of their applications, radar. ꢀ   And food?   A potrava ?   On the other hand, hardly any questions were asked about the quality of food   irradiated in this way. It was accepted that such food was neither better nor worse   than food cooked by conventional means. But, to our knowledge, no research attem-   pted to answer the question ‘harmful/not harmful?’   Na druhej strane sa nikto neznepokojoval kvôli kvalite potravy ožiarenej ta-   kýmto spôsobom. Akceptovalo sa, že takáto potrava nie je ani lepšia, ani horšia ako   tá, ktorá sa varí tradiènými spôsobmi. Ale, pokia¾ vieme, žiadny výskum sa nepokú-   šal odpoveda na otázku »škodlivá/neškodlivá?«   Harmfulness demonstrated   Dokázaná škodlivos   Today the answer is unequivocal: the use of microwaves for preparing food is   harmful. The microwaves impair the organic substances and cause alarming changes   in the blood of those who consume them, notably anaemia and precancerous condi-   tions. Those are the findings of the study carried out by Prof. Bernard H. Blanc and   Dr Hans U. Hertel.   Dnes je odpoveï jasná: používanie mikrovån na prípravu potravy je škodlivé.   Mikrovlny narúšajú organické látky a zapríèiòujú alarmujúce zmeny v krvi tých,   ktorí ich konzumujú, najmä chudokrvnos a poèiatoèné štádiá rakoviny. Také sú   závery štúdie prof. Bernarda H. Blanca a dr. Hansa U. Hertela.   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   Clinical research   ꢀ Klinický výskum   ...   Eight food variants   ꢀ Osem druhov potravy   ...   Incriminating results   Výsledky, ktoré obviòujú   Food treated by microwaves caused significant changes in the volunteers’ blood   Potrava spracovaná mikrovlnami vyvolala významné zmeny v krvi dobrovo¾ní-   kov (pokles v úrovni hemoglobínu, nárast hematokritu, bielych krviniek a hladiny   cholesterolu, najmä foriem HDL a LDL). Èo sa týka lymfocytov, pokles bol rýchlejší   a badate¾nejší, ak bola potravou zelenina pripravená mikrovlnami v porovnaní   s ostatnými variantmi.   (a drop in haemoglobin levels, an increase in the haematocrit, in leucocytes and in   the levels of cholesterol particularly of the HDL and LDL forms). As regards lympho-   cytes, the drop was more rapid and more marked where the food was a vegetable   prepared with microwaves than it was with other variants.   Such changes in the blood count appear to indicate the initial stage of a pathologi-   cal process such as occurs in a precancerous phase. As the experiment covered only   two months, it is reasonable to wonder about the longer-term effects, a fortiori if the   effects of the radiation persist.   Také zmeny v krvnom obraze pravdepodobne naznaèujú poèiatoèné štádium   patologického procesu tak, ako sa vyskytuje vo fáze prekancerózy. Keïže pokus sa   uskutoèòoval len dva mesiace, dá sa pochybova o dlhodobejších úèinkoch, a najmä   ak úèinky žiarenia pretrvávajú.   Long-term effects   Dlhodobé úèinky   Does food irradiated by microwaves absorb the radiation and transfer it to the   organism it is supposed to feed? To answer this crucial question, the researchers   applied a known bacterial bioluminescence method which allows the degree of stimu-   lation or inhibition of bacteria in the blood to be measured. The results clearly show   that irradiated food irradiates in its turn and that this prolonged effect on the blood   must be taken seriously since the phenomenon is one of direct irradiation, whose   consequences are only too well known.   Absorbuje potrava ožiarená mikrovlnami žiarenie a prenáša ho do organizmu,   ktorý má vyživova? Aby výskumníci zodpovedali túto základnú otázku, uplatnili   známu metódu bakteriálnej bioluminiscencie, ktorá umožòuje meranie stupòa sti-   mulácie alebo inhibície baktérií v krvi. Výsledky jasne ukazujú, že ožiarená potrava   naïalej žiari. Tento predåžený úèinok na krv musíme bra vážne, pretože ide o jav   priameho žiarenia, ktorého následky sú až príliš dobre známe.   Measuring the hidden dangers   ꢀ Meranie skrytého nebezpeèenstva   ...   Burying one’s head in the sand   Strèi hlavu do piesku   The scientific literature on the damage caused to living organisms by direct   microwave radiation is particularly voluminous. It is so revealing that it is surprising   that the use of microwaves has not long since been replaced by another technique that   is less dangerous and better suited to nature. The pernicious effects of microwaves   range from the destruction of cell membranes and cell respiration and cell-division   disorders to haemolysis (destruction of red blood cells), leukaemia and the blockage   of natural cycles.   Vedecká literatúra o škodách spôsobených na živých organizmoch priamym mik-   rovlnným žiarením je mimoriadne obsiahla. Je to také zjavné, že až prekvapuje, že   sa používanie mikrovån už dávno nenahradilo inou technikou, ktorá je menej nebez-   peèná a prirodzenejšia. Zhubné úèinky mikrovån sa menia od znièenia membrán   buniek a ich dýchania a porúch delenia buniek až po hemolýzu (rozpad èervených   krviniek), leukémiu a blokovanie prirodzených cyklov.   ...   ...   Living beings in danger!   Žijúce bytosti v nebezpeèenstve!   Not a single atom, molecule or cell can, while remaining whole, resist destructive   forces of such power, even if that power is no greater than 1 milliwatt. When one   Ani jediný atóm, molekula alebo bunka, ak majú zosta celé, sa nemôžu ubrá-   ni pred nièivým vplyvom takých síl, aj keï výkon nie je väèší ako jeden miliwatt.   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   considers that four-fifths of the weight of plants, animals and human beings is acco-   unted for by water, the biological dangers represented by such microwaves can easily   be imagined.   Keï zvážime, že štyri pätiny hmotnosti rastlín, zvierat a ¾udských bytostí pozostáva   z vody, biologické nebezpeèenstvo, ktoré predstavuje taká mikrovlna, si môžeme   ¾ahko predstavi.   A prey to viruses   Koris pre vírusy   In addition to the thermic effects of microwaves, there is an athermic effect, altho-   ugh official science pays little attention to it, no doubt because it is not measurable.   But under the influence of these two factors molecules are shattered, their structures   deformed and their natural functions perverted. ꢀ A cell weakened in this way   rapidly becomes an easy prey for viruses and fungi.   Okrem tepelných úèinkov mikrovån je tu atermický úèinok, aj keï oficiálna ve-   da tomu nevenuje väèšiu pozornos nepochybne preto, že nie je merate¾ný. Ale pod   vplyvom týchto dvoch faktorov sa molekuly otriasajú, ich štruktúra sa deformuje a   ich prirodzené funkcie sa stávajú neprirodzenými. Takto oslabená bunka sa rýchlo   stane obeou vírusov a plesní.   Like a cancer cell   Ako rakovinová bunka   If the stress is maintained under the influence of the microwaves, the repair   mechanism breaks down and the cell, for want of energy, switches to anaerobic respi-   ration (without oxygen). In place of H2O and CO2 (aerobic respiration) there appe-   ars, inter alia, the cell poison H2O2 and CO, as can be observed in a cancer cell.As   can be seen, Prof. Blanc and Dr Hertel’s findings are sufficiently alarming for the   use of microwave ovens to be rapidly banned, their manufacture and sale to cease   and all ovens currently in service to be scrapped. Public health is at stake.”   Ak sa stres udržiava vplyvom mikrovån, ozdravný mechanizmus zlyhá a bunka   pre nedostatok energie prejde na anaeróbne dýchanie (bez kyslíka). Namiesto H2O   a CO2 (aeróbne dýchanie) sa tu objavia okrem iných bunkové jedy H2O2 a CO, ako   to možno pozorova v rakovinovej bunke. Ako môžeme vidie, nálezy prof. Blanca   a dr. Hertela sú dostatoène alarmujúce pre používanie mikrovlnných rúr tak, aby   sa rýchlo zakázala ich výroba a zastavil ich predaj a aby boli všetky rúry, ktoré sa   v súèasnosti používajú, vyhodené na smetisko. V hre je zdravie verejnosti.“   13. Pages 5-10 contain the following account of the study in question:   13. Strany 5 až 10 obsahujú nasledovnú úvahu o štúdii v otázkach:   “The complete research paper   „Celá výskumná práca   Comparative study of the effects on human beings of food prepared by conventio-   nal means and food prepared with microwaves   Porovnávacia štúdia úèinkov potravy pripravenej tradiènými spôsobmi a potravy   pripravenej mikrovlnami na ¾udské bytosti   Bernard H. Blanc ꢀ Hans U. Hertelꢀ   Bernard H. Blanc... Hans U. Hertel...   1. Introduction   ꢀ 1. Úvod   ...   Tolerance thresholds   Prah tolerancie   ꢀ The harmfulness of microwaves, and above all their thermic effect on biological   systems, was discovered very early on (1944). Tolerance thresholds were accordingly   established, for microwave ovens as for other applications, in order to avoid the unde-   sirable effects of any leaking radiation.   Škodlivos mikrovån, predovšetkým ich tepelný úèinok na biologické systémy, bo-   la objavená ve¾mi skoro (1944). Pod¾a toho boli stanovené prípustné prahové hodno-   ty pre mikrovlnné rúry, ako i pre iné použitia tak, aby sa vylúèili nežiaduce úèinky   akéhoko¾vek unikajúceho žiarenia.   Harmful or not harmful?   Škodlivá alebo neškodlivá?   The quality of food prepared with microwaves has not been officially questioned.   It is simply accepted that food prepared in this way is neither better nor worse than   food cooked by conventional means. So far as is known, there has not yet been any   Kvalita potravy pripravenej mikrovlnami sa oficiálne neskúmala. Jednoducho sa   akceptuje, že potrava pripravená týmto spôsobom nie je ani lepšia, ani horšia ako   potrava varená tradiènými spôsobmi. Ako je známe, doposia¾ sa neurobil žiadny ve-   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   scientific research which has clarified the possible effects on health of food defrosted or   cooked in microwave ovens. Given the widespread use of this method of cooking, is it   not appropriate that the question ‘harmful/not harmful’ should at last be answered   scientifically?   decký výskum, ktorý by osvetlil možné úèinky rozmrazovanej potravy alebo potravy   varenej v mikrovlnných rúrach na zdravie. Nie je vzh¾adom na umožnenie širokého   používania tejto metódy varenia na mieste, aby otázka škodlivá/neškodlivá bola   zodpovedaná koneène vedecky?   In this study various foodstuffs were accordingly examined firstly in their raw   state and secondly in technologically prepared form, defrosted or cooked by conven-   tional means and with microwaves.   V tejto štúdii sa preto rôzne potravinové látky najskôr skúmali v ich surovom   stave a potom v technologicky pripravenej forme, rozmrazené alebo uvarené tradiè-   nými spôsobmi a mikrovlnami.   2. Description and mode of action of microwaves on living beings through direct   radiation and through food prepared in microwave ovens   2. Vlastnosti a spôsob reakcie mikrovån na živé organizmy prostredníctvom pria-   meho žiarenia a prostredníctvom potravy pripravenej v mikrovlnných rúrach.   ꢀ ...   Well-known pernicious effects   Ve¾mi dobre známe zhubné úèinky   The scientific literature on the damage to living organisms by direct microwave   radiation is particularly extensive. It is so revealing that it is surprising that the use of   microwaves has not long since been replaced by another technique better attuned to   nature. The pernicious effects of microwaves range from the destruction of cell   membranes and cell respiration and cell-division disorders to haemolysis, leukaemia   and genetic changes including the blocking of natural cycles.   Vedecká literatúra o škodách spôsobených priamym mikrovlnným žiarením na   žijúcich organizmoch je mimoriadne rozsiahla. Je to také zjavné, až je prekvapujú-   ce, že sa použitie mikrovån už dávno nenahradilo inou technikou lepšie prispôsobe-   nou prírode. Zhubné úèinky mikrovån sa menia od znièenia membrán buniek a ich   dýchania a porúch delenia buniek až po hemolýzu (rozpad èervených krviniek), leu-   kémiu a blokovanie prirodzeného cyklu.   Infernal radiation   Diabolské žiarenie   The artificial production of microwaves is based on the principle of alternating   current. Matter (atoms, molecules, cells) which is irradiated by this electromagnetic   radiation thus undergoes, according to the radiation frequency, between one and a   hundred thousand million polarity reversals or oscillations per second. Not a single   atom, molecule or cell of a living organism would be able to resist destructive forces   of such power, even if it was only of the order of one milliwatt.   Umelá výroba mikrovån je založená na princípe striedavého prúdu. Látka (ató-   my, molekuly, bunky) ožiarená týmto elektromagnetickým žiarením je takto pod¾a   frekvencie žiarenia podrobená otoèeniu polarity alebo kmitaniu od jedného do stoti-   síc miliónov ráz za sekundu. Ani jediný atóm, molekula alebo bunka žijúceho orga-   nizmu by nebola schopná odola nièivým vplyvom takej sily, aj keï bola len vo ve¾-   kosti jedného miliwattu.   Mind the water!   Pozor na vodu!   Of all the matter and substances in nature which are polar, the hydrogen in   water reacts with the greatest sensitivity. ꢀ   Zo všetkých vecí a látok v prírode, ktoré sú polárne, reaguje s najväèšou citlivos-   ou vodík vo vode...   Mr 80% water, beware!   Pani 80 % voda, pozor!   ꢀ the biological effects of artificially created microwaves will be correlated above   all with the generation of heat by friction. And since plants, animals and human   beings are 80% water, it is not difficult to imagine the biological dangers of such   microwavesꢀ   ... biologické úèinky umelo vytvorených mikrovån sú vo vzájomnom vzahu pre-   dovšetkým s generáciou tepla vznikajúceho trením. A pretože rastliny, zvieratá a   ¾udské bytosti pozostávajú z 80 % z vody, nie je ažké predstavi si biologické nebez-   peèenstvo takých mikrovån...   Easy prey for viruses   ¼ahká koris pre vírusy   In addition to the thermic effects of microwaves there is also an athermic effect ꢀ,   of which little official notice has been taken until now. It is not measurable like the   Okrem tepelných úèinkov mikrovån je tu aj atermický úèinok, ktorému sa zatia¾   venovala len malá pozornos. Nie je merate¾ný ako tepelný úèinok. Ale pod vply-   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   thermic effect. But under the influence of these two effects, molecules are shattered,   their structure deformed and their natural functions perverted. Such effects are   probably qualitative. This pernicious effect at the qualitative level and the weakening   of organic systems, such as cell membranes, are used in genetic engineering to gain   access to genes. In this way the genes can be artificially altered by radiation. The cells   are thus broken into and the energy tension between the outside and the inside of the   cell is removed. A cell weakened in this way becomes an easy prey for viruses and   fungi.   vom týchto dvoch úèinkov sa molekuly otriasajú, ich štruktúra sa deformuje a ich   prirodzené funkcie sa stávajú neprirodzenými. Tento zhubný úèinok v kvalitatívnej   rovine a oslabovanie organických systémov, bunkových membrán ako takých, sa po-   užívajú v genetickom inžinierstve na získavanie prístupu ku génom. Týmto spôso-   bom sa môžu gény umelo meni žiarením. Bunky sa tak rozbíjajú e energetické na-   pätie medzi vonkajškom a vnútrom bunky je odstránené. Takto oslabená bunka sa   ¾ahko stane obeou vírusov a plesní.   Danger! Cell poison   Nebezpeèenstvo! Bunkový jed   If the stress were to be maintained, inter alia by microwaves, the repair mecha-   nism would break down and the cell, for want of energy, would be obliged to switch   to anaerobic respiration. In place of H20 and CO2 (aerobic respiration) there appe-   ars, among other things, the cell poison H2O2 and CO as in a cancer cell. This is why   leaked radiation from microwave ovens is so dangerous. Yet safety standards vary   from country to country. This shows only too well that the problem is far from being   resolved, especially as microwave ovens, as we know very well, are not always reliab-   ly sealed and become less leakproof with use, as experience has shown.   Ak by sa stres udržiaval okrem iného mikrovlnami, reparaèný mechanizmus by   zlyhal a bunka by pre nedostatok energie musela prejs na anaeróbne dýchanie. Na-   miesto H2O a CO2 (aeróbne dýchanie) sa tu objavia okrem iných bunkové jedy   H2O2 a CO ako v rakovinovej bunke. Preto je unikanie žiarenia z mikrovlnných   rúr také nebezpeèné. Napriek tomu sú bezpeènostné normy v jednotlivých krajinách   odlišné. To len ukazuje, že problém nie je vôbec vyriešený, najmä ak mikrovlnné   rúry, ako všetci dobre vieme, nie sú vždy spo¾ahlivo utesnené a ako ukázala skúse-   nos, používaním sa nepriepustnos ešte zhoršuje.   Danger to the eyes, lungs and endocrine system   Nebezpeèenstvo pre oèi, p¾úca a endokrinný systém   The microwaves, which in the light of our scientific knowledge can be identified as   the main cause, together with artificial radioactivity, of ‘electrosmog’, impair the   functions of all living organisms, functions which depend on natural fields. ... It can   be expected that these effects will be detectable in the blood count.   Mikrovlny, ktoré môžeme spolu s umelou rádiokativitou vo svetle našich vedec-   kých znalostí identifikova ako hlavnú príèinu ‚elektrosmogu‘, narúšajú funkcie ži-   vých organizmov, funkcie, ktoré závisia od prirodzených podmienok... Môžeme oèa-   káva, že tieto úèinky budú zistite¾né v krvnom obraze.   As powerful as a television transmitter   Také silné ako televízny vysielaè   Basically, microwaves can produce the same changes in form and structure in   food prepared in microwave ovens as they can in living organisms. ꢀ   V zásade môžu mikrovlny vyvola také isté zmeny vo forme a štruktúre potravy   pripravenej v mikrovlnných rúrach ako v živých organizmoch...   Microwave transmitters on the loose in the organism   Vysielaèe mikrovån v organizme na slobode.   Through this irradiation of food the structure of the molecules is likewise broken   down and deformed and new substances with lasting effects are created about which   science knows very little. Furthermore, this powerful, artificially produced radiation   will be induced in the food, which in its turn, by a well known electromagnetic   process, will become a source and carrier of the radiation. The actual process of   induction in organic matter is not entirely understood.   Ožiarením potravy sa štruktúra molekúl rozbíja a deformuje a vytvárajú sa no-   vé látky s trvalými úèinkami, o ktorých vie veda ve¾mi málo. Navyše toto silné,   umelo vyvolané žiarenie bude indukované v potrave, ktorá sa zasa dobre známym   elektromagnetickým procesom stane zdrojom a nosièom žiarenia. Skutoèný proces   indukcie v organických látkach nie je úplne pochopený.   A phenomenon unknown in nature   ...   Neznámy fenomén v prírode   ...   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   A proper clinical study   Whether and to what extent microwaves are harmful or harmless can at present   be determined only by an indirect method — by assessing the effects on living orga-   nisms. The present research, based on a method of that kind, is designed to measure   the effects of different foodstuffs, cooked by conventional means and with microwa-   ves, as interpreted through changes in the parameters of the blood count of volun-   teers.   Správna klinická štúdia   Èi a v akom rozsahu sú mikrovlny škodlivé alebo neškodlivé, možno v súèasnos-   ti urèi len nepriamou metódou — odhadom úèinkov na žijúce organizmy. Súèasný   výskum, založený na metóde tohto druhu, je zameraný na sledovanie úèinkov rôz-   nych potravinových látok varených tradiènými spôsobmi a mikrovlnami, ako to bolo   vysvetlené zmenami v krvnom obraze dobrovo¾níkov.   3. Research plan   ꢀ 3. Plán výskumu   ...   4. Analysis and observation of the food variants   ꢀ 4. Analýzy a pozorovanie rôznych druhov potravy   ...   5. Discussion of the results   5. Diskusia o výsledkoch   5.1. General findings   5. 1 Všeobecné nálezy   All the measures (original values and control values) of erythrocytes, haemoglo-   bin, haematocrits and leucocytes are at the bottom of the normal range of variation.   A haematological interpretation shows up indications of a tendency to anaemia   among the volunteers. That situation becomes more marked during the second   month, when, together with a further deterioration of the blood parameters, an incre-   ased level of cholesterol becomes apparent.   Všetky merania (pôvodné hodnoty a kontrolné hodnoty) erytrocytov, hemoglobí-   nu, hematokritu a leukocytov sú na spodnej hranici normálnych hodnôt. Hematolo-   gická interpretácia odha¾uje náznaky sklonu k anémii medzi dobrovo¾níkmi. Tento   stav je ove¾a zrete¾nejší poèas druhého mesiaca, keï sa spolu s ïalším zhoršením pa-   rametrov krvi objaví zvýšená hladina cholesterolu.   ꢀ ...   5.2. Table 5 summarises the results (See Table 5)   5. 2 Tabu¾ka 5 zhàòa výsledky (pozri tabu¾ku 5)   The differences in effects on the human organism of food prepared by conventio-   nal means or with microwaves are negligible for a single serving. Certain tendencies,   however, are visible, in some circumstances significant ones, statistically confirmed   by the Rank method.   Rozdiely v úèinkoch potravy pripravenej tradiènými spôsobmi alebo mikrovlna-   mi na ¾udský organizmus sú zanedbate¾né pri jednej porcii. Avšak urèité výkyvy   v niektorých významných pomeroch sú vidite¾né, štatisticky potvrdené Rankovou   metódou.   Appearance of anaemia   Výskyt anémie   In the vegetables prepared with microwaves (variant 7) the erythrocytes tend to   increase. Among other blood factors, the erythrocytes have the property of being   mobilised (probably from the spleen) and rapidly increasing in number in the blood   under the influence of short-term stress. If the stress continues, the number falls.   Anaemic tendencies thus appear.   Pri zelenine pripravenej mikrovlnami majú erytrocyty sklon sa množi (variant   7). Medzi inými krvnými faktormi sa erytrocyty vyznaèujú vlastnosou mobilizácie   (pravdepodobne zo sleziny) a ich poèet v krvi pod vplyvom krátkodobého stresu   rýchlo narastá. Ak stres pokraèuje, ich poèet klesá. Tak sa objavujú sklony k chudo-   krvnosti.   Differences in food transit   Rozdiely v prechode potravy   In unpasteurised milk (variant 1) haemoglobin levels tend to fall, in vegetables   cooked with microwaves (variant 8) they drop significantly. Haemoglobin deficits   Hladina hemoglobínu má sklon po konzumácii nepasterizovaného mlieka (va-   riant 1) klesa; podstatne klesá po zelenine varenej mikrovlnami (variant 8). Ne-   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   are to be regarded as stress indicators. The three foodstuffs in question cause stress in   the human organism. The digestion of unpasteurised milk is radically different from   that of heated milk. The transit of unpasteurised milk through the stomach, because   of its coagulation and breakdown, is lengthy and is associated with some stress for the   organism. This process, however, is natural, normal and not toxic.   dostatok hemoglobínu sa považuje za príznak stresu. Tri druhy potravín, o ktorých   hovoríme, spôsobujú stres v ¾udskom organizme. Trávenie nepasterizovaného mlieka   je úplne odlišné od trávenia vareného mlieka. Prechod nepasterizovaného mlieka cez   žalúdok je vzh¾adom na jeho zrážanie a degradáciu zdåhavý a spojený s urèitým   stresom pre organizmus. Tento proces je však prirodzený, normálny a netoxický...   