31648/96

20.   S. R.   proti TALIANSKU   rozsudok   Európskeho súdu pre ¾udské práva   z 23. apríla 1998   (Na preklad sa použil   originálny rozsudok Európskeho súdu   pre ¾udské práva – 78/1997/862/1073)   Preklad: JUDr. Ingrid Vaculèíková   S . R . p r ot i TA L I A N S K U   S . R . p r ot i TA L I A N S K U   CHARAKTERISTIKA SAŽNOSTI   NAJVÝZNAMNEJŠIE PRÁVNE VETY   1. Primeranos dåžky súdneho konania sa musí posudzova pod¾a okol-   ností prípadu a zodpoveda zásadám judikatúry Súdu, najmä zložitosti   prípadu, správaniu sažovate¾a, ako aj konaniu príslušných orgánov.   Dòa 27. júla 1988 požiadal pán S. R. Revízny súd v Ríme o zrušenie roz-   hodnutí ministra dopravy a talianskej štátnej železniènej spoloènosti, kto-   rými sa zamietla jeho žiados o zapoèítanie ïalšej doby zamestnania v trva-   ní približne jedného roka na úèely výpoètu jeho dôchodku.   2. Súd zobral na vedomie úsilie talianskych orgánov v súvislosti s uzáko-   nením právnych predpisov a s organizáciou Revízneho súdu. Zavedenie   reformy tohto druhu však nemôže ospravedlni prieahy, lebo štáty ma-   jú povinnos zabezpeèi nadobudnutie úèinnosti a zavedenie takých   opatrení spôsobom, ktorý vyluèuje predlžovanie vyšetrovania prebieha-   júcich prípadov. Súd si navyše všimol, že iba raz šlo o prieahy súvisiace   s reformou, v tomto prípade v trvaní troch mesiacov, poèas ktorých bo-   lo súdne konanie zastavené až do rozhodnutia Revízneho súdu v senáte   (pozri odsek 10). Inak šlo o èas neèinnosti, ktorý ide na archu orgánov:   navyše dva roky a desa mesiacov uplynulo medzi podaním žiadosti na   Revízny súd a nariadením prvého pojednávania (pozri odseky 9 a 10),   potom jeden rok a devä mesiacov uplynul medzi tým, ako Revízny súd   požiadal príslušné úrady o rôzne doklady, a ich zadovážením (pozri od-   sek 10). Nakoniec trvalo štyri mesiace, kým bol založený rozsudok ob-   lastnej poboèky do spisu (pozri odsek 11).   Prvé pojednávanie bolo nariadené na 16. mája 1990 a celé konanie sa   skonèilo až 11. septembra 1995, keï bolo rozhodnutie Toskánskej regio-   nálnej poboèky Revízneho súdu zo dòa 10. mája 1995 založené do súdne-   ho spisu. Súdne konanie trvalo teda o nieèo dlhšie ako sedem rokov a jeden   mesiac.   Pán S. R. bol toho názoru, že jeho vec nebola rozhodnutá v primeranej   lehote a dòa 5. mája 1993 podal preto, odvolávajúc sa na èlánok 6 ods. 1   Dohovoru, sažnos Komisii.   Dòa 4. marca 1997 Komisia vyhlásila sažnos za prijate¾nú. Vyjadrila   jednomyse¾ný názor, že došlo k porušeniu èlánku 6 ods. 1 Dohovoru.   Obidve strany – vláda i sažovate¾ – postúpili prípad Súdu.   S . R . ve r s u s T H E I TA LY   S . R . p r ot i TA L I A N S K U   EUROPEAN COURT OF HUMAN RIGHTS   EURÓPSKY SÚD PRE ¼UDSKÉ PRÁVA   23. APRÍLA 1998   23. APRIL 1998   CASE OF S. R.   PRÍPAD S. R.   JUDGMEND   (ABRIDGET)   ROZSUDOK   (krátené)   In the case of S.R. v. Italy,   V prípade S. R. proti Taliansku   The European Court of Human Rights, sitting, in accordance with Article   of the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamen-   tal Freedoms (“the Convention”) and the relevant provisions of Rules of   Court B, as a Chamber composed of the following judges:   Európsky súd pre ¾udské práva, zasadajúc v súlade s èlánkom 43 Dohovoru   o ochrane ¾udských práv a základných slobôd (ïalej len (Dohovor”), a prí-   slušnými ustanoveniami Rokovacieho poriadku Súdu B, v komore zloženej   z týchto sudcov:   Mr R. BERNHARDT, President,   Mr C. RUSSO,   Mr N. VALTICOS,   Mr I. FOIGHEL,   R. BERNHARDT, prezident,   C. RUSSO,   N. VALTICOS,   I. FOIGHEL,   Mr R. PEKKANEN,   Sir John FREELAND,   Mr L. WILDHABER,   Mr J. MAKARCZYK,   Mr U. LOHMUS,   R. PEKKANEN,   Sir John FREELAND,   L. WILDHABER,   J. MAKARCZYK,   U. LOHMUS,   and also of Mr H. Petzold, Registrar, and Mr P. J. Mahoney, Deputy Registrar,   ako aj H. PETZOLD, registrátor, a P. J. MAHONEY, zástupca registrátora,   Having deliberated in private on 2 February 1998 and 25 March 1998, Deli-   vers the following judgment, which was adopted on the last-mentioned da-   te:   po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 2. februára 1998 a 25. marca 1998   vynáša tento rozsudok, ktorý bol prijatý v poslednom z uvedených dní:   S . R . ve r s u s T H E I TA LY       S . R . p r ot i TA L I A N S K U   KONANIE1   ...   