6833/74

WyrokETPCz1979-06-13ECLI:CE:ECHR:1979:0613JUD000683374

Analiza orzeczenia

Sekcja wygenerowana przez AI na podstawie treści orzeczenia — nie stanowi cytatu.

Zagadnienie prawne
Czy belgijskie przepisy prawne, które różnicują status prawny dzieci urodzonych poza małżeństwem i ich niezamężnych matek w zakresie ustalania pochodzenia, zakresu więzi rodzinnych i praw majątkowych, naruszają prawo do poszanowania życia prywatnego i rodzinnego (art. 8 Konwencji) oraz zakaz dyskryminacji (art. 14 Konwencji i art. 1 Protokołu nr 1)?
Ratio decidendi
Trybunał uznał, że art. 8 Konwencji nie rozróżnia rodziny „legalnej” i „naturalnej”, a pojęcie „życia rodzinnego” obejmuje więzi między bliskimi krewnymi, w tym między niezamężną matką a jej dzieckiem. Państwo ma pozytywny obowiązek zapewnienia prawnej ochrony umożliwiającej integrację dziecka z rodziną od urodzenia. Wszelkie różnice w traktowaniu oparte na urodzeniu dziecka, które nie mają obiektywnego i rozsądnego uzasadnienia, stanowią dyskryminację w rozumieniu art. 14 Konwencji. Trybunał stwierdził, że wymóg formalnego uznania i adopcji dziecka przez niezamężną matkę, ograniczenia w dziedziczeniu po krewnych matki oraz ograniczenia w swobodnym rozporządzaniu majątkiem na rzecz dziecka, były dyskryminujące i naruszały art. 8 w związku z art. 14, a także art. 1 Protokołu nr 1 w związku z art. 14 w odniesieniu do praw majątkowych matki. Trybunał podkreślił, że Konwencja musi być interpretowana w świetle współczesnych warunków, a ewolucja prawa krajowego w większości państw członkowskich Rady Europy zmierza do pełnego uznania zasady „mater semper certa est”.
Stan faktyczny
Skarżącymi w sprawie były Paula Marckx, niezamężna dziennikarka, oraz jej małoletnia córka Alexandra Marckx. Zgodnie z obowiązującym wówczas prawem belgijskim, więź prawna między niezamężną matką a jej dzieckiem nie powstawała automatycznie z chwilą urodzenia. Paula Marckx musiała formalnie uznać Alexandrę, a następnie ją adoptować, aby nawiązać pełne więzi prawne. Skarżące zarzuciły, że belgijskie przepisy dyskryminowały je w porównaniu z matkami zamężnymi i dziećmi "legalnymi" w zakresie ustalania pochodzenia, zakresu rodziny oraz praw majątkowych, w tym dziedziczenia po krewnych matki.
Rozstrzygnięcie
Trybunał: 1. Stwierdził, że skarżące mogą uważać się za "ofiary" w rozumieniu art. 25 Konwencji (14 głosów za, 1 przeciw). 2. Stwierdził naruszenie art. 8 Konwencji, rozpatrywanego samodzielnie, w odniesieniu do Pauly Marckx (10 głosów za, 5 przeciw). 3. Stwierdził naruszenie art. 14 Konwencji w związku z art. 8, w odniesieniu do Pauly Marckx (11 głosów za, 4 przeciw). 4. Stwierdził naruszenie art. 8 Konwencji, rozpatrywanego samodzielnie, w odniesieniu do Alexandry Marckx (12 głosów za, 3 przeciw). 5. Stwierdził naruszenie art. 14 Konwencji w związku z art. 8, w odniesieniu do Alexandry Marckx (13 głosów za, 2 przeciw). 6. Stwierdził naruszenie art. 8 Konwencji, rozpatrywanego samodzielnie, w odniesieniu do obu skarżących (12 głosów za, 3 przeciw). 7. Stwierdził naruszenie art. 14 Konwencji w związku z art. 8, w odniesieniu do obu skarżących (13 głosów za, 2 przeciw). 8. Stwierdził, że art. 1 Protokołu nr 1 nie ma zastosowania do zarzutów Alexandry Marckx (jednogłośnie). 9. Stwierdził brak naruszenia art. 8 Konwencji, rozpatrywanego samodzielnie, w odniesieniu do Alexandry Marckx (jednogłośnie). 10. Stwierdził naruszenie art. 14 Konwencji w związku z art. 8, w odniesieniu do Alexandry Marckx (13 głosów za, 2 przeciw). 11. Stwierdził brak naruszenia art. 8 Konwencji, rozpatrywanego samodzielnie, w odniesieniu do Pauly Marckx (jednogłośnie). 12. Stwierdził naruszenie art. 14 Konwencji w związku z art. 8, w odniesieniu do Pauly Marckx (13 głosów za, 2 przeciw). 13. Stwierdził, że art. 1 Protokołu nr 1 ma zastosowanie do zarzutów Pauly Marckx (10 głosów za, 5 przeciw). 14. Stwierdził brak naruszenia art. 1 Protokołu nr 1, rozpatrywanego samodzielnie, w odniesieniu do Pauly Marckx (9 głosów za, 6 przeciw). 15. Stwierdził naruszenie art. 14 Konwencji w związku z art. 1 Protokołu nr 1, w odniesieniu do Pauly Marckx (10 głosów za, 5 przeciw). 16. Stwierdził brak naruszenia art. 3 ani art. 12 Konwencji (jednogłośnie). 17. Stwierdził, że powyższe ustalenia stanowią same w sobie wystarczające słuszne zadośćuczynienie w rozumieniu art. 50 Konwencji (9 głosów za, 6 przeciw).

Pełny tekst orzeczenia

5 23.   MARCKXOVÁ   proti BELGICKÉMU KRÁ¼OVSTVU   rozsudok   Európskeho súdu pre ¾udské práva   z 13. júna 1979   Preklad: JUDr. Peter Colotka, CSc.   M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   CHARAKTERISTIKA SAŽNOSTI   NAJVÝZNAMNEJŠIE PRÁVNE VETY   Sažovate¾ky — slobodná matka Paula Marckxová („prvá sažovate¾ka“)   1. Súd... považuje nevyhnutnos adoptova svoje diea pre matku za dis-   kriminaènú. (pozri paragrafy 55 a 56)   a jej maloletá dcéra Alexandra Marckxová („druhá sažovate¾ka“), v mene   ktorej vystupovala jej matka, napádali pozíciu, do ktorej slobodnú matku a   „nemanželské“ diea situovala (vtedy) platná belgická zákonná úprava.   2. Z poh¾adu èlánku 14 Dohovoru Súd nechápe, o aký „všeobecný záu-   jem“, ani o aké objektívne a rozumné ospravedlnenie by sa štát mohol   oprie pri obmedzovaní práva slobodnej matky nieèo darova alebo od-   káza v prospech svojho dieaa, keï sa vydatá žena nestretáva s nijakou   analogickou prekážkou. (pozri paragraf 65)   Sažovate¾ky namietali, že (vtedy) platné belgické právo má diskrimi-   naèný charakter, keï v porovnaní so statusom vydatej matky a jej dieaa   znevýhodòuje status slobodnej matky a „nemanželského“ dieaa najmä   tým, že:   3. Èlánok 8 nerobí rozdiel medzi „legitímnou“ a „prirodzenou“ rodinou   (pozri paragraf 31);   1. od slobodnej matky vyžaduje, aby procedurálne uznala a adoptovala   svoje vlastné diea, ak s ním má nadviaza právny zväzok, prièom ani   v takom prípade nedôjde k úplnému zrovnoprávneniu „nemanželské-   ho“ dieaa s dieaom, ktoré sa narodilo v manželstve;   4. Isteže, v èase v ktorom sa redigoval Dohovor... bolo rozlišovanie medzi   ‚prirodzenou‘ a ‚legitímnou‘ rodinou... prípustné... v mnohých európ-   skych krajinách. Súd však pripomína, že tento Dohovor sa musí inter-   pretova vo svetle podmienok dneška... vnútroštátne právo ve¾kej väèši-   ny èlenských štátov Rady Európy sa vyvíjalo a pokraèuje vo vývine v ko-   relácii s relevantnými medzinárodnými nástrojmi smerom k úplnému   potvrdeniu zásady „mater semper certa est“. (pozri paragraf 41)   5. „Rodinný život“ v zmysle èlánku 8 zahàòa prinajmenej zväzky medzi   blízkymi príbuznými, ktorí v òom môžu hra pozoruhodnú úlohu, na-   príklad medzi starými rodièmi a vnukmi alebo vnuèkami (pozri para-   graf 45); nezahàòa výluèné sociálne, morálne alebo kultúrne vzahy, na-   príklad v oblasti výchovy detí; pozostáva tiež z materiálnych záujmov...   (pozri paragraf 52)   6. Proklamujúc v paragrafe 1 právo na rešpektovanie rodinného života,   èlánok 8 predovšetkým znamená, že štát nemôže zasahova do výkonu   tohto práva, iba ak v súlade so striktnými podmienkami vyjadrenými   v paragrafe 2... Neuspokojuje sa však s tým, že prinúti štát, aby sa zdržal   takých zásahov: k tomuto primárne skôr negatívnemu angažovaniu   môžu pristúpi pozitívne záväzky na efektívne „rešpektovanie“ rodinné-   ho života. (pozri paragraf 31)   2. slobodná matka nie je oprávnená vo¾ne disponova svojím majetkom   v prospech svojho vlastného formálne uznaného dieaa, èo zahàòa jej   ohranièenú spôsobilos nieèo mu da alebo odkáza;   3. procedurálne uznané „nemanželské“ diea sa po právnej stránke nestáva   èlenom rodiny svojej matky, v dôsledku èoho nemá spôsobilos dedi   po svojich príbuzných.   Sažovate¾ky tak predovšetkým namietali, že (vtedy) platná belgická zá-   konná úprava údajne porušuje èlánok 14 a èlánok 8 Dohovoru, keï kóduje   Dohovorom zakázané diskriminácie a neprihliada na Dohovorom zaruèe-   né „rešpektovanie súkromného a rodinného života“.   7. Sumarizujúc, Alexandra Marckxová bola obeou porušenia èlánku 14   v spojení s èlánkom 8 z dôvodu obmedzení jej spôsobilosti nadobúda   majetok svojej matky, ako aj z dôvodu úplného nedostatku dedièských   práv vo vzahu k blízkym príbuzným zo strany matky. (pozri paragraf   59)   8. Princíp právnej istoty, nevyhnutne obsiahnutý v práve Dohovoru ako aj   v komunitárnom práve, zbavuje belgický štát povinnosti, aby spochyb-   òoval právne akty alebo situácie, ktoré predchádzali vyneseniu tohto   rozsudku (pozri paragraf 58).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE   M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   EURÓPSKY SÚD PRE ¼UDSKÉ PRÁVA   13. júna 1979   COUR EUROPEENNE DES DROITS DE L’HOMME   june 1979   PRÍPAD MARCKXOVÁ   AFFAIRE MARCKX   ROZSUDOK   ARRÊT   (version raccourcie)   (krátené)   V prípade Marckxovái   Európsky súd pre ¾udské práva, rozhodujúc na plenárnom zasadnutí, apli-   kujúc pravidlo 48 Rokovacieho poriadku Súdu, zložený z týchto sudcov:   En l’affaire Marckx,   La Cour européenne des Droits de l’Homme, statuant en séance plénière   par application de l’article 48 de son règlement et composée des juges dont   le nom suit:   MM. G. BALLADORE PALLIERI, président,   G. BALLADORE PALLIERI, prezident,   G. WIARDA,   G. WIARDA,   M. ZEKIA,   M. ZEKIA,   P. O’DONOGHUE,   P. O’DONOGHUE,   H. PEDERSENOVÁ,   Mme H. PEDERSEN,   MM. Thór VILHJÁLMSSON,   W. GANSHOF VAN DER MEERSCH,   Sir Gerald FITZMAURICE,   Mme D. BINDSCHEDLER–ROBERT,   MM. D. EVRIGENIS,   THÓR VILHJÁLMSSON,   W. GANSHOF VAN DER MEERSCH,   SIR GERALD FITZMAURICE,   D. BINDSCHEDLEROVÁ–ROBERTOVÁ,   D. EVRIGENIS,   G. LAGERGREN,   G. LAGERGREN,   F. GÖLCÜKLÜ,   F. GÖLCÜKLÜ,   F. MATSCHER,   F. MATSCHER,   J. PINHEIRO FARINHA,   J. PINHEIRO FARINHA,   E. GARCÍA DE ENTERRÍA,   E. GARCÍA DE ENTERRÍA,   ainsi que de MM. M.–A. EISSEN, greffier, et H. PETZOLD, greffier adjoint,   ako aj M.–A. EISSEN, registrátor, a H. PETZOLD, zástupca registrátora,   radiac sa na neverejnom zasadaní 25. a 26. októbra 1978 a od 24. do 27.   apríla 1979,   Après avoir délibéré en chambre du conseil les 25 et 26 octobre 1978,   puis du 24 au 27 avril 1979,   Rend l’arrêt que voici, adopté à cette dernière date:   vynáša tento rozsudok, ktorý bol prijatý v poslednom uvedenom dni:   i Malými rímskymi èíslicami s použitím „i“ ako symbolu pre rímsku „I“ sa bude v tomto slo-   venskom znení textu odkazova na poznámky prekladate¾a s cie¾om odlíši ich od odkazov,   ktoré tvoria súèas autentického textu; hoci je v súlade so skutoènosou uvedené, že sa daný   prípad týka sažovateliek, francúzske znenie uvádza spis pod titulom „affaire Marckx“ (ang-   lické znenie odkazuje na spis pod titulom „Marckx case“), považujem za potrebné podèiar-   knu, že by bolo primeranejšie celý prípad uvádza pod názvom „prípad Marckxových“ (po-   rovnaj napr. s anglickým znením nesúhlasného názoru, kde sub 13. sudca Sir Fitzmaurice   hovorí o „Marckxes“, teda o „Marckxových“); v súvislosti s oznaèením Európskeho súdu pre   ¾udské práva možno použi i slová „Európsky súd práv èloveka“ vychádzajúce z francúzske-   ho názvu tejto inštitúcie „Cour européenne des Droits de l’Homme“ (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   KONANIEii   ...   PROCEDURE   ...   FAITS   FAKTY   A. Les circonstances de l’espèce   A. Okolnosti prípadu   8. Alexandra Marckx, née le 16 octobre 1973 à Wilrijk, près d’Anvers, est   8. Alexandra Marckxová, narodená 16. októbra 1973 vo Wilrijku neïale-   ko Antverp, je dcérou Pauly Marckxovej, belgickej žurnalistky, ktorá nie je   vydatá. Jej matka riadne oznámila jej narodenie úradníkovi pre registráciu   obèianskoprávneho statusu vo Wilrijku. Ten o tom vyrozumel okresného   zmierovacieho sudcuiii tak, ako to požaduje èlánok 57 bis belgického Ob-   èianskeho zákonníka („obèiansky zákonník“) v prípade „prirodzeného“ die-   aaiv.   la fille de Paula Marckx, journaliste belge célibataire. Sa mère déclara régu-   lièrement la naissance à l’officier d’état civil de Wilrijk. Celui–ci en avisa le   juge de paix ainsi que l’article 57 bis du code civil belge (“le code civil”) le   prescrit dans le cas d’un enfant “naturel”.   9. Le 26 octobre 1973, le juge de paix du premier canton d’Anvers   convoqua Paula Marckx (article 405) afin qu’elle lui fournît les renseigne-   ments nécessaires à l’organisation de la tutelle d’Alexandra; à cette occa-   sion, il lui signala les formes possibles et les conséquences juridiques d’une   reconnaissance éventuelle de sa fille (paragraphe 14 ci–dessous). Il attira   aussi son attention sur certaines dispositions du code civil, dont l’article   756, concernant les successions “irrégulières”.   9. Dòa 26. októbra 1973 zmierovací sudca prvého kantónu Antverp   predvolal Paulu Marckxovú (èlánok 405) na to, aby mu poskytla požadova-   né informácie v súvislosti so zabezpeèením Alexandrinej opatery; pri tejto   príležitosti jej signalizoval možné formy a právne úèinky uznania jej dcéry   (paragraf 14). Takisto ju upozornil na urèité ustanovenia obèianskeho zá-   konníka vrátane èlánku 756 týkajúceho sa „výnimoèných“ foriem dedenia   (successions „irréguliéres“).   10. Le 29 octobre 1973, Paula Marckx reconnut son enfant en vertu de   l’article 334 du code. Elle devint ainsi de plein droit sa tutrice (article 396   bis); le conseil de famille, présidé par le juge de paix et où siégeaient la   soeur et d’autres parents de Paula Marckx, avait compétence pour prendre   dans l’intérêt d’Alexandra différentes mesures prévues par la loi.   10. Dòa 29. októbra 1973 Paula Marckxová v súlade s èlánkom 334 zá-   konníka uznala svoje diea. Tým sa stala jeho plnoprávnou opatrovníèkou   (èlánok 396 bis); rodinná rada pod vedením zmierovacieho sudcu v prítom-   nosti sestry a ïalších príbuzných Pauly Marckxovej bola splnomocnená   prija v Alexandrinom záujme rôzne opatrenia predpísané zákonom.   11. Le 30 octobre 1974, Paula Marckx adopta sa fille en application de   l’article 349 du code civil. La procédure se déroula selon les articles 350 à   356; elle comporta des enquêtes et entraîna des frais. Elle s’acheva, le 18   avril 1975, par un jugement d’homologation qui rétroagit au jour de l’acte   d’adoption, soit au 30 octobre 1974.   11. Dòa 30. októbra 1974 Paula Marckxová adoptovala svoju dcéru,   uplatniac èlánok 349 obèianskeho zákonníka. Procedúra prebiehala pod¾a   èlánkov 350 až 356; zahàòala prešetrovania a priniesla urèité výdavky. Zavà-   šila sa 18. apríla 1975 rozsudkom potvrdzujúcim adopciu s retroaktívnym   efektom vzahujúcim sa na deò aktu adopcie, menovite na 30. október   1974.   iiV tejto èasti Európsky súd pre ¾udské práva uvádza procedurálny postup pri prejednávaní   tohto prípadu. (pozn. prekl.).   iiiVo francúzskom texte „juge de paix“; v anglickom texte „District Judge“ (pozn. prekl.).   ivT. j. „nelegitímneho“ dieaa, na ktorého oznaèenie v slovenèine prichádza do úvahy pojem   „nemanželské“ diea (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   12. V èase podania žiadosti Komisii rodina Pauly Marckxovej zahàòala   okrem Alexandry jej vlastnú matku, pani Victorine Libotovú, ktorá zomre-   la v auguste 1974, a sestru, pani Blanche Marckxovú.   12. Lors de la saisine de la Commission Mme Paula Marckx avait   notamment pour famille, outre Alexandra, sa propre mère, Mme Victorine   Libot, décédée en août 1974, et une soeur, Mme Blanche Marckx.   13. Sažovate¾ky si sažujú na ustanovenia obèianskeho zákonníka vza-   hujúce sa na spôsob urèenia pôvodu „nemanželského“ dieaa z matkinej   strany a na efekty takého urèenia pôvodu týkajúce sa rozsahu rodiny a de-   dièských práv dieaa a matky. Ako spornú uvádzajú tiež nevyhnutnos   adoptova diea matkou, ak tá chce zväèši rozsah jeho práv.   13. Les requérantes se plaignent des clauses du code civil relatives au   mode d’établissement de la filiation maternelle “naturelle” comme aux   effets de cet établissement quant à l’étendue de la famille et aux droits   patrimoniaux de l’enfant et de la mère. Elles dénoncent aussi la nécessité,   pour celle–ci, d’adopter celui–là si elle veut en accroître les droits.   B. La législation en vigueur   B. Platné právo   1) Etablissement de la filiation maternelle “naturelle”   1) Urèenie pôvodu „nemanželského“ dieaa zo strany matkyv   14. En droit belge, aucun lien de filiation entre la mère célibataire et son   enfant ne résulte de l’accouchement à lui seul: tandis que l’acte de naissan-   ce inscrit au registre de l’état civil suffit à prouver la filiation maternelle   des enfants d’une femme mariée (article 319 du code civil), celle d’un   enfant “naturel” s’établit au moyen soit d’une reconnaissance volontaire   par la mère, soit d’une action en recherche de maternité.   14. Pod¾a belgického práva iba z faktu narodenia nevzniká nijaký práv-   ny zväzok medzi nevydatou matkou a jej dieaom: kým certifikát o naro-   dení zaznamenaný registraèným úradom postaèujúco dokazuje pôvod die-   aa zo strany matky, ktorá je vydatou ženou (èlánok 319 obèianskeho zá-   konníka), pôvod „prirodzeného“ dieaa sa stanovuje prostredníctvom   uznania vyjadrujúceho vô¾u matky alebo právnym postupom smerujúcim   k tomuto cie¾u (action en recherche de la maternité).   L’enfant “naturel” non reconnu porte cependant le nom de sa mère,   lequel doit figurer dans l’acte de naissance (article 57). La désignation de   son tuteur incombe au conseil de famille, présidé par le juge de paix.   Neuznané „prirodzené“ diea je však nosite¾om mena svojej matky, kto-   ré musí by uvedené v certifikáte o narodení (èlánok 57). Urèenie jeho opat-   rovate¾a je vecou rodinnej rady, ktorej predsedá zmierovací sudca.   Aux termes de l’article 334, la reconnaissance “sera faite par un acte   authentique, lorsqu’elle ne l’aura pas été dans (l’)acte de naissance”. Elle   revêt un caractère déclaratif et non attributif: elle ne crée pas l’état de   l’enfant, mais le constate, et rétroagit jusqu’au jour de la naissance. Elle   n’implique pourtant pas nécessairement que son auteur soit la mère réelle   de l’enfant; en revanche, tout intéressé peut la contester comme contraire à   la vérité (article 339). Beaucoup de mères célibataires — environ 25% selon   le Gouvernement, chiffre jugé exagéré par les requérantes — ne reconnais-   sent pas leur enfant.   