Aggressiveness of milk heated with microwaves   Agresivita mlieka zohriateho mikrovlnami   The transit of heat-treated milk through the stomach and intestines is generally   more rapid than that of unpasteurised milk. The proteins are transformed to such an   extent that they coagulate into magma more quickly. But in this accelerated transit   they are not fully broken down. The heated milk thus has a less stressful effect on the   organism but its nutritional value is also less. Milk heated with microwaves, on the   other hand, unlike conventionally heated milk, clearly creates a situation of stress   which is in no way comparable to that caused by unpasteurised milk.   Prechod zohriateho mlieka cez žalúdok a èrevá je všeobecne rýchlejší ako pre-   chod nepasterizovaného mlieka. Bielkoviny sa premieòajú v takom rozsahu, že sa   rýchlejšie zrážajú na koagulát. Ale pri tomto zrýchlenom prechode sa úplne neroz-   kladajú. Zohriate mlieko má tak menší stresový úèinok na organizmus, ale aj jeho   výživová hodnota je nižšia. Na druhej strane mlieko zohriate mikrovlnami na roz-   diel od tradiène zohriateho mlieka jasne vytvára situáciu stresu, ktorý je ažko po-   rovnate¾ný s tým, ktorý spôsobuje pasterizované mlieko.   Rheumatism, fever and pituitary insufficiency   Reumatizmus, horúèka a nedostatok vyluèovania hormónov hypofýzy   Haemoglobin concentration and corpuscular content react like haemoglobin.   There is a significant drop in the levels above all in foodstuffs prepared with micro-   waves (variants 4, 7 and 8). These losses also indicate anaemia. In the reference lite-   rature they are associated with microcytosis (haemoglobin content), poisoning   (chemical, radiation) and their consequences: rheumatism, fever, pituitary insuffi-   ciency, etc. The haematocrit increases partly significantly in vegetables prepared with   microwaves (variants 7 and 8). While the low haematocrit values may indicate   anaemia — as a result of repeated pernicious influences — increasing values are   more a sign of acute poisoning.   Koncentrácia hemoglobínu a korpuskulárny obsah reagujú ako hemoglobín. Na-   stáva podstatný pokles v hladinách najmä potravinových látok pripravených mikro-   vlnami (variant 4,7 a 8). Tieto straty tiež indikujú anémiu. V príslušnej literatúre   sa dávajú do vzájomného vzahu s mikrocytózou (obsah hemoglobínu), otravou   (chemickou, žiarenie) a ich následkami: reumatizmus, horúèka, nedostatok vyluèo-   vania hormónov hypofýzy atï. Hematokrit významne stúpa po zelenine priprave-   nej mikrovlnami (varianty 7 a 8). Zatia¾ èo nízke hodnoty hematokritu môžu sved-   èi o chudokrvnosti — ako dôsledok opakovaných zhubných vplyvov — stúpajúce   hodnoty sú skôr znakom akútnej otravy.   Beware, leucocytes on the increase!   Pozor, leukocyty narastajú!   The increase in leucocytes, which exceed the normal daily variations — after   consuming food, for example — is taken very seriously by haematologists. Leucocytes   are particularly sensitive to external challenges. They are often a sign of pathogenic   action on the organic system by poisoning and non-infectious damage to the (cell)   tissues. The increase in leucocytes in food prepared with microwaves (variants 4, 7   and 8) is greater than with the other variants. The consequences of such a challenge   can easily be imagined.   Hematológovia ve¾mi vážne berú nárast leukocytov, ktorý prekraèuje bežné den-   né kolísanie napríklad po konzumovaní potravy. Leukocyty sú citlivé najmä na von-   kajšie podnety. Sú èasto znakom patogénneho pôsobenia otravy na organický systém   a neinfekèného poškodenia bunkového tkaniva. Zvýšenie poètu leukocytov po kon-   zumácii potravy pripravenej mikrovlnami (varianty 4,7 a 8) je väèšie ako pri iných   variantoch. Následky takýchto zmien si môžeme ¾ahko predstavi.   Decreasing lymphocytes   Úbytok lymfocytov   Lymphocytes in principle react to external challenges (poisons, for example) in   the opposite way to leucocytes. They tend to decrease. They react similarly to   haemoglobin. The effect of a challenge is above all observable in unpasteurised milk   (variant 1) and in vegetables prepared with microwaves (variants 7 and 8). In these   cases — initially in every instance — the lymphocytes decrease more significantly   than with the other variants.   Lymfocyty na rozdiel od leukocytov v zásade reagujú na vonkajšie podnety (na-   príklad jedy). Majú sklon klesa; podobne reagujú na hemoglobín. Vplyv podnetu   môžeme pozorova najmä pri nepasterizovanom mlieku (variant 1) a zelenine pri-   pravenej mikrovlnami (variant 7 a 8). V týchto prípadoch — spoèiatku v každej si-   tuácii — lymfocyty klesajú výraznejšie ako v iných variantoch.   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   Cholesterol, the result of stress   Although, according to accepted opinion, cholesterol levels rise only slowly and   Cholesterol — výsledok stresu   Aj keï pod¾a akceptovaného názoru hladina cholesterolu stúpa len ve¾mi poma-   ly a za dlhý èas, cholesterol, a najmä jeho základné zložky HDL a LDL sa zvyšujú   po konzumácii zeleniny varenej mikrovlnami (variant 7 a 8). Na druhej strane pri   mlieku (variant 1 až 4) má hladina cholesterolu tendenciu zosta nezmenená a   v prípade nepasterizovaného mlieka (variant 1) dokonca výrazne klesá. Tento naj-   významnejší záver potvrdzuje najnovšiu vedeckú informáciu, pod¾a ktorej môže   cholesterol v situácii akútnych podnetov tiež rýchlo stúpa, a to nie vzh¾adom na ob-   sah cholesterolu v potrave, ale vzh¾adom na vonkajší podnet.   over a long period, cholesterol and, more particularly, its HDL and LDL constituents   increase after consumption of vegetables cooked with microwaves (variants 7 and 8).   On the other hand, with milk (variants 1 to 4) the cholesterol level tends to remain   unchanged, and in the case of unpasteurised milk (variant 1) it even drops signifi-   cantly. This most interesting finding bears out the most recent scientific knowledge,   according to which cholesterol, in a situation of acute challenge, can also increase   rapidly owing not so much to the cholesterol content of food as to an external chal-   lenge.   Cholesterol out of nothing   Cholesterol z nièoho   Such challenges, as the present research shows, are also possible through foodstuffs   which contain practically no cholesterol. Artificial radiation and poisons (antigens)   have a cholesterol-forming effect. In an electromagnetic field, cholesterol undergoes   changes in its crystal structure and is eliminated from the blood in the form of a   deposit. In cancer patients the blood cholesterol level is always very high. This is why   a raised blood cholesterol level may be regarded as an obvious sign of a precancerous   condition or a developing cancerous condition.   Také podnety, aké ukazuje tento výskum, môžu vyvola aj potravinové látky,   ktoré prakticky neobsahujú cholesterol. Umelé žiarenie a jedy (antigény) majú úèin-   ky, následkom ktorých sa vytvára cholesterol. V elektromagnetickom poli dochádza   k zmenám kryštálovej štruktúry cholesterolu, ktorý sa vyluèuje z krvi vo forme usa-   deniny. Hladina cholesterolu v krvi je u pacientov, ktorí majú rakovinu, vždy ve¾mi   vysoká. Preto možno zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi považova za samozrejmý   znak prekancerózy alebo vznikajúceho rakovinového ochorenia.   Loss of iron   Strata železa   Iron levels tend to increase in vegetables prepared with microwaves (variants 7   and 8), contrary to all the other variants. Haemolysis might be thought to be the   cause of this phenomenon, being itself a consequence of damage to the membranes of   blood cells. Research undertaken up to now does not enable any significant conclu-   sions to be drawn.   Hladiny železa majú sklon stúpa pri zelenine pripravenej mikrovlnami (va-   rianty 7 a 8) na rozdiel od všetkých ostatných variantov. Hemolýza sa považuje za   príèinu tohto fenoménu, ktorý je dôsledkom škody na membránach buniek krvi .Do-   terajší výskum nám neumožòuje urobi žiadny významný záver.   Established pathogenic disorders   Zistené patogénne poruchy   In sum, the results obtained from analysing the blood count of the volunteers fed   on food prepared with microwaves to the exclusion of the other variants show chan-   ges which bear witness to pathogenic disorders. They present a pattern which might   correspond to the beginning of a cancerous development and deserves attention.   These results match the effects of chemico-physiological deformations observed in   living cells subjected to microwave irradiation.   Struène povedané, výsledky získané analýzou krvného obrazu dobrovo¾níkov,   ktorí na rozdiel od iných variantov konzumovali potravu pripravenú mikrovlnami,   ukazujú zmeny, ktoré svedèia o patogénnych poruchách. Predstavujú obraz, ktorý   by mohol zodpoveda zaèiatku rakovinového vývoja a zaslúži si pozornos. Tieto vý-   sledky zodpovedajú úèinkom chemicko-fyziologických deformácií, ktoré boli pozoro-   vané v žijúcich bunkách podrobených mikrovlnnému žiareniu.   Microwaves on the loose in the blood   Mikrovlny šarapatia v krvi   The luminescence of bacteria in contact with the serum of volunteers who had   consumed food irradiated by microwaves is significantly higher than that produced   by the blood of other volunteers fed on the other food variants. The possibility of a   transfer of the radiation energy by induction, through the consumption of foodstuffs   prepared with microwaves, and their effect on a living organism, in this instance the   blood, must be considered.   Luminiscencia (svetielkovanie) baktérie v kontakte so sérom dobrovo¾níkov, kto-   rí konzumovali potravu ožiarenú mikrovlnami, je podstatne vyššia ako tá, ktorú   produkuje krv iných dobrovo¾níkov vyživovaných inými druhmi potravy. Musíme   bra do úvahy možnos prenosu vyžarujúcej energie indukciou cez prijímanie potra-   vinových látok pripravených mikrovlnami a ich vplyvu na žijúci organizmus, v tom-   to prípade na krv.   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   Such physical phenomena are scientifically proved. The destructive power of   Také fyzikálne javy sú vedecky dokázané. Nièivá sila mikrovån priamym žiare-   ním, ako to bolo vo vedeckej literatúre dokázané (pozri predchádzajúci odsek), mô-   že ma škodlivé úèinky aj na ¾udské bytosti nepriamym žiarením prostredníctvom   ožiarenej potravy.“   microwaves through direct irradiation, as attested in the scientific literature (see the   previous paragraph), could also have harmful effects on human beings through indi-   rect radiation, through irradiated food.”   14. Half of page 3 is taken up with a drawing representing a microwave   oven, through the glass panel of which can be seen the head of the Reaper.   The same picture, reduced in size, appears on pages 4, 5, 6, 7, 8, 9 and 10.   14. Na polovici strany 3 je kresba, ktorá predstavuje mikrovlnnú rúru,   cez ktorej sklený èelný panel môžeme vidie hlavu smrtky. Ten istý obrázok   menšej ve¾kosti sa objavuje na stranách 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 10.   15. On 27 January 1992 Professor Blanc made the following statement:   15. Dòa 27. januára 1992 urobil profesor Blanc toto vyhlásenie:   “Statement concerning false information about foodstuffs treated or prepared in   microwave ovens which appeared recently in Franz Weber Journal (January-   March 1992) [and] Raum & Zeit (Munich, January-February 1992).While the   published figures and the description of the preliminary experiment are correct, I   totally dissociate myself from the presentation and interpretation of the preliminary   exploratory experiment carried out in 1989, which was published without my   consent by the co-author of the study in the journals cited above.   „Vyhlásenie týkajúce sa nepravdivých informácií o potravinových látkach, ktoré   prišli do styku s mikrovlnnými rúrami alebo boli v nich pripravené, nedávno uverej-   nené v èasopise Franz Weber (január — marec 1992) /a/ Raum und Zeit   (Priestor a èas — Mníchov, január — február 1992). Zatia¾ èo sú uverejnené   údaje a opis predbežného výskumu správne, nechcem ma niè spoloèné s prezentá-   ciou a interpretáciou predbežného výskumného pokusu urobeného v roku 1989 a   uverejneného bez môjho súhlasu ako spoluautora štúdie v hore citovanom èasopise.   The results obtained do not in any circumstances justify drawing any conclusions   as to the harmful effects of food treated with microwaves or a predisposition to the   appearance of a given pathological condition. As the objective publication of the   study in a forthcoming issue of the periodical Alimenta (Spring 1992) will show,   only one conclusion is unavoidable, namely that it is necessary to undertake, as a   matter of urgency, multidisciplinary and multifactorial basic research on the effects   on (certain parameters of) health of the consumption of food treated with microwa-   ves in comparison with food prepared using other food technologies or culinary tech-   niques. The major unknown factor is the source of the funds needed to finance such a   study.”   Získané výsledky za žiadnych okolností neoprávòujú vyvodzova žiadne závery,   pokia¾ ide o škodlivé úèinky potravy pripravenej mikrovlnami alebo o náchylnos   k výskytu uvedených patologických vzahov. Ako ukáže objektívne uverejnenie štú-   die v nasledujúcom èísle periodika Alimenta (jar 1992), len jeden záver je nevy-   hnutný, a to ten, že treba naliehavo vykona multidisciplinárny a multifaktoriálový   základný výskum úèinkov (urèitých parametrov) konzumovania potravy priprave-   nej mikrovlnami v porovnaní s potravou pripravenou s použitím iných technológií   alebo kuchárskych techník na zdravie. Hlavným neznámym faktorom je zdroj fi-   nanèných prostriedkov potrebný na financovanie takejto štúdie.“   B. The proceedings brought against Mr Weber   and Mr Hertel by the Swiss Association of Manufacturers   and Suppliers of Household Electrical Appliances   B. Súdne konanie zaèaté proti pánovi Weberovi   a pánovi Hertelovi Švajèiarskou asociáciou výrobcov   a distributérov domácich elektrických spotrebièov   1. The proceedings against Mr Weber   1. Súdne konanie proti pánovi Weberovi   16. On 18 March 1992 the Swiss Association of Manufacturers and   Suppliers of Household Electrical Appliances (“the MHEA”) applied to the   President of the Vevey District Court under the Federal Unfair Competi-   tion Act (“the UCA”) for an interim order prohibiting Mr Franz Weber, on   pain of the penalties provided in Article 292 of the Criminal Code, “from   using ꢀ the image of a man’s skeleton or any other image suggesting the idea of   death ꢀ associated with the graphic, photographic, oral or written representation of a   microwave oven”, “from stating ꢀ that microwave ovens must be abolished and their   16. Dòa 18. marca 1992 sa obrátila Švajèiarska asociácia výrobcov a dis-   tributérov domácich elektrických spotrebièov (ïalej len „MHEA“) pod¾a fe-   derálneho zákona o nekalej súaži (ïalej len „UCA“) na predsedu Okresné-   ho súdu vo Veveyi so žiadosou o vydanie predbežného opatrenia zakazujú-   ceho pánovi Franzovi Weberovi pod hrozbou uloženia trestov uvedených   v § 292 Trestného zákonníka „používa... symbol ¾udskej kostry alebo akýko¾vek   iný symbol pripomínajúci ideu smrti... spojený s grafickým, fotografickým, ústnym   alebo písomným znázornením mikrovlnnej rúry“, „tvrdi, že... mikrovlnné rúry   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   use banned”, “from stating ꢀ that scientific research proves what a hazard food that   has been exposed to radiation in a microwave oven is to health and backs up the   Journal Franz Weber” or “from stating ꢀ that microwave ovens must all be destroy-   ed without exception because food is harmed by these dangerous appliances to such   an extent that it causes, in those who consume it, a change in the blood count and   leads to anaemia and a precancerous stage.”   musia by odstránené a ich použitie zakázané“, „tvrdi, že... vedecký výskum doka-   zuje, aká nebezpeèná je potrava, ktorá bola vystavená žiareniu v mikrovlnnej rúre,   pre zdravie, a že dáva za pravdu èasopisu Franz Weber“ alebo „tvrdi, že... mik-   rovlnné rúry musia by všetky znièené bez výnimky, pretože potrava je týmito ne-   bezpeènými zariadeniami poškodzovaná v takom rozsahu, že zapríèiòuje tým, ktorí   ju konzumujú, zmenu v krvnom obraze a vedie k chudokrvnosti a k prekanceróze“.   17. In an order of 7 April 1992 the President of the Vevey District Court   dismissed the application. Firstly, he expressed doubts as to the applicabili-   ty of the UCA, noting, in particular, the following:   17. Súdnym rozhodnutím zo 7. apríla 1992 predseda Okresného súdu   vo Veveyi žalobu zamietol. Po prvé, vyslovil pochybnosti, pokia¾ ide o odvo-   lanie sa na UCA, poznamenávajúc najmä nasledovné:   “ꢀ [the UCA as amended is] not ꢀ applicable to all forms of unfair behaviour   regardless of the sphere in which it occurs. Its purpose is in fact only to ensure fair,   undistorted competition (section 1 UCA) and it applies only in the context, admit-   tedly understood in a broad sense, of economic competition. The Act cannot, on the   other hand, govern fields unconnected with that, such as political, sporting or scienti-   fic competition ꢀ or the expression of philosophical, moral or religious convictions. In   that sense, the issue [of the existence] of detriment to a competitive relationship may   remain relevantꢀ   „... /novelizovaný UCA/ nie je ... aplikovate¾ný na všetky formy neèestného   správania, ktoré neberie oh¾ad na oblas, kde sa vyskytuje. Jeho úèelom je v skutoè-   nosti iba zabezpeèi èestnú, nedeformovanú súaž (èas 1 UCA) a dá sa použi len   v kontexte, ktorý sa nesporne chápe v širokom význame hospodárskej súaže. Tým-   to zákonom sa nemôžu na druhej strane riadi oblasti, ktoré s òou nie sú spojené,   ako politická, športová alebo vedecká súaž... alebo vyjadrenie filozofických, morál-   nych alebo náboženských presvedèení. V tomto zmysle môže zosta aktuálnou otáz-   ka (existencie) poškodenia súaživého vzahu...   In the instant case it may be doubted whether such a relationship has really been   damaged or threatened by the defendant’s campaign against microwave ovens as   that campaign is not in any way directed at any particular manufacturer or distri-   butor of such appliances. ꢀ The situation is in this respect very different from the one   ruled on in the judgment published in RO 117 IV 193, in which a journalist had   given erroneous information about the merits of three rival brands of sewing machi-   ne. ꢀ”   V tomto prípade môžeme pochybova o tom, èi bol takýto vzah skutoène znièe-   ný alebo ohrozený kampaòou obžalovaného proti mikrovlnným rúram, pretože tá-   to kampaò nie je v nijakom smere zameraná proti žiadnemu konkrétnemu výrob-   covi alebo distributérovi takýchto spotrebièov... Táto okolnos je z tohto h¾adiska ve¾-   mi odlišná od tej, na ktorej základe bolo prijaté rozhodnutie publikované v RO 117   IV 193, kde dával novinár chybné informácie o vlastnostiach troch súperiacich zna-   èiek šijacích strojov... „   Secondly, he held that, “supposing the UCA to be applicable”, Article 28   c, sub-paragraph 3, of the Civil Code did not allow the relevant interim   orders to be made. In this connection, he noted the following reason in   particular:   Po druhé, bol toho názoru, „ za predpokladu, že by bol UCA aplikova-   te¾ný“, že § 28c pododsek 3 Obèianskeho zákonníka neumožòuje prijíma   predbežné opatrenia. V tejto súvislosti uviedol najmä tento dôvod:   “...   „...   ... the imminent infringement of which the [MHEA] complains is not, prima   facie, apt to cause it any damage affecting it personally. On the other hand, some of   its members may suffer damage in the form of loss of turnover. ... there is nothing to   show that such damage might be very substantial, and it cannot be presumed that it   will be.   ... bezprostredne hroziace zasahovanie do cudzích práv, ktoré namieta MHEA,   nemá úmysel, prima facie, spôsobi jej škodu tým, že sa jej osobne týka. Na druhej   strane niektorí z jej èlenov môžu utrpie škodu vo forme straty obchodného obratu...   niè nenasvedèuje tomu, že taká škoda by mohla by ve¾mi ve¾ká, a nemôžeme pred-   poklada, že taká bude.   Indeed, no information has been provided on the turnover in respect of microwa-   ve ovens achieved by the members of the association, the relation which that turnover   bears to the turnover in respect of other appliances, whether there has been any   reduction in the sale of microwave ovens since the articles appeared in issue number   of the Journal Franz Weber or any reconversion to purchases of traditional   cookers. Prima facie, it seems doubtful that the defendant’s campaign has entailed   any large scale disaffection of the general public. Admittedly, his journal has a large   circulation, but it must be read above all by people who have already made up their   Avšak nebola predložená žiadna informácia o obchodnom obrate mikrovlnných   rúr, ktorý dosiahli èlenovia asociácie a ktorého pomer súvisí s obchodným obratom   iných spotrebièov, èi tu nebolo nejaké zníženie predaja mikrovlnných rúr od uverej-   nenia èlánku v èísle 19 èasopisu Franz Weber alebo nejaký spätný návrat k naku-   povaniu tradièných varièov. Prima facie, zdá sa by pochybné, že kampaò obžalova-   ného spôsobila nejaké vážne výhrady všeobecnej verejnosti. Je pravda, že jeho èasopis   má ve¾ký náklad, ale èítajú ho predovšetkým ¾udia, ktorí sa už rozhodli a ktorí   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   minds and who in all probability did not envisage buying a microwave oven. As to   other members of the public, while they might have heard about Franz Weber’s state-   ments, which have been echoed in the ordinary press, it will also have been aware of   the reassuring statements published in particular by the WHO and the OFSP [Fede-   ral Office of Public Health] that have also been referred to in the general press. When   one sees how ineffective anti-smoking campaigns are, despite being based on undispu-   ted scientific data and being supported by the authorities, it is by no means certain   that the defendant’s statements, even if they were to be repeated, could substantially   affect the market in microwave ovens for any length of time.   pravdepodobne neuvažujú v budúcnosti o kúpe mikrovlnnej rúry. Èo sa týka ostat-   nej èasti verejnosti, pokia¾ mala možnos poèu o stanoviskách Franza Webera, opa-   kovaných v bežnej tlaèi, tá tiež vzala na vedomie upokojujúce stanoviská, ktoré uve-   rejnila vo všeobecnej tlaèi najmä WHO — Svetová zdravotnícka organizácia   a OFSP ( Federálny úrad verejného zdravia, a ktoré sa týkali tiež tejto problemati-   ky. Keï vidíme, aké neúèinné sú kampane proti fajèeniu napriek tomu, že sú zalo-   žené na nesporných vedeckých podkladoch a podporované štátnymi orgánmi, nie je   isté, že stanoviská obžalovaného, i keï mali by opakované, mohli podstatne ovlyv-   ni trh s mikrovlnnými rúrami na akéko¾vek èasové obdobie.   ... In the light, inter alia, of the private expert’s report by Professor Teuber [see   paragraph 21 below], the clarification given by the WHO and the OFSP and his   own modest knowledge of scientific method, the president takes it as read that the   research carried out by Dr Hans Hertel is insufficient to support the categorical   conclusions which the defendant thought he could draw from it. The most that can be   deduced from that research is that it would be appropriate to carry out a more thoro-   ugh, rigorously methodical survey on a larger number of people. It is clearly unrea-   sonable to affirm, as was done in issue number 19 of the Journal Franz Weber that   it has been scientifically proved that microwave ovens are harmful and that they   must be immediately destroyed and their use banned. It nonetheless remains the case   that some scientists still have doubts about the safety of microwave ovens. The fact   that they are in a minority does not of itself enable one to exclude the possibility that   they might be partly right, as this is an area in which no certainty exists. Indeed,   when the OFSP’s report is read in full it can be seen that there remain a number of   unresolved problems.   ... Vo svetle, inter alia, súkromnej expertnej správy profesora Teubera (pozri od-   sek 21), vyjadrení, ktoré dali WHO a OFSP, a jeho vlastných skromných znalostí   vedeckej metódy považuje predseda za preukázané, že výskum uskutoènený dr.   Hansom Hertelom je nedostatoèný na podopretie kategorických záverov, ktoré si ob-   žalovaný myslel, že z neho môže vyvodi. Navyše èo môžeme z tohto výskumu vy-   vodi, je to, že by bolo vhodné vykona dôkladnejšiu, prísnejšiu metodickú prehliad-   ku väèšieho poètu ¾udí. Je, samozrejme, nezodpovedné tvrdi, tak ako to bolo v èísle   èasopisu Franz Weber, že bola vedecky dokázaná škodlivos mikrovlnných rúr   a že tieto rúry musia by okamžite znièené a ich používanie zakázané. Napriek to-   mu to pripomína skutoènos, že niektorí vedci stále majú pochybnosti o bezpeènosti   mikrovlnných rúr. Skutoènos, že sú v menšine, sama osebe nevyluèuje možnos, že   môžu ma èiastoène pravdu, pretože ide o oblas, v ktorej neexistuje istota. Ale, ak si   preèítame celú správu OFSP, môžeme vidie, že zostáva celý rad nevyriešených   problémov.   In these circumstances, and even if it seems highly likely that Franz Weber’s   statements are wholly unfounded, I cannot find that it is absolutely clear that that is   the case. ...   Na základe týchto okolností a dokonca, keï sa zdá vysoko pravdepodobné, že   stanoviská Franza Webera sú úplne nepodložené, nemôžem považova za absolútne   jasné, že toto je ten prípad...   ꢀ Lastly, the interim orders sought would appear disproportionate at all events.   They would in fact lead to a kind of judicial censorship of scientific research and the   conclusions that may be drawn from it, and this is scarcely compatible with the living   traditions in this country, in which it is generally considered that it is for one’s peers   and not for the courts to assess the worth and significance of a scientist’s work.”   ... Nakoniec žiadané predbežné opatrenie by bolo v tomto prípade neprimerané.   Viedlo by v skutoènosti k istému druhu súdnej cenzúry vedeckého výskumu a k zá-   verom, ktoré by mohli by z nej vyvodené, a to je sotva zluèite¾né s tradíciami života   v tejto krajine, ktoré všeobecne predpokladajú, že hodnotu a význam práce vedca   môže posúdi len rovnocenný èlovek takej istej kvality, a nie súd. „   The judge nevertheless took formal note of Mr Weber’s undertaking   Sudca napriek tomu urobil úradnú poznámku o záväzku pána Webera:   “ꢀ not to use in forthcoming publications of his newspaper or in any other publi-   cations or at press conferences, public events or presentations to the media images of   a skeleton or a cross or tomb in association with the presentation of a microwave   oven”.   „... nepoužíva v nasledujúcich vydaniach jeho novín alebo v akýchko¾vek iných   uverejneniach, alebo na tlaèových konferenciách, verejných udalostiach, alebo na   prezentáciách smerom k médiám zobrazenia kostry alebo kríža, alebo hrobky v sú-   vislosti s prezentáciou mikrovlnnej rúry.“   18. On 14 April 1992 Mr Franz Weber made the following statement   (translated from German):   18. Dòa 14. apríla 1992 vyjadril pán Franz Weber nasledovné stanovisko   (preložené z nemèiny):   “We refer to the summary which appeared in issue no. 19 ꢀ of the Journal Franz   Weber under the title Microwave ovens: a health hazard and certify that Mr Hertel   „Odvolávame sa na resumé, ktoré vyšlo v èísle 19... èasopisu Franz Weber pod   názvom Mikrovlnné rúry: hazard pre zdravie, a potvrdzujeme, že pána Hertela   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   and Mr Blanc cannot be held responsible for either its form or its content, for which   sole responsibility lies with the editor. The same applies to the cover page. Furthermo-   re, we should like to point out that the title and sub-title of the research report which   followed it were likewise the editor’s responsibility.   a pána Blanca nemožno považova za zodpovedných ani za jeho formu, ani za jeho   obsah, pretože za to nesie výluènú zodpovednos vydavate¾. To isté sa týka titulnej   strany. Navyše radi by sme zdôraznili, že titulok a podtitulok výskumnej správy,   ktoré potom nasledovali, boli rovnako uverejnené na zodpovednos vydavate¾a.   We must also expressly emphasise that Mr Hertel has never been a member of   our newspaper’s editorial staff or paid as such. The fact that Mr Hertel’s name (like   Dr Bill Clark’s) appeared in the imprint under the heading Editorial staff instead   of under Contributors to this issue was due to a mistake in the editorial office.”   Musíme tiež osobitne zdôrazni, že pán Hertel nikdy nebol èlenom nášho redak-   èného tímu ani nami platený. Skutoènos, že meno pána Hertela (ako meno dr. Bil-   la Clarka) sa objavilo v tiráži pod oznaèením Vydavate¾ský tím namiesto pod   oznaèením Spolupracovníci tohto èísla, bola spôsobená chybou vydavate¾stva.“   2. The proceedings against Mr Hertel   2. Súdne konanie proti pánovi Hertelovi   a) In the Canton of Berne Commercial Court   a) Na Obchodnom súde kantónu Bern   19. The MHEA asked Mr Hertel to publish a statement to the effect   that he would no longer make unfair comments on microwave ovens. He   did not reply.   19. MHEA požiadala pána Hertela, aby uverejnil stanovisko v tom zmys-   le, že nebude robi neèestné poznámky o mikrovlnných rúrach. Neodpove-   dal.   20. On 7 August 1992 the association lodged an application under the   UCA with the Commercial Court (Handelsgericht) of the Canton of Berne,   seeking to have Mr Hertel prohibited, on pain of the penalties provided in   Article 292 of the Criminal Code (imprisonment or a fine) and Article 403   of the Code of Criminal Procedure of the Canton of Berne (a fine of up to   5,000 Swiss francs or imprisonment, in serious cases for up to a year), from   stating that food prepared in microwave ovens was a danger to health and   led to changes in the blood of those who consumed it that indicated a   pathological disorder and presented a pattern that could be seen as the   beginning of a carcinogenic process, and from using, in publications and   public speeches on microwave ovens, the image of death, whether represen-   ted by a hooded skeleton carrying a scythe or by some similar symbol.   20. Dòa 7. augusta 1992 podala asociácia žalobu na Obchodný súd kan-   tónu Bern (Handelsgericht) s odvolaním sa na UCA, žiadajúc, aby bolo páno-   vi Hertelovi zakázané pod hrozbou trestov uvedených v § 292 Trestného   zákonníka (uväznenie alebo pokuta) a v § 403 Trestného poriadku kantó-   nu Bern (pokuta do výšky 5 000 švajèiarskych frankov alebo uväznenie   v závažných prípadoch až na dobu jedného roka) tvrdi, že potrava pripra-   vená v mikrovlnných rúrach je nebezpeèenstvom pre zdravie a viedla v krvi   tých, ktorí ju konzumujú k zmenám indikujúcim patologické poruchy a   dávajúcim obraz, ktorý sme mohli vidie ako zaèiatok rakovinového proce-   su, a používa v tlaèi a verejných prejavoch o mikrovlnných rúrach zobraze-   nie smrti znázoròujúce èi už zahalenú smrtku, ktorá nesie kosu, alebo iný   podobný symbol.   21. As before the President of the Vevey District Court, the plaintiff   association produced a private expert’s report by Professor M. Teuber of   the Food Research Institute of the Zürich Federal Institute of Technology.   The report, dated 6 March 1992, concludes (translated from German):   21. Ako skôr uviedol predseda Okresného súdu vo Veveyi, žalujúca aso-   ciácia predložila správu súkromného experta profesora M. Teubera z Potra-   vinárskeho výskumného inštitútu Federálneho technologického inštitútu   v Zürichu. Správa, datovaná 6. marca 1992, sa konèí (preložené z nemèiny):   “Blanc and Hertel’s experiments on the harmfulness of food heated by microwa-   ves and their interpretations of them were not conducted and described according to   scientifically recognised criteria. They are of no scientific value; the conclusions   drawn from them as to the alleged harmfulness of food cooked by microwaves have   no verifiable basis and are unsustainable.”   „Pokusy Blanca a Hertela o škodlivosti potravy zohriatej mikrovlnami a ich vy-   svetlenia o nich neboli vykonané a písané pod¾a vedecky uznaných kritérií. Nemajú   žiadnu vedeckú hodnotu; závery z nich vyvodené, pokia¾ ide o uvádzanú škodlivos   potravy, varenej mikrovlnami, nemajú podstatu, ktorá by sa dala overi, a sú neob-   hájite¾né.“   22. In a judgment of 19 March 1993 the Commercial Court allowed the   application. It gave the following reasons (translated from German):   22. Rozhodnutím z 19. marca 1993 obchodný súd žalobu pripustil.   Uviedol tieto dôvody (preložené z nemèiny):   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   “1. ꢀThe amended UCA differs from the former enactment in having substan-   „1. ... Novelizovaný UCA sa líši od predchádzajúcej právnej úpravy tým, že má   podstatne širší rozsah pôsobnosti. Jeho k¾úèovou èrtou je funkèný prístup založený   na garantovaní èestnej, neskreslenej súaže. Tento prístup je oèividný z nového uzá-   konenia ochrannej úlohy tohto zákona v § 1 UCA a viedol k novému pojmovému   vymedzeniu trestného èinu nekalej súaže vo všeobecných ustanoveniach § 2. Naprí-   klad požiadavka súaživého vzahu bola zo zákona vypustená. Jeho urèený rozsah   pôsobnosti, ako je zjavné z § 2, nezahàòa len konanie úèastníkov súaže, dodávate-   ¾ov a zákazníkov; tretie strany, ktoré nie sú zahrnuté do týchto vzahov, možno   bra (nezávisle) na zodpovednos, ak ich správanie bude ma vplyv na vzahy hos-   podárskej súaže a ak svojimi vyjadreniami nepriaznivo ovplyvnia súažnú pozíciu   vybranej osoby (pozri Troller a Troller, Krátka uèebnica práva nehmotného   tovaru, str. 189). Súaživos ovplyvòujú najmä organizácie na ochranu spotrebite-   ¾ov, ale aj napríklad posudky, umelecká kritika a osobnosti médií. Zákon sa vzahu-   je aj na autorov finanèných analýz, na autorov správ spoloèností a — èo je tu dôleži-   té — na autorov vedeckých štúdií za predpokladu, že sú prítomné základné znaky   trestného èinu (Ernst Zeller, SZW 1/93, str. 23). V prípade nepresných, do omylu   uvádzajúcich alebo zbytoène škodlivých tvrdení týkajúcich sa predmetu štúdie budú   títo ¾udia uznaní za vinných z nekalej súaže. Nové znenie § 2 UCA urobilo tak   koniec starému, kontroverznému, pokia¾ ide o to, èi aplikácia zákona vyžaduje exis-   tenciu súaživého vzahu. Na osoby, ktoré nie sú spojené s oblasou a ktoré zasahu-   jú do súaže medzi tretími stranami, sa taktiež vzahuje zákon o nekalej súaži   (David, Nekalá súaž, str. 169; cf. BGE 117 IV 193: Bernina). V každom prípa-   de sa však musí da zisti, èi správanie dotknutej osoby zasahuje do vzahov medzi   úèastníkmi súaže alebo medzi dodávate¾mi, alebo zákazníkmi. Zákon je namiere-   ný proti všetkým, ktorých správanie alebo obchodný manažment môže ma vplyv   na hospodársku súaž. Rozhodujúcim faktorom je i to, èi má namietaná èinnos   priamy alebo nepriamy vplyv na súažnú pozíciu osoby, ktorá ju vykonáva, alebo   na tretiu stranu (Pedrazzini, Nekalá súaž, Berne 1992, str. 32 a 47). Aj pod¾a   právnických príruèiek a v praxi sa do úvahy berie hospodárský vzah v zmysle po-   tenciálnej schopnosti zasiahnu do súaže (pozri H. P. Walter, Súažný vzah   v novom zákone o nekalej súaži, SMI 1992, str. 169 a nasl.). Schopnos za-   siahnu do súaže musí by urèená objektívne; nie je dôležité, èi je povolené správa-   nie spojené so subjektívnym zámerom ovplyvni trh; rozhodujúcim faktorom je, èi   má konanie, o ktorom hovoríme, objektívnu tendenciu ovplyvni súaž (Walter,   ibid. , p. 176; cf. BGE 117 IV, str. 195 a nasl.: Bernina). Tak to bolo v tomto prí-   pade, ako to žalobca hore uviedol, vo vzahu k otázke locus standi (práva by vypo-   èutý ako svedok). Dokonca ak tu aj nie je istý dôkaz o vzahu medzi poklesom ob-   chodného obratu, èo sa týka mikrovlnných rúr, a správaním (obžalovaného), je jas-   né, že tvrdenia a uverejnenie, ktoré sú predmetom žaloby, v tomto prípade majú   snahu zníži predaj mikrovlnných rúr, a teda poškodi obchod spojený so žalobcom.   Je tu teda preukázaný objektívny úmysel zasiahnu do súaže.   tially wider scope. Its key characteristic is its functional approach, based on guarante-   eing fair, undistorted competition. That approach is apparent from the new drafting   of the Act’s protective aim in section 1 UCA and has led to a new definition of the   offence of unfair competition in the general provision of section 2. The requirement   of a competitive relationship, for instance, has been removed from the Act. Its perso-   nal scope, as apparent from section 2, does not cover only the acts of competitors,   suppliers and customers; third parties not involved in such relations may be (inde-   pendently) liable if their conduct affects relations in the context of economic competi-   tion and if, through their statements, they adversely affect the competitive position of   the person targeted (see Troller and Troller, Kurzlehrbuch des Immaterial-   güterrechts, p. 189). Competition is particularly affected by consumer-protection   organisations, but also, for example, by reviewers, art critics and media personali-   ties. Also caught by the Act are the authors of financial analyses, company reports   and — what is of importance here — scientific studies, provided that the essential   elements of the offence of unfair competition are present (Ernst Zeller, SZW 1/93,   p. 23). In the event of inaccurate, misleading or unnecessarily derogatory statements   concerning the subject of study, these people will be guilty of unfair competition. The   new wording of section 2 UCA has thus put an end to the old controversy as to whet-   her the application of the Act requires the existence of a competitive relationship.   Persons unconnected with a sector who interfere in the competition between third   parties are likewise caught by the Unfair Competition Act (David, Unlauterer   Wettbewerb, p. 169; cf. BGE 117 IV 193: Bernina). In each case, however, it   must be ascertained whether the behaviour of the person concerned affects the rela-   tions between competitors or between suppliers and customers. The Act is directed at   all those whose behaviour or commercial management may have an effect on econo-   mic competition. The decisive factor is whether the activity complained of has direct   or indirect effects on the competitive position of the person making it or of a third   party (Pedrazzini, Unlauterer Wettbewerb, Berne 1992, pp. 32 and 47). Both   according to legal writers and in practice, economic relevance in the sense of a poten-   tial aptitude to affect competition is taken into account (see H.P. Walter, Das   Wettbewerbsverhältnis im neuen UWG, SMI 1992, pp. 169 et seq.). Capabili-   ty of affecting competition must be determined objectively; it is of no importance   whether given behaviour is associated with a subjective intention to affect the market;   the decisive factor is whether the action in question is objectively apt to affect competi-   tion (Walter, ibid., p. 176; cf. BGE 117 IV, pp. 195 et seq.: Bernina). This was   so in the instant case, as was set out above in relation to the question of the plaintiff’s   locus standi. Even if there is no certain proof of a connection between the drop in   turnover in respect of microwave ovens and the [defendant’s] behaviour, it is clear   that the statements and publications complained of in the instant case are apt to   diminish sales of microwave ovens and, consequently, to harm the businesses associa-   ted with the plaintiff. The objective aptitude to affect competition is therefore establis-   hed.   2. Section 2 UCA defines as unfair and illegal ‘any conduct or commercial prac-   tice ... if it is deceptive or in any other way offends the principle of good faith and if it   affects relations between competitors or between suppliers and customers’. The gene-   2. § 2 zákona o nekalej súaži definuje ako nekalé a protiprávne »každé správa-   nie alebo obchodné praktiky... ak sú klamlivé alebo ak akýmko¾vek iným spôsobom   porušujú zásady konania v dobrej viere a ak zasahujú do vzahov medzi úèastník-   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   ral provision of section 2 is given concrete expression by the provisions of sections 3 to   8, which describe the special factual ingredients (Sondertatbestände) of the offence.   Section 3(a) provides that a person acts unfairly if, in particular, he denigrates others   or the goods, work, services, prices or business of others by making inaccurate, mislea-   ding or unnecessarily wounding statements. Unfair competition does not necessarily   presuppose either bad faith or fault, but merely an objective breach of good faith   (BGE 109 IV 488, 97II 160). A statement is ‘inaccurate’ if it can objectively be   seen to be false (Troller and Troller, p. 188). A statement is ‘misleading’ if, while   not untrue, it creates a false impression through the use of devious means; as with the   risk of confusion in the context of trademark disputes, the yardstick to be used here is   that of the usual vigilance and discernment of the customers targeted. A statement   may be ‘unnecessarily wounding’ in various ways. Firstly, the manner in which a   statement is made may be considered improper if it goes far beyond what would   appear reasonable in the light of what had caused the statement to be made. Secon-   dly, even where an accurate factual basis exists, the value judgments expressed may   be unlawful if they appear unjustified on the facts. Lastly, a statement may also be   wounding if it is inaccurate or is mainly and without good cause intended to harm   another. Criticism that is impermissible in form, content or aim is therefore unaccep-   table (David, note 153, p. 161). It has already been held in ZR 27/1928 no. 163   (David, note 157, p. 63) that the description ‘dangerous’ was derogatory in charac-   ter. Advertising based on fear, using expressions such as ‘take X, otherwise it will be   too late’, ‘don’t take any risks’, ‘better too early than too late’, ‘tooth decay is   lurking’, or even simply ‘keep your hair’ is also unacceptable (David, note 108, p.   52).   mi súaže alebo do vzahov medzi súažiacimi a zákazníkmi«. Konkrétne vyjadre-   nie dávajú všeobecným ustanoveniam § 2 ustanovenia § 3 až 8, ktoré opisujú skut-   kové podstaty trestného èinu (Sondertatbestände). § 3(a) hovorí, že osoba koná ne-   kalo, najmä ak oèieròuje iných alebo ak oèieròuje tovar, prácu, služby, ceny alebo   obchod iných tým, že robí nepresné, zavádzajúce alebo zbytoène poškodzujúce vy-   hlásenia. Nekalá súaž vopred nevyhnutne nepredpokladá ani zlý úmysel, ani   omyl, ale len objektívne porušenie konania v dobrej viere (BGE 109 IV 488, 97II   160). Vyjadrenie je »nepresné«, ak ho môžeme objektívne považova za nepravdivé   (pozri Troller a Troller, str. 188). Vyjadrenie je »zavádzajúce«, ak síce nie je ne-   pravdivé, ale vytvára falošný dojem použitím zavádzajúcich významov; podobne je   to s rizikom zmätku v prípade sporov o ochranných známkách a orientaèným bo-   dom, ktorý by sa tu mal použi, je obvyklá ostražitos a postreh zákazníkov, na kto-   rých je zamerané. Vyjadrenie môže by »zbytoène poškodzujúce« vo viacerých sme-   roch. Po prvé, spôsob, akým je vyjadrenie urobené, možno považova za nevhodný,   ak ide ïaleko za hranice toho, èo by sa zdalo by prijate¾ným vo svetle toho, èo za-   príèinilo vyhlásenie, ktoré sa urobilo. Po druhé, dokonca aj tam, kde existuje presná   skutková podstata zakladajúca sa na faktoch, môžu by hodnotiace tvrdenia, ktoré   boli vyslovené, nezákonné, ak sa uverejnia neoprávnene vzh¾adom na skutkovú   podstatu. Nakoniec vyhlásenie môže by tiež poškodzujúce, ak je mylné alebo má   úmysel hlavne a bez dostatoèného dôvodu poškodi iných. Kritika, ktorá je neprípus-   tná formou, obsahom alebo zámerom, je preto neprijate¾ná (David, poznámka   153, str. 161). V ZR 27/1928 è. 163 (David, poznámka 157, str. 63) bolo práve   pripustené, že vlastnos »nebezpeèný« bola svojou povahou škodlivá. Reklama zalo-   žená na strachu, používajúca výrazy ako »kúpte X, inak bude neskoro«, »neriskujte,   radšej príliš skoro, ako príliš neskoro«, »èíha na vás zubný kaz«, alebo len jednodu-   ché »zachráòte svoje vlasy«, je tiež neprijate¾ná (David, poznámka 108, str. 52).   ꢀ ...   ꢀ it is certain that it cannot be said that it is scientifically proved that food prepa-   red with a microwave oven constitutes a danger to health and is carcinogenic. To   date, there has been no scientific evidence that such a danger exists. The defendant’s   assertions are not corroborated either by his own research — which did not meet   generally accepted scientific standards — or by that of other, respectable scientists.   The opposite would seem to be nearer the truth, as is shown by the observations of   the World Health Organisation and the Federal Office of Public Health. In that   regard, the fact that Professor Blanc clearly dissociated himself from the conclusions   drawn by the defendant from their joint research is likewise significant. The defen-   dant’s statements that food prepared in microwave ovens is a danger to health and   leads to changes in the blood of those who consume it that indicate a pathological   disorder and present a pattern that could be seen as the beginning of a carcinogenic   process is manifestly false and untrue and consequently inaccurate within the   meaning of section 3(a) UCA. The application must therefore be allowed. The appli-   cant remains of course free to base his propositions on new scientific findings.   ... je isté, že nemôžeme poveda, že je vedecky dokázané, že potrava pripravená   v mikrovlnnej rúre spôsobuje nebezpeèie pre zdravie a je karcinogénna. Doteraz ne-   máme vedecký dôkaz, že také nebezpeèenstvo existuje. Tvrdenia obžalovaného nie   sú podopreté ani jeho vlastným výskumom, ktorý nespåòal všeobecne akceptované   vedecké kritériá, ani výskumom iných serióznych vedcov. Opak sa zdá by bližšie   k pravde, ako ukazujú pozorovania Svetovej zdravotníckej organizácie a Federálne-   ho úradu pre verejné zdravie. Z tohto h¾adiska je rovnako významná skutoènos, že   profesor Blanc sa jasne dištancoval od záverov, ktoré urobil obžalovaný z ich spoloè-   ného výskumu. Tvrdenie obžalovaného, že potrava pripravená v mikrovlnných rú-   rach je pre zdravie nebezpeèná a vedie k zmenám v krvi tých, ktorí ju konzumujú,   že indikuje patologické ochorenia a dáva obraz, ktorý môžeme vidie ako zaèiatok   rakovinového procesu, je zjavne chybné a nepravdivé, a teda nepresné v zmysle zne-   nia § 3(a) zákona o nekalej súaži. Žalobu musíme preto pripusti. Žalobca má,   samozrejme, dostatok vo¾ného priestoru na to, aby podoprel svoje návrhy novými   vedeckými poznatkami.   ꢀ ...   