PROCEDURE   ...   AS TO THE FACTS   FAKTY   I. AS TO THE FACTS   I. OKOLNOSTI PRÍPADU   8. Mr S. R., who was born in 1924, lives in Livorno. He was a civil ser-   vant until 1984, when he retired.   8. Pán S. R. sa narodil v roku 1924, býva v Livorne. Bol štátnym úradní-   kom, v roku 1984 odišiel do dôchodku.   9. On 27 July 1988 the applicant applied to the Court of Audit in Rome   for the annulment of decisions of the Minister of Transport and the Italian   State Railway Company refusing his request to have an additional period   of employment of about one year taken into account for the calculation of   his pension.   9. Dòa 27. júla 1988 sažovate¾ požiadal Revízny súd v Ríme o zrušenie   rozhodnutí ministra dopravy a talianskej štátnej železniènej spoloènosti,   ktorými sa zamietla jeho žiados o zapoèítanie ïalšej doby zamestnania   v trvaní približne jedného roka na úèely výpoètu jeho dôchodku.   10. The first hearing was set down for 16 May 1990, but had to be adjo-   urned to allow State Counsel to file his submissions. This he did on 6   September 1990. At the conclusion of a hearing on 12 June 1991 the court   ordered the Social Security Department and the State Railway Company to   produce a number of documents. The documents in question were lodged   on various dates before 12 March 1993.   10. Prvé pojednávanie bolo nariadené na 16. mája 1990, muselo by však   odroèené, aby štátny zástupca mohol predloži svoje vyjadrenie k veci. Uro-   bil tak 6. septembra 1990. V závere pojednávania 12. júna 1991 uložil súd   Ministerstvu sociálneho zabezpeèenia a štátnej železniènej spoloènosti pri-   pravi nieko¾ko dokladov. Tieto doklady boli predložené v rôznych termí-   noch do 12. marca 1993.   On 22 December 1993, in accordance with a request made by the appli-   cant on 16 December, the case was transferred to the Tuscany Regional   Division of the Court of Audit. By an order of 22 April 1994 the Regional   Division stayed the proceedings pending a decision of the Court of Audit   in plenary session on the jurisdiction of the regional divisions. The text of   this decision was deposited with the registry on 29 July 1994.   Dòa 22. decembra 1993 bol prípad na základe žiadosti sažovate¾a zo   16. decembra postúpený Toskánskej regionálnej poboèke Revízneho súdu.   Regionálna poboèka zastavila príkazom z 22. apríla 1994 súdne konanie,   oèakávajúc rozhodnutie senátu a Revízneho súdu o jurisdikcii regionál-   nych poboèiek. Text tohto rozhodnutia bol založený do spisu 29. júla   1994.   11. By a judgment of 10 May 1995, which was deposited with the regis-   try on 11 September 1995, the Tuscany Regional Division allowed the   applicant’s claim in part.   11. Rozhodnutím z 10. mája 1995, ktoré bolo založené do spisu 11. sep-   tembra 1995, povolila toskánska regionálna poboèka prejednanie èasti žia-   dosti sažovate¾a.   PROCEEDINGS BEFORE THE COMMISSION   KONANIE PRED KOMISIOU   12. Mr S.R. applied to the Commission on 5 May 1993. Relying on   Article 6 § 1 of the Convention, he complained of the length of the procee-   dings in the Court of Audit.   12. Pán S. R. podal sažnos Komisii 5. mája 1993. Odvolávajúc sa na   èlánok 6 ods. 1 Dohovoru, sažoval sa na dåžku súdneho konania na Revíz-   nom súde.   V tejto èasti Európsky súd pre ¾udské práva uvádza procedurálny postup pri prejednávaní   tohto prípadu. Pozn. autora.     