Pod¾a èlánku 334 uznanie „nemanželského“ dieaa „sa vykoná auten-   tickým aktom, ak nebolo súèasou certifikátu o narodení“. Uznanie je de-   klaratórne, a nie atributívne: nevytvára, ale zaznamenáva status dieaa a je   retroaktívne ku dòu narodenia. Neimplikuje teda nevyhnutne, že osobou   vykonávajúcou uznanie bude skutoèná matka dieaa; naopak, ktoko¾vek   zainteresovaný ho môže spochybni ako pravde odporujúce (èlánok 339).   Mnoho nevydatých matiek — asi 25 % pod¾a vyjadrenia Vlády — neuznáva   svoje deti, hoci sažovate¾ky považujú taký údaj za prehnaný.   v „Etablissement de la filiation maternelle ‚naturelle‘“ vo francúzskom texte; „ establishment   of the maternal affiliation of an ‚illegitimate‘ child“ v anglickom texte; v danom kontexte   ide vlastne o úkony späté s urèením materstva dieaa narodeného mimo manželstva (pozri   tiež pozn. ix); „afiliácia“ sa ako právny zväzok medzi rodièmi a demi v danom prípade rozu-   mie ako právny zväzok medzi slobodnou matkou a jej dieaom, tzv. „ prirodzená afiliácia“;   pojem „afiliácia“ možno v danom prípade preklada pojmami „pôvod zo strany matky“,   „materstvo“; táto poznámka sa vzahuje na všetky pojmy „afiliácia“ uvedené v slovenskom   texte (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   Postup smerujúci k urèeniu pôvodu dieaa z matkinej strany (action en   recherche de maternité) môže vyvola diea do piatich rokov po tom, ako na-   dobudlo plnoletos, alebo ak je maloleté, prostredníctvom svojho právneho   zástupcu so súhlasom rodinnej rady (èlánky 341a — 341c obèianskeho zá-   konníka).   Quant à l’action en recherche de maternité, elle peut être intentée par   l’enfant dans un délai de cinq ans à compter de sa majorité ou, pendant sa   minorité, par son représentant légal avec l’accord du conseil de famille   (articles 341a–341c du code civil).   2) Úèinky urèenia pôvodu zo strany matky   2) Effets de l’établissement de la filiation maternelle   15. Urèenie pôvodu „prirodzeného“ dieaa zo strany matky má ohrani-   èené úèinky, èi už sa to týka rozsahu jeho rodiny, alebo práv dieaa a jeho   matky v dedièských veciach a vô¾ových dispozíciách.   15. L’établissement de la filiation maternelle “naturelle” a des effets   restreints en ce qui concerne tant l’étendue de la famille que les droits de   l’enfant et de sa mère en matière de successions et de libéralités.   a) Rozsah rodiny   a) Etendue de la famille   16. Na stanovenie pôvodu „prirodzeného“ dieaa zo strany matky bel-   gický zákonodarca nepoužíva pojmy „rodina“ a „rodiè“. I keï raz došlo   k takému urèeniu pôvodu, právne zväzky ním utvorené sa týkajú zásadne   len matky. Diea sa nestáva èlenom matkinej rodiny. Zákon ho z tejto rodi-   ny vyluèuje na úseku dedenia ab intestatvi (paragraf 17). Navyše, ak rodièia   dieaa nežijú alebo nie sú spôsobilí vyjadrova vô¾u, diea nemôže uzavrie   manželstvo pred dovàšením veku dvadsajeden rokov bez súhlasu svojho   opatrovníka (èlánok 159 obèianskeho zákonníka), nie je tak v prípade „le-   gitímneho“ dieaa, kde platí súhlas jeho starých rodièov (èlánok 150); zá-   kon výslovne neustanovuje medzi nimi a ním nijakú vyživovaciu povinnos   atï. A predsa urèité texty umožòujú výnimky, napríklad, èo sa týka preká-   žok pri uzatvorení manželstva (èlánky 161 a 162).   16. Pour la filiation maternelle “naturelle”, le législateur belge n’utilise   pas les notions de “famille” et “parent”. Même une fois établie, elle ne   produit en principe de lien juridique qu’avec la mère. L’enfant n’entre pas   dans la famille de celle–ci. La loi l’en écarte dans le domaine des succes-   sions ab intestat (paragraphe 17 ci–dessous). En outre, s’il a perdu ses aute-   urs ou s’ils se trouvent empêchés de manifester leur volonté, il ne peut se   marier, avant l’âge de vingt et un ans révolus, sans le consentement de son   tuteur (article 159 du code civil) et non, comme pour un enfant “légitime”,   de ses aïeuls et aïeules (article 150); la loi n’institue expressément entre eux   et lui aucune obligation alimentaire, etc. Toutefois, certains textes ména-   gent des exceptions, par exemple pour les empêchements au mariage (artic-   les 161 et 162).   Pod¾a rozsudku Belgického kasaèného súdu z 22. septembra 1966 (Pa-   sicrisie I, 1967, s. 78 — 79) tieto texty „dávajú zväzkom jestvujúcim medzi   prirodzeným dieaom a jeho starými rodièmi priamy základ spoèívajúci   na vzahoch náklonnosti, rešpektu a oddanosti, ktoré sú dôsledkom po-   krvného spoloèenstva... vytvárajúceho povinnos ascendentov prejavova   záujem o descendentov, v dôsledku èoho, keïže to zákon nevyluèuje, je im   dané právo pozna ich, chráni ich a vykonáva na nich vplyv, ktorý im dik-   tujú náklonnos a oddanos“. Kasaèný súd z toho dedukoval právo starých   rodièov na prístup k dieau.   D’après un arrêt de la Cour de cassation de Belgique, du 22 septembre   (Pasicrisie I, 1967, pp. 78–79), ils “donnent aux liens unissant l’enfant   naturel et ses grands–parents une consistance légale, qui repose sur les rela-   tions d’affection, de respect et de dévouement, dues à la communauté de   sang; (...) celle–ci crée chez les ascendants l’obligation de s’intéresser à leurs   descendants et comporte pour eux comme corollaire, dès lors que la loi ne   l’exclut pas, le droit de les connaître, de les protéger et d’exercer sur eux   l’influence que l’affection et le dévouement leur dictent”. La Cour de cassa-   tion en a déduit un droit de visite au profit des grands–parents.   b) Práva dieaa narodeného mimo manželstva   a práva jeho matky vo veciach dedièských a vô¾ových dispozícií   b) Droits de l’enfant né hors mariage et de sa mère en matière de   successions et de libéralités   17. Uznané „prirodzené“ diea požíva menej práv ako diea „legitímne“.   Ako vyplýva z èlánkov 338, 724, 756 až 758, 760, 761, 769 až 773 a 913 ob-   17. L’enfant “naturel” reconnu jouit de droits successoraux inférieurs à   ceux d’un enfant “légitime”. Ainsi qu’il ressort des articles 338, 724, 756 à   viT. j. na úseku netestamentárneho dedenia; pozri ïalej napr. poznámku vii a ïalšie na to sa   vzahujúce poznámky (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   èianskeho zákonníka, uznané „prirodzené“ diea nemá pri dedení po rodi-   èovi, ktorý zomrel bez závetu, status dedièa, ale iba „výnimoèného dedièa“   („successeur irrégulier“): musí žiada na súde o pririeknutie statusu súdnym   výrokom (envoi en possession). Pozostalos po jeho zomrelej matke pripadá   dieau v úplnosti iba vtedy, ak niet príbuzných oprávnených dedi (èlánok   758)( ak ich niet, jeho práva dosahujú maximálne — t. j. v prípade absencie   descendentov, ascendentov, bratov alebo sestier jeho matky — tri štvrtiny   podielu, ktorý by mu pripadol, ak by bolo „manželské“ (èlánok 757). Ok-   rem toho jeho matka môže poèas svojho života zredukova tento diel na   polovicu. Napokon èlánok 756 odopiera „prirodzenému“ dieau akéko¾-   vek práva na povolanie k dedièstvu po predkoch jeho matky.   758, 760, 761, 769 à 773 et 913 du code civil, il n’a pas, dans la succession   ab intestat de son auteur, la qualité d’héritier, mais uniquement celle de   “successeur irrégulier”: il doit demander son envoi en possession. Les biens   de sa mère décédée ne lui échoient en entier que si elle ne laisse pas de   parents au degré successible (article 758); sinon, ses droits portent au   maximum — à savoir en l’absence de descendants, ascendants, frères ou   soeurs de sa mère — sur les trois quarts de la portion héréditaire qui lui   serait revenue s’il eût été “légitime” (article 757). Sa mère peut en outre, de   son vivant, réduire cette part de moitié. Enfin, l’article 756 refuse à l’enfant   “naturel” toute vocation successorale à l’égard des parents de sa mère.   18. Uznané „prirodzené“ deti sú znevýhodnené takisto vzh¾adom na vô-   ¾ové dispozície, keïže èlánok 908 ustanovuje, že „darovaním medzi živými   alebo testamentom nemôžu získa viac, ako im je priznané z titulu ‚dede-   nia‘“vii.   18. De son côté, l’article 908 désavantage les enfants “naturels” recon-   nus en ce qui concerne les libéralités: ils “ne pourront, par donation entre   vifs ou par testament, rien recevoir au–delà de ce qui leur est accordé au   titre ‘Des successions’.”   Reciproène, matka takého dieaa môže v jeho prospech disponova len   èasou svojho majetku, èo neplatí len vtedy, ak nemá príbuzných oprávne-   ných dedi. Na druhej strane, ak urèenie pôvodu dieaa neprebehlo, matka   mu môže da alebo odkáza celý svoj majetok vtedy, ak len niet dedièov   oprávnených na povinný podiel (héritiers réservataires). Nachádza sa tak zo-   èi–voèi alternatíve: uzna ho a strati možnos zanecha mu celý svoj maje-   tok; alebo sa vzda toho, že s ním nadviaže rodinný vzah právnej povahy   s cie¾om zachova možnos zanecha mu majetok ako cudzincovi.   Réciproquement, la mère d’un tel enfant ne peut disposer en sa faveur   que d’une fraction de ses biens, sauf à défaut de parents au degré successib-   le. En revanche, elle peut les lui donner ou léguer en entier, pour peu qu’il   n’existe pas d’héritiers réservataires, si la filiation n’est pas établie. Elle se   trouve donc en face d’une alternative: le reconnaître et perdre la possibilité   de lui laisser la totalité de son patrimoine; renoncer à nouer avec lui un lien   familial de caractère juridique, afin de conserver cette possibilité comme   envers un étranger.   3) Adopcia „prirodzených“ detí ich matkou   3) Adoption des enfants “naturels” par leur mère   19. Ak matka uznaného „nemanželského“ dieaa zostane slobodná, má   k dispozícii iba jediný prostriedok, ako zlepši jeho status: „jednoduchú“   adopciu, v prípade ktorej èlánok 345 § 2, ods. 2 zmieròuje požiadavky na   vek. Adoptované diea získava na dedièstvo osvojite¾a práva „legitímneho“   dieaa, ale na rozdiel od neho nemá právo na dedenie po predkoch svojej   matky (èlánok 365).   19. Si la mère d’un enfant “naturel” reconnu reste célibataire, un unique   moyen s’offre à elle pour en améliorer le statut: l’adoption “simple”, dont   en pareil cas l’article 345 par. 2, alinéa 2, du code civil assouplit les condi-   tions d’âge. L’adopté acquiert sur la succession de l’adoptante les droits   d’un enfant “légitime”, mais il n’a contrairement à celui–ci aucune voca-   tion successorale à l’égard des parents de sa mère (article 365).   Iba legitimita (èlánky 331–333) a legitimizácia adopciou (èlánky 368 —   370) znamená pre „prirodzené“ diea úplnú asimiláciu na úroveò „legitím-   neho“ dieaa; obidve tieto opatrenia predpokladajú manželstvo matky.   Seules la légitimation (articles 331–333) et la légitimation par adoption   (articles 368–370) assimilent pleinement l’enfant “naturel” à un enfant   “légitime”; elles présupposent l’une et l’autre le mariage de la mère.   7To znamená „dedenia“, ktoré poznáme ako dedenie zo zákona (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   C. Projekt zákona   C. Le projet de loi   déposé devant le Sénat le 15 février 1978   predloženého Senátu 15. februára 1978   20. Belgicko podpísalo Bruselský dohovor o „urèovaní pôvodu prirodze-   ných detí zo strany matky“ z 12. septembra 1962, vypracovaný medziná-   rodnou komisiou pre obèiansky status. Dohovor nadobudol platnos 23.   apríla 1964, no Belgicko ho ešte neratifikovalo. Ïalej Belgicko neratifikova-   lo, ba ani nepodpísalo Dohovor „o právnom statuse detí narodených mimo   manželstva“ z 15. októbra 1975 uzavretý na pôde Rady Európy, ktorý nado-   budol platnos 11. augusta 1978. Obidva tieto nástroje sa zakladajú na   princípe „mater semper certa est“; druhý z nich upravuje aj také otázky, aký-   mi sú povinnosti podpory, rodièovská autorita a dedièské práva.   20. La Belgique a signé la Convention de Bruxelles du 12 septembre   sur “l’établissement de la filiation maternelle des enfants naturels”,   élaborée par la Commission internationale de l’Etat Civil et entrée en vigu-   eur le 23 avril 1964; elle ne l’a pas encore ratifiée. Elle n’a pas davantage   ratifié jusqu’ici, ni même signé, la Convention du 15 octobre 1975 “sur le   statut juridique des enfants nés hors mariage”, conclue au sein du Conseil   de l’Europe et entrée en vigueur le 11 août 1978. Ces deux instruments se   fondent sur le principe “mater semper certa est”; le second règle aussi des   questions telles que l’obligation d’entretien, l’autorité parentale et les   droits successoraux.   21. Medzitým 15. februára 1978 belgická vláda predložila Senátu návrh   zákona, na ktorý odkazovala v spise z 3. júla 1978 a pred Súdom 24. októb-   ra. V oficiálnom zdôvodnení, ktoré medziiným odkazuje aj na vyššie uvede-   né Dohovory z rokov 1962 a 1975, sa spresòuje, že návrh „smeruje k založe-   niu rovnosti medzi všetkými demi“. Predovšetkým ním sa zabezpeèí, aby   sa urèenie pôvodu zo strany matky zakladalo tak, že jej meno bude zazna-   menané v certifikáte o narodení, èím sa do belgického práva uvedie princíp   „mater semper certa est“. Uznanie slobodnou matkou teda už nebude nevy-   hnutné, iba ak by nebolo takého záznamu. Navyše obèiansky zákonník pri-   zná deom narodeným mimo manželstva práva identické s tými, ktoré po-   žívajú deti narodené v manželstve, v záležitostiach dedenia zo zákona a vô-   ¾ových dispozícií.   21. Cependant, le gouvernement belge a saisi le Sénat, le 15 février 1978,   d’un projet de loi dont il a fait état devant la Cour dans son mémoire du 3   juillet 1978, puis au cours de l’audience du 24 octobre. L’exposé des motifs,   qui se réfère entre autres aux conventions susmentionnées de 1962 et 1975,   précise que le projet “tend à instaurer une égalité de droit entre tous les   enfants”. En particulier, la filiation maternelle se trouverait établie dès que   le nom de la mère figurerait dans l’acte de naissance, ce qui introduirait   dans la législation belge le principe “mater semper certa est”. La reconnais-   sance par la mère célibataire ne serait donc plus nécessaire, sauf en   l’absence de pareille mention. En outre, le code civil accorderait aux   enfants nés hors mariage des droits identiques à ceux dont les enfants issus   d’un mariage jouissent à l’heure actuelle en matière de successions et de   libéralités.   KONANIE PRED KOMISIOU   PROCEDURE DEVANT LA COMMISSION   22. Podstata sažnosti podanej Komisii bola takáto:   22. Devant la Commission, les requérantes ont allégué en substance:   — že ako „prirodzené“ diea je Alexandra Marckxová obeou urèitých usta-   — qu’en sa qualité d’enfant “naturelle” Alexandra Marckx est victime, de —   par certaines prescriptions du code civil belge, d’une “capitis deminutio”   incompatible avec les articles 3 et 8 de la Convention;   viii   novení belgického obèianskeho zákonníka, obeou „capitis deminutio“   , èo je nezluèite¾né s èlánkami 3 a 8 Dohovoru;   — že toto „capitis deminutio“ porušuje tiež rovnaké èlánky vo vzahu k Pau-   — que cette “capitis deminutio” enfreint aussi lesdits articles dans le chef de   le Marckxovej;   Paula Marckx;   viii   „Capitis deminutio“ — obmedzovanie právneho (i sociálneho) postavenia (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   — qu’il existe entre enfants “naturels” et enfants “légitimes”, comme entre   mères célibataires et mères mariées, des discriminations contraires à   l’article 14 combiné avec l’article 8;   — že medzi „prirodzenými“ a „legitímnymi“ demi, podobne ako medzi   slobodnými a vydatými matkami, jestvujú urèité diskriminácie, ktoré sú   v rozpore s èlánkom 14 v spojení s èlánkom 8;   — que la possibilité de la reconnaissance d’un enfant “naturel” par   n’importe quel homme, même s’il n’est pas le père, se heurte aux artic-   les 3, 8 et 14;   — že možnos uznania „prirodzeného“ dieaa kýmko¾vek, i keï nie je je-   ho otcom, porušuje èlánky 3, 8 a 14;   qu’il y a violation de l’article 1 du Protocole n° 1 en ce que la mère non   mariée ne jouit pas de la liberté de disposer de ses biens en faveur de son   enfant.   — že sa porušuje èlánok 1 Protokolu è. 1 z toho dôvodu, že nevydatá mat-   ka nepožíva slobodu disponova svojím majetkom v prospech svojho   dieaa.   23. Par une décision partielle du 16 mars 1975, la Commission a déclaré   irrecevable l’avant–dernier de ces griefs. Le 29 septembre 1975, elle a retenu   la requête pour le surplus; elle a résolu en outre de prendre d’office en   considération l’article 12 de la Convention.   23. Èiastkovým rozhodnutím zo 16. marca 1975 Komisia vyhlásila za   neprijate¾ný predposledný bod sažnosti. Dòa 29. septembra 1975 sažnos   prijala a rozhodla vzia ex officio do úvahy èlánok 12 Dohovoru.   