There would nonetheless have been a breach of the UCA even if the defendant’s   belief had been objectively accurate since, as has already been said, section 3(a) UCA   Aj keby bol býval názor obžalovaného objektívne správny, napriek tomu by tu   bolo porušenie zákona o nekalej súaži, pretože ako sme už povedali, § 3(a) zákona   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   also prohibits misleading or unnecessarily wounding statements. Such statements   were made in the present case as will be explained in greater detail under point 4   below.   o nekalej súaži zakazuje aj tvrdenia, ktoré uvádzajú do omylu alebo bezdôvodne   poškodzujú. Také tvrdenia boli urobené v tomto prípade, ako bude podrobnejšie vy-   svetlené ïalej v bode 4.   3. The court cannot share the opinion of Professor Peter Nobel, published in SJZ   88, p. 251 and cited by the defendant, that for an unfair act to affect competition   within the meaning of section 2 UCA there must be a corresponding intention, that is   to say a subjective wish to have an impact on competition. That view is inconsistent   with the aim pursued by the UCA, which is to guarantee, in the interests of all the   parties concerned, fair, undistorted competition (see section 1 UCA); those concerned   are thus competitors, customers and the general public (‘tripartite nature’ of   competition law and ‘equivalence’ of the three interested groups,   Botschaft, pp. 35 and 50). There is consequently nothing in the Act to support that   opinion. An amendment to the Act would be necessary for that (cf. Roger Zäch,   ZSR 111 I, 1992, pp. 173 et seq., with reference to the Federal Council’s   reply to the motion of a national councillor, Peter Vollmer, concerning a   revision of the UCA, NZZ of 15.1.1992). ꢀ The principle of good faith mentio-   ned in the general provision of section 2 UCA, which is decisive of the issue of fairness   and therefore of legality, must be construed in the light of the Act’s purpose and the   special factual ingredients of section 3(a) UCA. These define in greater detail the   unlawful conduct, for which no fault is required, constituting the tort of ‘unfair   competition’. No competitive relationship between the ‘tortfeasor’ and the ‘victim’ is   required under the Act (see above). All that is needed is behaviour apt to affect   competition; a very weak link with an economic activity will thus suffice (Pedrazzi-   ni, Unlauterer Wettbewerb, p. 33; cf. also BGE 117 IV, pp. 193 et seq., Berni-   na); that is a consequence of the functional conception that governed the revision of   the Act. The new UCA was intended to enlarge the sphere of protection afforded by   the Act. Thus, in the light of the provision setting out the aim pursued by the Act and   of the general provision of the Act, the requirement of an intention to affect competi-   tion is incompatible with the definition of the tort of unfair competition within the   meaning of the general provision of section 2 UCA, as it is not contained in that defi-   nition (cf. Zeller, loc. cit., p. 23). Anyone who in his media work seeks to cause a   scandal or a sensation is also caught by the Act. Freedom of the press does not relieve   those concerned from the obligation to comply with professional ethical standards —   on the contrary, it takes such an obligation for granted (Pedrazzini, loc. cit. p.   239, cf. Zeller, loc. cit., p. 25).   3. Súd sa nemôže stotožni s názorom profesora Petra Nobela, uverejneným   v SJZ 88, na strane 251, ktorý citoval obžalovaný a pod¾a ktorého písomné vyme-   dzenie neèestného konania majúceho vplyv na hospodársku súaž v zmysle § 2 zá-   kona o nekalej súaži vyžaduje zodpovedajúci zámer, teda treba poveda, že vyža-   duje subjektívne želanie ma vplyv na hospodársku súaž. Tento názor je nezluèite¾-   ný s cie¾om sledovaným zákonom o nekalej súaži, ktorým je garantova v záujme   všetkých dotknutých strán èestnú, neskreslenú súaž (pozri § 1 zákona o nekalej sú-   aži); týmito dotknutými sú úèastníci súaže, zákazníci a všeobecná verejnos (»tri-   partitná povaha« súažného práva a »rovnocennos« troch zainteresova-   ných skupín, Botschaft, str. 35 a 50). V zákone nie je teda niè také, èo by mohlo   podpori tento názor. Na to by bol potrebný dodatok k zákonu (cf. Roger Zäch,   ZSR 111 I, 1992, str. 173 a nasl. s odvolaním sa na odpoveï Federálnej rady   na návrh štátneho radcu Petra Vollmera týkajúci sa novelizácie zákona   o nekalej súaži, NZZ z 15. januára 1992)... Zásadu dobrej viery, ktorá je uvede-   ná vo všeobecných ustanoveniach § 2 zákona o nekalej súaži a ktorá je rozhodujú-   ca pre túto otázku, a preto aj pre otázku zákonnosti, musíme chápa vo svetle úèelu   zákona a osobitných skutkových podstát v § 3(a) zákona. To pojmovo ove¾a bližšie   vymedzuje nezákonné konanie, pri ktorom sa nevyžaduje subjektívne zavinenie,   predstavujúce trestný èin »nekalej súaže«. Zákon nevyžaduje žiadny súaživý   vzah medzi »autorom nedovoleného èinu« a »obeou« (pozri hore). Je potrebné len   správanie so sklonom zasiahnu do súaže; preto bude postaèova ve¾mi slabé spoje-   nie s hospodárskou èinnosou (Pedrazzini, Nekalá súaž, str. 33; cf. tiež BGE   IV, str. 193 a nasl., Bernina); to je dôsledkom funkènej koncepcie, v ktorej du-   chu bola urobená novelizácia zákona. Nový zákon o nekalej súaži mal v úmysle   rozšíri sféru ochrany, ktorú tento zákon poskytoval. Takto vo svetle ustanovenia vy-   medzujúceho cie¾, ktorý sleduje zákon, a vo svetle všeobecných ustanovení zákona je   vyžadovanie úmyslu zasiahnu do súaže nezluèite¾né s pojmovým vymedzením   trestného èinu nekalej súaže v zmysle všeobecných ustanovení § 2 zákona o nekalej   súaži, pretože to nie je obsiahnuté v pojmovom vymedzení (cf. Zeller, loc. cit., str.   23). Zákon sa vzahuje aj na každého, kto chce svojou mediálnou prácou spôsobi   škandál alebo senzáciu. Sloboda tlaèe nezbavuje kritikov povinnosti vyhovie profe-   sionálnym etickým podmienkam — práve naopak, takúto povinnos považuje za   samozrejmú (Pedrazzini, loc. cit., str. 239, cf. Zeller, loc. cit., str. 25).   Even if the Court were to accept Nobel’s opinion, it would not in the instant case   be led to a different conclusion. Intention (Absicht) is a particular form of knowled-   ge that one is acting wrongly (Versatz). For such intention to exist, it suffices that the   person concerned is aware of the possibility that the act will be carried out and that   he accepts that possibility (recklessness; cf. Stark, Ausservertragliches   Haftpflichtrecht, Skriptum, note 448 et seq., pp. 101 et seq.). As a subscriber   to the Journal Franz Weber the defendant knew to whom he was sending the rese-   arch paper for publication. He thus accepted the simplistic and exaggerated interpre-   tation of the published article, and he also endorsed the publication in its entirety   Aj keby bol súd akceptoval názor pána Nobela, nebolo by to viedlo v danom prí-   pade k inému záveru. Úmysel (Absicht) je osobitná forma vedomia, že niekto koná   nesprávne (Versatz). Pre existenciu takéhoto zámeru je postaèujúce, ak si je dotknu-   tá osoba vedomá možnosti, že sa konanie uskutoènení a že akceptuje túto možnos   (nedbanlivos; cf. Stark, Mimozmluvné právo povinného ruèenia, Skrip-   tum, poznámka 448 a nasl., str. 101 a nasl. ). Obžalovaný ako prispievate¾ èaso-   pisu Franz Weber vedel, komu posiela výskumnú prácu na uverejnenie. Takto ak-   ceptoval zjednodušujúci a prehnane zvelièený výklad èlánku, ktorý bol uverejnený,   a tiež schválil uverejnenie celého èlánku, teda v žiadnej fáze sa písomne nedištanco-   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   since at no stage did he dissociate himself from even part of it in writing but, while   not considering it to be 100% accurate, nevertheless approved it with the representa-   tion of the Reaper.   val ani od žiadnej jeho èasti, ale hoci ho nepovažoval za 100 % správny, napriek to-   mu ho schválil so znázornením zubatej s kosou.   4. Since the scope of the UCA is determined by the mere potential aptitude to   affect competition, acts performed in the exercise of fundamental rights in the field of   ideas are covered by it, even when they have only a remote link with economic acti-   vity; only acts that are no more than ideas fall outside the scope of the statute, provi-   ded that they are confined to a strictly personal sphere of activity (Pedrazzini, loc.   cit., pp. 33 et seq., Urs Saxer, AJP 1993, p. 606). In that respect, whether or not   the activity concerned is remunerated is irrelevant. However, an act will not be   caught by the UCA merely because it is performed outside the private sphere. It is   necessary that there be a link, however weak, with an economic activity. Acts that   are performed for purely disinterested ends are not covered by the UCA. Such would   be the case, for example, with associations whose activity is wholly disinterested. An   association will be disinterested if it pursues altruistic aims and does not deal in the   (economic) market. If it does so deal, even without seeking to make a profit, it will   lose the exemption (Pedrazzini, loc. cit. p. 33).   4. Pretože pôsobnos zákona o nekalej súaži je urèená èírou potenciálnou   schopnosou ovplyvni súaž, sú skutky urobené na podklade myšlienok zastrešené   týmto zákonom, aj keï majú len vzdialené spojenie s hospodárskou èinnosou; len   skutky, ktoré nie sú nièím iným než myšlienkami, nespadajú do pôsobnosti zákona   za predpokladu, že sa obmedzujú na striktne osobnú sféru konania (Pedrazzini,   loc. cit., str. 33 a nasl., Urs Saxer, AJP 1993, str. 606). Z tohto h¾adiska je irele-   vantné, èi je alebo nie je dotknuté konanie odmenené. Avšak na skutok sa nebude   vzahova zákon o nekalej súaži nielen z titulu jeho vykonania mimo súkromnej   sféry. Je nevyhnutné, aby tu bolo spojenie s hospodárskou súažou, aj keï slabé. Na   skutky, ktoré sú vykonané len na nezainteresovaný úèel, sa nevzahuje zákon o ne-   kalej súaži. Taký by bol napríklad prípad s asociáciami, ktorých èinnos je úplne   nezainteresovaná. Asociácia bude nezainteresovaná, ak sa bude usilova o altruistic-   ké ciele a nebude obchodova na trhu. Ak urobí taký obchod, aj keï bez snahy do-   siahnu zisk, stratí výnimku (Pedrazzini, loc. cit. , str. 33).   The freedom to carry out scientific research, which can be considered a funda-   mental right (see Jörg Müller, Die Grundrechte des Schweizerischen Bundes-   verfassung, pp. 122 et seq.) has not been infringed in the instant case. The defen-   dant was and remains entitled to pursue his research. The majority of legal writers   consider that scientific freedom includes the freedom to carry out research, to teach   and to use the result of research done by others (see Müller, loc. cit.). In that regard,   it is necessary to distinguish scientific freedom from the freedom to communicate to   others the knowledge gained. Like practically all fundamental rights, this freedom of   expression (as an unwritten fundamental right) is not, however, without limits in its   application. It is subject to restrictions, especially in the sphere of the mass media, by   the legal order, which provides for the protection of reputation in the Criminal Code   and for protection of all aspects of the personality, including economic ones, in the   Civil Code and the UCA (see Müller, loc. cit., pp. 106 et seq.; BGE 117 IV 193:   Bernina). Scientific freedom does not therefore justify publication — especially in   non-specialist periodicals (publication in specialist reviews would have to be conside-   red differently) — of provisional results of research that are misleading or devoid of   sound scientific basis and do not enable conclusions to be reached with certainty.   Scientific researchers must be aware of their responsibilities and give consideration to   the issue of what status laymen will give to the expression of their opinion. These   constraints apply to the defendant likewise. The mere fact that the application of a   statute affects the exercise of a fundamental right by no means signifies that the   restriction of that right is unlawful. When it enacted the UCA, the legislature knew   perfectly well that there was a risk that the statute would come into conflict with the   protected area of intellectual freedoms. That is why section 14 UCA provides, by way   of a cross-reference to Articles 28(c) and 28(f) of the Civil Code, that preventive   measures against periodicals may be ordered only in the strictly limited circumstan-   ces set out in Article 28(c) § 3 of the Civil Code. In the absence of more detailed   provision, the assumption must be that no privilege should attach to facts such as   those in the instant case. Independently of that issue, it must also be observed that, on   Sloboda vykonávania vedeckého výskumu, ktorú môžeme považova za základ-   né právo (pozri Jorg Müller, Základné práva švajèiarskej federálnej ústavy,   str. 122 a nasl.), nebola v danom prípade porušená. Obžalovaný bol oprávnený a   zostane oprávneným pokraèova vo svojom výskume. Väèšina právnických príruèiek   berie do úvahy, že vedecká sloboda zahàòa slobodu vykonáva výskum, vyuèova a   používa výsledok výskumu, ktorý urobili iní (pozri Müller, loc. cit.). Z tohto h¾a-   diska je nevyhnutné rozlišova vedeckú slobodu od slobody sprostredkovania znalos-   tí òou získaných iným. Ako prakticky všetky základné práva táto sloboda vyjadri   sa (ako nepísané základné právo) nie je však bez hraníc pri svojej aplikácii. Je pred-   metom obmedzení, najmä vo sfére masovokomunikaèných prostriedkov, zo strany   právneho poriadku, ktorý zabezpeèuje ochranu dobrého mena v Trestnom zákonní-   ku a ochranu všetkých stránok osobnosti vrátane hospodárskych aspektov v Obèian-   skom zákonníku a v zákone o nekalej súaži (pozri Müller, loc. cit. , str. 106 a   nasl.; BGE 117 IV, str. 193: Bernina). Vedecká sloboda preto neoprávòuje na uve-   rejòovanie — najmä v neodborných èasopisoch (uverejòovanie v odborných èasopi-   soch by muselo by posudzované odlišne) — predbežných výsledkov výskumu, ktoré   sú zavádzajúce alebo ktoré nemajú náležitý vedecký základ a neumožòujú vyvodi   spo¾ahlivé závery. Vedeckí výskumníci si musia by vedomí svojej zodpovednosti a   musia vzia do úvahy otázku, aký význam budú priklada neodborníci vyjadre-   niam ich mienky. Tieto obmedzenia sa vzahujú aj na obžalovaného. Samotný fakt,   že aplikácia zákona zasahuje do výkonu základného práva, v žiadnom prípade ne-   znamená, že obmedzenie tohto práva je nezákonné. Keï sa zákon o nekalej súaži   schva¾oval, zákonodarný orgán vedel ve¾mi dobre o existujúcom riziku, že zákon   môže prís do rozporu s chránenou oblasou duševných slobôd. Preto § 14 zákona   o nekalej súaži prostredníctvom odkazov na § 28(c) a 28(f) Obèianskeho zákonní-   ka hovorí, že predbežné opatrenie možno uloži proti periodickej tlaèi len za strikt-   ne ohranièených okolností, ktoré sú uvedené v § 3 ods. 28(c) Obèianskeho zákonní-   ka. Ak neexistujú podrobnejšie ustanovenia, musí by splnená podmienka, že žiad-   ne fakty sa neuprednostnia, ako tie v tomto prípade. Nezávisle od tejto otázky musí-   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   the basis of the principle that there is no hierarchy of fundamental rights (see   Rohrer, Die Beziehung des Grundrechten untereinander, thesis, Zürich   1982, pp. 104 et seq.), it is necessary to weigh against the fundamental rights relied   on by the defendant the right to freedom of trade and industry.   me na základe zásady, že neexistuje hierarchia základných práv (pozri Rohrer,   Vzájomný vzah základných práv, tézy, Zürich 1982, str. 104 a nasl.) tiež po-   znamena, že je nutné vyváži základné práva, o ktoré sa opieral žalovaný, právom   na slobodu obchodu a priemyslu.   An essential feature is how language is used to communicate a scientific opinion   when knowledge is still uncertain and, for example, is based solely on sample surve-   ys or experiments involving small numbers of people (only eight in this instance)   who do not represent a cross-section of the population. The more clear-cut the reports   of opinions, the stricter are the requirements to be made of the linguistically correct   representation of the opinions concerned. It is also significant that, even after the   event, the defendant did not distance himself from gross simplifications and exagge-   rations in the article or from the image of the Reaper with a microwave oven, which   appears on every page of the research paper.   Základnou èrtou je to, ako sa jazyk použije na vyjadrenie vedeckého názoru,   keï je poznanie stále neisté a napríklad založené len na vzorkovaní alebo pokusoch   zahàòajúcich malý poèet ¾udí (len osem v tomto prípade), ktorý nezastupuje repre-   zentatívnu vzorku populácie. Èím ostrejšie sú názory vyjadrené, tým prísnejšie mu-   sia by požiadavky na ich správne jazykové zachytenie. Je tiež významné, že obža-   lovaný sa dokonca ani po tejto udalosti nedištancoval od hrubých zjednodušení a   nadsadení v èlánku alebo od znázornenia zubatej s kosou s mikrovlnnou rúrou,   ktoré bolo uverejnené na každej strane výskumnej práce.   Since the defendant has identified himself with the article in its entirety, the plain-   tiff’s application must, in terms of competition law, be allowed. Through his asser-   tions, which have been mentioned in detail above, and the use of the image of the   Reaper, for which he is liable as he knew the style of the review and accepted and   approved that exaggerated representation, the defendant has, irrespective of whether   the substance was true, overstepped the acceptable limits and has thus acted “unne-   cessarily woundingly” within the meaning of section 3(a) UCA. By combining a   tabloid-style report with scientific comment he has also misled the intended reader-   ship. In particular, the image of the Reaper and statements such as “microwave   ovens are more harmful than the Dachau gas chambers”, “ꢀ you are exposing your-   self to a slow deathꢀ”, or “ꢀ it is certain that you will die from cancerꢀ” ꢀ amount   to unacceptable playing on the fear of death. The defendant himself had to admit   that the journalist from the Journal Franz Weber had gone a bit too far and that his   article was a little tendentious. He said that he had not liked that very much as a   scientist, but the reporter had nonetheless been right. It was sometimes necessary to   use a journalistic style to wake people up...   Pretože obžalovaný sa sám stotožnil s èlánkom v jeho celistvosti, musí by žalo-   ba navrhovate¾a vzh¾adom na súažné právo pripustená. Prostredníctvom svojich   tvrdení, ktoré boli už podrobne uvedené, a použitia znázornenia zubatej s kosou, za   ktoré je zodpovedný, pretože poznal štýl èasopisu a akceptoval a odsúhlasil túto pre-   hnanú prezentáciu, prekroèil obžalovaný bez oh¾adu na to, èi bola skutková podsta-   ta pravdivá, prijate¾né hranice a konal tak »bezdôvodne škodlivo« v zmysle § 3(a)   zákona o nekalej súaži. Kombinovaním novinárskeho štýlu správy s vedeckým vý-   kladom tiež uviedol do omylu èitate¾skú obec, ktorej bol èlánok urèený. Obzvl᚝ zo-   brazenie zubatej s kosou a tvrdenia ako »mikrovlnné rúry sú škodlivejšie ako plyno-   vé komory v Dachau«, »... vystavujete sa tak pomalej smrti« alebo »... je isté, že zo-   mriete na rakovinu... «, robia neprijate¾nou hru so strachom zo smrti. Obžalovaný   musel sám pripusti, že novinár z èasopisu Franz Weber zašiel príliš ïaleko a že   jeho èlánok bol trochu tendenèný. Povedal, že sa mu to ako vedcovi ve¾mi nepáèilo,   ale reportér mal napriek tomu pravdu. Niekedy je potrebné použi novinársky štýl,   aby sa ¾udia zobudili.   ꢀ ...   5. Among other forms of protection, the civil law affords the possibility of apply-   ing for an injunction (Unterlassungsklage). The purpose of such an application is to   obtain from the court an order prohibiting the defendant from interfering in the pla-   intiff’s sphere of interest. Such an order may concern existing or continuing interfe-   rence and threatened interference. The court may allow such an application irrespec-   tive of whether damage has been caused (Troller and Troller p. 105 BGE 104 II   134). Applications may be lodged and injunctions issued only in respect of precisely   defined acts which the defendant has committed and is likely to continue to commit   or is about to commit (BGE 93 II 51). That is clearly true in the instant case, espe-   cially as the defendant has expressly stated that he will continue to follow that route   scientifically ꢀ and has not distanced himself from the publications in issue. To the   application for an injunction there may be joined an application for an order that, if   he breaches the injunction, the defendant shall be punished with imprisonment under   Article 292 of the Criminal Code or a fine (BGE 79 II 420). That penalty must be   supplemented by the one provided for in Article 403 of the Code of Civil Procedure.”   5. Okrem iných foriem ochrany poskytuje obèianske právo možnos poda žalo-   bu na pozbavenie práv (Unterlassungsklage). Cie¾om takejto žaloby je získa od sú-   du nariadenie, ktorým sa obžalovanému zakazuje zasahova do záujmovej sféry   žalobcu. Takéto nariadenie sa môže týka existujúceho alebo pokraèujúceho zasaho-   vania a hroziaceho zasahovania. Súd môže pripusti takú žalobu bez oh¾adu na to,   èi bola spôsobená škoda (pozri Troller a Troller, str. 5 BGE 104 II 134). Žalobu   možno poda a súdne nariadenia vyda, len pokia¾ sa týkajú presne definovaných   skutkov, ktorých sa obžalovaný dopustil a v páchaní ktorých pravdepodobne pokra-   èuje alebo sa chystá pokraèova (BGE 93 II 51). To je bezpochyby pravdivé v tomto   prípade, najmä ak obžalovaný schválne uviedol, že bude pokraèova touto cestou vo   vedeckom bádaní... a nedištancoval sa od publikácií v tejto veci. K žalobe na pozba-   venie práv možno pripoji návrh na vydanie rozhodnutia, ktorým bude obžalované-   mu uložený trest odòatia slobody pod¾a § 292 Trestného zákonníka alebo pokuta   (BGE 79 II 420). Tento trest musí by doplnený ïalším, ktorý umožòuje § 403   Obèianskeho súdneho poriadku.   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   ꢀ”   ...“   b) In the Federal Court   b) Na Federálnom súde   23. On an application by the applicant, the Federal Court (First Civil   Division) delivered the following judgment on 25 February 1994 (transla-   tion from the German):   23. Na základe žaloby žiadate¾a vyniesol Federálny súd (prvé civilné od-   delenie) 25. februára 1994 nasledovné rozhodnutie (preložené z nemèiny):   “ꢀ   „...   3. The appellant submitted that the UCA was not applicable in the instant case   since the statements complained of were made disinterestedly with a view to protec-   ting public health and not in a context of competition.   3. Odvolate¾ vyhlásil, že UCA nebol v tomto prípade aplikovate¾ný, pretože tvr-   denia, ktoré sú namietané, boli urobené nezaujato s úmyslom chráni zdravie verej-   nosti, a nie v súvislosti so súažou.   (a) The UCA is intended to guarantee, in the interests of all the parties concer-   ned, fair, undistorted competition (section 1). Consequently, any conduct or   commercial practice is unfair if it offends the principle of good faith and affects rela-   tions between competitors or between suppliers and customers (section 2 UCA) or is   apt to affect them (Cherpillod, ‘L’application de la loi contre la concurrence   déloyale aux journalistes’, résumé of a lecture of 28 January 1992, given to   the Swiss Copyright and Media Association, p. 7). When the UCA is applied   with a view to preventing distortions in competition in the private sector, however,   the conduct of persons who are not in competition with the supplier or customer   affected may also be classified as unfair. That is indisputably the position according   to current legal theory and the case-law (BGE 117 IV 193 E. 1, pp. 195 et seq.   and references, 116 II 463 E. 4a, p. 470; Nobel, Zu den Schranken des UWG   für die Presse, in SJZ 88/1992, pp. 245 et seq.; Schluep, Die Europaverträg-   lichkeit des schweizerischen Lauterkeitsrechts, in Un droit européen de la   concurrence déloyale en formation, pp. 67 et seq. and p. 81). Notwithstan-   ding that no competitive relationship is required, only conduct that can be described   as an act of competition is prohibited, that is to say acts which are objectively aimed   at affecting competitive relationships and not those which take place in a wholly diffe-   rent context. For the purposes of the UCA the conduct of the tortfeasor must therefo-   re be related to the market or competition (‘marktrelevant, marktgeneigt oder   wettbewerbsgerichtet’ — Schluep, loc.cit.). Competition can only exist where the   action of the person concerned has, or is apt to have, an effect outside the private   sphere (Pedrazzini, Unlauterer Wettbewerb, p. 33). Consequently, the only acts   that are competition-related are those which increase or reduce the market share or   the rate of success in finding customers of businesses formed with a view to profit or   which objectively pursue those aims (see David, Schweizerisches Wettbewerb-   srecht, 2nd ed., 1988, p. 29). The decisive factor, as the court below rightly poin-   ted out, is economic relevance in the sense of a potential aptitude to affect competi-   tion; for that purpose, an objective aptitude is sufficient and it is of no importance   whether there was a subjective intention of intervening in the economic sphere. That   being so, it is of no help to the appellant to rely on the academic legal theory that,   although the need for a competitive relationship has been dispensed with, an act   committed with the intention of affecting competition is required in all cases for there   a) UCA má cie¾ garantova v záujme všetkých dotknutých strán èestnú, neskres-   lenú súaž (§1). Preto každé správanie alebo obchodná praktika je neèestná, ak po-   rušuje zásady dobrej viery a poškodzuje vzahy medzi súažacimi alebo medzi do-   dávate¾mi a zákazníkmi (§ 2 UCA) alebo má úmysel poškodi ich (Cherpillod,   Uplatnenie zákona o nekalej súaži na novinároch, resumé prednášky z 28.   januára 1992, ktoré urobila Švajèiarska asociácia autorského práva a maso-   vokomunikaèných prostriedkov, str. 7). Avšak keï sa UCA aplikuje s úmyslom   zabráni skresleniu v súaži v súkromnom sektore, možno správanie osôb, ktorých   sa súaž s dodávate¾om alebo zákazníkom netýka, klasifikova aj ako neèestné. To   je nepopierate¾né pod¾a stanoviska súèasnej právnej teórie a precedenèného práva   (BGE 117 IV 193 E. 1, str. 195 a nasl. a odkazy, 116 II 463 E. 4a, str. 470;   Nobel, K hraniciam zákona o nekalej súaži pre tlaè, v SJZ 88/1992, str. 245   a nasl.; Schluep, Die Europaverträglichkeit des schweizerischen Lauterkeit-   srechts v Un droit européen de la concurrence déloyale en formation, pp.   et seq. and p. 81). Napriek tomu, že sa nevyžaduje súaživý vzah, zakázané   je len správanie, ktoré možno opísa ako súažné konanie, ide o tie skutky, ktoré sú   objektívne cielené na ovplyvnenie súaživého vzahu, a nie o tie, ktoré sa vykonajú   v celkom odlišnom kontexte. Na úèel UCA musí ma preto správanie páchate¾a spo-   jenie s trhom alebo súažou (‘marktrelevant, marktgeneigt oder wettbewerb-   sgerichtet’ — Schluep, loc. cit. ). Súaž môže existova len tam, kde má konanie   dotknutej osoby vplyv, alebo kde má snahy ma vplyv, mimo privátnej sféry (Ped-   razzini, Nekalá súaž, str. 33). V dôsledku toho jedinými skutkami, ktoré majú   vzah k súaži, sú tie, v ktorých dôsledku sa zvyšuje alebo znižuje podiel na trhu   alebo miera úspechu v h¾adaní obchodných zákazníkov a ktoré sa vykonávajú s cie-   ¾om dosiahnu zisk alebo ktoré objektívne sledujú tieto ciele (pozri David, Švaj-   èiarske súažné právo, druhé vydanie, 1988, str. 29). Rozhodujúcim faktorom   je, ako súd už správne uviedol, hospodársky vzah v zmysle potenciálnej schopnosti   ovplyvni súaž; na tento úèel je postaèujúca objektívna schopnos a nemá žiadny   význam, èi tu bol subjektívny úmysel intervenova v hospodárskej sfére. Táto skutoè-   nos sa vyžaduje vo všetkých prípadoch porušenia UCA. Odvolate¾ovi nepomôže   spolieha sa na akademickú právnu teóriu, že pri skutku spáchanom s úmyslom za-   siahnu do súaže sa vyžadovala potreba súaživého vzahu (Nobel, loc. cit., pas-   sim). Bez oh¾adu na skutoènos, že táto teória spôsobuje riziko zámeny pojmu ne-   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   to be an infringement of the UCA (Nobel, loc. cit., passim). Quite apart from the   fact that that theory entails the risk of confusion between the concept of illegality and   elements of the notion of fault, the applicant is confusing motive and intention. He   does not deny that he is seeking to protect consumers by influencing their behaviour   in the market and thereby affecting the sales market for the product he criticises.   That clearly shows a competitive intention, even if it is prompted by idealistic moti-   ves and not by the pursuit of gain.   zákonnosti so základmi pojmu viny, žiadate¾ zamieòa motív s úmyslom. Nepopie-   ra, že sa snaží chráni spotrebite¾ov ovplyvòovaním ich správania na trhu a že tak   ovplyvòuje trh s výrobkom, ktorý kritizuje. Toto jasne ukazuje súaživý úmysel, aj   keï je podnietený idealistickými motívmi, a nie snahou o zisk.   (b) Scientific research and publications are not in themselves directed at competi-   tion if they remain within the academic context (David, loc. cit.). They so become,   however, if the target readership may objectively construe the scientific opinions as   being designed to influence the behaviour of market players and, in particular, of   customers. It is unnecessary to explain this in greater detail where science is used as   a disguised means of advertising and where scientific knowledge may serve to boost a   product’s sales (Baumbach and Hefermehl, Wettbewerbsrecht, 17th ed.,   1993...). The same must apply, however, where allegedly scientific statements are   used in a competitive context to influence negatively the sales of a particular product   through denigration of it. Such statements likewise amount to acts of competition   covered by the UCA and are subject to its requirement of fairness (Baumbach and   Hefermehl, loc. cit.).   b) Vedecký výskum a publikovanie nie sú samy osebe zamerané na súaž, ak   zostanú v akademickom kontexte (David, loc. cit.). Takými sa však stávajú, ak si   èitate¾ská obec, ktorej sú urèené, môže objektívne vysvetli vedecké názory urèené   na ovplyvnenie správania hráèov na trhu, a najmä zákazníkov. Je potrebné podro-   bnejšie vysvetli, kde sa veda používa ako zastretý prostriedok reklamy a kde môžu   vedecké znalosti slúži na zvýšenie predaja výrobkov (Baumbach and Hafer-   mehl, Súažné právo, 17. vydanie, 1993...). Avšak to isté musí plati tam, kde sú   domnelé vedecké tvrdenia použité v kontexte súaže, na úèel negatívneho ovplyvne-   nia predaja urèitého výrobku tým, že ho oèiernia. Také tvrdenia sa tiež rovnajú sú-   ažnému konaniu, na ktoré sa vzahuje UCA, a podliehajú požiadavke èestnosti   (Baumbach and Hafermehl, loc. cit.).   The statements held against the applicant are, in both content and presentation,   regard being had in particular to the readership of the periodical concerned, clearly   intended to influence the market since, at least objectively, they are unmistakably   aimed at deterring consumers from buying and using microwave ovens. They are   thus apt to affect competition. That is why the Commercial Court rightly considered   that they came within the scope of the UCA and therefore examined whether they   should be described as unfair within the meaning of that Act.   Tvrdenia vznesené proti žiadate¾ovi majú svojím obsahom a prezentáciou vzh¾a-   dom najmä na èitate¾skú obec daného èasopisu jasný úmysel ovplyvni trh, pretože   sú ‚aspoò objektívne‘ bezpochyby zamerané na odstrašenie zákazníkov od kúpy a   používania mikrovlnných rúr. Tým majú tendenciu zasiahnu do súaže. Preto ob-   chodný súd správne posúdil, že sa na ne vzahuje UCA, a preto skúmal, èi sa majú   považova pod¾a tohto zákona za neèestné.   4. (a) The appellant considers that the order prohibiting his using symbols   evoking death is contrary to federal law as it was not he who was responsible for the   use of the image of the Reaper in the Journal Franz Weber in respect of which the   injunction was imposed and so no recurrence is likely. The Commercial Court   emphasised that it remained unproved that the appellant had taken part in the   design and editing of the periodical or that his approval had been sought before the   article in question appeared. The appellant had, however, become aware of the tenor   of the article because he was a subscriber to the review but had not distanced himself   from it in any way and had even said, at the trial, that he liked the image of the   Reaper. The court concluded that the appellant had knowingly accepted his research   paper being used in a simplified and exaggerated manner and had approved the   publication in its entirety.   4. a) Odvolate¾ sa domnieva, že súdne rozhodnutie, ktoré mu zakazuje používa-   nie symbolov pripomínajúcich smr, je v rozpore s federálnym zákonom, pretože to   nebol on, kto bol zodpovedný za použitie zobrazenia zubatej s kosou v èasopise   Franz Weber, na základe èoho bolo súdne rozhodnutie vydané, a tak neprichádza   do úvahy žiadny jeho opakovaný výskyt. Obchodný súd zdôraznil, že zostalo nedo-   kázané, èi sa odvolate¾ zúèastnil na vonkajšej úprave a na príprave vydania èasopi-   su alebo èi sa jeho súhlas požadoval skôr, ako bol uvedený èlánok publikovaný. Av-   šak odvolate¾ bol informovaný o znení èlánku, pretože bol prispievate¾om èasopisu,   ale sa od neho v žiadnom smere nedištancoval a dokonca v priebehu súdneho kona-   nia povedal, že sa mu páèilo zobrazenie zubatej s kosou. Súd urobil záver, že odvo-   late¾ vedome súhlasil s použitím jeho výskumnej práce v zjednodušenej a nadsadenej   forme a schválil celé uverejnenie.   ꢀ ...   5. The Berne Court prohibited the appellant ‘from stating that food prepared in   microwave ovens is a danger to health and leads to changes in the blood of those who   consume it that indicate a pathological disorder and present a pattern that could be   seen as the beginning of a carcinogenic process’. The appellant says that that prohibi-   tion is contrary to federal law since the prohibited statement is not unfair within the   meaning of the UCA and enjoyed the protection afforded to fundamental rights.   5. Bernský súd zakázal odvolate¾ovi tvrdi, že potrava pripravená v mikrovln-   ných rúrach je nebezpeèenstvom pre zdravie a vedie v krvi tých, ktorí ju konzumu-   jú, k zmenám indikujúcim patologické poruchy a dávajúcim obraz, ktorý by sa mo-   hol chápa ako zaèiatok rakovinového procesu. Odvolate¾ namieta, že toto rozhod-   nutie je v rozpore s federálnym zákonom, pretože zakázané tvrdenie nie je pod¾a   UCA neèestné a požíva ochranu, ktorú mu poskytujú základné práva.   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   ꢀ ...   (b) As already indicated, given the readership to which his statements were   b) Ako bolo už uvedené, vzh¾adom na èitate¾skú obec, ktorej boli jeho tvrdenia   adresované, a na vedecky nepodložený obsah týchto tvrdení odvolate¾ opustil èisto   akademickú sféru a vstúpil do oblasti súaže. Podlieha preto požiadavke èestnosti,   ktorú stanovuje UCA. § 3(a) UCA hovorí, že osoba koná nekalo, najmä ak oèieròu-   je iných alebo ak oèieròuje tovar, prácu, služby, ceny alebo obchod iných tým, že ro-   bí chybné, zavádzajúce alebo zbytoène poškodzujúce vyhlásenia. Na obhajobu odvo-   late¾a musíme prizna, že nie je vždy ¾ahké potvrdi stupeò vedeckej pravdy tvrde-   nia, pretože v tejto sfére poznania to, èo sa považuje za pravdivé dnes, je èasto pre-   konané zajtra a pravdivé znovu pozajtra (Baumbach and Hafermehl, loc. cit...).   To však neznamená, že zdanlivý vedecký poh¾ad na vlastnú prácu, alebo na prácu   iných na súažnom poli sa musí vždy bezpodmieneène považova za èestný. Ak sa   nejaký názor týkajúci sa trhu odvoláva na otázku, ktorá je z odborného h¾adiska   sporná, a tento názor sa prezentuje ako objektívne správny alebo vedecky potvrde-   ný, znamená to, že dotknutá strana sa rozhodla v prospech urèitého názoru a je pri-   pravená nies zodpovednos za jeho správnos aj v kontexte hospodárskej súaže   (BGH, 23. 10. 1971, v GRUR 1971, str. 153 a nasl., E. IV/2, str. 155).   addressed and the scientifically unsophisticated content of those statements, the appel-   lant has left the purely academic sphere and entered the realm of competition. He is   therefore subject to the fairness requirement laid down by the UCA. Section 3(a)   UCA provides that a person acts unfairly if he denigrates others or the goods, work,   services, prices or business of others by making inaccurate, misleading or unnecessa-   rily wounding statements. In the appellant’s defence, it must admittedly be acknow-   ledged that it is not always easy to establish the degree of scientific truth of an asser-   tion, since in this sphere of knowledge, what is held to be true today will often be   superseded tomorrow and true again the day after (Baumbach and Hefermehl,   loc. cit.,...). That does not, however, mean to say that ostensibly scientific views on   one’s own work or the work of others in the competition field must always uncondi-   tionally be considered fair. When an opinion relating to the market refers to a ques-   tion that is professionally controversial and is presented as being objectively accurate   or scientifically confirmed, that means that the party concerned has opted in favour   of a particular opinion and is ready to answer for its accuracy also in the context of   competition (BGH, 23.10.1971, in GRUR 1971, pp. 153 et seq., E.IV/2, p.   155).   Positive or negative advertising containing scientific data must, accordingly, in   the public interest and in order to ensure effective competition, only be accepted if the   data reflect established scientific knowledge or at least if the advertising clearly states   that there are differing opinions. If there is no absolute guarantee that the scientific   data are correct, the uncritical publication of them is at least deceptive and is accor-   dingly misleading within the meaning of section 3(a) UCA (Baumbach and Hefer-   mehl, loc. cit.,...). That was so in the instant case. According to the Commercial   Court there is absolutely no scientific confirmation of the applicant’s argument; on   the contrary, it has been mostly rejected. To hold it out as accurate in the context of   competition is unacceptable under section 3(a) LCD, and accordingly the injunction   issued by the Commercial Court does not infringe any provision of federal law.   Preto vedecké údaje, ktoré obsahujú kladnú alebo zápornú reklamu, musíme   bra do úvahy vo verejnom záujme a v záujme zabezpeèenia efektívnej súaže len   vtedy, ak reklama jasne potvrdzuje, že sú tu odlišné názory. Ak tu nie je úplná isto-   ta, že vedecké údaje sú správne, ich nekritické uverejnenie je prinajmenšom klamli-   vé, a preto pod¾a § 3(a) UCA zavádzajúce (Baumbach a Hafermehl, loc. cit.).   Tak to bolo v tomto prípade. Pod¾a obchodného súdu tu absolútne chýba vedecké po-   tvrdenie argumentov žiadate¾a; naopak, z väèšej èasti boli zamietnuté. Považova to   za správne v kontexte hospodárskej súaže je pod¾a § 3(a) UCA neprijate¾né, a pre-   to rozhodnutie vydané Obchodným súdom neporušuje žiadne ustanovenie federálne-   ho zákona.   (c) There can be no question of the UCA’s having been applied in breach of the   Federal Constitution or the European Convention. Statutes must, in particular, defi-   ne fundamental rights and other, conflicting duties of the State so that these two   concerns of constitutional law may be taken into consideration to the greatest possib-   le extent (Müller, Elemente einer schweizerischen Grundrechtstheorie, p.   104). This notion of regulation and the values underlying it must also be taken into   account in the drafting of statutes. The smooth operation of competition and econo-   mic freedom, freedom of expression, scientific freedom and freedom of the press must   be guaranteed as well as possible, but at the same time limited so that the various   constitutional objectives may be reconciled in practice. In that regard, it should be   noted that the UCA provides a remedy only in respect of unfair statements, and the   meaning and purpose of freedom of expression or freedom of the press cannot be to   legitimise unlawful public assertions of that kind. (Hotz, Zur Bedeutung des   Bundesgesetzes gegen den unlauteren Wettbewerb (UWG) für die Massen-   medien, in SJZ 86/1990, pp. 26). Anyone claiming scientific freedom is therefore   c) Nemôžeme pochybova o tom, že UCA bol aplikovaný v rozpore s federálnou   ústavou alebo Európskym dohovorom. Zákony musia podrobnejšie vymedzi zá-   kladné práva a iné sporné povinnosti štátu tak, aby sa tieto dve zložky ústavného   práva brali do úvahy v èo najväèšom rozsahu (Müller, Elemente einer schweize-   rischen Grundrechtstheorie, str. 104). Táto predstava o právnom predpise a   hodnoty, ktoré tvoria jej základ, sa musia tiež bra do úvahy pri koncipovaní práv-   nych predpisov. Hladké fungovanie hospodárskej súaže a hospodárskej slobody, slo-   body slova, vedeckej slobody a slobody tlaèe musí by èo najlepšie zabezpeèené, ale   súèasne aj ohranièené tak, aby sa mohli v praxi uvies do súladu rôzne ústavné ciele.   Z tohto h¾adiska by sme mali poznamena, že UCA poskytuje nápravu, len pokia¾   ide o neèestné tvrdenia, a že význam a úèel slobody slova alebo slobody tlaèe nemô-   žu slúži na to, aby ospravedlòovali nezákonne verejné tvrdenia tohto druhu (Hotz,   O význame spolkového zákona proti nekalej súaži (UWG) pre masmédiá,   v SJZ 86/1990, str. 26). Každý, kto sa hlási k slobode vedy, je preto úplne slobodný   vo vysvet¾ovaní svojich názorov v akademickej sfére, ale ak sa to týka hospodárskej   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   wholly free to expound his knowledge in the academic sphere but, where competition   is concerned, he may not claim to have the truth on his side where the opinion he is   putting forward is disputed. An opinion which has not been confirmed scientifically   must in particular not be misused as a disguised form of positive or negative adverti-   sing of one’s own work or the work of others. In the present case, that is all the more   true as the Commercial Court expressly left the applicant free to base his proposition   on new scientific findings.   súaže, nesmie tvrdi, že má pravdu tam, kde je názor, s ktorým vystupuje, sporný.   Názor, ktorý nebol potvrdený vedecky sa nesmie použi nesprávne ako zastretá for-   ma kladnej alebo zápornej reklamy vlastnej práce alebo práce iných. Pretože ob-   chodný súd v danom prípade výslovne ponechal žiadate¾ovi vo¾nos, aby podložil   svoj návrh novými vedeckými dôkazmi, je všetko o to viac pravdivé.   6. The appeal must therefore be dismissed ꢀ”   6. Odvolanie musí by preto zamietnuté...“   II. RELEVANT DOMESTIC LAW   II. PRÍSLUŠNÉ VNÚTROŠTÁTNE PRÁVO   24. Section 1 of the Federal Unfair Competition Act of 30 September   reads as follows:   24. § 1 federálneho zákona o nekalej súaži z 30. septembra 1943 hovo-   rí:   “1. Any abuse of economic competition resulting from deception or any other   conduct contrary to the principle of good faith shall be deemed to be an act of unfair   competition within the meaning of this law.   „1. Akéko¾vek zneužitie hospodárskej súaže vychádzajúce z klamania alebo   z akéhoko¾vek konania, ktoré je v rozpore so zásadou dobrej viery, bude sa považo-   va za skutok nekalej súaže pod¾a tohto zákona.   2. The principle of good faith is not complied with where, for example, a person:   2. Zásada dobrej viery je porušená, ak napríklad osoba:   (a) denigrates others or the goods, work, activity or business of others by making   inaccurate, misleading or unnecessarily wounding statements; ꢀ”   a) oèieròuje iných alebo tovar, prácu, èinnos, alebo obchody iných tým, že robí   klamlivé, zavádzajúce alebo bezdôvodne poškodzujúce vyhlásenia;...“   25. The Act of 30 September 1943 was repealed by the Federal Unfair   Competition Act of 19 December 1986, the relevant provisions of which   are as follow:   25. Zákon z 30. septembra 1943 bol zrušený federálnym zákonom o ne-   kalej súaži z 19. decembra 1986, ktorého príslušné ustanovenia sú nasle-   dovné:   Section 1   § 1   “This law is intended to guarantee, in the interests of all the parties concerned,   fair, undistorted competition.”   „Tento zákon má úlohu garantova v záujme všetkých dotknutých strán èestnú,   neskreslenú súaž.“   Section 2   § 2   “Any conduct [Verhalten] or commercial practice [Geschäftsgebaren] shall be   unfair and illegal if it is deceptive or in any other way offends the principle of good   faith and if it affects relations between competitors or between suppliers and custo-   mers.”   „Každé správanie (Verhalten) alebo obchodná praktika (Geschäftsgebaren), kto-   rá je klamlivá alebo akýmko¾vek iným spôsobom porušuje zásadu dobrej viery, ale-   bo ovplyvòuje vzahy medzi súažiacimi, sa považuje za neèestnú a protiprávnu.“   Section 3   § 3   “A person acts unfairly if, in particular,   „Osoba koná neèestne, najmä ak   (a) he denigrates others or the goods, work, services, prices or business of others   by making inaccurate, misleading or unnecessarily wounding statements;   ...”   a) oèieròuje iných alebo tovar, prácu, èinnos, alebo obchody iných tým, že robí   klamlivé, zavádzajúce alebo bezdôvodne poškodzujúce vyhlásenia;   ...“   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   Section 9   § 9   “1. Anyone who through an act of unfair competition sustains or is threatened   with damage to his goodwill, credit, professional reputation, business or economic   interests in general, may apply to a court   „1. Každý, kto v dôsledku skutku nekalej súaže utrpí škodu alebo mu hrozí, že   mu bude spôsobená škoda na jeho povesti, kredite, profesionálnej vážnosti, obchod-   ných alebo hospodárskych záujmoch vo všeobecnosti, môže požiada súd, aby   a) zakázal konanie, ak je bezprostredne hroziace,   (a) to prohibit the act if it is imminent;   (b) to order that it cease, if it is still continuing;   (c) to declare it unlawful, if the interference it has caused persists.   b) nariadil jeho zastavenie, ak ešte pokraèuje,   c) vyhlásil ho za protiprávne, ak porušenie, ktoré spôsobilo, trvá.   2. He may, in particular, seek an order that a rectification or the judgment be   communicated to third parties or published.   2. Môže najmä žiada vydanie súdneho nariadenia, ktorým bude náprava ale-   bo rozhodnutie oznámené tretím osobám alebo uverejnené.   3. He may also, in accordance with the Code of Obligations, bring an action in   damages and for reparation of non-pecuniary damage and require that any gain be   handed over in accordance with the provisions on intermeddling.“   3. Môže tiež pod¾a zákona o záväzkovom práve poda žalobu na náhradu pe-   òažnej škody a na kompenzáciu nepeòažnej ujmy a žiada, aby bol vydaný akýko¾-   vek zisk v súlade s ustanovením o neoprávnenom zasahovaní (negotiorum gestio).“   Section 10   § 10   “ꢀ   „...   