S . R . ve r s u s T H E I TA LY   S . R . p r ot i TA L I A N S K U     13. Dòa 4. marca 1997 Komisia vyhlásila sažnos (è. 31648/96) za prija-   te¾nú. V svojej správe z 28. mája 1997 (èlánok 31) vyjadrila jednomyse¾ný   názor, že došlo k porušeniu èlánku 6 ods. 1.   13. On 4 March 1997 the Commission declared the application (no.   31648/96) admissible. In its report of 28 May 1997 (Article 31), it expressed   the unanimous opinion that there had been a violation of Article 6 § 1.   The full text of the Commission’s opinion is reproduced as an annex to   this judgment.   KONEÈNÉ PODANIA SÚDU   FINAL SUBMISSIONS TO THE COURT   14. Vláda žiadala Súd, aby rozhodol, že nedošlo k porušeniu èlánku 6   ods. 1 Dohovoru.   14. The Government asked the Court to hold that there had been no   violation of Article 6 § 1 of the Convention.   15. Sažovate¾ žiadal Súd, aby rozhodol, že došlo k porušeniu tohto   ustanovenia a aby mu priznal spravodlivé zadosuèinenie.   15. The applicant called upon the Court to find a violation of that   provision and to award him just satisfaction.   PRÁVO   AS TO THE LAW   I. ÚDAJNÉ   PORUŠENIE ÈLÁNKU 6 DOHOVORU   I. ALLEGED VIOLATION   OF ARTICLE 6 § 1 OF THE CONVENTION   16. Pán S. R. sa sažoval na dåžku súdneho konania, ktoré inicioval na   Revíznom súde. Odvolával sa na èlánok 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý znie tak-   to:   16. Mr S. R. complained of the length of the proceedings he had institu-   ted in the Court of Audit. He relied on Article 6 § 1 of the Convention,   which provides:   „1. Každý má právo na to, aby jeho záležitos bola spravodlivo, verejne a v pri-   meranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,   ktorý rozhodne o jeho obèianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti   akéhoko¾vek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí by vyhlásený verejne,   ale tlaè a verejnos môžu by vylúèené buï poèas celého procesu, alebo èasti procesu   v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpeènosti v demokratic-   kej spoloènosti, alebo ak to vyžadujú záujmy maloletých, alebo ochrana súkromného   života úèastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, po-   kia¾ by, vzh¾adom na osobité okolnosti, verejnos konania mohla by na ujmu záuj-   mov spravodlivosti.”   “1. In the determination of his civil rights and obligations or of any criminal   charge against him, everyone is entitled to a fair and public hearing within a reaso-   nable time by an independent and impartial tribunal established by law. Judgment   shall be pronounced publicly but the press and public may be excluded from all or   part of the trial in the interests of morals, public order or national security in a   democratic society, where the interests of juveniles or the protection of the private life   of the parties so require, or to the extent strictly necessary in the opinion of the court   in special circumstances where publicity would prejudice the interests of justice.”   17. Súd berie na vedomie, že rozhodujúca doba zaèala plynú 27. júla   1988, keï sa sažovate¾ odvolal na Revízny súd v Ríme, a skonèila sa 11.   septembra 1995, keï bolo rozhodnutie Toskánskej regionálnej poboèky   Revízneho súdu ((oblastná poboèka”) zo dòa 10. mája 1995 založené do   súdneho spisu (pozri odseky 9 a 11). Trvala teda o nieèo dlhšie ako sedem   rokov a jeden mesiac.   17. The Court notes that the relevant period began on 27 July 1988   when the applicant applied to the Court of Audit in Rome and ended on   September 1995 when the judgment of the Tuscany Regional Division   of the Court of Audit (“the Regional Division”) of 10 May 1995 was deposi-   ted with the registry (see paragraphs 9 and 11 above). It therefore lasted a   little over seven years and one month.   