Dans son rapport du 10 décembre 1977, elle formule l’avis:   Komisia svoj názor vyslovuje v správe z 10. decembra 1977:   — par dix voix contre quatre, “que la situation” incriminée “constitue dans   le chef de l’enfant naturel une violation de l’article 8 de la Convention”   en ce qui concerne le “principe de la reconnaissance et (la) procédure de   reconnaissance” d’une part, les “effets” de celle–ci d’autre part;   — desiatimi hlasmi proti štyrom, „že situácia“, ktorú sažnos napáda, „za-   kladá vzh¾adom na prirodzené diea porušenie èlánku 8 Dohovoru“ jed-   nak èo do „princípu uznania a procedúry uznania“, jednak èo do jeho   „úèinkov“;   — par neuf voix contre quatre, avec une abstention, que l’adoption   “simple” d’Alexandra par sa mère n’y “a pas remédié” car elle “maintient   une restriction illégitime de la notion de vie familiale”, de sorte que “la   situation incriminée constitue, dans le chef des requérantes, une viola-   tion de l’article 8”;   — deviatimi hlasmi proti štyrom s jedným zdržaním sa hlasovania, že „jed-   noduchá“ adopcia Alexandry matkou „nenapravila“ to, èo sa napáda, le-   bo sa „udržiava nelegitímne obmedzenie pojmu rodinný život“ s násled-   kom, že „inkriminovaná situácia sažovateliek zakladá vzh¾adom na ne   porušenie èlánku 8“;   — par douze voix et deux abstentions, “que la législation telle qu’elle est   appliquée constitue dans le chef des requérantes une violation des artic-   les 8 et 14 combinés”;   — dvanástimi hlasmi s dvoma zdržaniami, „že taká legislatíva, aká sa apli-   kuje, zakladá vo vzahu k sažovate¾kám porušenie èlánku 8 v spojení   s èlánkom 14“;   — par neuf voix contre six, “que la législation belge telle qu’elle est appli-   quée porte atteinte à l’article ler du Protocole n° 1 combiné avec   l’article 14 de la Convention” dans le chef de la première requérante,   mais non de la seconde;   — deviatimi hlasmi proti šiestim, „že belgická legislatíva tak, ako sa apli-   kuje, zakladá porušenie èlánku 1 Protokolu è. 1 v spojení s èlánkom 14   Dohovoru“ vo vzahu k prvej, no nie k druhej sažovate¾ke;   — qu’il n’est “pas nécessaire” d’examiner l’affaire sous l’angle de l’article 3   de la Convention;   — že nie je „nevyhnutné“ preskúmava prípad pod¾a èlánku 3 Dohovoru;   — à l’unanimité, que “l’article 12 n’entre pas en ligne de compte”.   Le rapport renferme une opinion séparée.   — jednohlasne, že „èlánok 12 nie je relevantný“.   Správa obsahuje zvláštny názor.   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   ZÁVERY PREDSTAVENÉ NA SÚDE   CONCLUSIONS PRESENTEES A LA COUR   24. Na pojednávaní 24. októbra 1978 vláda potvrdila závery vyskytujúce   sa v jej spise, najmä, že:   24. A l’audience du 24 octobre 1978, le Gouvernement a confirmé les   conclusions figurant dans son mémoire, à savoir:   „Súd má rozhodnú, že fakty brané do úvahy Komisiou v jej správe nepredsta-   vujú zo strany belgického štátu, v prípade sažovateliek Pauly a Alexandry Mar-   ckxových, porušenie povinností uložených Dohovorom“.   “Plaise à la Cour de décider que les faits relatés par la Commission dans son   rapport ne révèlent pas de la part de l’Etat belge, dans le cas des requérantes Paula   et Alexandra Marckx, une violation des obligations imposées par la Convention.”   Zo strany delegátov Komisie sa na pojednávaní dospelo k záveru:   De leur côté, les délégués de la Commission ont conclu à l’audience:   „Obráti sa na Súd, aby sa vyslovil, èi inkriminovaná belgická legislatíva poru-   šuje v prípade sažovateliek práva, ktoré im zaruèuje èlánok 8 Dohovoru a èlánok I   Protokolu è. 1, vzaté osobitne alebo v spojení s èlánkom 14 Dohovoru“.   “Plaise à la Cour de dire si la législation belge incriminée constitue, dans le chef   des requérantes, une violation des droits qui leur sont reconnus par l’article 8 de la   Convention et l’article 1 du Protocole n° 1 considérés isolément ou en liaison avec   l’article 14 de la Convention.”   PRÁVO   EN DROIT   I. O PREDBEŽNEJ VÝPOVEDI VLÁDY   I. SUR LE MOYEN PRÉLIMINAIRE DU GOUVERNEMENT   25. Pod¾a sažovateliek je aplikácia ustanovení obèianskeho zákonníka   vzahujúcich sa na deti narodené mimo manželstva a na slobodné matky   vo vzahu k nim, údajným porušením èlánkov 3, 8, 12 a 14 Dohovoru, ako   aj èlánku 1 Protokolu è. 1.   25. D’après les requérantes, l’application des clauses du code civil relati-   ves aux enfants nés hors mariage et aux mères célibataires enfreint dans   leur chef les articles 3, 8, 12 et 14 de la Convention ainsi que l’article 1 du   Protocole n° 1.   26. Vláda im najprv oponovala, ak nie namietaním nekompetentnosti   alebo neprijate¾nosti ako takej, tak prinajmenej predbežnou námietkou:   sažovate¾ky nasto¾ujú vo svojom prípade problémy zásadne teoretické.   Napríklad diea, Alexandra Marckxová, netrpela tým, že urèovanie jej pôvo-   du zo strany matky neprebehlo jej narodením (16. októbra 1973), ale o tri-   nás dní neskôr, momentom uznania, lebo v tom èase si nebola vedomá   okolností svojho príchodu na svet. Naviac jej matka Paula Marckxová ko-   nala zo svojej vlastnej iniciatívy, a nie pod nátlakom, keï uznala Alexandru   (29. októbra 1973) a keï ju potom adoptovala (30. októbra 1974). Niè ne-   naznaèuje, že by Paula Marckxová mala v lehote jedného roka a jedného   dòa medzi týmito dvoma dátumami akéko¾vek želanie odkáza závetom   alebo darova v prospech svojej dcéry mimo rámca stanoveného èlánkom   obèianskeho zákonníka. Èo sa týka nákladov vynaložených na adop-   ciu, mohla sa im vo ve¾kej miere vyhnú. Napokon od 30. októbra 1974 sa   26. Le Gouvernement leur oppose d’abord sinon une véritable excep-   tion d’incompétence ou d’irrecevabilité, du moins un moyen préliminaire:   selon lui, elles soulèvent des problèmes essentiellement théoriques dans   leur cas. Par exemple, l’enfant Alexandra Marckx n’aurait pas souffert de ce   que l’établissement de sa filiation maternelle n’a pas eu lieu dès sa naissan-   ce (16 octobre 1973), mais seulement treize jours plus tard, au moment de   sa reconnaissance, car à l’époque elle n’était pas consciente des circonstan-   ces de sa venue au monde. En outre sa mère, Paula Marckx, aurait agi de sa   propre initiative, et non sous la contrainte, en la reconnaissant (29 octobre   1973) puis en l’adoptant (30 octobre 1974). De surcroît, rien ne montrerait   que dans l’intervalle d’un an et un jour entre ces deux dates elle ait désiré   tester, ou procéder à une donation, en faveur de sa fille au–delà des limites   fixées par l’article 908 code civil. Quant aux frais exposés pour l’adoption,   elle aurait pu les éviter dans une très large mesure. Enfin, depuis le 30   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   Alexandra vo vzahu k svojej matke nachádzala v rovnakej pozícii ako “legi-   tímne“ dieaix.   octobre 1974 Alexandra se trouverait à l’égard de sa mère dans la même   situation qu’un enfant “légitime”.   Struène povedané, zainteresované pozabudli na to, že Súd nemá èo in   abstracto rozhodova o kompatibilite urèitých právnych pravidiel s Dohovo-   rom (rozsudok Golder z 21. februára 1975, séria A è. 18, s. 19, § 39).   Bref, les intéressées oublieraient que la Cour n’a pas à statuer in abstracto   sur la compatibilité de certaines règles de droit avec la Convention (arrêt   Golder du 21 février 1975, série A n° 18, p. 19, par. 39).   Komisia odpovedá, že nepreskúmavala inkriminovanú legislatívu in ab-   stracto, lebo navrhovate¾ky sa opierajú o presné a konkrétne fakty.   La Commission répond qu’elle n’a pas examiné in abstracto la législation   incriminée, car les requérantes s’appuient sur des faits précis et concrets.   27. Súd nezdie¾a názor Vlády. Èlánok 25 Dohovoru jednotlivcov opráv-   òuje, aby tvrdili, že zákon sám osebe porušuje ich práva, ak im tým, že chý-   ba individuálny akt vykonate¾nosti, hrozia také úèinky, že tým priamo utr-   pia (porovnaj mutatis mutandis, rozsudok Klass a iní zo 6. septembra 1978,   séria A è. 28, s. 17 — 18, § 33).   27. La Cour ne souscrit pas à la thèse du Gouvernement. L’article 25 de   la Convention habilite les particuliers à soutenir qu’une loi viole leurs   droits par elle–même, en l’absence d’acte individuel d’exécution, s’ils risqu-   ent d’en subir directement les effets (cf., mutatis mutandis, l’arrêt Klass et   autres, du 6 septembre 1978, série A n° 28, pp. 17–18, par. 33).   Práve taký je prístup sažovateliek: vznášajú námietky proti viacerým   èlánkom obèianskeho zákonníka, ktoré sa na ne automaticky aplikovali   alebo aplikujú. Tvrdiac o nich, že sú v rozpore s Dohovorom a Protokolom   è. 1, neprizývajú Súd na výkon abstraktnej kontroly noriem, ktorá by bola   nezluèite¾ná s èlánkom 25 (porovnaj s dvoma skôr uvedenými rozsudkami   rozsudok De Becker z 27. marca 1962, séria A è. 4, s. 26 in fine a rozsudok   De Wilde, Ooms a Versyp z 10. marca 1972, séria A è. 14, s. 10, § 22): ony   napádajú legálnu pozíciu, totiž tú pozíciu slobodných matiek a detí naro-   dených mimo manželstva, ktorá sa ich osobne dotýka.   Telle est bien l’attitude des requérantes: elles s’en prennent à plusieurs   articles du code civil qui s’appliquaient ou s’appliquent à elles automatiqu-   ement. En les dénonçant comme contraires à la Convention et au Protocole   n° 1, elles n’invitent pas la Cour à exercer un contrôle abstrait de normes,   incompatible avec l’article 25 (cf., en sus des deux arrêts précités, l’arrêt De   Becker du 27 mars 1962, série A n° 4, p. 26 in fine, et l’arrêt De Wilde,   Ooms et Versyp du 10 mars 1972, série A n° 14, p. 10, par. 22): elles   s’attaquent à une situation légale, celle des mères célibataires et des enfants   nés hors mariage, qui les touche personnellement.   Zdá sa, že vláda, struène povedané, uvažovala tak, že táto situácia nie je   pre navrhovate¾ky škodlivá. S oh¾adom na to Súd pripomína, že otázka   existencie škodlivosti nie je záležitosou èlánku 25, ktorý slovom „obe“ od-   kazuje na „osobu priamo dotknutú sporným aktom alebo omisiou“ (rozsu-   dok De Wilde, Ooms a Versyp, uvedený vyššie, s. 11, §§ 23 — 24( porovnaj   tiež rozsudky Engel a iní z 8. júna a 23. novembra 1976, séria A è. 22, s. 37,   § 89 a s. 69, § 11).   Le Gouvernement paraît en somme considérer que cette situation ne   leur cause pas ou guère de dommage. A ce sujet, la Cour rappelle que la   question de l’existence d’un préjudice ne relève pas de l’article 25 qui, par   “victime”, désigne “la personne directement oncernée par l’acte ou omis-   sion litigieux” (arrêt De Wilde, Ooms et Versyp précité, p. 11, paras. 23–24;   cf. aussi les arrêts Engel et autres, des 8 juin et 23 novembre 1976, série A   n° 22, p. 37, par. 89, et p. 69, par. 11).   Paula a Alexandra Marckxové môžu teda „tvrdi“, že sú obeami poruše-   ní, na ktoré sa sažujú. Na potvrdenie toho, èi nimi skutoène sú, treba od   základu študova meritá každého sporného bodu.   Paula et Alexandra Marckx peuvent donc “se prétendre” victimes des   manquements dont elles se plaignent. Pour savoir si elles le sont réelle-   ment, il faut étudier au fond chacun de leurs griefs.   ixNech je na tomto mieste pripomenuté, že oznaèenie „legitímne“ diea tu má ten istý výz-   nam ako má v slovenèine oznaèenie „manželské“ diea; v protikladoch tu teda medziiným   vystupujú „legitímne“ diea versus „prirodzené“ diea, „legitímne“ diea versus „nelegitím-   ne“ diea, „ manželské“ diea versus „nelegitímne“ diea a ide vždy o postihnutie vzahu: die-   a narodené v manželstve v opozite proti dieau narodenému mimo manželstva, ba o otáz-   ku prípustnosti rozrôznenia právneho postavenia prvého a právneho postavenia druhého   (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   II. O ZÁKLADE   II. SUR LE FOND   28. Zainteresované sa zásadne opierajú o èlánky 8 a 14 Dohovoru. Bez   prehliadania iných ustanovení, ktorých sa dovolávajú, Súd v súlade s tým   skúmal pod zorným uhlom týchto dvoch èlánkov tri aspekty problému, na   ktoré odkázala Komisia: spôsob urèenia pôvodu, rozsah rodiny dieaa, de-   dièské práva dieaa a jeho matky.   28. Les intéressées s’appuient pour l’essentiel sur les articles 8 et 14 de la   Convention. Sans négliger les autres dispositions invoquées par elles, la   Cour a donc examiné surtout sous l’angle de ces deux articles les trois   aspects du problème dont l’a saisie la Commission: mode d’établissement   de la filiation, étendue de la famille de l’enfant, droits patrimoniaux de ce   dernier et de sa mère.   29. Èlánok 8 Dohovoru ustanovuje:   29. L’article 8 de la Convention se lit ainsi:   „1. Každá osoba má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného ži-   vota, obydlia a korešpondencie.   “1. Toute personne a droit au respect de sa vie privée et familiale, de son domicile   et de sa correspondance.   2. Verejná autorita nebude do výkonu tohto práva zasahova okrem prípadov,   keï je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoloènosti v záujme   národnej bezpeènosti, verejnej bezpeènosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, ochra-   ny poriadku a prevencie trestnej èinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo   ochrany práv a slobôd iných“x.   2. Il ne peut y avoir ingérence d’une autorité publique dans l’exercice de ce droit   que pour autant que cette ingérence est prévue par la loi et qu’elle constitue une   mesure qui, dans une société démocratique, est nécessaire à la sécurité nationale, à la   sûreté publique, au bien–être économique du pays, à la défense de l’ordre et à la   prévention des infractions pénales, à la protection de la santé ou de la morale, ou à   la protection des droits et libertés d’autrui.”   30. V súèasnom prípade sa Súd necháva vies vyjasnením významu a je-   ho pripísaním slovám „rešpektovanie... súkromného a rodinného života“,   na èo mal doposia¾ len vzácnu príležitos (rozsudok z 23. júla 1968 v prípa-   de „belgickej lingvistiky“, séria A è. 6, s. 32 — 33 § 7; rozsudok Klass a iní zo   6. septembra 1978, séria A è. 28, s. 21,§ 41).   30. La Cour se trouve amenée en l’espèce à préciser le sens et la portée   des mots “respect de (la) vie privée et familiale”, ce dont elle n’a guère eu   l’occasion jusqu’ici (arrêt du 23 juillet 1968 en l’affaire “linguistique belge”,   série A n° 6, pp. 32–33, par. 7; arrêt Klass et autres, du 6 septembre 1978,   série A n° 28, p. 21, par. 41).   31. Prvá otázka, ktorú by Súd mal rieši, spoèíva v spytovaní, èi priro-   dzený zväzok medzi Paulou a Alexandrou Marckxovými poskytuje priestor   pre rodinný život chránený èlánkom 8.   31. La première question à trancher consiste à savoir si le lien naturel   entre Paula et Alexandra Marckx a donné lieu à une vie familiale protégée   par l’article 8.   Zaruèujúc právo na rešpektovanie rodinného života èlánok 8 predpo-   kladá existenciu rodiny. Súd prejavuje úplný súhlas s rozhodnutím Komi-   sie v k¾úèovom bode, menovite, že èlánok 8 nerobí rozdiel medzi „legitím-   nou“ a „prirodzenou“ rodinouxi. Taký rozdiel by protireèil slovám „každá   osoba“( èlánok 14 to potvrdzuje v súvislosti s požívaním práv a slobôd, kto-   ré sú posvätené v Dohovore zákazom diskriminácie založenej na „narode-   ní“.   En garantissant le droit au respect de la vie familiale, l’article 8 présup-   pose l’existence d’une famille. La Cour marque son plein accord avec la   jurisprudence constante de la Commission sur un point capital: l’article 8   ne distingue pas entre famille “légitime” et famille “naturelle”. Pareille   distinction se heurterait aux mots “toute personne”; l’article 14 le confirme   en prohibant, dans la jouissance des droits et libertés consacrés par la   Convention, les discriminations fondées sur “la naissance”.   xVzh¾adom na autentický, v tomto prípade francúzsky jazyk bude pri citáciách Dohovoru   resp. Dodatkového protokolu k Dohovoru — Protokolu è. 1 zoh¾adnený predovšetkým fran-   cúzsky text; v súvislosti s tým, že v oficiálnom slovenskom znení Dohovoru (dostupnom sub   Oznámenie Federálneho ministerstva zahranièných vecí è. 209/1992 Zb.) zaèína èlánok 8 §   Dohovoru slovami „štátny orgán“, poznamenávam, že pojem „verejná autorita“ („autorité   publique“ vo francúzskom texte, „public authority“ v anglickom texte) je pojmom prinajme-   nej širším (ak nie druhovo celkom iným) zahàòajúcim aj verejnú správu, teda napríklad aj   niektorý „orgán“ územnej samosprávy (pozn. prekl.).   xiFrancúzsky text na oznaèenie kvality rodiny používa vzah „legitímna“ — „ prirodzená“;   anglický text používa vzah „legitímna“ — „nelegitímna“ (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   Navyše Súd poznamenáva, že Výbor ministrov Rady Európy vidí v samej   žene a jej dieati rodinu medzi ïalšími (rezolúcia (70) 15 z 15. mája 1970   o sociálnej ochrane slobodných matiek a ich detí, § I — 10, § II — 5 atï.).   La Cour note au surplus que le Comité des Ministres du Conseil de   l’Europe voit dans la mère seule et son enfant une famille parmi les autres   (résolution (70) 15 du 15 mai 1970 sur la protection sociale des mères céli-   bataires et de leurs enfants, par. I–10, par. II–5, etc.).   Èlánok 8 sa teda vzahuje na „rodinný život“ „prirodzenej“ rodiny ako   aj „legitímnej“ rodiny. Na druhej strane niet pochybností, že Paula Mar-   ckxová vzala na seba zodpovednos za svoju dcéru Alexandru od jej narode-   nia a bez prerušenia sa o òu starala s tým, že medzi nimi úèinne jestvoval a   jestvuje skutoèný rodinný život.   L’article 8 vaut donc pour la “vie familiale” de la famille “naturelle”   comme de la famille “légitime”. D’autre part, il n’est pas contesté que Paula   Marckx a pris en charge sa fille Alexandra dès sa naissance et n’a cessé de   s’en occuper, de sorte qu’il a existé et existe entre elles une vie familiale   effective.   Zostáva zisti, èo pre belgického zákonodarcu znamená „rešpektovanie“   tohto rodinného života na každom z úsekov, ktorých sa sažnos týka.   Il reste à rechercher ce que comportait, pour le législateur belge, le   “respect” de cette vie familiale dans chacun des domaines couverts par la   requête.   Proklamujúc v paragrafe 1 právo na rešpektovanie rodinného života,   èlánok 8 predovšetkým znamená, že štát nemôže zasahova do výkonu toh-   to práva, iba ak v súlade so striktnými podmienkami vyjadrenými v para-   grafe 2. Tak ako Súd stanovil v prípade „belgická lingvistika“, v èlánku je   „podstatné“ to, že chráni jednotlivca proti ¾ubovo¾ným zásahom verejných   mocí (rozsudok z 23. júla 1968, séria A è. 6, s. 33, § 7). Neuspokojuje sa   však s tým, že prinúti štát, aby sa zdržal takých zásahov: k tomuto primár-   ne skôr negatívnemu angažovaniu môžu pristúpi pozitívne záväzky na   efektívne „rešpektovanie“ rodinného života.   En proclamant par son paragraphe 1 le droit au respect de la vie fami-   liale, l’article 8 signifie d’abord que l’Etat ne peut s’immiscer dans l’exercice   de ce droit, sauf sous les strictes conditions énoncées au paragraphe 2.   Ainsi que la Cour l’a relevé en l’affaire “linguistique belge”, il a “essentielle-   ment” pour objet de prémunir l’individu contre des ingérences arbitraires   des pouvoirs publics (arrêt du 23 juillet 1968, série A n° 6, p. 33, par. 7). Il   ne se contente pourtant pas d’astreindre l’Etat à s’abstenir de pareilles   ingérences: à cet engagement plutôt négatif peuvent s’ajouter des obliga-   tions positives inhérentes à un “respect” effectif de la vie familiale.   