2. The actions provided for by section 9, sub-paragraphs 1 and 2, may also be   brought by   2. Opatrenia, ktorú sú uvedené v § 9 ods. 1 a 2, môžu uplatni tiež   (a) professional associations and economic associations whose memoranda   and articles of association authorise them to defend the economic interests of their   members; ꢀ”   a) profesionálne asociácie a hospodárske asociácie, ktorých stanovy ich opráv-   òujú bráni hospodárske záujmy ich èlenov;...“   KONANIE PRED KOMISIOU   PROCEEDINGS BEFORE THE COMMISSION   26. Pán Hertel podal sažnos Komisii 13. septembra 1994. Namietal   porušenie èlánkov 6, 8 a 10 Dohovoru.   26. Mr Hertel applied to the Commission on 13 September 1994. He   complained of a violation of Articles 6, 8 and 10 of the Convention.   27. Komisia vyhlásila sažnos za prijate¾nú 27. novembra 1996. Vo svo-   jej správe z 9. apríla 1997 (§ 31) vyjadrila názor, že došlo k porušeniu èlán-   ku 10 (desiatimi hlasmi k piatim) a že nevznikla osobitná otázka pod¾a   èlánku 6 ods. 1 alebo èlánku 8 Dohovoru (jednohlasne).   27. The Commission declared the application admissible on 27 Novem-   ber 1996. In its report of 9 April 1997 (Article 31), it expressed the opinion   that there had been a breach of Article 10 (ten votes to five) and that no   separate issue arose under Article 6 § 1 or Article 8 of the Convention   (unanimously).   FINAL SUBMISSIONS TO THE COURT   KONEÈNÉ PODANIA SÚDU   28. In his memorial the applicant said th at he stood by the terms of his   application and observations to the Commission.   28. V závereènej reèi sažovate¾ povedal, že trvá na podstate svojej saž-   nosti a na skutkových okolnostiach prednesených pred Komisiou.   29. The Government invited the Court to “hold that there had been no   violation of Article 10 of the Convention in the present case and that no   separate issue arose under Article 8 or Article 6 § 1 of the Convention.”   29. Vláda požiadala Súd, aby „rozhodol, že nedošlo k porušeniu èlánku   Dohovoru a že nevznikla osobitná otázka pod¾a èlánku 6 ods. 1 alebo   èlánku 8 Dohovoru“.   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   AS TO THE LAW   PRÁVO   I. ALLEGED VIOLATION   OF ARTICLE 10 OF THE CONVENTION   I. ÚDAJNÉ PORUŠENIE   ÈLÁNKU 10 DOHOVORU   30. The applicant submitted that the ban imposed on him by the Swiss   Courts under the Federal Unfair Competition Act of 19 December 1986   had infringed Article 10 of the Convention, which provides:   30. Sažovate¾ konštatoval, že zákaz, ktorý mu uložili švajèiarske súdy   pod¾a federálneho zákona o nekalej súaži z 19. decembra 1986, je poruše-   ním èlánku 10 Dohovoru, ktorý ustanovuje:   “1. Everyone has the right to freedom of expression. This right shall include free-   dom to hold opinions and to receive and impart information and ideas without   interference by public authority and regardless of frontiers. This Article shall not   prevent States from requiring the licensing of broadcasting, television or cinema   enterprises.   „1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahàòa slobodu zastáva   názory a prijíma a rozširova informácie alebo myšlienky bez zasahovania štát-   nych orgánov a bez oh¾adu na hranice. Tento èlánok nebráni štátom, aby vyžadova-   li ude¾ovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoloènostiam.   2. The exercise of these freedoms, since it carries with it duties and responsibili-   ties, may be subject to such formalities, conditions, restrictions or penalties as are   prescribed by law and are necessary in a democratic society, in the interests of natio-   nal security, territorial integrity or public safety, for the prevention of disorder or   crime, for the protection of health or morals, for the protection of the reputation or   rights of others, for preventing the disclosure of information received in confidence, or   for maintaining the authority and impartiality of the judiciary.”   2. Výkon týchto slobôd, pretože zahàòa aj povinnosti, aj zodpovednos, môže   podlieha takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré   ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoloènosti v záujme ná-   rodnej bezpeènosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpeènosti, predchádzania ne-   pokojom a zloèinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv   iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestran-   nosti súdnej moci.“   The Government contested that submission; the Commission agreed   with it.   Vláda poprela toto tvrdenie; Komisia s ním vyslovila súhlas.   31. The Court observes that Mr Hertel is prohibited, on pain of the   penalties provided in Article 292 of the Criminal Code and Article 403 of   the Code of Criminal Procedure, from stating that food prepared in micro-   wave ovens is a danger to health and leads to changes in the blood of those   who consume it that indicates a pathological disorder and presents a   pattern that could be seen as the beginning of a carcinogenic process, and   from using, in publications and public speeches on microwave ovens, the   image of death (see paragraphs 20, 22 and 23 above). It is clear therefore   that the applicant has suffered an “interference by public authority” in the   exercise of the right guaranteed by Article 10; indeed, that was not dispu-   ted.   31. Súd konštatuje, že pán Hertel má zakázané pod hrozbou trestov   ustanovených v § 292 Trestného zákonníka a § 403 Trestného súdneho po-   riadku tvrdi, že potrava pripravená v mikrovlnných rúrach je nebezpeèen-   stvom pre zdravie a vedie v krvi tých, ktorí ju konzumujú, k zmenám indi-   kujúcim patologické poruchy a dávajúcim obraz, ktorý možno vidie na za-   èiatku rakovinového procesu, a používa v publikáciách a vo verejných pre-   javoch o mikrovlnných rúrach zobrazenie smrti (pozri odseky 20, 22 a 23).   Preto je jasné, že sažovate¾ utrpel „zásah zo strany verejnej moci“ pri   uplatòovaní práva, ktoré je garantované èlánkom 10; o tom niet pochýb.   Such an interference will infringe the Convention if it does not meet   the requirements of paragraph 2 of Article 10. It is therefore necessary to   determine whether it was “prescribed by law”, motivated by one or more of   the legitimate aims set out in that paragraph and “necessary in a democra-   tic society” to achieve them.   Taký zásah je porušením Dohovoru, ak nie je v súlade s požiadavkami   èlánku 10 ods. 2. Preto je potrebné urèi, èi ho „ustanovuje zákon“, èi bol   motivovaný jedným alebo viacerými zákonnými cie¾mi, ktoré sú uvedené   v tomto odseku, a „nevyhnutný v demokratickej spoloènosti“, aby boli tie-   to ciele dosiahnuté.   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   A. “Prescribed by law”   A. „Ustanovené zákonom“   32. The applicant disputed that the interference in issue was “prescribed   32. Sažovate¾ namietal, že by bol zásah vo veci „ustanovený zákonom“.   Pod¾a jeho názoru, pretože nebol úèastníkom trhu s domácimi elektrický-   mi spotrebièmi, nemohol celkom predvída, že zaslaním jeho výskumnej   správy èasopisu Franz Weber sa môže dopusti trestného èinu nekalej súaže   v zmysle zákona z 19. decembra 1986. V skutoènosti bol rozsah použitia   zákona predmetom diskusií.   by law”. In his submission, as he was not in the household electrical   appliances market he could not reasonably have foreseen that by sending   his research paper to the Franz Weber Journal he might be committing unfair   competition within the meaning of the Act of 19 December 1986. Indeed,   the scope of that Act was a matter of debate.   33. The Government replied that the prohibition on the applicant was   based on sections 2, 3 and 9 of the Act of 19 December 1986 and on the   Federal Court’s interpretation of those provisions. It was clear therefrom   that even a person who was not a “competitor of the suppliers or buyers”   of such goods could act “unfairly” within the meaning of that statute if he   committed an “act of competition”, that is one likely to affect the market;   whether or not there was a “subjective intention” to do so was irrelevant.   As the dissemination of the statements in issue was liable to have an   “objective impact” on the market in microwave ovens, Mr Hertel could not   maintain that it had been unforeseeable that an injunction would be impo-   sed on him under section 9.   33. Vláda odporovala, že zákaz, ktorý bol uložený sažovate¾ovi, vychá-   dzal z § 2, 3 a 9 zákona z 19. decembra 1986 a z výkladu týchto ustanovení,   ktorý urobil Federálny súd. Z toho bolo jasné, že dokonca aj osoba, ktorá   nebola konkurentom dodávate¾ov alebo kupujúcich takéhoto tovaru, moh-   la kona „neèestne“ v zmysle tohto zákona, ak sa dopustila „súažného ko-   nania“, èo je, akoby opvlyvòovala trh; èi tu bol alebo nebol „subjektívny   úmysel“, urobi tak je irelevantné. Pretože šírenie tvrdení v èísle zodpoveda-   lo „objektívnemu vplyvu“ na trh s mikrovlnnými rúrami, nemôže pán Her-   tel tvrdi, že bolo nepredvídate¾né, že by mohlo by proti nemu vydané súd-   ne nariadenie pod¾a § 9.   34. The Commission came to the same conclusion.   34. Komisia urobila ten istý záver.   35. The Court reiterates that a norm cannot be regarded as a “law”   within the meaning of Article 10 § 2 unless it is formulated with sufficient   provision to enable the citizen to regulate his conduct; he must be able — if   need be with appropriate advice — to foresee, to a degree that is reasonable   in the circumstances, the consequences which a given action may entail.   Those consequences need not be foreseeable with absolute certainty. Again,   whilst certainty is desirable, it may bring in its train excessive rigidity and   the law must be able to keep pace with changing circumstances. Accordin-   gly, many laws are inevitably couched in terms which, to a greater or lesser   extent, are vague and whose interpretation and application are questions   of practice (see, for example, the Sunday Times v. the United Kingdom (no.   1) judgment of 26 April 1979, Series A no. 30, p. 31, § 49).   35. Súd znovu zdôraznil, že normu nemôžeme považova za „zákon“   v zmysle èlánku 10 ods. 2, ak neobsahuje dostatoèné ustanovenia, ktoré   umožòujú obèanovi prispôsobi svoje správanie; musí mu by umožnené —   ak je potrebné, s vhodnou právnou radou — predvída v miere primeranej   okolnostiam následky, ktoré môže dané správanie spôsobi. Tieto následky   musia by predvídate¾né s absolútnou istotou. Znovu, zatia¾ èo je istota že-   late¾ná, môže prináša so sebou nadmernú prísnos a zákon musí by   schopný drža krok s meniacimi sa okolnosami. Pretože ve¾a zákonov ne-   vyhnutne obsahuje pojmy, ktoré sú nejasné a ktorých výklad a použitie zá-   visia od praxe (pozri napríklad rozhodnutie ES¼P vo veci Sunday Times v.   Spojené krá¾ovstvo (è. 1) z 26. apríla 1979, Séria A, è. 30, str. 31, odsek 49).   36. In the instant case section 2 of the Federal Unfair Competition Act   of 19 December 1986 (“UCA”) contains a general provision in which are   defined as “unfair and illegal” not only any commercial practice but also   any conduct that is “deceptive or in any other way offends the principle of   good faith and ... affects relations between competitors or between suppliers   and customers”. Furthermore, section 3, which lists certain unfair acts,   provides in particular that “a person acts unfairly if he ... denigrates others   or the goods, work, services, prices or business of others by making inaccu-   rate, misleading or unnecessarily wounding statements” (see paragraph 25   above).   36. V danom prípade § 2 federálneho zákona o nekalej súaži z 19. de-   cembra 1986 (UCA) obsahuje všeobecné ustanovenie, v ktorom je definova-   ná ako „neèestná a nezákonná“ nielen každá obchodná praktika, ale aj kaž-   dé správanie, ktoré je klamlivé alebo objektívne iným spôsobom narúša zá-   sadu dobrej viery a... vplýva na vzahy medzi súažiacimi alebo medzi dodá-   vate¾mi a zákazníkmi“. Navyše § 3, ktorý uvádza niektoré nekalé skutky,   hovorí najmä, že „osoba koná nekalo, ak oèieròuje iných alebo tovar, prácu,   èinnos, alebo obchody iných tým, že robí klamlivé, zavádzajúce alebo bez-   dôvodne poškodzujúce vyhlásenia (pozri odsek 25).   The UCA is not therefore confined in scope solely to economic agents:   people, such as Mr Hertel, who are not market players are also concerned.   Rozsah použitia UCA sa preto neobmedzuje len na páchate¾ov trest-   ných èinov v ekonomike: na ¾udí, ako je pán Hertel, ktorí nie sú úèastníkmi   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   Any remaining doubts as to the express intention of the legislature in that   regard will be dispelled by reading the Federal Council’s memorandum in   support of the Bill (memorandum of 18 May 1983, FF 1983 II 1037), from   which it is clear that the Bill’s sponsors intended, like the legislature in   1943, to protect competition as an “institution”, and not just “competi-   tors”. Moreover, it is explained in the memorandum (chapter 241.2,   commentary on section 2 of the Bill) that:   trhu, sa vzahuje tiež. Akéko¾vek zostávajúce pochybnosti, pokia¾ ide o vý-   slovný zámer zákonodarného orgánu, v tomto smere, budú odstránené po   preèítaní Memoranda Federálnej rady na podporu zákona (memorandum   z 18. mája 1983, FF 1983 II 1037), z ktorého je jasné, že otcovia zákona ma-   li cie¾, ako zákon z roku 1943, chráni súaž ako „inštitúciu“ a nielen   „úèastníkov súaže“. Navyše v memorande je vysvetlené, že   “ꢀ   „...   Breaches of good faith standards occur in the context of conduct or commercial   practices that affect relations between competitors or between suppliers and custo-   mers. ... The concept of conduct, which must be understood in terms of its effect on   competitive relationships, enables the acts of third parties which have an important   effect on competition but are not directly associated with it, whether on behalf of   competitors or on behalf of customers, to be covered also. The categories of persons   playing a significant role in competition will thus be extended. It is perfectly possible   for consumers’ associations also unfairly to affect competition by publishing compa-   rative tests or referring to press articles, or radio or television programmes. The   consequence of enlarging the scope of protection afforded by the UCA to a wider   sector means that the members of that wider sector will have to assume their respon-   sibilities and may be called upon to answer if they unfairly affect competition. Inde-   ed the intention to enlarge the categories of people covered by the UCA is not a new   one. It was said in the 1942 memorandum on the UCA (FF 1942 685) that unfair   competition was not solely the province of competitors, as the Act also applied when   third parties or associations intervened in the field of competition on behalf of certain   businesses... That conception is explained in some of the constitutive parts of the UCA   in which express reference is made to third parties... The new wording of this section   makes it very clear and definitively so that the categories of people who may be   found liable for acts of unfair competition is henceforth much wider. It is therefore   unnecessary for third parties to be mentioned expressly with respect to conduct that   does not involve a competitive position. Likewise, the long-standing debate as to the   need for a competitive relationship if the UCA is to apply will thus become devoid of   purpose. Legal writers have noted for some time that the requirement of a competiti-   ve relationship has led to inappropriate restrictions....   ... Porušenia kritérií dobrej viery sa vyskytujú v kontexte správania alebo ob-   chodných praktík, ktoré vplývajú na vzahy medzi súažiacimi alebo medzi dodáva-   te¾mi a zákazníkmi... Pojem správania, ktorý musí sa chápa v podmienkach jeho   vplyvu na konkurenèný vzah, umožòuje podchytenie aj skutkov tretích osôb, ktoré   majú dôležitý vplyv na súaž, èi už na strane súažite¾ov alebo zákazníkov, ale nie   sú s òou priamo spojené. Kategórie osôb, ktoré zohrávajú významú úlohu v súaži,   budú takto rozšírené. Je celkom reálne možné, aby asociácie zákazníkov tiež neèest-   ne ovplyvnili súaž uverejnením porovnávajúcich testov, alebo poukazovaním na   novinové èlánky alebo na rozhlasové, alebo televízne programy. Význam rozšírenia   rozsahu ochrany na širší sektor, ktoré umožòuje UCA, spoèíva v tom, že èlenovia   tohto širšieho sektora si budú musie uvedomi svoju zodpovednos a skutoènos, že   ich môžu predvola vyšetrujúce orgány, ak nepriamo ovplyvòujú súaž. V skutoè-   nosti zámer rozšíri kategórie ¾udí, na ktoré sa vzahuje UCA, nie je nový. V memo-   rande k UCA (FF 1942 685) z roku 1942 sa uvádzalo, že nekalá súaž nie je len   pôsobiskom súažiacich, pretože zákon sa použil aj vtedy, keï tretie osoby alebo aso-   ciácie zasahovali do oblasti súaže v prospech niektorých obchodov... Táto koncepcia   je vysvetlená v tých ustanovujúcich èastiach UCA, v ktorých je jasný odkaz na tretie   osoby... Nové formulovanie tejto èasti ju robí ve¾mi jasnou a urèitou tak, že kategó-   rie ¾udí, ktoré môžu by zodpovedné za trestné èiny nekalej súaže, sú odteraz ove¾a   širšie. Preto je nepotrebné pre tretie osoby, aby boli výslovne uvedené vzh¾adom na   správanie, ktoré nezahàòa súažnú pozíciu. Rovnako dlhotrvajúca debata, ktorá sa   týkala potreby existencie súaživého vzahu, ak sa má použi UCA, sa stane takto   neúèelnou. V právnických príruèkách bolo už nieko¾kokrát poznamenané, že požia-   davka súaživého vzahu viedla k nevhodným obmedzeniam...   ...”   ...“   The memorandum goes on to say (chapter 241.31, commentary on   section 3(a) of the Bill):   Memorandum ïalej pokraèuje (èas 241. 31, komentár k § 3a zákona):   “ꢀ the very wide wording of the general clause ... takes account of the fact that   third parties may also unfairly affect or distort competitive relations. In practical   terms, this means that people, organisations or associations who are not themselves   competitors may be liable for their denigratory statements. The decisive issue is whet-   her the inaccurate, misleading or unnecessarily wounding statements hinder in an   unacceptable manner competitive relations or the commercial position of the person   or body against whom they are made.”   „...ve¾mi široké formulovanie všeobecnej klauzuly... vysvet¾uje fakt, že tretie oso-   by môžu kona tiež nekalo alebo skres¾ova súaživé vzahy. V praxi to znamená,   že ¾udí, organizácie alebo asociácie, ktoré nie sú súažiacimi, možno bra na zodpo-   vednos za ich oèieròujúce vyjadrenia. Rozhodujúcou skutoènosou je, èi chybné, za-   vádzajúce alebo bezdôvodne poškodzujúce vyjadrenia bránia v neprijate¾nej miere   súaživým vzahom alebo obchodnej pozícii osoby alebo orgánu, proti ktorému sú   urobené.“   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   37. Furthermore, the Federal Court had already indicated before the   37. Navyše Federálny súd urèil ešte skôr, ako sa objavili udalosti, na kto-   rých základe vznikol daný prípad, že použite¾nos zákona z 19. decembra   nebola podmienená skutoènosou, že páchate¾ a poškodená osoba sú   „úèastníkmi súaže“; platilo, že novinár môže by prostredníctvom vlast-   ných èlánkov alebo reprodukovaním èlánkov napísaných inými vinným   z porušenia niektorých ustanovení zákona (pozri rozsudok z 18. marca   1991, Arrets du Tribunal fédéral suisse-ATF 117 IV 193).   occurrence of the events that gave rise to the present case that the applica-   bility of the Act of 19 December 1986 was not conditional on the tortfea-   sor and the injured party being “competitors”; it had held that a journalist   may, through his own articles or by reproducing articles written by others,   be guilty of contravening some of the provisions of the Act (see judgment   of 18 March 1991, Arrêts du Tribunal fédéral suisse (ATF) 117 IV 193).   38. The Court consequently accepts that it was “foreseeable” that the   communication to the Franz Weber Journal of the research paper and its   subsequent publication were liable to amount to an act of “competition”   within the meaning of the UCA. That being so, in order to conclude that   the interference was “prescribed by law”, the Court need only note that   section 3 UCA provides “a person acts unfairly if, in particular, ... he denig-   rates others or the goods, work, services, prices or business of others by   making inaccurate, misleading or unnecessarily wounding statements” and   that section 9 provides “Anyone who through an act of unfair competition   sustains or is threatened with damage to his goodwill, credit, professional   reputation, business or economic interests in general, may apply to a court   ... to prohibit the act if it is imminent” (see paragraph 25 above).   38. Súd v dôsledku toho akceptoval, že bolo „predvídate¾né“, že odo-   vzdanie vedeckej správy èasopisu Franz Weber a jej následné uverejnenie zod-   povedali súažnému konaniu v zmysle UCA. Pretože to bolo tak, na úèel   urobenia záveru, že zásah bol „ustanovený zákonom“; musel súd len po-   znamena, že § 3 UCA hovorí, že „osoba koná nekalo, ak najmä... oèieròuje   iných alebo tovar, prácu, služby, ceny, alebo obchody iných tým, že robí klamlivé,   zavádzajúce alebo bezdôvodne poškodzujúce vyhlásenia“, a že § 9 hovorí, že „...   každý, kto v dôsledku skutku nekalej súaže utrpí škodu alebo mu hrozí, že mu bu-   de spôsobená škoda na jeho povesti, kredite, profesionálnej vážnosti, obchodných ale-   bo hospodárských záujmoch vo všeobecnosti, môže požiada súd, aby... zakázal ko-   nanie, ak je bezprostredne hroziace“ (pozri odsek 25).   B. Legitimate aim   B. Úèel sledovaný zákonom   39. The applicant submitted that the aim pursued in the instant case —   guaranteeing “fair” competition and therefore the protection of mere   commercial interests — was not among those exhaustively set out in para-   graph 2 of Article 10.   39. Sažovate¾ konštatoval, že cie¾ sledovaný v danom prípade — garan-   tovanie èestnej súaže, a teda ochrana èisto obchodných záujmov — nebol   medzi vyèerpávajúco uvedenými v èlánku 10 ods. 2.   40. The Government argued that the prohibition imposed on the appli-   cant was intended to protect consumers and suppliers from the dissemina-   tion of misleading and false information about the characteristics of servi-   ces and goods on offer on the market. It was thus aimed not only at the   protection of the “rights of others” but also the “prevention of [economic]   disorder”.   40. Vláda argumentovala, že zákaz, ktorý bol uložený sažovate¾ovi, mal   chráni zákazníkov a dodávate¾ov od rozširovania informácií, ktoré uvádza-   jú do omylu a ktoré sú chybné, o vlastnostiach služieb a tovaru, ktoré trh   ponúka. Bol tak cielený nielen na ochranu „práv iných“, ale aj na „zabráne-   nie [hospodárského] zmätku“.   41. The Commission expressed the view that the interference in ques-   tion was aimed at “the protection of the reputation [and] rights of others”.   41. Komisia vyjadrila názor, že daný zásah bol zameraný „na ochranu   povesti [a] práv iných“.   