18. Primeranos dåžky súdneho konania sa musí posudzova pod¾a   okolností prípadu a zodpoveda zásadám judikatúry Súdu, najmä zložitos-   18. The reasonableness of the length of proceedings must be assessed in   the light of the circumstances of the case and having regard to the criteria   S . R . ve r s u s T H E I TA LY       S . R . p r ot i TA L I A N S K U   ti prípadu, správaniu sažovate¾a, ako aj konaniu príslušných orgánov (po-   zri okrem mnohých iných rozhodnutí mutatis mutandis rozsudok v prípade   Ceteroni proti Taliansku z 15. novembra 1996, Reports of Judgments and Deci-   sions 1996-V, str. 1756, ods. 22).   laid down in the Court’s case-law, in particular the complexity of the case,   the applicant’s conduct and that of the relevant authorities (see, among   many other authorities, mutatis mutandis, the Ceteroni v. Italy judgment   of 15 November 1996, Reports of Judgments and Decisions 1996-V, p.   1756, § 22).   19. Pod¾a vlády Komisia konštatovala porušenie èlánku 6 Dohovoru len   na základe dåžky súdneho konania bez toho, že by bola zobrala do úvahy   jej správu z 1. októbra 1996. V uvedenej správe vláda dôvodila, že dåžka   súdneho konania bola oprávnená vzh¾adom na zložitos prípadu — bolo   treba zadováži písomné dokumenty od príslušných verejných orgánov tak,   aby mohla by vymedzená skutková podstata sažovate¾ovej žiadosti — a   pretože súdne konanie nebolo ešte ukonèené na zaèiatku nadobudnutia   úèinnosti reformy urèenej na urýchlenie prešetrovania prípadov zo strany   Revízneho súdu, ktorá zahàòala zlepšenie organizácie (súdnych orgánov”,   zjednodušenie procesných pravidiel a zrušenie úlohy štátneho zástupcu   v takých konaniach.   19. According to the Government, the Commission found a violation of   Article 6 of the Convention on the basis solely of the length of the procee-   dings in question, without taking into consideration their memorial of 1   October 1996. In the latter document they had argued that the length of   the proceedings was justified because of the complexity of the case – it had   been necessary to obtain material documents from the public authorities   concerned in order to determine the merits of the applicant’s claims - and   because the proceedings had been pending at the entry into force of the   reform designed to speed up the examination of cases by the Court of   Audit, which involved improving the organisation of “judicial offices”,   simplifying the procedural rules and abolishing the role of State Counsel   in such proceedings.   Reforma mala za následok odstúpenie ve¾kého poètu prípadov a spo-   èiatku nastalo isté zdržanie v zakladaní súdnych poboèiek v každej oblasti   až do èasu, keï parlament prijal zákon, ktorým sa zabezpeèila realizácia   mimoriadnych opatrení vydaných vládou, èo trvalo jeden rok.   The reform entailed the transfer of a large number of files and there   was initially some delay in setting up a judicial division in each region   pending the enactment by parliament of a law to implement the emergen-   cy decrees issued by the Government, which took one year.   Dåžka súdneho konania by sa ma v danom prípade posudzova vzh¾a-   dom na úsilie, ktoré vynaložil štát, aby splnil svoju povinnos a dosiahol   tento výsledok.   The length of the proceedings in the instant case should be assessed in   the light of the efforts undertaken by the State to fulfil its obligation as to   the result.   20. Komisia upozornila na nieko¾ko prieahov, za ktoré niesol zodpo-   vednos štát a vyjadrila názor, že dåžka tohto súdneho konania bola nepri-   meraná.   20. The Commission drew attention to several delays for which the   respondent State was responsible and expressed the view that the length of   the proceedings in question was excessive.   21. Súd zobral na vedomie úsilie talianskych orgánov v súvislosti s uzá-   konením právnych predpisov a s organizáciou Revízneho súdu. Zavedenie   reformy tohto druhu však nemôže ospravedlni prieahy, lebo štáty majú   povinnos zabezpeèi nadobudnutie úèinnosti a zavedenie takých opatrení   spôsobom, ktorý vyluèuje predlžovanie vyšetrovania prebiehajúcich prípa-   dov. Súd si navyše všimol, že iba raz šlo o prieahy súvisiace s reformou   v tomto prípade v trvaní troch mesiacov, poèas ktorých bolo súdne konanie   zastavené až do rozhodnutia Revízneho súdu v senáte (pozri odsek 10).   