Z toho vyplýva najmä to, že štát, ktorý vo svojom vnútornom právnom   poriadku stanovuje režim aplikabilný na urèité rodinné zväzky, ako sú tie   medzi slobodnou matkou a jej dieaom, musí kona spôsobom, ktorý za-   interesovaným umožní vies normálny rodinný život. Ako je dané èlánkom   8, rešpektovanie rodinného života implikuje v oèiach Súdu predovšetkým   to, že sa vo vnútroštátnom práve zoh¾adní právna ochrana umožòujúca in-   tegráciu dieaa do rodiny poènúc narodením. Štátu sa na to ponúkajú   rôzne prostriedky, ale legislatíva, ktorá nezodpovedá tomu imperatívu, po-   rušuje èlánok 8 paragraf 1 bez toho, žeby tu bol akýko¾vek priestor na pre-   skúmanie pod¾a paragrafu 2.   Il en résulte notamment que l’Etat, en fixant dans son ordre juridique   interne le régime applicable à certains liens de famille comme ceux de la   mère célibataire avec son enfant, doit agir de manière à permettre aux inté-   ressés de mener une vie familiale normale. Tel que le conçoit l’article 8, le   respect de la vie familiale implique en particulier, aux yeux de la Cour,   l’existence en droit national d’une protection juridique rendant possible   dès la naissance l’intégration de l’enfant dans sa famille. Divers moyens   s’offrent en la matière au choix de l’Etat, mais une législation ne répondant   pas à cet impératif enfreint le paragraphe 1 de l’article 8 sans qu’il y ait lieu   de l’examiner sous l’angle du paragraphe 2.   Èlánok 8, relevantný pre prípad tohto druhu, predstavuje pre Súd po-   vinnos detailne preštudova každý z bodov sažnosti sažovateliek týkajúci   sa tohto ustanovenia.   L’article 8 entrant donc en ligne de compte en l’espèce, il incombe à la   Cour d’étudier en détail chacun des griefs des requérantes sous l’angle de   cette disposition.   32. V pojmoch èlánku 14   32. Aux termes de l’article 14,   „Požívanie práv a slobôd uznaných... Dohovorom musí by zabezpeèené bez   akejko¾vek diskriminácie založenej na akomko¾vek dôvode, ako je pohlavie, rasa, far-   ba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýš¾anie, národný alebo sociálny   pôvod, príslušnos k národnej menšinexii, majetok, narodenie alebo iné postavenie“.   “La jouissance des droits et libertés reconnus dans la (...) Convention doit être   assurée, sans distinction aucune, fondée notamment sur le sexe, la race, la couleur, la   langue, la religion, les opinions politiques ou toutes autres opinions, l’origine natio-   nale ou sociale, l’appartenance à une minorité nationale, la fortune, la naissance ou   toute autre situation.”   xiiSúc vo francúzskom texte zastúpená slovami „minorité nationale“ a v anglickom texte slo-   vami „national minority“ mohla by v slovenskom texte „národná menšina“ figurova aj ako   „národnostná menšina“, na ktorú pamätá aj oficiálne slovenské znenie Dohovoru (pozri   bližšie pozn. x); otázkou zostáva vysvet¾ovanie rozdielu medzi výrazmi „národná“ a „národ-   nostná“ (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   Ako vyplýva z práva tvoreného Súdom, hoci èlánok 14 nemá nezávislú   existenciu, môže hra dôležitú autonómnu úlohu dopåòajúc iné normatív-   ne ustanovenia Dohovoru a Protokolov: v požívaní práv a slobôd, ktoré   uznávajú, chráni pred akouko¾vek diskrimináciou jednotlivcov nachádzajú-   cich sa v analogických situáciách. Opatrenie neskôr vysvetlenej povahy je   teda porušením èlánku 14 kombinovaným s tými èlánkami Dohovoru ale-   bo Protokolov, ktoré posväcujú dané právo alebo slobodu, t. j. menovite ta-   ké opatrenie, ktoré je v súlade s požiadavkami toho druhého, ale nadobú-   dajúc diskriminaèný charakter sa stáva nezluèite¾ným s prvým. Všetko sa   odohráva tak, akoby èlánok 14 tvoril integrujúcu èas každého z ustanove-   ní zaruèujúcich práva a slobody (rozsudok z 23. júla 1968 v prípade „bel-   gická lingvistika“, séria A è. 6, s. 33 — 34, § 9( rozsudok Národný syndikát   belgickej polície z 27. októbra 1975, séria A è. 19, s. 19, § 44).   Comme il ressort de la jurisprudence de la Cour, bien que l’article 14   n’ait pas d’existence indépendante il peut jouer un important rôle autono-   me en complétant les autres clauses normatives de la Convention et des   Protocoles: dans la jouissance des droits et libertés qu’elles reconnaissent, il   protège contre toute discrimination les individus placés dans des situa-   tions analogues. Enfreint donc l’article 14, combiné avec l’article de la   Convention ou des Protocoles consacrant tel droit ou liberté, une mesure   conforme en elle–même aux exigences du second mais revêtant un carac-   tère discriminatoire incompatible avec le premier. Tout se passe comme si   l’article 14 faisait partie intégrante de chacune des dispositions garantis-   sant des droits et libertés (arrêt du 23 juillet 1968 en l’affaire “linguistique   belge”, série A n° 6, pp. 33–34, par. 9; arrêt Syndicat national de la police   belge, du 27 octobre 1975, série A n° 19, p. 19, par. 44).   Pod¾a toho a preto, že èlánok 8 je relevantný pre súèasný prípad (para-   graf 31 vyššie), je potrebné vzia do úvahy tiež s ním kombinovaný èlánok   14.   Dès lors, et puisque l’article 8 entre en ligne de compte en l’espèce   (paragraphe 31 ci–dessus), il y a lieu de prendre aussi en considération   l’article 14 combiné avec lui.   33. Pod¾a práva tvoreného Súdom sa rozlišovanie ukáže ako diskrimi-   naèné, ak mu „chýba objektívne a dôvodné ospravedlnenie“, to znamená,   ak nesleduje „legitímny cie¾“, alebo ak sa vyskytne nedostatok „vzahu ro-   zumnej proporcionality medzi použitými prostriedkami a zamýš¾aným cie-   ¾om“ (porovnaj najmä už citovaný rozsudok z 23. júla 1968, s. 34, § 10).   33. Selon la jurisprudence constante de la Cour, une distinction se rév-   èle discriminatoire si elle “manque de justification objective et raisonnab-   le”, c’est–à–dire si elle ne poursuit pas un “but légitime” ou si fait défaut   un “rapport raisonnable de proportionnalité entre les moyens employés et   le but visé” (cf. notamment l’arrêt précité du 23 juillet 1968, p. 34, par. 10).   34. Pri konaní spôsobom umožòujúcim normálny rozvoj rodinného ži-   vota slobodnej matky a jej dieaa (paragraf 31) sa štát musí zdrža akejko¾-   vek diskriminácie založenej na narodení: tak to požaduje èlánok 14 kombi-   novaný s èlánkom 8.   34. En agissant de manière à permettre le développement normal de la   vie familiale d’une mère célibataire et de son enfant (paragraphe 31   ci–dessus), l’Etat doit se garder de toute discrimination fondée sur la nais-   sance: ainsi le veut l’article 14 combiné avec l’article 8.   A. O spôsobe urèenia pôvodu Alexandry Marckxovej   zo strany matky   A. Sur le mode d’établissement de la filiation maternelle   d’Alexandra Marckx   35. V belgickom práve urèenie pôvodu „prirodzeného“ dieaa zo strany   matky nevyplýva iba z faktu narodenia ani zo záznamu matkinho mena   v certifikáte o narodení — povinného pod¾a èlánku 57 obèianskeho zákon-   níka; èlánky 334 a 341a požadujú uznanie aktom vôle alebo súdne vyhláse-   nie o materstve. Na druhej strane pod¾a èlánku 319 je pôvod dieaa vyda-   tej matky daný jednoducho zápisom do registra obèianskeho statusu (pa-   ragraf 14).   35. En droit belge, l’établissement de la filiation maternelle “naturelle”   ne résulte pas du seul fait de l’accouchement, ni même de la mention — que   l’article 57 du code civil rend obligatoire — du nom de la mère dans l’acte de   naissance; les articles 334 et 341a exigent une reconnaissance volontaire ou   déclaration judiciaire de maternité. En revanche, d’après l’article 319 l’acte   de naissance inscrit au registre de l’état civil suffit à prouver la filiation de   l’enfant d’une femme mariée (paragraphe 14 ci–dessus).   Sažovate¾ky sa domnievajú, že tento systém porušuje vo vzahu k nim   èlánok 8 Dohovoru posudzovaný èi už izolovane, alebo v spojení s èlánkom   14. Vláda to popiera; èo sa týka Komisie, tá vidí vo vzahu k Alexandre po-   rušenie èlánku 8 vzatého samostatne i v spojení s èlánkom 14 a vo vzahu   k Paule Marckxovej porušenie èlánku 14 v spojení s èlánkom 8.   Pour les requérantes, ce système enfreint à leur égard l’article 8 de la   Convention, considéré isolément et combiné avec l’article 14. Le Gouverne-   ment le conteste; quant à la Commission, elle aperçoit une violation de   l’article 8, isolément et combiné avec l’article 14, dans le chef d’Alexandra,   et de l’article 14, combiné avec l’article 8, dans le chef de Paula Marckx.   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   1. Sur la violation alléguée   1. O údajnom porušení   de l’article 8 de la Convention, considéré isolément   samostatne posudzovaného èlánku 8 Dohovoru   36. Paula Marckx n’a pu établir la filiation d’Alexandra que par le   36. Paula Marckxová mohla urèi Alexandrin pôvod iba spôsobom usta-   noveným èlánkom 334 obèianskeho zákonníka: uznaním. To má deklara-   tórny, a nie atributívny úèinok: nevytvára status dieaa, iba ho konštatuje(   je neodvolate¾né a retroaktívne ku dòu narodenia. Naviac predpísaná pro-   cedúra, ktorá má by zachovaná, sotva predstavuje ažkosti. Uznanie môže   nadobudnú formu notárskeho aktu, ale tiež môže by kedyko¾vek bezplat-   ne doplnené k zápisu o narodení v registri úradu pre obèianskoprávny stav   (paragraf 14).   moyen fourni par l’article 334 du code civil: la reconnaissance. Cette   dernière produit un effet déclaratif et non attributif: elle ne crée pas l’état   de l’enfant, mais le constate; irrévocable, elle rétroagit jusqu’à la date de la   venue au monde. En outre, la procédure à suivre ne présente guère de diffi-   cultés: la déclaration peut revêtir la forme d’un acte notarié, mais aussi   s’ajouter, à tout moment et sans frais, à l’inscription de la naissance au   registre de l’état civil (paragraphe 14 ci–dessus).   Cependant, la nécessité de recourir à un tel expédient dérivait d’un   refus de consacrer pleinement la maternité de Paula Marckx dès la naissan-   ce. De plus, la mère célibataire se trouve en Belgique devant une alternative:   si elle reconnaît son enfant (dans l’hypothèse où elle en a le désir), elle le   lésera du même coup puisqu’elle se verra limitée dans sa capacité de lui   donner ou léguer ses biens; si elle souhaite conserver la possibilité de   disposer en sa faveur comme elle l’entend, elle devra renoncer à nouer avec   lui un lien familial de caractère juridique (paragraphe 18 ci–dessus). Assu-   rément cette possibilité, qui aujourd’hui s’offre à elle en l’absence de recon-   naissance, disparaîtrait entièrement d’après le code civil en vigueur (article   908) si l’indication du nom de la mère dans l’acte de naissance prouvait à   elle seule, comme le voudraient les requérantes, la filiation maternelle de   tout enfant “naturel”. Néanmoins, le dilemme existant pour l’heure ne   cadre pas avec le “respect” de la vie familiale; il contrecarre et entrave le   développement normal de celle–ci (paragraphe 31 ci–dessus). De surcroît, il   ressort des paragraphes 60 à 65 ci–dessous que les conséquences patrimo-   niales désavantageuses de la reconnaissance se heurtent en soi à l’article 14   de la Convention, combiné avec l’article 8 ainsi qu’avec l’article 1 du Proto-   cole n° 1.   Nevyhnutnos uchýli sa k takému prostriedku bola však odvodená   z toho, že Paule Marckxovej nebolo úplne priznané materstvo momentom   narodenia jej dcéry. Navyše sa slobodná matka v Belgicku nachádza pred   alternatívou: ak uzná svoje diea (za predpokladu, že si to želá), súèasne ho   tým poškodí, lebo sa stane obmedzenou v spôsobilosti darova alebo odká-   za mu svoj majetok; ak si želá uchova možnos, aby mala vo¾nú dispozí-   ciu kona v prospech svojho dieaa pod¾a vlastnej úvahy, bude povinná   zriec sa toho, že s ním po právnej stránke nadviaže rodinný zväzok (para-   graf 18). Pripúšajúc túto možnos, ktorá sa jej aktuálne ponúka v prípade   neuznania dieaa, táto by zrejme celkom zanikla pod¾a platného obèian-   skeho zákonníka (èlánok 908), ak by, ako si to sažovate¾ky želali, sama   zmienka o mene matky v certifikáte o narodení dokazovala pôvod každého   „prirodzeného“ dieaa z matkinej strany. Predsa však dilema, ktorá v sú-   èasnosti jestvuje, nie je v súlade s „rešpektovaním“ rodinného života; zne-   príjemòuje jeho rozvoj a prekáža mu (paragraf 31). Navyše z paragrafov 60   až 65 uvedených nižšie vyplýva, že znevýhodòujúce dôsledky uznania na   úseku dedièských práv sú samy osebe v rozpore s èlánkom 14 Dohovoru   v spojení s èlánkom 8, ako aj s èlánkom 1 Protokolu è. 1.   La Cour en arrive de la sorte à relever une violation de l’article 8, consi-   déré isolément, dans le chef de la première requérante.   Súd teda uzatvára, že šlo o porušenie samostatne posudzovaného èlán-   ku 8 vo vzahu k prvej sažovate¾ke.   37. Quant à Alexandra Marckx, la législation belge lui ouvrait une seule   voie pour établir sa filiation maternelle: la recherche de maternité (articles   341a–341c du code civil). Si le jugement qui déclare la filiation “naturelle”   déploie les mêmes effets que la reconnaissance volontaire, la procédure   applicable est, par la nature des choses, beaucoup plus complexe. Sans   parler des conditions de preuve à remplir, le représentant légal de l’enfant   mineur a besoin de l’accord du conseil de famille pour exercer, à supposer   qu’il le désire, l’action en réclamation d’état; l’enfant lui–même ne peut   intenter celle–ci qu’après sa majorité (paragraphe 14 ci–dessus). La recher-   che de maternité risque donc de prendre bien du temps et l’enfant de rester   en droit séparé de sa mère dans l’intervalle. Ce système a entraîné un   manque de respect pour la vie familiale d’Alexandra Marckx qui a été juri-   37. Vo vzahu k Alexandre Marckxovej belgická legislatíva umožnila je-   diný možný spôsob urèenia jej pôvodu zo strany matky: právne konanie   (recherche de maternité; èlánky 341a — 341c Obèianskeho zákonníka). I keï   rozsudok vyhlasujúci pôvod „prirodzeného“ dieaa má rovnaké úèinky   ako vô¾ové uznanie, aplikabilná procedúra je pod¾a povahy vecí omnoho   komplexnejšia. Bez toho, žeby sa hovorilo o dôkazných podmienkach, kto-   ré treba dodrža, právny zástupca maloletého dieaa potrebuje na podanie   žaloby vo veci právneho postavenia dieaa súhlas rodinnej rady; diea sa-   mo má takú možnos až po dosiahnutí dospelosti (pozri paragraf 14). Je tu   teda riziko, že urèenie pôvodu bude nároèné na èas a že v medziobdobí die-   a zostane právne oddelené od svojej matky. Tento systém viedol k nedosta-   toènému rešpektovaniu rodinného života Alexandry Marckxovej, ktorá bo-   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   diquement sans mère du 16 au 29 octobre 1973. Partant, il y a eu aussi   violation de l’article 8 dans le chef de la seconde requérante en dépit de la   brièveté de cette période.   la po právnej stránke bez matky od 16. do 29. októbra 1973. Napriek krát-   kosti tohto obdobia došlo tiež k porušeniu èlánku 8 vo vzahu k druhej   sažovate¾ke.   2. Sur la violation alléguée de l’article 14 de la Convention,   combiné avec l’article 8   2. O údajnom porušení èlánku 14 Dohovoru   v spojení s èlánkom 8 Dohovoru   38. Ïalej spadá do povinnosti Súdu stanovi, èi sažovate¾ky, alebo jed-   na z nich boli vzh¾adom na spôsob urèenia Alexandrinho pôvodu zo strany   matky obeami diskriminácie odporujúcej èlánku 14 v spojení s èlánkom 8.   38. Il incombe à la Cour de déterminer en outre si les requérantes ou   l’une d’elles ont été victimes d’une discrimination contraire à l’article 14,   combiné avec l’article 8, quant au mode d’établissement de la filiation   maternelle d’Alexandra.   39. Vláda sa dovoláva rozdielnosti situácie, v ktorej sa nachádza slobod-   ná matka a vydatá matka: pokia¾ vydatá matka a jej manžel „nadobúdajú   spolu povinnos živi, stara sa a vychováva svoje deti“ (èlánok 203 obèian-   skeho zákonníka), niet záruky, že slobodná matka si bude žela sama nies   zodpovednos vyplývajúcu z materstva. Dávajúc jej na výber medzi uzna-   ním dieaa alebo nezáujmom oò, zákon sa inšpiruje starostlivosou o jeho   ochranu: bolo by nebezpeèné zveri ho do autoritatívnej opatery niekoho,   kto nijako neprejavil želanie stara sa oò. Mnoho slobodných matiek neuz-   náva svoje diea (pozri paragraf 14).   39. Le Gouvernement invoque la différence de situation entre mère céli-   bataire et mère mariée: alors que cette dernière et son époux “contractent   ensemble (...) l’obligation de nourrir, entretenir et élever leurs enfants”   (article 203 du code civil), il n’y aurait pas de certitude que la mère céliba-   taire consente à supporter seule la charge de la maternité. En lui donnant   la liberté de choisir entre reconnaître son enfant ou s’en désintéresser, la loi   s’inspirerait du souci de le protéger: il serait dangereux de le soumettre à la   garde et l’autorité d’une personne qui n’aurait nullement exprimé le désir   de s’occuper de lui. Beaucoup de mères célibataires ne reconnaîtraient pas   leur enfant (paragraphe 14 ci–dessus).   V oèiach Súdu okolnos, že niektoré slobodné matky, v protiklade k Pa-   ule Marckxovej, sa nechcú stara o svoje diea, nemôže ospravedlni pravid-   lo belgického práva, ktoré urèenie materstva podriaïuje vô¾ovému uznaniu   alebo súdnemu vyhláseniu. V skutoènosti taký prístup všeobecne necha-   rakterizuje vzah slobodnej matky k jej dieau; ostatne, Vláda to ani netvr-   dí a údaje, ktoré podáva, to vôbec nedokazujú. Ako Komisia podèiarkuje,   vydatá matka si obèas takisto nemusí pria vychováva svoje diea, a predsa   samotné narodenie postaèuje, aby sa so zrete¾om na òu vytvoril právny zvä-   zok pôvodu jej potomka.   