42. The Court observes that the Federal Unfair Competition Act of   December 1986 “is intended to guarantee, in the interests of all the   parties concerned, fair, undistorted competition” (section 1 — see para-   graph 25 above) and that a person who sustains or is “threatened with   damage to his goodwill, credit, professional reputation, business or econo-   mic interests in general” through an “act of unfair competition” may apply   to a court for an order prohibiting such act (section 9 — ibid.). It was under   those provisions that the domestic courts granted the Swiss Association of   42. Súd poznamenal, že federálny zákon o nekalej súaži z 19. decembra   „má zámer chráni v záujme všetkých dotknutých strán èestnú, ne-   skreslenú súaž (§ 1 — pozri odsek 25) a že osoba, ktorá utrpela škodu, ale-   bo osoba, ktorej hrozí, že jej bude spôsobená škoda na povesti, kredite, pro-   fesionálnej vážnosti, obchodných alebo hospodárských záujmoch vo vše-   obecnosti“ prostredníctvom páchania „trestného èinu nekalej súaže“, mô-   že požiada súd o vydanie rozhodnutia, ktorým sa zakáže takéto konanie   (§ 9 — pozri odsek 25). Pod¾a týchto ustanovení domáce súdy pripustili ža-   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   Manufacturers and Suppliers of Household Electrical Appliances’ applica-   tion alleging unfair competition on the part of Mr Hertel likely to be preju-   dicial to the interests of its members. There is no doubt, therefore, that the   aim of the measure was the “protection of the ꢀ rights of others”.   lobu Švajèiarskej asociácie výrobcov a distributérov domácich elektrických   spotrebièov namietajúcu nekalú súaž zo strany pána Hertela, ktorá vlastne   škodila záujmom jej èlenov. Nie je tu preto pochybnos, že cie¾om opatre-   nia bola „ochrana práv iných“.   C. „Necessary in a democratic society”   C. „Nevyhnutné v demokratickej spoloènosti“   43. Mr Hertel considered that the measure imposed on him had been   disproportionate. It amounted to inordinate protection of the economic   interests of the members of the complainant association, at the cost of his   research papers being censored and his being prevented from taking part   in scientific debate on the public-health issues raised by the use of micro-   wave ovens.   43. Pán Hertel bol toho názoru, že opatrenie, ktoré mu bolo uložené,   bolo neprimerané. Rovnalo sa nadmernej ochrane hospodárských záujmov   èlenov sažujúcej sa asociácie na úkor jeho výskumnej práce, ktorá bola   cenzorovaná, na úkor jeho samého, ktorému bolo zakázané zúèastòova sa   na vedeckých debátách o otázkach verejného zdravia vzniknutých v súvis-   losti s používaním mikrovlnných rúr.   44. The Government submitted that the interference in the applicant‘s   freedom of expression was aimed at guaranteeing fair and free competition   in the interests of society as a whole. It had therefore met a pressing social   need.   44. Vláda tvrdila, že zásah do slobody prejavu sažovate¾a bol zameraný   na garantovanie èestnej a slobodnej súaže v záujme spoloènosti ako celku.   Preto bol spoloèensky nevyhnutný.   The Swiss Courts had issued the injunction only after carefully weig-   hing up the opposing interests: on the one hand, the interest of the Swiss   Association of Manufacturers and Suppliers of Household Electrical   Appliances (“MHEA”) and consumers in being protected against the   propagation of false allegations about microwave ovens and, on the other   hand, the applicant’s interest in disseminating information of his choice.   The applicant had been held out in the article in issue as an “expert”; the   article had, moreover, been accompanied by the shocking image of death   and had stated that it had been scientifically proved that the use of micro-   wave ovens was dangerous for human health. In view of the fact that the   Journal Franz Weber was intended for lay readers, not specialists, and had a   circulation of more than one hundred thousand copies, a large section of   the public would thus have been convinced that there was certainty on the   issue. However, not only was the question highly controversial, but in addi-   tion the research carried out by the applicant had lacked the rigour neces-   sary to be described as “scientific”. Those circumstances justified the inter-   ference which, moreover, had been limited, as Mr Hertel had remained free   not only to pursue his research into microwaves but also to publish and   disseminate the results in non-economic spheres such as scientific or   academic circles. It was also necessary to take into account the shocking   statements the applicant had made in 1989, which had been reproduced in   issue number 8 of the Journal Franz Weber, that microwave ovens were   “worse than the Dachau gas chambers”.   Švajèiarske súdy vydali súdne nariadenie len po dôkladnom zvážení od-   porujúcich si záujmov: na jednej strane záujmov Švajèiarskej asociácie vý-   robcov a distributérov domácich elektrických spotrebièov a spotrebite¾ov,   aby boli uchránení od propagovania chybných tvrdení o mikrovlnných rú-   rach, a na druhej strane záujmov sažovate¾a na rozširovanie informácií   pod¾a jeho výberu. Sažovate¾ bol považovaný v èlánku za „experta“; s èlán-   kom boli navyše spojené šokujúce zobrazenia smrti a tvrdilo sa v òom, že   bolo vedecky dokázané, že použitie mikrovlnných rúr je nebezpeèné pre   ¾udské zdravie. So zrete¾om na skutoènos, že èasopis Franz Weber bol urèe-   ný pre laických èitate¾ov, nie odborníkov a má náklad viac ako 100 000 ku-   sov, ve¾ká èas verejnosti tak bola presvedèená, že tu bola istota vo veci. Av-   šak nielenže otázka bola vysoko kontroverzná, ale navyše výskumu, ktorý   vykonal sažovate¾ chýbala serióznos, potrebná na to, aby mohol by ozna-   èený ako „vedecký“. Tieto okolnosti oprávòovali na zásah, ktorý bol navyše   ohranièený, pretože pánovi Hertelovi zostala zachovaná sloboda nielen po-   kraèova vo výskume o mikrovlnných rúrach, ale aj sloboda publikova a   rozširova výsledky tohto výskumu v nehospodárskej sfére, vo vedeckých   alebo akademických kruhoch. Bolo potrebné tiež vzia do úvahy šokujúce   vyjadrenia, ktoré urobil sažovate¾ v roku 1989 a ktoré boli uverejnené   v èísle 8 èasopisu Franz Weber a v ktorých tvrdil, že mikrovlnné rúry sú „hor-   šie ako plynové komory v Dachau“.   Lastly, in view of the margin of appreciation enjoyed by the Contracting   States in respect of unfair competition, Article 10 had not been infringed.   Nakoniec so zrete¾om na vo¾nos úvahy, ktorú požívajú zmluvné štáty   vo vzahu k nekalej súaži, nebol èlánok 10 porušený.   45. The Commission came to the opposite conclusion.   45. Komisia dospela k opaènému záveru.   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   46. The Court reiterates the fundamental principles under its case-law,   46. Súd opätovne zdôraznil základné princípy vychádzajúce z jeho pre-   cedenèného práva, ako boli naposledy uvedené v rozsudkoch Grigoriades v.   Grécko (rozsudok ES¼P z 25. novembra 1997, Zborník súdnych rozsudkov   a rozhodnutí 1997-VII, str. 2589, odsek 44) a Zana v. Turecko (Správy   1997-VII, str. 2547-8, odsek 51):   as most recently set out in the judgments of Grigoriades v. Greece   (25 November 1997, Reports of Judgments and Decisions 1997-VII,   p. 2589, § 44) and Zana v. Turkey (Reports 1997-VII, pp. 2547-8, § 51):   (i) Freedom of expression constitutes one of the essential founda-   tions of a democratic society and one of the basic conditions for its prog-   ress and for each individual’s self-fulfilment. Subject to paragraph 2 of   Article 10, it is applicable not only to “information” or “ideas” that are   favourably received or regarded as inoffensive or as a matter of indifferen-   ce, but also to those that offend, shock or disturb. Such are the demands   of pluralism, tolerance and broadmindedness without which there is no   “democratic society”. As set forth in Article 10, this freedom is subject to   exceptions, which — as the Court has already said above — must, however,   be construed strictly, and the need for any restrictions must be established   convincingly (see the following judgments: Handyside v. the United   Kingdom, 7 December 1976, Series A no. 24, p. 23, § 49; Lingens v. Austria,   July 1986, Series A no. 103, p. 26, § 41; and Jersild v. Denmark, 23   September1994, Series A no. 298, p. 26, § 37).   i)   Sloboda prejavu vytvára jeden z podstatných základov demokratic-   kej spoloènosti a jednu zo základných podmienok jej pokroku a sebareali-   zácie každého jedinca. S výnimkou èlánku 10 ods. 2 je aplikovate¾ná nielen   na „informácie“ alebo „myšlienky“, ktoré sú priaznivo prijímané alebo po-   važované za neútoèné alebo za bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré urážajú, šo-   kujú alebo rozèu¾ujú. Také sú požiadavky pluralizmu, tolerancie a znášan-   livosti, bez ktorých neexistuje „demokratická spoloènos“. Ako je ustanove-   né v èlánku 10, táto sloboda má výnimky, ktoré — ako už Súd povedal — sa   však musia vyklada presne a potreba akýchko¾vek reštrikcií musí by ziste-   ná presvedèivo (pozri nasledujúce rozhodnutia ES¼P vo veci Handyside v.   Spojené krá¾ovstvo zo 7. decembra 1976, Séria A, è. 24, str. 23, odsek 49;   Lingens v. Rakúsko z 8. júla 1986, Séria A, è. 103, str. 26, odsek 41; a Jersild   v. Dánsko z 23. septembra 1994, Séria A, è. 298, str. 26, odsek 37).   (ii) The adjective “necessary”, within the meaning of Article 10 § 2,   implies the existence of a “pressing social need”. The Contracting States   have a certain margin of appreciation in assessing whether such a need   exists, but it goes hand in hand with European supervision, embracing   both the legislation and the decisions applying it, even those given by an   independent court. The Court is therefore empowered to give the final   ruling on whether a “restriction” is reconcilable with freedom of expression   as protected by Article 10.   ii) Prídavné meno „nevyhnutný“ v zmysle èlánku 10 ods. 2 zahàòa   existenciu „naliehavej spoloèenskej potreby“. Zmluvné štáty majú urèitú   vo¾nos v úvahe, èi taká potreba existuje, ale to je v súlade s európskym do-   h¾adom zahàòajúcim tak právne predpisy, ako aj rozhodnutia, v ktorých sa   aplikujú, dokonca aj tie rozhodnutia, ktoré vydal nezávislý súd. Súd má   preto plnú moc s koneènou platnosou rozhodnú, èi bola „reštrikcia“ zlu-   èite¾ná so slobodou prejavu, ktorá je chránená èlánkom 10.   (iii) The Court’s task, in exercising its supervisory jurisdiction, is not   to take the place of the competent national authorities but rather to review   under Article 10 the decisions they delivered pursuant to their power of   appreciation. This does not mean that the supervision is limited to ascerta-   ining whether the respondent State exercised its discretion reasonably,   carefully and in good faith; what the Court has to do is to look at the inter-   ference complained of in the light of the case as a whole and determine   whether it was “proportionate to the legitimate aim pursued” and whether   the reasons adduced by the national authorities to justify it are “relevant   and sufficient” (see the Sunday Times v. the United Kingdom (no. 2)   judgment of 26 November 1991, Series A no. 217, p. 29, § 50). In doing so,   the Court has to satisfy itself that the national authorities applied stan-   dards which were in conformity with the principles embodied in Article 10   and, moreover, that they relied on an acceptable assessment of the relevant   facts (see the Jersild judgment cited above, p. 26, § 31).   iii) Úlohou Súdu pri svojej kontrolnej sudcovskej moci nie je nahradi   kompetentné národné orgány, ale skôr preskúma pod¾a èlánku 10 rozhod-   nutia, ktoré tieto orgány na základe svojej právomoci urobili. To však ne-   znamená, že preskúmavanie je ohranièené zisovaním, èi žalovaný štát uro-   bil svoj úsudok zodpovedne, starostlivo a v dobrej viere; úlohou Súdu je   preskúma zásah, ktorý je predmetom sažnosti, vo svetle celého prípadu a   urèi, èi bol „primeraný zákonnému úèelu, ktorý sledoval“, a èi dôvody uve-   dené národnými orgánmi na jeho ospravedlnenie sú „relevantné a postaèu-   júce“ (pozri rozsudok ES¼P vo veci Sunday Times v. Spojené krá¾ovstvo (è.   2) z 26. novembra 1991, Séria A, è. 217, str. 29, odsek 50). Konajúc tak, Súd   sa musí presvedèi o tom, že národné orgány aplikovali právne normy, kto-   ré sú v súlade s princípmi zakotvenými v èlánku 10, a že sa navyše opierali   o prijate¾né hodnotenie príslušných skutoèností (pozri už citovaný rozsu-   dok ES¼P vo veci Jersild, str. 26, odsek 31).   47. The Swiss authorities thus had some margin of appreciation to deci-   de whether there was a “pressing social need” to impose the injunction in   question on the applicant.   47. Švajèiarske orgány mali takto možnos vo¾nej úvahy v rozhodovaní,   èi tu bola „nevyhnutná spoloèenská potreba“, aby bolo vydané predmetné   súdne nariadenie proti sažovate¾ovi.   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   Such a margin of appreciation is particularly essential in commercial   Takáto vo¾ná úvaha je potrebná najmä v obchodných veciach, obzvl᚝   v oblasti takej zložitej a stále sa meniacej, ako je oblas nekalej súaže (po-   zri rozsudok ES¼P vo veci Markt Intern Verlag GmbH and Klaus Beermann   v. Nemecko z 20. novembra 1989, Séria A, è. 165, str. 20, odsek 33 a rozsu-   dok ES¼P vo veci Jacubowski v. Nemecko z 23. júna 1994, Séria A, è. 291-A,   str. 14, odsek 26). Je však potrebné obmedzi rozsah vo¾nej úvahy, keï to,   o èo ide, nie je len „obchodné“ tvrdenie jednotlivca, ale jeho úèas na disku-   siu ovplyvòuje všeobecný záujem napríklad na verejnom zdraví; v danom   prípade nemôžeme poprie, že takáto diskusia existovala. Týkala sa vplyvov   mikrovlnných rúr na ¾udské zdravie (v skutoènosti zo záverov, ktoré dosia-   hol pán Hertel vo svojom výskume, ako bolo uverejnené v èísle 19 èasopisu   Franz Weber, vychádzala len jediná sporná otázka, ktorá nebola témou toh-   to výskumu). Z tohto h¾adiska je daný prípad podstatne odlišný od hore ci-   tovaných prípadov Markt Intern a Jacubowski.   matters, especially in an area as complex and fluctuating as that of unfair   competition (see the Markt Intern Verlag GmbH and Klaus Beermann v.   Germany judgment of 20 November 1989, Series A no. 165, p. 20, § 33 and   the Jacubowski v. Germany judgment of 23 June 1994, Series A no. 291-A,   p. 14, § 26). It is however necessary to reduce the extent of the margin of   appreciation when what is at stake is not a given individual’s purely   “commercial” statements, but his participation in a debate affecting the   general interest, for example, over public health; in the instant case, it   cannot be denied that such a debate existed. It concerned the effects of   microwaves on human health (indeed, the only issue was over the conclu-   sions reached by Mr Hertel in his research as set out in issue number 19 of   the Journal Franz Weber and not the subject matter of that research). In that   respect, the present case is substantially different from the Markt Intern   and Jacubowski cases cited above.   The Court will consequently carefully examine whether the measures in   issue were proportionate to the aim pursued. In that regard, it must balan-   ce the need to protect the rights of the members of the MHEA against   Mr Hertel’s freedom of expression.   Súd bude preto pozorne skúma, èi boli opatrenia, ktoré boli vo veci   urobené, primerané úèelu, ktorý sledovali. Z tohto h¾adiska musí zváži   potrebu ochrany práv èlenov MHEA proti slobode vyjadrovania na strane   pána Hertela.   48. The Court observes that the applicant did no more than send a   copy of his research paper to the Journal Franz Weber. He had nothing to do   with the editing of issue number 19 of that periodical or in the choice of   its illustration, of which he became aware only after its publication. That is   clear from Mr Weber’s statement of 14 April 1992 (see paragraph 18 above)   and was not called into question by either the Commercial Court of the   Canton of Berne or by the Federal Court. Both courts held that the appli-   cant’s liability derived from the fact that in sending his paper to the Journal   Franz Weber he had accepted its being used in a simplified and exaggerated   manner — as, given the periodical concerned, it had been foreseeable that it   would be — and that, consequently, he had identified himself with the   article in issue (see paragraphs 22-23 above).   48. Súd poznamenáva, že sažovate¾ neurobil viac ako to, že poslal svoju   výskumnú správu èasopisu Franz Weber. Nemal niè spoloèné s prípravou vy-   dania èísla 19 tohto èasopisu ani s výberom jeho ilustrácií, o ktorých sa   dozvedel len po ich publikovaní. To je jasné z vyjadrenia pána Webera zo   14. apríla 1992 (pozri odsek 18) a to nezobral do úvahy ani Obchodný súd   kantónu Bern, ani Federálny súd. Obidva súdy boli toho názoru, že sažo-   vate¾ova zodpovednos vyplýva zo skutoènosti, že zaslaním svojej práce do   èasopisu Franz Weber akceptoval jej použitie v zjednodušenej a nadnesenej   forme, pretože vzh¾adom na predmetný èasopis bolo predvídate¾né, že na-   stane, a tak sa sám stotožnil s èlánkom (pozri odseky 22 a 23).   As regards the content of issue number 19 relating to microwave ovens,   the applicant was thus neither author nor co-author of the title on the   cover page (see paragraph 10 above), the editorial column (attributed to   Franz Weber — see paragraph 11 above) or of pages 3 to 10 (attributed to   René d’Ombresson — see paragraph 12 above). The only parts that can be   attributed to him are, with the exception of the titles and sub-titles appea-   ring on them, pages 5 to 10, which contain an extract of the research paper   (see paragraph 13 above). The Court notes that nowhere is it expressly   proposed that microwave ovens be destroyed or boycotted or their use   banned and that the applicant did not repeat the statements he made in   and which had been published in issue number 8 (April/May/June   1989) of the Journal Franz Weber. In addition and above all, the applicant’s   views on the harmful effects on human health of the consumption of food   prepared in microwave ovens are expressed in far less categorical terms   Pokia¾ ide o obsah èísla 19 týkajúceho sa mikrovlnných rúr, sažovate¾   nebol tak ani autorom, ani spoluautorom nadpisu na titulnej strane (pozri   odsek 10), ediènej rubriky (prisúdenej pánovi Weberovi — pozri odsek 11)   alebo textu na stranách   až 10 (pripísaných pánovi Renému   d’Ombressonovi — pozri odsek 12). Jediné èasti, ktoré mu môžeme prisú-   di, je text na stranách 5 až 10, obsahujúci výah z jeho výskumnej práce   (pozri odsek 13), s výnimkou titulkov a podtitulkov, ktoré sa na týchto   stranách objavujú. Súd poznamenáva, že nikde nie je výslovne navrhnuté,   aby boli mikrovlnné rúry znièené alebo bojkotované, alebo ich používanie   zakázané a že sažovate¾ nezopakoval vyjadrenia, ktoré urobil v roku 1989   a ktoré boli uverejnené v èísle 8 (apríl, máj, jún 1989) èasopisu Franz Weber.   Navyše a predovšetkým názory sažovate¾a o škodlivých vplyvoch konzu-   movania potravy pripravenej v mikrovlnných rúrach na ¾udské zdravie sú   vyjadrené ove¾a menej kategorickými výrazmi, ako uviedla vláda; môžeme   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   than the Government intimated; that is to be seen in particular from the   repeated use of the conditional mood and the choice of non-affirmative   expressions. In that regard, the last lines from the extract, in which the   applicant’s conclusions from his experiments are summarised, are particu-   larly striking. Thus, although it is stated that the results obtained “show   changes which bear witness to pathogenic disorders”, as regards any cance-   rous effects it is explained that the results present a pattern which “might”   correspond to the beginning of a cancerous development and which   “deserves attention”; likewise, there is no assertion that the consumption   of irradiated food is harmful for man as a result of the induction of indi-   rect radiation through food, but merely a suggestion that it “might” be (see   paragraph 13 above).   to vidie najmä z opakovaného použitia podmieòovacieho spôsobu a z vý-   beru nie úplne jednoznaèných výrazov. Z tohto h¾adiska vypovedajú po-   sledné riadky výahu, v ktorých sa sumarizujú závery sažovate¾ových expe-   rimentov. Teda i keï sa tvrdí, že získané výsledky „ukazujú zmeny, ktoré   majú za následok patologické poruchy“, èo sa týka akýchko¾vek rakovino-   tvorných úèinkov, je vysvetlené, že výsledky predstavujú vzorky, ktoré „mô-   žu“ korešpondova so zaèiatkom rakovinového vývoja a ktoré „si zaslúžia   pozornos“; rovnako tu nie je tvrdenie, že konzumovanie ožiarenej potravy   je pre èloveka škodlivé v dôsledku indukcie nepriameho žiarenia potravou,   ale len náznak, že by „mohlo by“ (pozri odsek 13).   49. It nevertheless remains the case that the dissemination of such   statements was likely to have an adverse effect on the sale of microwave   ovens in Switzerland and it is to be noted in that respect that the Journal   Franz Weber has a not negligible circulation of more or less one hundred   and twenty thousand copies. It must nevertheless be noted that the perio-   dical is not general in content since it deals in particular with environmen-   tal and public-health issues and is distributed almost entirely by subscrip-   tion; it therefore has, in all likelihood, a specific readership such that the   impact of the ideas it contains should be limited. Indeed, that was the view   of the President of the Vevey District Court (see paragraph 17 above). The   Court also notes that in the present case it was not alleged that the publi-   cation in issue had a measurable effect on the sale of microwave ovens or   caused actual damage to the members of the MHEA. In applying the UCA,   the Commercial Court of the Canton of Berne and the Federal Court mere-   ly found that it was plausible that there had been such an effect. The   Commercial Court in particular confined itself to holding (see paragraph   above):   49. Napriek tomu zostáva faktom, že rozširovanie takých tvrdení muse-   lo ma pravdepodobne nepriaznivý vplyv na predaj mikrovlnných rúr vo   Švajèiarsku, a tak je potrebné v tejto súvislosti poznamena, že èasopis Franz   Weber má nie bezvýznamný náklad vo výške viac alebo menej ako 120 000   kusov. Napriek tomu musíme poznamena, že èasopis nemá všeobecný ob-   sah, pretože sa venuje najmä environmentálnym otázkam a otázkam verej-   ného zdravia a je rozširovaný takmer úplne formou predplatného; preto   má so všetkou pravdepodobnosou špeciálnu èitate¾skú obec, tak že vplyv   myšlienok, ktoré obsahuje, by mal by obmedzený. Teda to bol názor pred-   sedu Okresného súdu vo Veveyi (pozri odsek 17). Súd tiež poznamenáva, že   v danom prípade nebol predložený dôkaz, že publikovanie výtlaèku malo   merate¾ný vplyv na predaj mikrovlných rúr alebo že zapríèinilo skutoènú   škodu èlenom MHEA. Pri aplikovaní UCA Obchodný súd kantónu Bern a   Federálny súd len zistili, že bolo pravdepodobné, že tu taký vplyv bol. Ob-   chodný súd sa obmedzil najmä na názor (pozri odsek 22):   “ꢀ In each case ꢀ it must be ascertained whether the behaviour of the person   concerned affects the relations between competitors or between suppliers and custo-   mers. ꢀ Even if there is no certain proof of a connection between the drop in turno-   ver in respect of microwave ovens and the [defendant’s] behaviour, it is clear that the   allegations and publications complained of in the instant case are apt to diminish   sales of microwave ovens and, consequently, to harm the businesses associated with   the plaintiff. The objective aptitude to affect competition is therefore established.”   „...V každom prípade... musí by urèené, èi správanie dotknutej osoby má vplyv   na vzahy medzi súažiacimi alebo medzi dodávate¾mi a zákazníkmi... Aj keï tu   nie je istý dôkaz o vzahu medzi poklesom obchodného obratu, èo sa týka mikrovln-   ných rúr, a správaním (sažovate¾a), je jasné, že tvrdenie a uverejnenie, ktoré sú na-   mietané v tomto prípade, majú snahu zníži predaj mikrovlnných rúr, a teda poško-   di obchody spojené so žalobcom.