Inak šlo o èas neèinnosti, ktorý ide na archu orgánov: vyše dva roky a de-   sa mesiacov uplynulo medzi podaním žiadosti na Revízny súd a nariade-   ním prvého pojednávania (pozri odseky 9 a 10), potom jeden rok a devä   mesiacov uplynul medzi tým, ako Revízny súd požiadal príslušné úrady   o rôzne doklady, a ich zadovážením (pozri odsek 10). Nakoniec trvalo štyri   mesiace, kým bol založený rozsudok oblastnej poboèky do spisu (pozri od-   sek 11).   21. The Court takes note of the efforts of the Italian authorities in   connection with legislation on the jurisdiction and organisation of the   Court of Audit. However, the introduction of a reform of this nature   cannot justify delays since States are under a duty to organise the entry   into force and implementation of such measures in a way that avoids   prolonging the examination of pending cases. It observes moreover that   the only delay linked to the reform in the present case was a period of three   months during which the proceedings were stayed pending the judgment   of the Court of Audit in plenary session (see paragraph 10 above). For the   rest, there were periods of inactivity which count against the authorities:   over two years and ten months elapsed between the lodging of the applica-   tion with the Court of Audit and the first hearing (see paragraphs 9 and 10   above), then one year and nine months between the Court of Audit’s requ-   est to the authorities concerned for various documents and their being   submitted (see paragraph 10 above). Finally, it took four months to deposit   the judgment of the Regional Division with the registry (see paragraph 11   above).   S . R . ve r s u s T H E I TA LY       S . R . p r ot i TA L I A N S K U   22. As to the applicant, no criticism can be levelled at his conduct, espe-   cially since it was on his initiative that the file of his case was transferred to   the Regional Division.   22. Pokia¾ ide o sažovate¾a, na jeho postup nemožno vznies žiadnu   kritiku, najmä ak bol spis na základe jeho iniciatívy postúpený regionálnej   poboèke súdu.   23. The Court notes in addition that the case was not particularly   complex.   23. Súd navyše poznamenáva, že prípad nebol mimoriadne zložitý.   24. In conclusion, it does not regard the length of the proceedings in   question as reasonable. There has accordingly been a violation of Article 6   § 1.   24. Na záver Súd nepovažuje dåžku predmetného súdneho konania za   primeranú. Došlo tu preto k porušeniu èlánku 6 ods. 1.   I. APPLICATION   OF ARTICLE 50 OF THE CONVENTION   II. UPLATNENIE   ÈLÁNKU 50 DOHOVORU   25. According to Article 50,   25. Èlánok 50 Dohovoru ustanovuje:   “If the Court finds that a decision or a measure taken by a legal authority or   any other authority of a High Contracting Party is completely or partially in conflict   with the obligations arising from the ... Convention, and if the internal law of the   said Party allows only partial reparation to be made for the consequences of this deci-   sion or measure, the decision of the Court shall, if necessary, afford just satisfaction to   the injured party.”   (Ak Súd zistí, že rozhodnutie alebo opatrenie súdneho alebo každého iného orgá-   nu Vysokej zmluvnej strany je úplne alebo èiastoène v rozpore zo záväzkami vyplý-   vajúcimi z tohto Dohovoru, a ak vnútroštátne právo tejto strany umožòuje len èias-   toèné odstránenie dôsledkov takého rozhodnutia alebo opatrenia, rozhodnutie Súdu   prizná v prípade potreby poškodenej strane spravodlivé zadosuèinenie.”   