Aux yeux de la Cour, la circonstance que certaines mères célibataires, à   l’opposé de Paula Marckx, ne veulent pas prendre soin de leur enfant ne   saurait justifier la règle de droit belge subordonnant à une reconnaissance   volontaire ou déclaration judiciaire l’établissement de leur maternité. Il ne   s’agit pas là, en effet, d’une attitude générale caractérisant les rapports de   la mère célibataire avec son enfant; le Gouvernement ne le prétend du reste   pas et les chiffres qu’il avance ne le prouvent point. Comme le souligne la   Commission, une mère mariée peut parfois elle aussi ne pas souhaiter   élever son enfant, et pourtant la naissance suffit à créer à son égard le lien   juridique de filiation.   Na druhej strane, „prirodzené“ diea nemá menší záujem o konštatáciu   tohto zväzku ako „legitímne“ diea. Inak riskuje, že pod¾a belgického práva   zostane bez matky. Jediný prostriedok, ktorý sa mu v prípade, že niet vô¾o-   vého uznania, ponúka, je žaloba o urèenie pôvodu zo strany matkyxiii (èlán-   ky 341a — 341c obèianskeho zákonníka, paragraf 14). Na rovnakú žalobu je   takisto oprávnené diea vydatej matky (èlánky 326 — 330), ale v prevažnej   väèšine prípadov zápisy v certifikáte o narodení (èlánok 319) alebo, ak ich   niet, faktické požívanie statusu legitímneho dieaa (une possession d’état con-   stante, èlánok 320) vedú k tomu, že sa neuplatòuje.   D’autre part, l’enfant “naturel” n’a pas moins intérêt que l’enfant “légi-   time” à la constatation de ce lien. Or il risque de rester sans mère au regard   du droit belge. Une seule ressource s’offre à lui en l’absence de reconnais-   sance volontaire, la recherche de maternité (articles 341a–341c du code   civil, paragraphe 14 ci–dessus). Pareille action existe également pour   l’enfant d’une femme mariée (articles 326–330), mais dans l’immense   majorité des cas les mentions de l’acte de naissance (article 319) ou, à défa-   ut, une possession d’état constante (article 320) le dispensent de l’exercer.   xiiiVo francúzskom texte „la recherche de maternité“ (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   40. Le Gouvernement ne conteste pas que la législation actuelle favorise   40. Vláda nepopiera, že súèasná belgická legislatíva je naklonená tradiè-   nej rodine, no tvrdí, že právo je zamerané na úplný rozvoj rodiny, a teda za-   ložené na objektívnych a rozumných motívoch vzahujúcich sa na morálku   a verejný poriadok (ordre public).   la famille traditionnelle, mais d’après lui elle a pour but d’en assurer le   plein épanouissement et se fonde en cela sur des motifs objectifs et raison-   nables touchant à la morale et à l’ordre public.   La Cour reconnaît qu’il est en soi légitime, voire méritoire de soutenir et   encourager la famille traditionnelle. Encore faut–il ne pas recourir à cette   fin à des mesures destinées ou aboutissant à léser, comme en l’occurrence,   la famille “naturelle”; les membres de la seconde jouissent des garanties de   l’article 8 à l’égal de ceux de la première.   Súd uznáva, že podpora a pomoc tradiènej rodine je sama osebe legi-   tímna, ba dokonca záslužná. Pri dosahovaní tohto cie¾a sa však netreba   uchy¾ova k prostriedkom, ktorých cie¾om alebo dôsledkom je, ako v da-   xiv   nom prípade, škodi „prirodzenej“ rodine; èlenovia takej rodiny požívajú   záruky èlánku 8 rovnako ako tí, ktorí sú èlenmi prvej rodiny.   41. Le Gouvernement concède que la législation en cause peut paraître   critiquable; il plaide cependant que le problème d’une réforme n’a surgi   que plusieurs années après l’entrée en vigueur de la Convention européen-   ne des Droits de l’Homme à l’égard de la Belgique (14 juin 1955), avec   l’adoption de la Convention de Bruxelles du 12 septembre 1962 sur   “l’établissement de la filiation maternelle des enfants naturels” (paragrap-   he 20 ci–dessus).   41. Vláda pripúša, že legislatívu, ktorá sa stala predmetom sporu, ako   sa zdá, možno kritizova( obhajuje sa tým, že problém reformy sa objavil   náhle, mnoho rokov po tom, èo vo vzahu k Belgicku nadobudol Európsky   dohovor o ¾udských právach platnos (14. jún 1955), po prijatí Bruselského   dohovoru z 12. septembra 1962 o „stanovení pôvodu prirodzených detí zo   strany matky“ (paragraf 20).   Assurément, distinguer en ce domaine entre famille “naturelle” et famil-   le “légitime” passait pour licite et normal dans beaucoup de pays europé-   ens à l’époque où fut rédigée la Convention du 4 novembre 1950. La Cour   rappelle pourtant que cette dernière doit s’interpréter à la lumière des   conditions d’aujourd’hui (arrêt Tyrer du 25 avril 1978, série A n° 26, p. 15,   par. 31). En l’espèce, elle ne peut pas ne pas être frappée par un phénomè-   ne: le droit interne de la grande majorité des Etats membres du Conseil de   l’Europe a évolué et continue d’évoluer, corrélativement avec les instru-   ments internationaux pertinents, vers la consécration juridique intégrale   de l’adage “mater semper certa est”. A la vérité, des dix Etats qui ont élaboré   la Convention de Bruxelles huit seulement jusqu’ici l’ont signée et quatre   ratifiée. Quant à la Convention européenne du 15 octobre 1975 “sur le   statut juridique des enfants nés hors mariage”, elle n’a été signé pour le   moment que par dix et ratifiée par quatre membres du Conseil de l’Europe.   En outre, son article 14 par. 1 autorise tout Etat à formuler — au maxi-   mum — trois réserves dont l’une pourrait, en théorie, porter précisément   sur le mode d’établissement de la filiation maternelle naturelle (article 2).   Isteže, v èase, v ktorom sa redigoval Dohovor zo 4. novembra 1950, bolo   rozlišovanie medzi „prirodzenou“ a „legitímnou“ rodinou na tomto úseku   prípustné a normálne v mnohých európskych krajinách. Súd však pripomí-   na, že tento Dohovor sa musí interpretova vo svetle podmienok dneška   (rozsudok Tyrer z 25. apríla 1978, séria A è. 26, s. 15, § 31). V terajšom prí-   pade Súd môže by len prekvapený jedným javom: vnútroštátne právo ve¾-   kej väèšiny èlenských štátov Rady Európy sa vyvíjalo a pokraèuje vo vývine   v korelácii s relevantnými medzinárodnými nástrojmi smerom k úplnému   potvrdeniu zásady „mater semper certa est“. Pravdaže z desiatich štátov, ktoré   vypracovali Bruselský dohovor, ho dodnes podpísalo iba osem a ratifikovali   ho iba štyri. Pokia¾ ide o Európsky dohovor z 15. októbra 1975 „o právnom   statuse detí narodených mimo manželstva“, tak ten do súèasného momen-   tu podpísali len desiati a ratifikovali len štyria èlenovia Rady Európy. Navy-   še èlánok 14 § 1 neskoršieho Dohovoru umožòuje každému štátu formulo-   va — maximálne — tri výhrady, spomedzi ktorých jedna by sa mohla teore-   ticky týka práve spôsobu urèovania pôvodu prirodzeného dieaaxv zo   strany matky (èlánok 2)xvi.   On ne saurait cependant invoquer cet état de choses à l’encontre de   l’évolution constatée plus haut. Les deux conventions se trouvent en vigue-   ur et rien ne permet d’attribuer le nombre encore limité des Etats contrac-   tants à un refus de reconnaître l’égalité entre enfants “naturels” et “légiti-   mes” sur le point considéré. En réalité, l’existence de ces deux traités dénote   Tento stav vecí však nemožno klás do protikladu s vyššie zmieneným   vývojom. Obidva dohovory sú platné a niè v posudzovanom bode neumož-   òuje prizna aktuálne malému poètu štátov, zmluvných strán, dôvod na to,   aby odmietali uzna rovnos „prirodzených“ a „legitímnych“ detí. V skutoè-   nosti existencia týchto dvoch dohovorov na danom úseku svedèí o tom, že   xivV anglickom texte pravidelne „illegitimate“ (pozn. prekl.).   xvT. j. mimo úvodzoviek uvádzaného, mimo manželstvo narodeného dieaa (pozn. prekl.).   xviZmienený èlánok 2 Dohovoru Rady Európy z 15. októbra 1975 sa odvíja v duchu princí-   pu, že pôvod každého dieaa je zo strany matky postaèujúco daný faktom narodenia (pozn.   prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   en la matière une communauté de vues certaine entre les sociétés moder-   nes.   spo¾ahlivo jestvuje súhlasné spoloèenstvo názorov medzi modernými spo-   loènosami.   L’exposé des motifs du projet de loi dont le gouvernement belge a saisi   le Sénat le 15 février 1978 (paragraphe 21 ci–dessus) illustre cette évolution   des normes et des idées. Il signale entre autres que “ces dernières années,   plusieurs pays de l’Europe occidentale, parmi lesquels la République fédé-   rale d’Allemagne, la Grande–Bretagne, les Pays–Bas, la France, l’Italie et la   Suisse, ont adopté une législation nouvelle, bouleversant l’économie tradi-   tionnelle du droit de la filiation et instaurant une égalité quasi complète   entre les enfants légitimes et les enfants naturels”. Il relève en outre que “le   souci de supprimer toute discrimination et de bannir les inégalités fondées   sur la naissance se retrouve (...) dans les travaux de diverses institutions   internationales”. Quant à la Belgique même, l’exposé précité souligne que   la différence de traitement entre les citoyens belges selon que leur filiation   est établie dans ou hors les liens du mariage, s’analyse en “une exception   flagrante” au principe fondamental de l’égalité de tous devant la loi (article   de la Constitution). Il ajoute que “les juristes et l’opinion publique sont   de plus en plus convaincus qu’il y a lieu de mettre fin à la discrimination” à   l’égard des enfants “naturels”.   Oficiálne expozé motívov sprevádzajúcich návrh zákona, ktorý belgická   vláda predložila Senátu 15. februára 1978 (paragraf 21), ilustruje túto evo-   lúciu noriem a ideí. Signalizuje medziiným to, že „v posledných rokoch via-   ceré krajiny západnej Európy, medzi nimi Spolková republika Nemecko,   Ve¾ká Británia, Holandsko, Francúzsko, Taliansko a Švajèiarsko prijali no-   vú legislatívu, ktorá mení tradiènú štruktúru práva urèovania pôvodu die-   aa nasto¾ujúc kvázi úplnú rovnos medzi demi legitímnymi a demi pri-   rodzenými“. Zaznamenáva aj to, že „snaha odstráni všetku diskrimináciu   a zruši nerovnosti založené na narodení sa vyskytuje (...) v prácach rôz-   nych medzinárodných inštitúcií“. So zrete¾om na samotné Belgicko citova-   né expozé podèiarkuje, že rozdiel v zaobchádzaní s belgickými obèanmi od-   víjajúci sa z urèenia ich pôvodu prameniaceho z manželského zväzku alebo   mimo neho sa rovná „flagrantnej výnimke“ zo základného princípu rov-   nosti všetkých pred zákonom (èlánok 6 Ústavy). Dodáva, že „právnici a ve-   rejná mienka sú stále viac presvedèení, že je dôvod skoncova s diskriminá-   ciou“ „prirodzených“ detí.   42. Le Gouvernement soutient enfin que l’introduction de la règle   “mater semper certa est” devrait s’accompagner, comme le prévoit le projet de   loi de 1978, d’une refonte des textes relatifs à la recherche de paternité,   sans quoi la mère célibataire subirait un accroissement unilatéral considé-   rable de ses charges. Il s’agirait donc d’un problème d’ensemble qu’il serait   dangereux de ne pas résoudre en entier.   42. Vláda napokon tvrdí, že uvedenie pravidla „mater semper certa est“ by   malo by, ako to predpokladá návrh zákona z roku 1978, sprevádzané pre-   pracovaním textov vzahujúcich sa na urèenie otcovstva, bez ktorého by   slobodná matka jednostranne podstupovala znaèné zvýšenie zodpovednos-   ti. Malo by teda ís o rozsiahly problém, ktorý by bolo nebezpeèné rieši   èiastkovo.   La Cour se borne à noter qu’elle se trouve saisie de certains aspects   seulement de la filiation maternelle “naturelle” en droit belge. Elle n’exclut   pas qu’un arrêt constatant une violation de la Convention sur tel d’entre   eux puisse rendre souhaitable ou nécessaire une réforme législative sur   d’autres points non soumis à son examen en l’espèce.Il appartient à l’Etat   en cause, et à lui seul, de prendre les mesures qu’il estime appropriées pour   assurer la cohérence et l’harmonie de son droit interne.   Súd sa obmedzuje na poznámku, že sa od neho požaduje, aby rozhodol   iba o niektorých aspektoch pôvodu „ prirodzeného“ dieaa zo strany mat-   ky v belgickom práve. Nevyluèuje, že rozsudok konštatujúci porušenie Do-   hovoru v niektorom z týchto aspektov by mohol preukáza želate¾nos ale-   bo nevyhnutnos legislatívnej reformy týkajúcej sa iných záležitostí, ktoré   nie sú predmetom jeho preskúmavania v danom prípade. Je na žalovanom   štáte a iba na òom, aby prijal opatrenia, ktoré uznáva ako primerané na za-   bezpeèenie koherencie a harmónie svojho vnútroštátneho práva.   43. La distinction incriminée manque donc de justification objective et   raisonnable. Partant, le mode d’établissement de la filiation maternelle   d’Alexandra Marckx a enfreint, dans le chef des deux requérantes, l’article   combiné avec l’article 8.   43. Inkriminovanému rozlíšeniu teda chýba objektívne a rozumné   ospravedlnenie. Spôsob urèenia pôvodu Alexandry Marckxovej zo strany   matky, teda v prípade oboch sažovateliek, porušil èlánok 14 v spojení   s èlánkom 8.   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   B. Sur l’étendue juridique   de la famille d’Alexandra Marckx   B. O právnom rozsahu   rodiny Alexandry Marckxovej   44. En droit belge, l’enfant “légitime” s’intègre pleinement dès sa nais-   44. Pod¾a belgického práva je „legitímne“ diea dòom narodenia plne   integrované do rodiny každého zo svojich rodièov. Uznané „prirodzené“   diea, hoci adoptované, zostáva v princípe cudzincom v rodinách rodièov   (paragraf 16). V skutoènosti zákon upravuje výnimky, ktoré má súèasné   právo tvorené súdnictvom tendenciu rozširova, no odopiera dieau naro-   denému mimo manželstva akéko¾vek práva na majetok príbuzných jeho ot-   ca a matky (èlánok 756 in fine obèianskeho zákonníka), výslovne neutvára   medzi ním a nimi žiadnu vyživovaciu povinnos a oprávòuje nie ich, ale   opatrovníka dieaa, aby dal prípadný súhlas na jeho vstup do manželstva   (èlánok 159, porovna s èlánkom 150), atï.   sance à la famille de chacun de ses auteurs. L’enfant “naturel” reconnu et   même adopté, lui, demeure en principe étranger à celle des siens (paragrap-   he 16 ci–dessus). A la vérité, la loi ménage des exceptions que la jurispru-   dence récente tend à multiplier, mais elle efuse à l’enfant né hors mariage   tout droit sur les biens des parents de ses père et mère (article 756 in fine du   code civil), n’institue expressément entre lui et eux aucune obligation   alimentaire, habilite son tuteur et non point eux à autoriser le cas échéant   son mariage (article 159, à rapprocher de l’article 150), etc.   Il apparaît par conséquent qu’à certains égards Alexandra n’a jamais eu   de liens juridiques avec la famille de Paula Marckx, notamment avec sa   grand–mère maternelle, Mme Victorine Libot, décédée en août 1974, et sa   tante, Mme Blanche Marckx (paragraphe 12 ci–dessus).   Preto sa možno domnieva, že v urèitých oh¾adoch Alexandra ni-   kdy nemala právne vzahy k rodine svojej matky, napríklad k svojej starej   matke zo strany matky pani Victorine Libotovej, zosnulej v auguste 1974, a   k svojej tete Blanche Marckxovej (paragraf 12).   Les requérantes estiment cette situation incompatible avec l’article 8 de   la Convention, considéré isolément et combiné avec l’article 14. Le Gouver-   nement le conteste; quant à la Commission, elle aperçoit un manquement   aux exigences de l’article 8, pris isolément et combiné avec l’article 14, dans   le chef d’Alexandra, et de l’article 14, combiné avec l’article 8, dans celui de   Paula Marckx.   Sažovate¾ky považujú túto situáciu za nezluèite¾nú s èlánkom 8 Doho-   voru, posudzovaným samostatne a v spojení s èlánkom 14. Vláda to popie-   ra; Komisia sa nazdáva, že došlo k porušeniu èlánku 8 posudzovaného   samostatne i v spojení s èlánkom 14 vo vzahu k Alexandre a k porušeniu   èlánku 14 v spojení s èlánkom 8 vo vzahu k Paule Marckxovej.   1. Sur la violation alléguée   de l’article 8 de la Convention, considéré isolément   1. O údajnom porušení   samostatne posudzovaného èlánku 8 Dohovoru   45. Aux yeux de la Cour, la “vie familiale” au sens de l’article 8 nglobe   pour le moins les rapports entre proches parents, lesquels peuvent y jouer   un rôle considérable, par exemple entre grands–parents et petits–enfants.   45. V oèiach Súdu „rodinný život“ v zmysle èlánku 8 zahàòa prinajme-   nej zväzky medzi blízkymi príbuznými, ktorí v òom môžu hra pozoruhod-   nú úlohu, napríklad medzi starými rodièmi a vnukmi alebo vnuèkamixvii   . Le “respect” de la vie familiale ainsi entendue implique, pour l’Etat, ‘obli-   gation d’agir de manière à permettre le développement normal de ces rap-   ports (cf., mutatis mutandis, le paragraphe 31 ci–dessus). Or l’épanouisse-   ment de la vie familiale d’une mère célibataire et de son enfant reconnu par   elle peut se voir entravé si le second n’entre pas dans la famille de la premiè-   re et si l’établissement de la filiation ne produit d’effets qu’entre eux deux.   „Rešpektovanie“ takto chápaného rodinného života implikuje na strane   štátu záväzok kona takým spôsobom, aby sa tieto zväzky mohli normálne   rozvíja (pozri mutatis mutandis, paragraf 31 vyššie). Teda na rozvinutie ro-   dinného života slobodnej matky a òou uznaného dieaa možno nazera   ako na obmedzované, ak sa diea nestane èlenom matkinej rodiny a ak je   urèenie pôvodu úèinné iba medzi nimi dvoma.   46. Le Gouvernement objecte que les grands–parents d’Alexandra   n’étaient point parties à l’instance; de plus, il ne ressortirait pas du dossier   46. Vláda namieta, že Alexandrini starí rodièia nevystupovali v tomto   prípade ako úèastníci konania; ïalej, že zo súdneho spisu nevyplýva, že by   xviiVo francúzskom texte sa „vnuci a vnuèky“ oznaèujú ako „ petits-enfants“; takisto v anglic-   kom texte sa deti vo vzahu k starým rodièom súhrnne oznaèujú ako „ grand children“ (po-   zn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   qu’il existe ou ait existé entre eux et elle des relations effectives dont la loi   belge ait contrecarré les manifestations normales.   v minulosti alebo v prítomnosti tieto vzahy úèinne jestvovali a že by im   belgické právo prekážalo.   