“   50. It will be seen from the foregoing that Mr Hertel played no part in   the choice of the illustration for issue number 19 of the Journal Franz   Weber, that those statements that were definitely attributable to him were   on the whole qualified and that there is nothing to suggest that they had   any substantial impact on the interests of the members of the MHEA. In   spite of all that, the Swiss Courts prohibited the applicant from stating   that food prepared in microwave ovens was a danger to health and led to   changes in the blood of those consuming it that indicated a pathological   50. Z doteraz uvedeného môžeme vidie, že pán Hertel nehral úlohu vo   výbere ilustrácií pre èíslo 19 èasopisu Franz Weber, že tvrdenia, ktoré mu boli   nakoniec prisúdené, boli všetky kvalifikované a že tu nie je niè na to, aby   sme tvrdili, že tieto tvrdenia mali nejaký vplyv na záujmy èlenov MHEA.   Napriek tomu švajèiarske súdy zakázali sažovate¾ovi tvrdi, že potrava pri-   pravená v mikrovlnných rúrach je nebezpeèenstvom pre zdravie a viedla   v krvi tých, ktorí ju konzumujú, k zmenám, indikujúcim patologické po-   ruchy a dávajúcim obraz, ktorý môžeme vidie ako zaèiatok rakovino-   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   disorder and presented a pattern that could be seen as the beginning of a   carcinogenic process, and from using the image of death in association   with microwave ovens.   vého procesu, a používa zobrazenie smrti v súvislosti s mikrovlnnými rú-   rami.   The Court cannot help but note a disparity between that measure and   the behaviour it was intended to rectify. That disparity creates an impres-   sion of imbalance that is materialised by the scope of the injunction in   question. In that regard, although it is true that the injunction applies only   to specific statements, it nonetheless remains the case that those state-   ments related to the very substance of the applicant’s views. The effect of   the injunction was thus partly to censor the applicant’s work and substan-   tially to reduce his ability to put forward in public views which have their   place in a public debate whose existence cannot be denied. It matters little   that his opinion is a minority one and may appear to be devoid of merit   since, in a sphere in which it is unlikely that any certainty exists, it would   be particularly unreasonable to restrict freedom of expression only to gene-   rally accepted ideas.   Súd si preto nemôže pomôc, ale poznamenáva nerovnos medzi opat-   rením a správaním, ktoré malo úmysel napravi ho. Táto nerovnos vytvára   dojem nevyváženosti, ktorý je vyjadrený rozsahom opatrenia, o ktorom ho-   voríme. Z tohto h¾adiska, aj keï je pravda, že súdne nariadenie sa vzahuje   len na osobitné tvrdenia, napriek tomu zostáva sporná skutoènos, že tieto   tvrdenia mali vzah k samej podstate názorov sažovate¾a. Efektom súdne-   ho nariadenia tak bolo sèasti cenzorova prácu sažovate¾a a podstatne re-   dukova jeho schopnos sprostredkova ïalej verejnosti názory, ktoré majú   svoje miesto vo verejnej diskusii a ktorých existenciu nemôžu poprie. Nie   je podstatné, že jeho názor je v menšine, alebo že sa zdá by neopodstatne-   ným, pretože v oblasti, v ktorej je nepravdepodobnos existencie akejko¾vek   istoty, by bolo obzvl᚝ nezmyselné obmedzi slobodu prejavu len na vše-   obecne akceptované myšlienky.   The fact that the Swiss Courts expressly reserved Mr Hertel’s freedom   to pursue his research does not in any way alter that finding. As to presen-   ting the results outside the “economic sphere”, it is not transparently   obvious from the courts’ decisions that he was given such a possibility; it   may be that the wide scope of the UCA would prevent those reservations   being seen as providing a significant reduction in the extent of the interfe-   rence in question.   Skutoènos, že švajèiarske súdy výslovne zachovali pánovi Hertelovi slo-   bodu pokraèova v jeho výskume, v žiadnom smere nemení toto rozhodnu-   tie súdu. Èo sa týka prezentovania výsledkov mimo „hospodárskej sféry“,   zo súdnych rozhodnutí nie je priamo zrejmé, èi mu bola takáto možnos   daná; je možné, že široký rozsah uplatnenia UCA by bránil zachova tieto   výhrady, považované za výhrady zabezpeèujúce podstatné obmedzenie roz-   sahu zasahovania, o ktorom je reè.   Furthermore, if the applicant fails to comply with the injunction he   runs the risk of a penalty, which could include imprisonment.   Navyše, ak sažovate¾ nebude namieta proti súdnemu rozhodnutiu,   podstupuje riziko uloženia pokuty, ktoré môže zahàòa uväznenie.   51. In the light of the foregoing, the measure in issue cannot be consi-   dered as “necessary” “in a democratic society”. Consequently, there has   been a violation of Article 10.   51. Vo svetle doteraz uvedeného opatrenie vo veci nemožno považova   za „nevyhnutné“ „v demokratickej spoloènosti“. Teda došlo tu k porušeniu   èlánku 10.   II. ALLEGED VIOLATIONS OF ARTICLE 6 § 1   AND ARTICLE 8 OF THE CONVENTION   II. ÚDAJNÉ PORUŠENIE ÈLÁNKU 6 ODS. 1   A ÈLÁNKU 8 DOHOVORU   52. The applicant submitted that the measure imposed on him preven-   ted him from communicating to others the result of his scientific work   and damaged his “personality as a scientist”; he argued that that amoun-   ted to a violation of Article 8. He added that by ordering him not to asso-   ciate symbols of death with microwave ovens, the Swiss Courts had prohi-   bited an act which he had not committed — since he had merely communi-   cated his report to the Journal Franz Weber — and had no intention of   committing; he complained on that basis that the measure was “unfair”   and amounted to a breach of Article 6 § 1.   52. Sažovate¾ vyhlásil, že opatrenie, ktoré mu bolo uložené, mu bránilo   v sprostredkovaní výsledkov jeho vedeckej práce iným a poškodilo jeho   „osobnos ako vedca“; dôvodil, že to viedlo k porušeniu èlánku 8. Dodal, že   tým, že mu bolo zakázané používa symboly smrti v súvislosti s mikrovln-   nými rúrami, mu švajèiarske súdy zakázali konanie, ktorého sa nedopustil,   pretože on len odovzdal svoju prácu èasopisu Franz Weber, a ktorého nemal   ani úmysel sa dopusti; na základe toho sa sažoval, že súdne nariadenie   bolo „nespravodlivé“ a porušilo èlánok 6 ods. 1.   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   53. The Government maintained that no question arose under Article 8   and that the complaint under Article 6 § 1 was unfounded.   53. Vláda zastávala názor, že nevznikla osobitná otázka pod¾a èlánku 8   a že sažnos je pod¾a èlánku 6 ods. 1 nepodložená.   54. Having regard to its finding of a violation of Article 10, the Court,   like the Commission, considers that no separate question arises under   Article 6 § 1 or Article 8.   54. Vzh¾adom na svoj nález vo veci porušenia èlánku 10 je Súd, podob-   ne ako Komisia, toho názoru, že nevznikla osobitná otázka pod¾a èlánku 6   ods. 1 alebo èlánku 8 Dohovoru.   III. APPLICATION   OF ARTICLE 50 OF THE CONVENTION   III. UPLATNENIE   ÈLÁNKU 50 DOHOVORU   55. Article 50 of the Convention provides:   55. Èlánok 50 Dohovoru ustanovuje:   “If the Court finds that a decision or a measure taken by a legal authority or any   other authority of a High Contracting Party is completely or partially in conflict with   the obligations arising from the ... Convention, and if the internal law of the said   Party allows only partial reparation to be made for the consequences of this decision   or measure, the decision of the Court shall, if necessary, afford just satisfaction to the   injured party.”   „Ak Súd zistí, že rozhodnutie alebo opatrenie súdneho alebo každého iného orgá-   nu Vysokej zmluvnej strany je úplne alebo èiastoène v rozpore zo záväzkami vyplý-   vajúcimi z tohto Dohovoru, a ak vnútroštátne právo tejto strany umožòuje len èias-   toèné odstránenie dôsledkov takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia, rozhodnutie Sú-   du prizná v prípade potreby poškodenej strane spravodlivé zadosuèinenie.“   A. Damage   A. Peòažná škoda   56. Mr Hertel said that the injunction that had been imposed on him   had entailed the closing of his laboratory and caused him damage which   he put at 20,000 Swiss francs (CHF).   56. Pán Hertel uviedol, že súdne nariadenie, ktoré mu bolo uložené, ma-   lo za následok uzavretie jeho laboratória a spôsobilo mu škodu, ktorú sta-   novil na 20 000 švajèiarskych frankov (CHF).   57. The Government invited the Court not to allow that claim.   58. The Delegate of the Commission expressed no view.   57. Vláda vyzvala Súd, aby túto žiados neschválil.   58. Zástupca Komisie sa nevyjadril.   59. The Court finds no causal link between the damage alleged by the   applicant and the interference with his right to freedom of expression. It   therefore dismisses the claim.   59. Súd nevidí príèinnú súvislos medzi škodou, ktorú uvádza sažova-   te¾, a medzi zásahom do jeho práva na slobodu prejavu. Preto túto žiados   zamieta.   B. Costs and expenses   B. Náklady a výdavky   60. The applicant claims CHF 72,917 for costs and expenses before the   Swiss Courts and the Strasbourg institutions (of which CHF 7,980 is clai-   med for the latter proceedings).   60. Sažovate¾ žiadal 72 917 CHF ako náhradu nákladov a výdavkov   súdneho konania pred švajèiarskymi súdmi a inštitúciami v Štrasburgu   (z ktorých 7 980 CHF žiada za posledné z uvedených konaní).   61. The Government submitted that as regards the applicant’s costs and   expenses before the Swiss Courts, only those relating to the application to   the Federal Court — amounting to CHF 13,000 — should be reimbursed as   that had been the only recourse sought on a national level for a decision   that there had been a violation as alleged and to remedy it. As to the costs   of the proceedings before the Strasbourg institutions, a fair assessment   would be CHF 8,000. In short, the Government declared that it was ready   to pay the applicant CHF 21,000.   61. Vláda vyhlásila, že pokia¾ ide o sažovate¾ove náklady a výdavky pred   švajèiarskymi súdmi, mali by sa nahradi len tie, ktoré sa týkajú odvolania   na Federálny súd, predstavujúce približne 13 000 CHF, pretože boli jedi-   nou náhradou žiadanou na národnej úrovni v rozhodnutí, že tu došlo   k porušeniu, ako je uvedené, a je potrebná naprava. Èo sa týka nákladov na   konanie pred inštitúciami v Štrasburgu, spravodlivo stanovená náhrada by   bola 8 000 CHF. Struène povedané, vláda vyhlásila, že je ochotná zaplati   sažovate¾ovi 21 000 CHF.   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   62. The Delegate of the Commission did not express a view.   62. Zástupca Komisie sa nevyjadril.   63. If the Court finds that there has been a violation of the Convention,   Ak Súd vysloví názor, že došlo k porušeniu Dohovoru, mal by pri-   zna sažovate¾ovi nielen náhradu nákladov a výdavkov, ktoré mu vznikli   pred inštitúciami v Štrasburgu, ale aj tých, ktoré mu vznikli v konaní pred   národnými súdmi na úèely ochrany, alebo náhrady za porušenie (pozri naj-   mä rozsudok ES¼P vo veci Zimmermann a Steiner v. Švajèiarsko z 13. júla   1983, Séria A, è. 66, str. 14, odsek 36). V danom prípade, berúc do úvahy   podstatu konania pred Obchodným súdom kantónu Bern a to, o èo v òom   išlo, je pán Hertel oprávnený žiada zaplatenie nákladov a výdavkov, ktoré   mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, okrem zaplatenia nákladov a vý-   davkov, ktoré mu vznikli z konania pred Federálnym súdom, Komisiou a   Súdom. Pretože je to tak, Súd považuje za rozumné prizna sažovate¾ovi   000 CHF.   it may award the applicant not only the costs and expenses incurred before   the Strasbourg institutions, but also those incurred before the national   courts for the prevention or redress of the violation (see, in particular, the   Zimmermann and Steiner v. Switzerland judgment of 13 July 1983,   Series A no. 66, p. 14, § 36). In the instant case, having regard to the subject   matter of the proceedings before the Commercial Court of the Canton of   Berne and what was at stake in them, Mr Hertel is entitled to request   payment of the costs and expenses incurred in them in addition to the   costs and expenses of the proceedings before the Federal Court, the   Commission and the Court. That being so, the Court considers it reaso-   nable to award the applicant CHF 40,000.   C. Default Interest   C. Neplnenie záväzku   64. According to the information available to the Court, the statutory   rate of interest applicable in Switzerland at the date of adoption of the   present judgment is 5% per annum.   64. Pod¾a informácie, ktorá je k dispozícii Súdu, je zákonná výška úro-   kovej sadzby vo Švajèiarsku v èase prijatia tohto rozhodnutia 5 % roène.   FOR THESE REASONS, THE COURT   Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD   1. Holds by six votes to three that there has been a violation of Article 10 of   the Convention;   1. rozhodol, šiestimi hlasmi proti trom, že došlo k porušeniu èlánku 10 Do-   hovoru;   2. Holds unanimously that it is unnecessary to consider the complaints   under Article 6 § 1 and Article 8 of the Convention;   3. Holds by eight votes to one:   2. rozhodol, jednomyse¾ne, že nie je potrebné posudzova sažnos pod¾a   èlánku 6 ods. 1 a èlánku 8 Dohovoru;   3. rozhodol,ôsmimi hlasmi proti jednému, že:   a) príslušný štát je povinný zaplati sažovate¾ovi do troch mesiacov   000 (štyridsatisíc) švajèiarskych frankov ako náhradu nákladov a   výdavkov; a   a) that the respondent State is to pay the applicant, within three   months, 40,000 (forty thousand) Swiss francs for costs and expen-   ses;   b) that simple interest at an annual rate of 5% shall be payable on that   sum from the expiry of the above-mentioned three months until set-   tlement;   b) úrok vo výške 5 % roène bude splatný dòom uplynutia uvedených   troch mesiacov do zaplatenia;   4. Dismisses unanimously the remainder of the claim for just satisfaction.   4. zamieta zvyšok žaloby na spravodlivé zadosuèinenie.   Herbert Petzold   Rudolf Bernhardt   Herbert PETZOLD   Rudolf BERNHARDT   Registrar   President   registrátor   predseda   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   In accordance with Article 51 § 2 of the Convention and Rule 55 § 2 of   Rules of Court B, the following separate opinions are annexed to this   judgment:   V súlade s èlánkom 51 ods. 2 Dohovoru a pravidlom 55 ods. 2 Pravidiel   Súdu B sú pripojené k rozhodnutiu nasledovné osobitné názory:   (a) dissenting opinion of Mr Bernhardt;   (b) dissenting opinion of Mr Matscher; and   (c) dissenting opinion of Mr Toumanov.   a) rozdielny názor pána Bernhardta;   b) rozdielny názor pána Matschera; a   c) rozdielny názor pána Toumanova.   DISSENTING OPINION OF JUDGE BERNHARDT   ROZDIELNY NÁZOR PÁNA BERNHARDTA   I am unable to follow the majority of my colleagues in the present case.   I cannot subscribe either to the result in the concrete case, or to the general   approach on which it is based. In the final analysis, the present decision of   the Court reviews the decisions taken by the national courts like a court of   last instance and does so in the context of economic and competition   matters.   V danom prípade Nemôžem súhlasi s väèšinou mojich kolegov. Nemô-   žem sa stotožni ani s výsledkom v konkrétnej veci, ani so všeobecným po-   òatím, na ktorom je založené. V závereènej analýze dané rozhodnutie Súdu   reviduje rozhodnutia prijaté národnými súdmi ako Súd poslednej inštancie   a koná tak v kontexte hospodárskych vecí a vecí súaže.   The earlier decisions of the Court quoted in paragraph 46 of the   present judgment concern the freedom of expression in a political context.   In paragraph 47, the judgment accepts that it is indispensable for national   authorities to enjoy a considerable margin of appreciation in determining   what restrictions on the freedom of expression may be necessary in econo-   mic matters and especially in the field of unfair competition. But this   correct statement is not respected thereafter. The Court tries itself to strike   a fair balance between the interests of the economic producers concerned   and Mr Hertel’s freedom of expression. In giving a detailed description and   evaluation of the publication as well as of the surrounding factors, the   Court comes to a different conclusion from that of the national courts.   Predchádzajúce rozhodnutia Súdu uvedené v odseku 46 daného roz-   hodnutia sa týkajú slobody vyjadrovania v politickom kontexte. V odseku   rozhodnutie akceptuje, že je nevyhnutné, aby mali národné orgány   znaènú vo¾nos v uvažovaní pri urèovaní, aké obmedzenia slobody prejavu   môžu by potrebné v hospodárskych záležitostiach, a najmä v oblasti neka-   lej súaže. Ale toto správne tvrdenie sa ïalej nerešpektuje. Súd sa snaží sám   dosiahnu èestnú rovnováhu medzi záujmami dotknutých hospodárskych   výrobcov a slobodou pána Hertela na vyjadrenie. Podrobným opisom a   hodnotením uverejnenia, ako aj súvisiacich skutoèností prišiel Súd k odliš-   nému záveru ako národné súdy.   In the present case, it is beyond doubt that the applicant’s central asser-   tion and the alleged scientific results do not stand up to close scrutiny, and   this was obviously decisive for the national courts. There might be good   reasons to allow such statements irrespective of their correctness, but the   European Court of Human Rights should not substitute its own evalua-   tion for that of the national courts, where those courts considered, on   reasonable grounds, the restrictions to be necessary.   V danom prípade nemožno pochybova, že sažovate¾ove všeobecné tvr-   denia a uvádzané vedecké výsledky neobstoja pri podrobnejšom preskúma-   ní, a to bolo predovšetkým rozhodujúce pre národné orgány. Mohli tu by   dostatoèné dôvody pripusti také tvrdenia bez oh¾adu na ich správnos, ale   Európsky súd pre ¾udské práva by nemal nahrádza jeho vlastné hodnote-   nie hodnotením národných súdov, kde tieto súdy boli toho názoru na ro-   zumnom podklade, že obmedzenia boli nevyhnutné.   DISSENTING OPINION OF JUDGE TOUMANOV   ROZDIELNY NÁZOR PÁNA TOUMANOVA   (provisional translation)   I agree with Mr Bernhardt’s dissenting opinion.   Súhlasím s rozdielnym názorom pána Bernhardta.   Furthermore, I voted against awarding a sum under Article 50 of the   Convention as, in my view, there is no justification for reimbursing the   applicant for the costs and expenses he incurred before the national courts.   Navyše hlasoval som proti priznaniu finanènej èiastky pod¾a èlánku 50   Dohovoru, pretože pod¾a môjho názoru tu nie je nárok na refundáciu ná-   kladov a výdavkov sažovate¾a, ktoré mu vznikli pred národnými súdmi.   HERTEL versus THE SWITZERLAND       H E R T E L p r ot i Š VA J È I A R S K U   DISSENTING OPINION OF JUDGE MATSCHER   ROZDIELNY NÁZOR PÁNA MATSCHERA   (provisional translation)   1. I agree with the majority’s view that the interference was prescribed   1. Súhlasím s väèšinovým názorom, že zásah bol ustanovený zákonom a   že sledoval zákonný cie¾ (pozri rozsudok ES¼P vo veci Markt Intern Verlag   GmbH a Klaus Beermann v. Nemecko z 20. novembra 1989, Séria A, è. 165,   odsek 28 a nasl.). Tieto dve skutoènosti musia by najskôr zhodnotené vo   svetle právneho poriadku dotknutého štátu.   by law and pursued a legitimate aim (see the Markt Intern Verlag GmbH   and Klaus Beermann v. Germany judgment of 20 November 1989, Series A   no. 165, §§ 28 et seq.). Those two issues must firstly be assessed in the light   of the legislation of the State concerned.   2. On the other hand, I am unable to agree with the majority’s finding   that the measure in issue was not “necessary in a democratic society”.   Unfair competition is a complex technical subject and it was in accordance   with their case-law — which is similar to that of the courts of other Europe-   an countries — that the Swiss courts held that the applicant’s statements   came within that sphere. After weighing up the interests concerned, the   Swiss courts held that the applicant’s exaggerated statements — which,   contrary to what was asserted by the applicant, were not based on any   scientific evidence — infringed the Unfair Competition Act and granted the   plaintiffs’ application for an injunction barring him from continuing to   publish the statements. He was not prohibited from continuing his rese-   arch or from publishing that research in an appropriate way.   2. Na druhej strane nemôžem súhlasi s väèšinovým názorom, že opat-   renie vo veci nebolo „nevyhnutné v demokratickej spoloènosti“. Nekalá sú-   až je zložitým technickým subjektom a bolo v súlade s ich precedenèným   právom, ktoré je podobné precedenènému právu súdov iných európskych   krajín, že švajèiarske súdy boli toho názoru, že tvrdenia sažovate¾a boli   v medziach tejto sféry. Po zvážení dotknutých záujmov boli švajèiarske sú-   dy toho názoru, že nadnesené tvrdenia sažovate¾a — èo v rozpore s tým, èo   vyhlasoval sažovate¾, nebolo založené na žiadnom vedeckom dôkaze — po-   rušili zákon o nekalej súaži a pripustili návrh žalobcu na vydanie súdneho   nariadenia, ktoré mu zakazovalo pokraèova v uverejòovaní stanovísk. Ne-   bolo mu zakázané pokraèova v jeho výskume alebo tento výskum vhod-   ným spôsobom publikova.   Furthermore, the argument that the person “really responsible” was not   Mr Hertel, but Franz Weber, does not stand up, as the applicant had made   his report available to Mr Weber and could have foreseen the use that   would be made of it. Moreover, the applicant approved the publication   because he did not dissociate himself from it and had made similar   remarks in an interview that was also published in the Journal Franz Weber.   As in the Markt Intern case, I consider that in unfair competition cases   States should be afforded a wider margin of appreciation than in other   spheres of freedom of expression. Otherwise, the system for preventing   unfair competition, one that is beneficial to the business world, will be   destroyed. While there is debate between specialists in the field, it is not   over whether interference in the freedom of expression is lawful, but only   as to whether particular conduct does or does not amount to unfair   competition. That is not an issue for the Court to decide.   Navyše argument, že osobou, ktorá bola „skutoène zodpovedná“, nebol   pán Hertel, ale Franz Weber, neobstojí, pretože sažovate¾ napísal svoju   prácu tak, aby ju mohol pán Weber použi, a sažovate¾ mohol predvída   spôsob, akým bude použitá. Navyše sažovate¾ odsúhlasil uverejnenie, pre-   tože sa nedištancoval od neho a urobil podrobné poznámky v rozhovore,   ktorý bol tiež publikovaný v èasopise Franz Weber. Tak ako v prípade Markt   Intern som toho názoru, že v prípadoch nekalej súaže by sa mal súdom   umožni väèší rozsah vo¾nej úvahy ako v iných oblastiach slobody prejavu.   Inak bude systém ochrany nekalej súaže, ktorý je prospešný pre obchodný   svet, znièený. Zatia¾ èo tu je diskusia medzi špecialistami z danej oblasti,   nie je sporné, èi je zásah do slobody vyjadrovania zákonný, ale je sporné len   to, èi dané správanie predstavuje alebo nepredstavuje nekalú súaž. To nie   je otázka, o ktorej má Súd rozhodnú.   I find that the respondent State did not go beyond that margin of   appreciation, particularly as the penalty imposed on the applicant was not   disproportionate.   Som toho názoru, že príslušný štát nešiel za hranicu vo¾nej úvahy, naj-   mä èo sa týka trestu uloženého sažovate¾ovi, ktorý nebol neprimeraný.