A. Damage and costs and expenses   A. Peòažná škoda a náklady a výdavky   26. The applicant claimed 20,000,000 Italian lire (ITL) for the pecuniary   and non-pecuniary damage he had allegedly sustained and the costs and   expenses he had incurred on account of the length of the proceedings.   26. Sažovate¾ žiadal 20.000.000 talianskych lír (ITL) ako peòažnú a ne-   peòažnú škodu, ktorú údajne utrpel a ako náhradu nákladov a výdavkov,   ktoré musel zaplati v súvislosti s dåžkou súdneho konania.   27. The Government pointed out that the Regional Division had found   in the applicant’s favour and ordered the payment of statutory interest and   the re-assessment of the sums owed to him to take account of inflation.   The Government left the matter of the costs and expenses relating to the   present proceedings to the discretion of the Court.   27. Vláda poukázala na to, že regionálna poboèka rozhodla v prospech   sažovate¾a a nariadila vyplatenie úrokov pod¾a zákona a prehodnotenie   výšky dlžných súm, ktoré mu mali by zaplatené, berúc do úvahy infláciu.   Vláda ponechala rozhodnutie o nákladoch a výdavkoch súvisiacich s týmto   konaním na úvahu Súdu.   28. The Delegate of the Commission proposed that the applicant be   awarded just satisfaction in the amount of ITL 15,000,000, but did not   express a view on costs and expenses.   28. Zástupca Komisie navrhol prizna sažovate¾ovi len zadosuèinenie   v sume 15.000.000 talianskych lír (ITL), ale nevyjadril svoj názor, pokia¾ ide   o náklady a výdavky.   29. The Court is of the opinion that the applicant has failed to show   any pecuniary damage deriving from the delays of which he complained. It   finds, on the other hand, that he suffered non-pecuniary damage and   incurred costs and expenses, and awards him ITL 17,500,000 under the   first of these heads and ITL 2,500,000 under the second.   29. Súd je toho názoru, že sažovate¾ovi sa nepodarili preukáza žiadnu   peòažnú škodu vyplývajúcu z prieahov, na ktoré sa sažoval. Na druhej   strane vyslovil názor, že sažovate¾ utrpel nepeòažnú škodu a mal náklady   a výdavky a priznal mu 17.500.000 talianskych lír (ITL) ako nepeòažnú ško-   du a 2.500.000 talianskych lír (ITL) ako úhradu nákladov a výdavkov.   S . R . ve r s u s T H E I TA LY       S . R . p r ot i TA L I A N S K U   B. Neplneniu záväzku   B. Default interest   30. Pod¾a informácie, ktorá je k dispozícii Súdu, je zákonná výška úro-   kovej sadzby v Taliansku v èase prijatia tohto rozhodnutia 5 % roène.   30. According to the information available to the Court, the statutory   rate of interest applicable in Italy at the date of adoption of the present   judgment is 5 % per annum.   Z TÝCHTO DOVODOV SÚD JEDNOHLASNE   FOR THESE REASONS, THE COURT UNANIMOUSLY   1. Rozhodol, že došlo k porušeniu èlánku 6 ods. 1 Dohovoru;   2. Rozhodol, že   1. Holds that there has been a violation of Article 6 § 1 of the Convention;   2. Holds   a) príslušný štát je povinný zaplati sažovate¾ovi do troch mesiacov   17.500.000 (sedemnás miliónov pästotisíc) talianskych lír ako   náhradu nepeòažnej škody a 2.500.000 (dva milióny pästotisíc)   talianskych lír ako náhradu nákladov a výdavkov; a   a) that the respondent State is to pay the applicant, within three   months, 17,500,000 (seventeen million five hundred thousand)   Italian lire in respect of non-pecuniary damage and 2,500,000 (two   million five hundred thousand) lire in respect of costs and expenses;   and   b) that simple interest at an annual rate of 5 % shall be payable on   those sums from the expiry of the above-mentioned three months   until settlement;   b) úrok vo výške 5 % roène bude splatný dòom uplynutia uvedených   troch mesiacov do zaplatenia;   3. Zamieta zvyšok žaloby na spravodlivé zadosuèinenie.   3. Dismisses the remainder of the claim for just satisfaction.   Herbert PETZOLD   Rudolf BERNHARDT   Herbert Petzold   Rudolf Bernhardt   registrátor   prezident   Registrar   President