La Cour ne souscrit pas à cette thèse. Que Mme Victorine Libot n’ait   pas saisi la Commission n’empêche nullement les requérantes de dénoncer,   pour leur propre compte, l’exclusion de l’une de la famille de l’autre. Du   reste, rien ne prouve l’absence de relations effectives entre Alexandra et sa   grand–mère jusqu’à la mort de celle–ci; en outre, l’enfant paraît en entrete-   nir avec une tante: les renseignements recueillis à l’occasion des audiences   le donnent à penser.   Súd nesúhlasí s touto tézou. Fakt, že sa pani Victorine Libotová neobrá-   tila na Komisiu, nijakým spôsobom nebráni sažovate¾kám v tom, aby sa   samy sažovali na vylúèenie jednej z rodiny druhej z nich. Navyše niè nedo-   kazuje, že by medzi Alexandrou a jej starou mamou až do jej smrti nejest-   vovali úèinné vzahy; naviac, diea zjavne malo také vzahy k tete: informá-   cie, ktoré vyšli najavo poèas pojednávaní, to naznaèujú.   47. Il y a donc en la matière violation de l’article 8, considéré isolément,   dans le chef des deux requérantes.   47. Z tohto h¾adiska teda vyplýva, že v prípadoch oboch sažovateliek   došlo k porušeniu samostatne posudzovaného èlánku 8.   2. Sur la violation alléguée   de l’article 14 de la Convention, combiné avec l’article 8   2. O údajnom porušení   èlánku 14 Dohovoru v spojení s èlánkom 8   48. La Cour doit encore apprécier si les requérantes, ou l’une d’elles, ont   subi une discrimination enfreignant l’article 14, combiné avec l’article 8,   quant à l’étendue juridique de la famille d’Alexandra. L’une des différences   de traitement constatées en ce domaine entre enfants “naturels” et enfants   “légitimes” concerne les successions (article 756 in fine du code civil); la   Cour se prononce sur elle aux paragraphes 56 à 59 ci–dessous. Pour le   surplus, le Gouvernement n’avance pas d’arguments s’ajoutant à ceux qu’il   invoque sur le mode d’établissement de la filiation (paragraphes 39 à 42   ci–dessus). La Cour ne discerne aucune justification objective et raisonnab-   le des différences de traitement dont il s’agit ici. Certes, la “paix” des famil-   les “légitimes” peut parfois être troublée si l’enfant “naturel” entre juridi-   quement dans la famille de sa mère à l’égal de l’enfant issu d’un mariage,   mais cette considération n’autorise pas à le priver de droits fondamentaux.   La Cour renvoie en outre, mutatis mutandis, aux motifs des paragraphes 40   et 41 du présent arrêt.   48. Súd musí ešte zváži, èi sažovate¾ky, alebo jedna z nich podstúpili   diskrimináciu porušujúcu èlánok 14 v spojení s èlánkom 8 vzh¾adom na   právny rozsah Alexandrinej rodiny. Jedna z rozdielností v zaobchádzaní   konštatovaná na tomto úseku sa zameriava na rozdielnos medzi „priro-   dzenými“ demi a „legitímnymi“ demi týkajúcu sa dedièstiev (èlánok 756   in fine obèianskeho zákonníka); Súd sa k nej vyslovuje v paragrafoch 56 až   59. Navyše Vláda neponúka argumenty, pripájajúce sa k tým, na ktoré sa   odvoláva v súvislosti so spôsobom urèenia pôvodu (paragrafy 39 až 42).   Súd nedospel k poznaniu, že by rôznosti, o ktoré tu ide, boli objektívne a   racionálne ospravedlnite¾né. Isteže, „pokoj“ „legitímnych“ rodín sa môže   obèas naruši, ak do matkinej rodiny právne vstúpi „prirodzené“ diea pos-   tavené na roveò dieau narodenému v manželstve, no táto úvaha nijako   nedáva dôvod na to, aby bolo zbavené základných práv. Súd takisto mutatis   mutandis odkazuje na dôvody uvedené v paragrafoch 40 a 41 tohto rozsud-   ku.   La distinction litigieuse viole donc, dans le chef des deux requérantes,   l’article 14 combiné avec l’article 8.   Sporné rozlišovanie tak v prípadoch oboch sažovateliek porušuje èlá-   nok 14 v spojení s èlánkom 8.   C. Sur les droits patrimoniaux invoqués par les requérantes   C. O dedièských právach namietaných sažovate¾kami   49. Le code civil limite, à des degrés divers, les droits de l’enfant “natu-   rel” et de sa mère célibataire dans le domaine et des successions ab intestat   et des libéralités entre vifs ou à cause de mort (paragraphes 17 et 18   ci–dessus).   49. Obèiansky zákonník v rôznej miere ohranièuje práva „prirodzené-   ho“ dieaa a jeho slobodnej matky na úseku dedièstiev ab intestatxviii a dis-   pozícií medzi živými alebo vôle pre prípad smrti (paragraf 17 a 18 vyššie).   xviiiPovedalo sa už, že „ ab intestat“ t. j. „bez závetu“ možno preklada aj ako „zo zákona“   (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   D’après l’article 756 Alexandra n’a joui jusqu’à sa reconnaissance,   Pod¾a èlánku 756 Alexandra až do svojho uznania v štrnásty deò života   29. októbra 1973 nepožívala nijaké dedièské práva týkajúce sa majetku svo-   jej matky. Zmienený dátum jej nepriniesol status predpokladanej dedièky   (héritiére présomptive), ale len „výnimoèného dedièa“ (successeur irrégulier)   (èlánky 756 — 758, 760 a 773). Až adopciou Alexandryxix dòa 30. októbra   jej boli udelené práva na majetok Pauly Marckxovej, práva „legitímne-   ho“ dieaa (èlánok 365). Navyše druhá sažovate¾ka nikdy nemala žiadne   dedièské oprávnenia týkajúce sa ktoréhoko¾vek èlena rodiny prvej (èlánky   a 365).   survenue le 29 octobre 1973 au quatorzième jour de sa vie, d’aucun droit   successoral sur le patrimoine de sa mère. Elle n’a pas acquis alors la qualité   d’héritière présomptive de celle–ci, mais simplement de “successeur irrégu-   lier” (articles 756–758, 760 et 773). Seule son adoption, le 30 octobre 1974,   lui a conféré sur les biens de Paula Marckx les droits d’un enfant “légitime”   (article 365). En outre, la seconde requérante n’a jamais eu de vocation   successorale par rapport à aucun membre de la famille de la première   (articles 756 et 365).   De sa reconnaissance à son adoption, Alexandra ne pouvait rien recevo-   ir de sa mère par donation ou testament au–delà de ce que le code lui   accordait en son titre “Des successions” (article 908). Cette restriction à sa   capacité, comme à la capacité de disposer de Paula Marckx, n’existait pas   avant le 29 octobre 1973 et a disparu le 30 octobre 1974.   Alexandra v èase od uznania po adopciu nemohla nadobudnú darova-   ním alebo testamentomxx od svojej matky niè okrem toho, èo jej zákonník   priznáva z titulu „dedenia“xxi (èlánok 908). Toto obmedzenie jej spôsobilos-   ti, ako i spôsobilosti Pauly Marckxovej disponova svojím majetkom nejest-   vovalo pred 29. októbrom 1973 a zaniklo 30. októbra 1974.   En revanche, le code civil belge confère aux enfants “légitimes”, dès leur   naissance voire leur conception, tous les droits patrimoniaux dont il priva-   it et prive Alexandra; quant aux femmes mariées, il ne réduit pas leur capa-   cité de disposer comme celle de Paula Marckx.   Na druhej strane belgický obèiansky zákonník ude¾uje „legitímnym“ de-   om poènúc narodením, ba poèatím všetky tie dedièské práva, ktoré boli a   sú upreté Alexandre; èo sa týka vydatých žien, zákonník neobmedzuje ich   spôsobilos disponova svojím majetkom ako v prípade Pauly Marckxovej.   D’après les requérantes, ce système enfreint à leur égard l’article 8 de la   Convention, considéré isolément et combiné avec l’article 14, ainsi que   l’article 1 du Protocole n° 1, considéré isolément et combiné avec l’article   14, dans le cas de Paula Marckx. Le Gouvernement le conteste; quant à la   Commission, elle ne décèle qu’une violation de l’article 14, combiné avec   l’article 1 du Protocole n° 1, dans le chef de Paula Marckx.   Pod¾a sažovateliek tento systém vo vzahu k nim odporuje èlánku 8   Dohovoru posudzovanému samostatne a v spojení s èlánkom 14, ako i   èlánku 1 Protokolu è. 1 posudzovanému samostatne a v spojení s èlánkom   v prípade Pauly Marckxovej. Vláda to popiera; èo sa týka Komisie, tak tá   nachádza len porušenie èlánku 14 v spojení s èlánkom 1 Protokolu è. 1 vo   vzahu k Paule Marckxovej.   1. Sur les droits patrimoniaux invoqués par Alexandra   1. O dedièských právach namietaných Alexandrou   50. Pour ce qui est de la seconde requérante, la Cour s’est placée unique-   ment sur le terrain de l’article 8 de la Convention, considéré isolément et   combiné avec l’article 14. Elle écarte en effet l’article 1 du Protocole n° 1:   avec la Commission et le Gouvernement, elle constate que ce texte se borne   à consacrer le droit de chacun au respect de “ses” biens, ne vaut par consé-   quent que pour des biens actuels et ne garantit pas le droit d’en acquérir   par voie de succession ab intestat ou de libéralités. Au demeurant, les requé-   rantes ne semblent pas l’avoir invoqué à l’appui des griefs d’Alexandra.   L’article 1 du Protocole se révélant inapplicable, l’article 14 de la Conven-   tion ne saurait se combiner avec lui sur le point en question.   50. Èo sa týka druhej sažovate¾ky, Súd sa sústredil výluène na èlánok 8   Dohovoru, posudzovaný samostatne a v spojení s èlánkom 14. Súd vskut-   ku vyluèuje èlánok I Protokolu è. 1: s Komisiou a Vládou konštatuje, že   text èlánku I Protokolu vymedzuje posvätné práva každého na rešpektova-   nie „svojho“ majetku, èo má za následok, že sa týka len aktuálneho majet-   ku a nezaruèuje právo nadobudnú ho dedením ab intestat alebo z vô¾ových   dispozícií. Navyše sa nezdá, že by sa ho sažovate¾ky dovolávali na podporu   Alexandriných sažností. Èlánok 1 Protokolu sa ukazuje ako neaplikovate¾-   ný, èlánok 14 Dohovoru s ním nemožno v posudzovanom bode kombino-   va.   xixSlovo „adoption“ možno preklada ako „osvojenie“ (pozn. prekl.).   xxSpomedzi viacerých do úvahy prichádzajúcich ekvivalentov slova „testament“ nech sú uve-   dené aspoò „závet“ a „posledná vô¾a“ (pozn. prekl.).   xxiT. j. dedenia zo zákona (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   51. Aux yeux des requérantes, les droits patrimoniaux qu’elles revendi-   51. V oèiach sažovateliek sú dedièské práva, ktoré si nárokujú, relevant-   né pod¾a èlánku 8, keïže vyplývajú z rodinných práv. Vláda proti tejto téze   bojuje. Väèšina èlenov Komisie so sažovate¾kami v tomto nesúhlasí, ale —   ako na pojednávaniach zaznamenal hlavný delegát, pre menšinu šiestich   èlenov sú dedièské práva medzi demi a rodièmi a medzi vnukmi èi vnuè-   kami a starými rodièmi tak úzko späté s rodinným životom, že spadajú do   rámca èlánku 8.   quent relèvent de l’article 8 (art. 8) car ils ressortissent aux droits familiaux.   Le Gouvernement combat cette thèse. La Commission n’y souscrit pas   davantage dans sa majorité, mais pour une minorité de six membres — le   délégué principal l’a indiqué lors des audiences — les droits successoraux   entre enfants et parents, ainsi qu’entre petits–enfants et grands–parents,   sont si étroitement liés à la vie familiale qu’ils tombent sous l’empire de   l’article 8.   52. La Cour se range à cette dernière opinion. Le domaine des succes-   sions — et des libéralités — entre proches parents apparaît intimement   associé à la vie familiale. Celle–ci ne comprend pas uniquement des rela-   tions de caractère social, moral ou culturel, par exemple dans la sphère de   l’éducation des enfants; elle englobe aussi des intérêts matériels, comme le   montrent notamment les obligations alimentaires et la place attribuée à la   réserve héréditaire dans l’ordre juridique interne de la majorité des Etats   contractants. Si les droits successoraux ne s’exercent d’ordinaire qu’à la   mort du de cujus, donc à un moment où la vie familiale change ou même se   dissout, il n’en découle pas que nul problème les concernant ne surgisse   avant le décès: la succession peut se régler et, en pratique, se règle assez   souvent par testament ou avance d’hoirie; elle constitue un élément non   négligeable de la vie familiale.   52. Súd sa pridáva k menšinovému názoru. Úsek dedièstievxxii — a dis-   pozícií — medzi blízkymi príbuznými sa ukazuje ako intímne spätý s rodin-   ným životom. Ten nezahàòa výluène sociálne, morálne alebo kultúrne vza-   hy, napríklad v oblasti výchovy detí; pozostáva tiež z materiálnych záujmov,   ako sa medziiným ukazuje pri vyživovacích povinnostiach, ale i s prihliad-   nutím na miesto, ktoré väèšina zmluvných štátov priznáva inštitúcii povin-   ného dedièského podielu (réserve héréditaire)xxiii. Napriek tomu, že dedièské   práva sa normálne vykonávajú iba po smrti vlastníka majetku, teda v mo-   mente, kedy sa rodinný život mení, alebo dokonca konèí, neznamená to, že   žiaden problém týkajúci sa takých práv nevyvstane pred úmrtím: dedenie   môže by usporiadané a v praxi sa dos èasto usporiadava testamentom ale-   bo zálohou na dedièstvo — darom budúcemu dedièovi (avance d’hoirie); za-   kladá teda nie zanedbate¾ný prvok rodinného života.   53. L’article 8 n’exige pas pour autant qu’un enfant ait droit à une   certaine part de la succession de ses auteurs voire d’autres proches parents:   en matière patrimoniale aussi, il laisse en principe aux Etats contractants   le choix des moyens destinés à permettre à chacun de mener une vie fami-   liale normale (paragraphe 31 ci–dessus) et pareil droit n’est pas indispen-   sable à la poursuite de celle–ci. En conséquence, les limitations apportées   par le code civil belge à la vocation successorale d’Alexandra Marckx ne se   heurtent pas à la Convention en elles–mêmes, c’est–à–dire indépendam-   ment du motif dont elles s’inspirent. Les libéralités appellent un raisonne-   ment analogue.   53. Èlánok 8 predsa nepožaduje, aby diea bolo oprávnené na nejaký de-   dièský podiel vzh¾adom na majetok jeho rodièov alebo dokonca iných blíz-   kych príbuzných: tiež v záležitosti dedièstva èlánok 8 zásadne ponecháva   na zmluvných štátoch výber prostriedkov urèených na to, aby každému   umožnili vies normálny rodinný život (paragraf 31) a obdobné právo nie je   pre taký život nevyhnutné. Preto obmedzenie, ktoré ukladá belgický Ob-   èiansky zákonník so zrete¾om na dedièské práva Alexandry Marckxovej pri   dedení, nie je samo osebe v rozpore s Dohovorom, súc posudzované nezá-   visle na motíve, ktorým je inšpirované. Analogické zdôvodnenie sa vzahuje   na vô¾ové dispozície.   54. La distinction établie à ces deux égards entre enfants “naturels” et   enfants “légitimes” pose en revanche un problème sur le terrain des articles   et 8 combinés.   54. Na druhej strane rozdielnosti stanovené v týchto dvoch oh¾adoch   medzi „prirodzenými“ demi a „legitímnymi“ demi vyvolávajú problém   v súvislosti s èlánkami 14 a 8, ak sa na ne prihliada ako na kombinované.   55. Jusqu’à son adoption (30 octobre 1974), Alexandra n’a joui envers   Paula Marckx que d’une capacité de recevoir (paragraphe 49 ci–dessus)   nettement inférieure à celle d’un enfant issu d’un mariage. Cette différence   de traitement, à l’appui de laquelle le Gouvernement n’avance aucun argu-   ment particulier, manque de justification objective et raisonnable aux yeux   de la Cour qui se réfère, mutatis mutandis, aux paragraphes 40 et 41 ci–   –dessus.   55. Až do svojej adopcie (30. októbra 1974), Alexandra požívala spôsobi-   los prija majetok od Pauly Marckxovej (paragraf 49) znaène nižšiu, než by   požívalo diea narodené v manželstve. Tejto odlišnosti v zaobchádzaní, na   ktorej podporu vláda nepredložila žiaden osobitný argument, chýba   v oèiach Súdu objektívne a rozumné ospravedlnenie, mutatis mutandis Súd   odkazuje na paragrafy 40 a 41.   xxiiT. j. dedièstiev bez závetu, resp. zo zákona( v anglickom texte priamo „intestate succes-   sion“ (pozn. prekl.).   xxiii   „Réserve héréditaire“ odkazuje na tú èas dedièstva, ktorú zákon vyhradzuje pre urèité   osoby; v slovenskom texte možno na òu odkáza aj slovami povinný podiel (neopomenute¾-   ného zákonného dedièa) (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   Le Gouvernement plaide toutefois que depuis le 30 octobre 1974 la   Vláda sa stále obhajuje tým, že od 30. októbra 1974 mala druhá sažova-   te¾ka vzh¾adom na prvú dedièské práva „legitímneho“ dieaa; preto pova-   žuje za nadbytoèné venova sa skoršiemu obdobiu.   seconde requérante possède, dans ses rapports avec la première, les droits   patrimoniaux d’un enfant “légitime”; il estime dès lors superflu de   s’occuper de la période antérieure.   Il s’agit là, en somme, d’un simple aspect du moyen préliminaire écarté   plus haut (paragraphes 26 et 27 ci–dessus). La Cour relève en outre, avec la   Commission, que la nécessité même de recourir à une adoption pour effa-   cer ladite différence de traitement revêt un caractère discriminatoire.   Comme l’ont souligné les requérantes, la technique ainsi employée en   l’espèce sert d’ordinaire à établir des liens juridiques entre une personne et   l’enfant d’autrui; obliger en pratique une mère célibataire à l’emprunter si   elle veut améliorer la situation de sa propre fille sur le plan patrimonial   revient à méconnaître le lien du sang et à utiliser l’institution à une fin qui   n’est pas la sienne. La procédure à suivre se révèle, du reste, assez longue et   compliquée. Surtout, l’enfant dépend entièrement de l’initiative de son   auteur: il ne peut demander en justice son adoption.   V podstate ide o zvláštny aspekt predbežnej výpovede vlády, ktorá už   bola ponechaná stranou (paragrafy 26 a 27). Navyše Súd spolu s Komisiou   považuje za relevantné, že nevyhnutnos uchýli sa k adopcii s cie¾om eli-   minova zmienené odlišnosti v zaobchádzaní nadobúda diskriminaèný   charakter. Tak ako to sažovate¾ky podèiarkli, procedúra, ktorá sa uplatòu-   je na tento úèel v súèasnom prípade, bežne slúži na založenie právnych   zväzkov medzi jednou osobou a dieaom iného; uklada v praxi slobodnej   matke, aby ju uplatnila, ak chce v rovine dedièstva zlepši situáciu vlastnej   dcéry, sa rovná prehliadaniu pokrvného zväzku a používaniu inštitúcie   adopcie na cie¾, na ktorý nie je urèená. Naostatok procedúra, ktorá sa má   sledova, je dos zložitá a dlhotrvajúca. Predovšetkým je diea úplne závislé   na iniciatíve svojho rodièa: ono nemôže žiada súdnictvo o svoju adopciu.   56. Après comme avant le 30 octobre 1974 et contrairement à un enfant   “légitime”, Alexandra n’a jamais eu de vocation successorale ab intestat à   l’égard de membres de la famille de Paula Marckx (paragraphe 49   ci–dessus). Là encore, la Cour n’aperçoit pas de justification objective et   raisonnable.   56. V protiklade k „legitímnemu“ dieau Alexandra nikdy pred 30. ok-   tóbrom 1974 ani po òom nemala oprávnenie dedi ab intestat vo vzahu   k èlenom rodiny Pauly Marckxovej (paragraf 49). Tu tiež Súd nepostrehol   nijaké objektívne a rozumné ospravedlnenie.   Pour le Gouvernement, si l’adoption n’attribute en principe à l’adopté   aucun droit patrimonial à l’égard de parents de l’adoptant, c’est qu’ils   peuvent ne pas l’avoir approuvée. La Cour n’a pas à se prononcer sur ce   point en l’occurrence puisqu’elle juge discriminatoire la nécessité, pour   une mère, d’adopter son enfant (paragraphe 55 ci–dessus).   Vláda je toho názoru, že ak adopcia zásadne neude¾uje adoptovanému   žiadne dedièské právo vo vzahu k rodièom osvojite¾a, je to preto, že tí   s òou nemusia súhlasi. Súd sa nemusí vyjadrova k tomuto bodu na sú-   èasnom pojednávaní, lebo považuje nevyhnutnos adoptova svoje diea   pre matku za diskriminaènú (paragraf 55).   57. En ce qui concerne l’ensemble des droits patrimoniaux revendiqués   par la seconde requérante, la Cour note que le projet de loi déposé devant   le Sénat le 15 février 1978 (paragraphe 21 ci–dessus) préconise, au nom du   principe d’égalité, “la suppression du statut d’infériorité qui, en matière   successorale, caractérise le sort des enfants naturels” par rapport aux   enfants issus d’un mariage.   57. Èo sa týka súboru dedièských práv nárokovaných druhou sažova-   te¾kou, Súd zaznamenáva, že návrh zákona predložený Senátu 15. februára   (paragraf 21) odporúèa v mene princípu rovnosti „zrušenie podradné-   ho statusu, ktorý charakterizuje v dedièských záležitostiach údel prirodze-   ných detí“ so zrete¾om na deti narodené v manželstve.   58. Le Gouvernement affirme d’ailleurs comprendre que l’on estime   indispensable d’accroître les droits successoraux de l’enfant “naturel”, mais   d’après lui une réforme doit s’opérer par la voie législative et sans rétroagir.   Si la Cour constatait l’incompatibilité de certaines normes du droit belge   avec la Convention, il en découlerait selon lui qu’elles se heurtaient à cet   instrument dès son entrée en vigueur à l’égard de la Belgique (14 juin   1955). L’unique manière d’échapper à une telle conséquence consisterait à   58. Vláda okrem toho potvrdzuje, že si uvedomuje, že rozširovanie práv   „prirodzeného“ dieaa sa považuje za nevyhnutné, no pod¾a nej, by refor-   mu mala uskutoèni legislatíva a bez spätného úèinkuxxiv. Ak Súd konšta-   toval nezluèite¾nos urèitých noriem belgického práva s Dohovorom, tak   by z toho pod¾a Vlády vyplývalo, že boli s Dohovorom v rozpore poènúc   dòom jeho platnosti vo vzahu k Belgicku (14. jún 1955). Jediný spôsob,   ktorým by sa dalo vyhnú takému záveru, by spoèíval v tom, že by sa pri-   xxivT. j. nie retroaktívne — francúzsky: „sans rétroagir“ ; anglicky: „without retrospective ef-   fect“; v ïalšom texte tiež „l’effet rétroactif (fr.), „ retroactive effect“ (angl.) — požiadavka, aby   zákon svojimi úèinkami nezasahoval do minulosti; aby sa neaplikoval na situácie, ktoré   predchádzali jeho prijatiu (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   admettre que les exigences de la Convention ont augmenté entre temps et à   indiquer la date précise du changement. A défaut, l’arrêt aboutirait à   rendre irréguliers de nombreux partages successoraux postérieurs; les inté-   ressés pourraient les contester devant les tribunaux car les deux actions   ouvertes en la matière par le droit belge ne se prescrivent que par trente   ans.   pustilo, že požiadavky Dohovoru medzièasom vzrástli, a v zaznamenaní   presného dátumu zmeny. Ak ho niet, výsledkom rozsudku by bolo, že   množstvo neskorších rozdelení dedièstiev sa stane chybným; zainteresovaní   by ich mohli spochybni pred súdmi, keïže obdobie, ktoré pod¾a belgické-   ho práva musí v tejto veci uplynú medzi dvoma prípustnými žalobami, je   tridsa rokov.   La Cour n’a pas à se livrer à un examen abstrait des textes législatifs   incriminés: elle recherche si leur application aux requérantes cadre ou non   avec la Convention (paragraphe 27 ci–dessus). Sans doute sa décision   produira–t–elle fatalement des effets débordant les limites du cas d’espèce,   d’autant que les violations relevées ont leur source immédiate dans lesdits   textes et non dans des mesures individuelles d’exécution, mais elle ne   saurait annuler ou abroger par elle–même les dispositions litigieuses: décla-   ratoire pour l’essentiel, elle laisse à l’Etat le choix des moyens à utiliser   dans son ordre juridique interne pour s’acquitter de l’obligation qui décou-   le pour lui de l’article 53.   Súd sa nemusí púša do abstraktného preskúmavania inkriminova-   ných zákonných textov: skúma, èi ich aplikácia na Paulu a Alexandru Mar-   ckxové je alebo nie je zluèite¾ná s Dohovorom (paragraf 27). Je nepochybné,   že jeho rozhodnutie bude ma úèinky prekraèujúce hranice tohto prípadu,   najmä ak relevantné porušenia majú zdroj vo vyššie uvedených textoch, a   nie v individuálnych vykonávacích opatreniach, ale samo osebe nebude   môc anulova alebo zruši sporné ustanovenia: rozhodnutie Súdu je   v podstate deklaratórne a ponecháva na štát výber prostriedkov, ktoré sa   majú použi na splnenie povinnosti vyplývajúcej preò z èlánku 53.   L’intérêt du Gouvernement à connaître la portée du présent arrêt dans   le temps n’en demeure pas moins manifeste. Sur ce point, il y a lieu de se   fonder sur deux principes généraux de droit rappelés récemment par la   Cour de Justice des Communautés européennes: “les conséquences prati-   ques de toute décision juridictionnelle doivent être pesées avec soin”, mais   “on ne saurait (...) aller jusqu’à infléchir l’objectivité du droit et compro-   mettre son application future en raison des répercussions qu’une décision   de justice peut entraîner pour le passé” (8 avril 1976, Defrenne/Sabena,   Recueil 1976, p. 481). La Cour européenne des Droits de l’Homme interprè-   te la Convention à la lumière des conditions d’aujourd’hui, mais elle   n’ignore pas que des différences de traitement entre enfants “naturels” et   enfants “légitimes”, par exemple dans le domaine patrimonial, ont durant   de longues années passé pour licites et normales dans beaucoup d’Etats   contractants (cf., mutatis mutandis, le paragraphe 41 ci–dessus). L’évolution   vers l’égalité a progressé lentement et l’on semble avoir songé assez tard à   invoquer la Convention pour l’accélérer. Le 22 décembre 1967 encore, la   Commission rejetait en vertu de l’article 27 par. 2, et ce de plano (article 45   par. 3 a) du règlement intérieur de l’époque), une requête (n° 2775/67)   attaquant elle aussi les articles 757 et 908 du code civil belge; le problème   ne paraît pas avoir resurgi devant elle jusqu’en 1974 (requête n° 6833/74 de   Paula et Alexandra Marckx). Eu égard à cet ensemble de circonstances, le   principe de sécurité juridique, nécessairement inhérent au droit de la   Convention comme au droit communautaire, dispense l’Etat belge de   remettre en cause des actes ou situations juridiques antérieurs au pronon-   cé du présent arrêt. Certains Etats contractants dotés d’une cour constitu-   tionnelle connaissent d’ailleurs une solution analogue: leur droit public   interne limite l’effet rétroactif des décisions de cette cour portant annula-   tion d’une loi.   Záujem vlády pozna èasový úèinok súèasného rozsudku je zrejmý.   V tomto bode je na mieste oprie sa o dva všeobecné princípy práva, kto-   rých sa v prítomnosti dovoláva Súdny dvor Európskych spoloèenstiev:   „praktické dôsledky akéhoko¾vek súdneho rozhodnutia musia by starost-   livo vzaté do úvahy“, ale „nemalo by sa... ís tak ïaleko, aby sa znižovala ob-   jektivita práva a kompromitovala sa jeho budúca aplikácia z dôvodu úèin-   kov, ktoré by súdne rozhodnutie mohlo ma vzh¾adom na minulos“ (8.   apríl 1976, Defrenne v. Sabena, Zbierka 1976, s. 481). Európsky súd pre   ¾udské práva interpretuje Dohovor vo svetle dnešných podmienok, ale ne-   ignoruje, že rozdielnosti v zaobchádzaní medzi „prirodzenými“ a „legitím-   nymi“ demi sa poèas dlhých rokov považovali za prípustné a normálne   v mnohých zmluvných štátoch, napríklad vo veciach dedièských (pozri mu-   tatis mutandis, paragraf 41). Vývin k rovnosti bol pomalý a zdá sa, že pomýš-   ¾anie na Dohovor s cie¾om urýchli tento vývin prišlo dos neskoro. Ešte   22. decembra 1967 Komisia zamietla pod¾a èlánku 27 § 2, a to de plano (èlá-   nok 45 § 3a) dobového procedurálneho poriadku) sažnos (è. 2775/67),   ktorá tiež napádala èlánky 757 a 908 belgického Obèianskeho zákonníka;   zdá sa, že problém sa znovu neobjavil až do roku 1974 (žiados è. 6833/74   Pauly a Alexandry Marckxových). Majúc na zreteli všetky tieto okolnosti,   princíp právnej istoty, nevyhnutne obsiahnutý v práve Dohovoruxxv ako aj   v komunitárnom práve, zbavuje belgický štát povinnosti, aby spochybòoval   právne akty alebo situácie, ktoré predchádzali vyneseniu tohto rozsudku.   Navyše urèité zmluvné štáty, ktoré majú ústavný súd, poznajú analogické   riešenie: ich vnútroštátne verejné právo ohranièuje retroaktívny úèinok ta-   kých rozhodnutí tohto súdu, èo prinášajú anuláciu zákona.   xxv...“inhérent au droit de la Convention“ vo francúzskom texte, ...“inherent in the law of the   Convention“ v anglickom texte (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   59. En resumé, Alexandra Marckx a été victime d’une violation de   59. Sumarizujúc, Alexandra Marckxová bola obeou porušenia èlánku   v spojení s èlánkom 8 z dôvodu obmedzení jej spôsobilosti nadobúda   majetok svojej matky, ako aj z dôvodu úplného nedostatku dedièských   práv vo vzahu k blízkym príbuzným zo strany matky.   l’article 14, combiné avec l’article 8, du fait tant des restrictions à sa capaci-   té de recevoir des biens de sa mère que de son absence complète de voca-   tion successorale à l’égard de ses proches parents du côté maternel.   2. Sur les droits patrimoniaux invoqués par Paula Marckx   2. O dedièských právach, ktorých sa dovoláva Paula Marckxová   60. Du 29 octobre 1973 (reconnaissance) au 30 octobre 1974 (adop-   tion), la première requérante n’a joui que d’une capacité limitée de disposer   en faveur de sa fille (paragraphe 49 ci–dessus). Elle s’en plaint en   s’appuyant sur les articles 8 de la Convention et 1 du Protocole n° 1, consi-   dérés isolément et combinés avec l’article 14.   60. Od 29. októbra 1973 (uznanie) do 30. októbra 1974 (adopcia) prvá   sažovate¾ka požívala len ohranièenú spôsobilos disponova svojím majet-   kom v prospech svojej dcéry (paragraf 49). Sažovala sa na to, opierajúc sa   o èlánky 8 Dohovoru a 1 Protokolu è. 1 posudzovaných osobitne a kombi-   novaných s èlánkom 14.   a) Sur la violation alléguée de l’article 8 de la Convention,   considéré isolément et combiné avec l’article 14   a) O údajnom porušení èlánku 8 Dohovoru   posudzovanom samostatne a v spojení s èlánkom 14   61. L’article 8 de la Convention, la Cour l’a déjà noté, entre en ligne de   compte sur le point dont il s’agit (paragraphes 51 et 52 ci–dessus). Toutefo-   is, il ne garantit pas à une mère la liberté absolue de donner ou léguer ses   biens à son enfant: il laisse en principe aux Etats contractants le choix des   moyens destinés à permettre à chacun de mener une vie familiale normale   (paragraphe 31 ci–dessus) et pareille liberté n’est pas indispensable à la   conduite de celle–ci. Partant, la limitation incriminée par Paula Marckx ne   se heurte pas à la Convention en elle–même, c’est–à–dire indépendamment   du motif dont elle s’inspire.   61. Èlánok 8 Dohovoru, ako to už Súd zaznamenal, je relevantný v bo-   de, o ktorý teraz ide (paragrafy 51 a 52 vyššie). Nezaruèuje však matke ab-   solútnu slobodu da alebo odkáza svoj majetok svojmu dieau: zásadne   ponecháva na zmluvných štátoch výber prostriedkov urèených na to, aby   každému umožnili vies normálny rodinný život (paragraf 31) a taká slobo-   da nie je nevyhnutná na jeho vedenie. Preto obmedzenie, na ktoré sa sažu-   je Paula Marckxová, nie je samo osebe v rozpore s Dohovorom, to zname-   ná, ak je posudzované nezávisle na motíve, ktorým je inšpirované.   62. La distinction établie en ce domaine entre mères célibataires et   mères mariées soulève en revanche un problème. Le Gouvernement   n’avance aucun argument particulier pour la défendre et aux yeux de la   Cour, qui se refère mutatis mutandis aux paragraphes 40 et 41 ci–dessus, elle   manque de justification objective et raisonnable; elle enfreint donc l’article   combiné avec l’article 8.   62. Na druhej strane rozdiel, ktorý sa na tomto úseku robí medzi slo-   bodnými a vydatými matkami, vyvoláva problém. Vláda nevznáša nijaký   osobitný argument, ktorý by ten rozdiel podporoval a v oèiach Súdu, ktorý   mutatis mutandis odkazuje na paragrafy 40 a 41, rozdielu chýba objektívne a   rozumné ospravedlnenie; porušuje teda èlánok 14 v spojení s èlánkom 8.   b) Sur la violation alléguée de l’article 1 du Protocole n° 1   considéré isolément et combiné avec l’article 14 de la Convention   b) O údajnom porušení èlánku 1 Protokolu è. 1   posudzovanom samostatne a v spojení s èlánkom 14 Dohovoru   63. Aux termes de l’article 1 du Protocole n° 1,   63. Slovami èlánku 1 Protokolu è. 1:   “Toute personne physique ou morale a droit au respect de ses biens. Nul ne peut   être privé de sa propriété que pour cause d’utilité publique et dans les conditions   prévues par la loi et les principes généraux du droit international.   „Každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo na rešpektovanie svojho   majetku. Nikto nesmie by zbavený svojho majetku s výnimkou dôvodu verejného   záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné princípy medzinárod-   ného práva.   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   Predchádzajúce ustanovenia však nijako nezasahujú do práva štátovxxvi uvies   do platnosti zákony, ktoré považujú za nevyhnutné na kontrolu užívania majetku   v súlade so všeobecným záujmom alebo na zábezpeku platby daní alebo iných prí-   spevkov, alebo pokút“.   Les dispositions précédentes ne portent pas atteinte au droit que possèdent les   Etats de mettre en vigueur les lois qu’ils jugent nécessaires pour réglementer l’usage   des biens conformément à l’intérêt général ou pour assurer le paiement des impôts   ou d’autres contributions ou des amendes.”   D’après les requérantes, les droits patrimoniaux revendiqués par Paula   Marckx relèvent notamment de ce texte. La Commission souscrit à leur   thèse que combat le Gouvernement.   Pod¾a sažovateliek dedièské práva nárokované Paulou Marckxovou me-   dziiným vyplývajú z tohto textu. Komisia sa prikláòa k ich názoru, Vláda   ho popiera.   La Cour se range à l’avis de la Commission. En reconnaissant à chacun   le droit au respect de ses biens, l’article 1 garantit en substance le droit de   propriété. Les mots “biens”, “propriété”, “usage des biens”, en anglais   “possessions” et “use of property”, le donnent nettement à penser; de leur côté,   les travaux préparatoires le confirment sans équivoque: les rédacteurs n’ont   cessé de parler de “droit de propriété” pour désigner la matière des projets   successifs d’où est sorti l’actuel article 1. Or le droit de disposer de ses   biens constitue un élément traditionnel fondamental du droit de propriété   (comp. l’arrêt Handyside du 7 décembre 1976, série A n° 24, p. 29, par. 62).   Súd sa pridáva k mienke Komisie. Uznávajúc právo každého na rešpek-   tovanie svojho majetku, èlánok 1 v podstate zaruèuje vlastnícke právo. Slo-   vá „majetok“, „vlastníctvo“, „užívanie majetku“, v angliètine „possessions“   a „use of property“xxvii zrete¾ne umožòujú si to myslie; prípravné prácexxviii   to z ich strany bez dvojznaènosti potvrdzujú: redaktori sústavne hovorili   o „práve na vlastníctvo“, aby opísali náplò postupných návrhov, z ktorých   vznikol aktuálny èlánok 1. Isteže, právo disponova svojím majetkom kon-   štituuje tradièný a fundamentálny prvok vlastníckeho práva (porovnaj roz-   sudok Handyside zo 7. decembra 1976, séria A è. 24, s. 29, § 62).   64. En son deuxième alinéa, l’article 1 autorise pourtant les Etats   contractants à “mettre en vigueur les lois qu’ils jugent nécessaires pour   réglementer l’usage des biens conformément à l’intérêt général”. Il les érige   ainsi en seuls juges de la “nécessité” d’une telle loi (arrêt Handyside précité,   ibidem). Quant à “l’intérêt général”, il peut dans certains cas conduire un   législateur à “réglementer l’usage des biens” dans le domaine des libéralités   entre vifs ou à cause de mort. La restriction attaquée par la première requé-   rante ne se heurte par conséquent pas au Protocole n° 1 en elle–même.   64. Vo svojom druhom odseku však èlánok 1 oprávòuje úèastnícke štáty   „uvies do platnosti zákony, ktoré považujú za nevyhnutné na kontrolu   užívania vlastníctva v zhode so všeobecným záujmom“. Tento odsek tak   ustanovuje zmluvné štáty ako jediných sudcov „nevyhnutnosti“ takého zá-   kona (skôr uvedený rozsudok Handyside, ibidem). Èo sa týka „všeobecného   záujmu“, môže v urèitých prípadoch vies zákonodarcu, aby zabezpeèil   „kontrolu užívania vlastníctva“ na úseku dispozícií medzi živými alebo vôle   pre prípad smrti. Preto obmedzenie, na ktoré sa sažuje prvá sažovate¾ka,   nie je samo osebe v rozpore s Protokolom è. 1.   65. Toutefois, elle vaut uniquement pour les mères célibataires et non   pour les femmes mariées. La Cour estime avec la Commission que cette   distinction, pour la défense de laquelle le Gouvernement n’avance aucun   argument particulier, revêt un caractère discriminatoire. Eu égard à l’article   de la Convention, elle n’aperçoit pas sur quel “intérêt général”, ni sur   quelle justification objective et raisonnable, un Etat pourrait se fonder en   limitant le droit, pour une mère célibataire, de gratifier son enfant d’un   don ou d’un legs tandis que la femme mariée ne rencontre aucune entrave   analogue. Pour le surplus, elle renvoie mutatis mutandis aux paragraphes 40   et 41 ci–dessus.   65. Obmedzenie sa však uplatòuje len u slobodných a nie vydatých ma-   tiek. Súd podobne ako Komisia považuje tento rozdiel, na ktorého podpo-   ru Vláda neuvádza žiaden zvláštny argument, za diskriminaèný. Z poh¾adu   èlánku 14 Dohovoru Súd nechápe, o aký „všeobecný záujem“, ani o aké ob-   jektívne a rozumné ospravedlnenie by sa štát mohol oprie pri obmedzova-   ní práva slobodnej matky nieèo darova alebo odkáza v prospech svojho   dieaa, keï sa vydatá žena nestretáva s nijakou analogickou prekážkou. Èo   sa týka ïalšieho, Súd mutatis mutandis odkazuje na paragrafy 40 a 41.   Dès lors, il y a eu ici violation de l’article 14 de la Convention, combiné   avec l’article 1 du Protocole n° 1, dans le chef de Paula Marckx.   V tomto bode teda došlo k porušeniu èlánku 14 Dohovoru v spojení   s èlánkom 1 Protokolu è. 1 vo vzahu k Paule Marckxovej.   xxvi...“droit que possédent les Etats“ vo francúzskom texte; ...“right of a State“ v anglickom   texte (pozn. prekl.).   xxviiKeïže anglické ekvivalenty sa uvádzajú priamo vo francúzskom texte, na tomto mieste   aspoò uvádzam pôvodné francúzske výrazy „biens“, „proprieté“, „usage des biens“. (pozn.   prekl.).   xxviii   Špeciálny francúzsky termín „travaux préparatoires“, ktorý som priblížil ako „prípravné   práce“ tu paralelný anglický text ponecháva vo francúzštine (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   D. Sur la violation alléguée   des articles 3 et 12 de la Convention   D. O údajnom   porušení èlánkov 3 a 12 Dohovoru   66. Les requérantes se déclarent atteintes dans leur dignité humaine par   66. Sažovate¾ky tvrdia, že legislatíva, na ktorú sa sažujú, porušuje ich   dôstojnos ako ¾udských bytostí; uva¾uje na ne „degradujúce zaobchádza-   nie“ v zmysle èlánku 3. Vláda popiera ich tvrdenie; Komisia sa nenazdávala,   že má preskúmava prípad z poh¾adu tohto èlánku.   la législation dont elles se plaignent; elle leur infligerait un “traitement   dégradant” au sens de l’article 3. Le Gouvernement combat leur thèse;   quant à la Commission, elle n’a pas cru devoir examiner l’affaire sous   l’angle de cette disposition.   Aux yeux de la Cour, le régime juridique en litige présente sans doute des   aspects que les intéressées peuvent ressentir comme humiliants, mais il ne   constitue pas un traitement dégradant tombant sous le coup de l’article 3.   V oèiach Súdu má spochybòovaný právny režim nepochybne aspekty,   ktoré zainteresované môžu pociova ako ponižujúce, ale nezakladá degra-   dujúce zaobchádzanie patriace do rámca èlánku 3.   67. Dans son rapport du 10 décembre 1977, la Commission exprime   l’avis que l’article 12, relatif au “droit de se marier et de fonder une famil-   le”, n’entre pas en ligne de compte en l’espèce.   67. Vo svojej správe z 10. decembra 1977 Komisia vyjadruje mienku, že   èlánok 12 vzahujúci sa na „právo uzavrie manželstvo a založi rodinu“   nie je pre súèasný prípad relevantný.   En revanche, les requérantes persistent à penser que le code civil belge   méconnaît en la personne de Paula Marckx le droit de ne pas se marier,   inhérent d’après elles à la garantie de l’article 12: pour conférer à Alexandra   le statut d’enfant “légitime”, il faudrait à sa mère la légitimer, donc se   marier. La Cour relève que nul obstacle légal ne s’oppose à l’exercice de la   liberté, pour la première requérante, de se marier ou de rester célibataire;   elle n’a donc pas besoin de rechercher si la Convention consacre le droit de   ne pas se marier.   Na druhej strane sažovate¾ky trvajú na tom, že belgický Obèiansky zá-   konník zneuznáva v osobe Pauly Marckxovej právo neuzavrie manželstvo,   ktoré pod¾a nich zaruèuje èlánok 12: aby bol Alexandre udelený status „le-   gitímneho“ dieaa, musela by ju jej matka legitimizovaxxix, teda uzavrie   manželstvo. Súd zaznamenáva, že proti výkonu slobody vstúpi do manžel-   stva alebo zosta slobodná niet pre prvú sažovate¾ku nijakej právnej pre-   kážky; Súd teda nemusí stanovi, èi Dohovor posväcuje právo neuzavrie   manželstvo.   L’article 12 serait aussi violé en ce que la loi ne donne pas aux parents   “naturels” les mêmes droits qu’à des époux. Les requérantes semblent ainsi   l’interpréter comme exigeant que toutes les conséquences juridiques atta-   chées au mariage vaillent également pour des situations comparables par   certains côtés à celui–ci. La Cour ne saurait souscrire à une telle opinion;   elle estime avec la Commission que le problème dont il s’agit sort du cadre   de l’article 12.   Èlánok 12 by mal by porušený tiež tým, že zákon neposkytuje „priro-   dzeným“ rodièom rovnaké práva ako manželskému páru. Zdá sa, že sažo-   vate¾ky ho interpretujú tak akoby vyžadoval, aby sa všetky právne dôsledky   späté s manželstvom rovnako aplikovali na situácie, ktoré sú po urèitej   stránke porovnate¾né s manželstvom. Súd sa nemôže prikloni k takému   názoru; spolu s Komisiou usudzuje, že problém, o ktorý tu ide, nepatrí do   rámca èlánku 12.   Ce dernier (art. 12) ne se trouve donc pas enfreint.   Èlánok 12 teda nebol porušený.   E. Sur l’application de l’article 50 de la Convention   E. O aplikácii èlánku 50 Dohovoru   68. A l’audience du 24 octobre 1978, Mme Van Look a invité la Cour à   octroyer à chacune des requérantes, en vertu de l’article 50 de la Conven-   tion, un franc belge de dommages et intérêts pour préjudice moral. Le   Gouvernement ne s’est pas prononcé à ce sujet.   68. Na pojednávaní 24. októbra 1978 pani Van Looková požiadala Súd,   aby pod¾a èlánku 50 Dohovoru pririekol každej sažovate¾ke jeden belgický   frank ako kompenzáciu za spôsobené morálne škodyxxx. Vláda sa k tejto zá-   ležitosti nevyslovila.   xxixFrancúzskym textom uvádzané slovo „légitimer“ v danom kontexte skutoène predzname-   náva odkaz na slová „vyhlási diea za manželské“ (pozn. prekl.).   xxxT. j. symbolické odškodné pohybujúce sa vo výške asi jednej slovenskej koruny pre každú   sažovate¾ku (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   La Cour considère la question comme en état (article 50 par. 3, première   Súd posudzuje otázku ako pripravenú na rozhodnutie (èlánok 50 § 3   prvá veta Rokovacieho poriadku Súdu v spojení s èlánkom 48 § 3). Vzh¾a-   dom na okolnosti prípadu Súd zastáva názor, že nie je na mieste priznáva   Paule a Alexandre Marckxovým nijaké spravodlivé odškodné okrem toho,   ktoré vyplýva z konštatácie viacerých porušení ich práv.   phrase, du règlement, combiné avec l’article 48 par. 3). Dans les circonstan-   ces de la cause, elle estime qu’il n’y a pas lieu d’accorder à Paula et Alexan-   dra Marckx une satisfaction équitable autre que celle résultant de la   constatation de plusieurs lésions de leurs droits.   PAR CES MOTIFS, LA COUR   Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD   I. SUR LE MOYEN PRELIMINAIRE DU GOUVERNEMENT   I. O PREDBEŽNEJ NÁMIETKE VLÁDY   1. Dit, par quatorze voix contre une, que les requérantes peuvent se préten-   1. Rozhodol štrnástimi hlasmi proti jednému, že sažovate¾ky sa môžu po-   dre “victimes” au sens de l’article 25 de la Convention;   važova za „obete“ v zmysle èlánku 25 Dohovoru;   II. SUR LE MODE D’ETABLISSEMENT   DE LA FILIATION MATERNELLE D’ALEXANDRA MARCKX   II. O SPÔSOBE URÈENIA PÔVODU   ALEXANDRY MARCKXOVEJ ZO STRANY MATKY   2. Dit, par dix voix contre cinq, qu’il y a eu violation de l’article 8 de la   2. Rozhodol desiatimi hlasmi proti piatim, že došlo k porušeniu samostat-   Convention, considéré isolément, dans le chef de Paula Marckx;   ne posudzovaného èlánku 8 Dohovoru vo vzahu k Paule Marckxovej;   3. Dit, par onze voix contre quatre, qu’il y a eu aussi violation de l’article   de la Convention, combiné avec l’article 8, dans le chef de cette requ-   érante;   3. Rozhodol jedenástimi hlasmi proti štyrom, že došlo tiež k porušeniu   èlánku 14 Dohovoru v spojení s èlánkom 8 vo vzahu k tejto sažovate¾-   ke;   4. Dit, par douze voix contre trois, qu’il y a eu violation de l’article 8 de la   4. Rozhodol dvanástimi hlasmi proti trom, že došlo k porušeniu samostatne   Convention, considéré isolément, dans le chef d’Alexandra Marckx;   posudzovaného èlánku 8 Dohovoru vo vzahu k Alexandre Marckxovej;   5. Dit, par treize voix contre deux, qu’il y a eu aussi violation de l’article 14   de la Convention, combiné avec l’article 8, dans le chef de cette requé-   rante;   5. Rozhodol trinástimi hlasmi proti dvom, že došlo tiež k porušeniu èlánku   Dohovoru v spojení s èlánkom 8 vo vzahu k tejto sažovate¾ke;   III. SUR L’ETENDUE JURIDIQUE DE   LA FAMILLE D’ALEXANDRA MARCKX   III. O PRÁVNOM ROZSAHU   RODINY ALEXANDRY MARCKXOVEJ   6. Dit, par douze voix contre trois, qu’il y a violation de l’article 8 de la   6. Rozhodol dvanástimi hlasmi proti trom, že došlo k porušeniu samostat-   ne posudzovaného èlánku 8 Dohovoru vo vzahu k obidvom sažovate¾-   kám;   Convention, considéré isolément, dans le chef des deux requérantes;   7. Dit, par treize voix contre deux, qu’il y a aussi violation de l’article 14 de   7. Rozhodol trinástimi hlasmi proti dvom, že došlo tiež k porušeniu èlánku   Dohovoru v spojení s èlánkom 8 vo vzahu k obidvom sažovate¾-   kám;   la Convention, combiné avec l’article 8, dans le chef des deux requéran-   tes;   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   IV. SUR LES DROITS PATRIMONIAUX   INVOQUES PAR ALEXANDRA MARCKX   IV. O DEDIÈSKÝCH PRÁVACH,   KTORÝCH SA DOVOLÁVA ALEXANDRA MARCKXOVÁ   8. Dit à l’unanimité, que l’article 1 du Protocole n° 1 ne s’applique pas aux   8. Rozhodol jednohlasne, že èlánok 1 Protokolu è. 1 nie je aplikovate¾ný na   griefs d’Alexandra Marckx;   dôvody uvádzané v sažnosti Alexandry Marckxovej;   9. Dit, à l’unanimité, qu’il n’y a pas eu violation de l’article 8 de la Conven-   9. Rozhodol jednohlasne, že nedošlo k porušeniu samostatne posudzované-   tion, considéré isolément, dans le chef de cette requérante;   ho èlánku 8 Dohovoru vo vzahu k tejto sažovate¾ke;   10. Dit, par treize voix contre deux, qu’il y a violation de l’article 14 de la   10. Rozhodol trinástimi hlasmi proti dvom, že došlo k porušeniu èlánku 14   Convention, combiné avec l’article 8, dans le chef de la même requérante;   Dohovoru v spojení s èlánkom 8 vo vzahu k tej istej sažovate¾ke;   V. SUR LES DROITS PATRIMONIAUX   INVOQUES PAR PAULA MARCKX   V. O DEDIÈSKÝCH PRÁVACH,   KTORÝCH SA DOVOLÁVA PAULA MARCKXOVÁ   11. Dit, à l’unanimité, qu’il n’y a pas eu violation de l’article 8 de la Conven-   11. Rozhodol jednohlasne, že nedošlo k porušeniu samostatne posudzované-   tion, considéré isolément, dans le chef de Paula Marckx;   ho èlánku 8 Dohovoru vo vzahu k Paule Marckxovej;   12.Dit, par treize voix contre deux, qu’il y a eu violation de l’article 14 de la   12.Rozhodol trinástimi hlasmi proti dvom, že došlo k porušeniu èlánku 14   Convention, combiné avec l’article 8, dans le chef de cette requérante;   Dohovoru v spojení s èlánkom 8 vo vzahu k tej istej sažovate¾ke;   13. Dit, par dix voix contre cinq, que l’article 1 du Protocole n° 1 s’applique   13. Rozhodol desiatimi hlasmi proti piatim, že èlánok 1 Protokolu è. 1 je ap-   aux griefs de Paula Marckx;   likabilný na dôvody sažnosti Pauly Marckxovej;   14. Dit, par neuf voix contre six, qu’il n’y a pas eu violation de cet article,   14. Rozhodol deviatimi hlasmi proti šiestim, že nedošlo k porušeniu tohto   considéré isolément, dans le chef de la même requérante;   èlánku posudzovaného samostatne vo vzahu k tej istej sažovate¾ke;   15. Dit, par dix voix contre cinq, qu’il y a eu violation de l’article 14 de la   Convention, combiné avec l’article 1 du Protocole n° 1, dans le chef de   cette requérante;   15. Rozhodol desiatimi hlasmi proti piatim, že došlo k porušeniu èlánku 14   Dohovoru v spojení s èlánkom 1 Protokolu è. 1 vo vzahu k tejto sažo-   vate¾ke;   VI. SUR LA VIOLATION   ALLEGUEE DES ARTICLES 3 ET 12 DE LA CONVENTION   VI. O ÚDAJNOM   PORUŠENÍ ÈLÁNKU 3 A 12 DOHOVORU   16. Dit, à l’unanimité, qu’il n’y a violation ni de l’article 3 ni de l’article 12   16. Rozhodol jednohlasne, že v danom prípade nedošlo ani k porušeniu   de la Convention en l’espèce;   èlánku 3, ani èlánku 12 Dohovoru;   VII. SUR L’ARTICLE 50   VII. O ÈLÁNKU 50 DOHOVORU   17. Dit, par neuf voix contre six, que les décisions qui précèdent constituent   par elles–mêmes une satisfaction équitable suffisante aux fins de   l’article 50 de la Convention.   17. Rozhodol deviatimi hlasmi proti šiestim, že predchádzajúce rozhodnutia   samy osebe konštituujú spravodlivé odškodnenie dostatoèné na úèely   èlánku 50 Dohovoru.   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   Rendu en français et en anglais, le texte français faisant foi, au Palais   des Droits de l’Homme à Strasbourg, le treize juin mil neuf cent soixan-   te–dix–neuf.   Dané vo francúzštine a v angliètine, autentickým textom je francúzšti-   na, v Paláci ¾udských práv, Štrasburg, trinásty jún tisícdevästosedemde-   siatdevä.   Pour le Président   Signé: Marc–André EISSEN   Greffier   Za prezidenta   Signé: Gérard WIARDA   Vice–président   Podpísaný: Marc–André EISSEN   Podpísaný: Gérard WIARDA   registrátor   viceprezident   Au présent arrêt se trouve joint, conformément à l’article 51 par. 2 de la   Convention et à l’article 50 par. 2 du règlement, l’exposé des opinions sépa-   rées suivantes:   K danému rozsudku je priložené v súlade s èlánkom 51 § 2 Dohovoru a   s èlánkom 50 § 2 Rokovacieho poriadku Súdu expozé nasledujúcich odliš-   ných názorov:   n opinion dissidente commune aux juges Balladore Pallieri, Pedersen,   Ganshof van der Meersch, Evrigenis, Pinheiro Farinha et García de En-   terría sur l’application de l’article 50 de la Convention;   n nesúhlasný názor, ktorý spoloène zastávali sudcovia Balladore Pallieri,   Pedersenová, Ganshof van der Meersch, Evrigenis, Pinheiro Farinha a   García de Enterría, týkajúci sa aplikácie èlánku 50 Dohovoru;   n n n n n n ...   n n n n n n ...   ...   ...   opinion dissidente de Sir Gerald Fitzmaurice;   nesúhlasný názor, ktorý zastával Sir Gerald Fitzmaurice;   ...   ...   ...   ...   ...   ...   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   OPINION DISSIDENTE   NESÚHLASNÝ NÁZOR,   COMMUNE AUX JUGES BALLADORE PALLIERI,   KTORÝ SPOLOÈNE ZASTÁVALI SUDCOVIA   BALLADORE PALLIERI, PEDERSENOVÁ, GANSHOF VAN   DER MEERSCH, EVRIGENIS, PINHEIRO FARINHA   A GARCÍA DE ENTERRÍA   PEDERSEN, GANSHOF VAN DER MEERSCH, EVRIGENIS,   PINHEIRO FARINHA ET GARCÍA DE ENTERRÍA SUR   L’APPLICATION DE L’ARTICLE 50   TÝKAJÚCI SA APLIKÁCIE ÈLÁNKU 50 DOHOVORU   Nous avons participé au vote affirmatif de la Cour notamment sur la   violation de l’article 8, considéré isolément, ainsi que de l’article 14, combi-   né avec l’article 8. Mais nous regrettons de ne pas pouvoir nous rallier à la   majorité de nos collègues qui ont rejeté la demande des requérantes   tendant à obtenir “pour préjudice moral” un franc belge de dommages et   intérêts, décidant qu’il n’y avait pas lieu de leur accorder une “satisfaction   équitable” autre que celle qui résulte de la constatation par la Cour de   plusieurs lésions de droits dont la Convention garantit aux requérantes le   respect.   Zúèastnili sme sa hlasovania, na ktorom sme kladne hlasovali o poruše-   ní samostatne posudzovaného èlánku 8, ako aj èlánku 14 v spojení s èlán-   kom 8. ¼utujeme však, že sa nemôžeme prida k väèšine našich kolegov,   ktorí zamietli požiadavku sažovateliek týkajúcu sa poskytnutia jedného   belgického franku za „morálnu škodu“ na takom základe, že im nie je pot-   rebné pririeknu iné „spravodlivé odškodnenie“ okrem toho, ktoré vyplýva   z konštatácie Súdu o viacerých ujmách na právach, ktorých rešpektovanie   zaruèuje sažovate¾kám Dohovor.   Mme Paula Marckx, à qui la loi a refusé de consacrer pleinement sa   maternité, a été atteinte dans sa sensibilité et sa dignité de mère, ainsi que   dans son sentiment de considération familiale. Elle l’a été par le fait que   l’enfant qu’elle a mis au monde a été, dès sa naissance, l’objet d’une discri-   mination publique par rapport aux enfants légitimes. Elle a été au surplus   placée devant la pénible et angoissante alternative, ou de reconnaître sa   fille Alexandra, mais alors en la lésant, puisqu’elle allait être limitée dans sa   capacité de lui donner ou de lui léguer ses biens (paragraphe 36), ou de   renoncer à créer avec elle un lien juridique. Cette situation et ces circon-   stances sont de nature à faire admettre comme équitable et justifiée une   satisfaction distincte de la seule constatation de la violation des droits de   Mme Paula Marckx, c’est–à–dire l’octroi d’une somme de un franc belge.   Pani Paula Marckxová, ktorej zákon odoprel v úplnosti potvrdi jej ma-   terstvo, bola ako matka zasiahnutá po citovej stránke a v svojej dôstojnosti,   ako aj po stránke citového vnímania rodiny. Stalo sa to vskutku tak, že die-   a, ktoré priviedla na svet, bolo od svojho narodenia objektom verejnej dis-   kriminácie v porovnaní s legitímnymi demi. Navyše bola postavená pred   bolestnú a tiesnivú alternatívu uzna svoju dcéru Alexandru za cenu, že bu-   de poškodená vzh¾adom na obmedzenie vlastnej spôsobilosti da alebo od-   káza jej svoj majetok (paragraf 36), alebo zriec sa toho, že s òou vytvorí   právny zväzok. Táto situácia a tieto dôsledky sú takej povahy, že sa musí   pripusti spravodlivé a oprávnené odškodnenie odlišné od konštatácie po-   rušenia práv pani Pauly Marckxovej, èo znamená priznanie sumy jedného   belgického franku.   Il en est d’autant plus ainsi que les tourments, les inquiétudes et les   angoisses qu’une mère peut ressentir en pareil cas se sont prolongés   jusqu’à ce que Mme Paula Marckx ait décidé finalement d’adopter son   propre enfant pour atténuer le régime discriminatoire auquel il était   soumis par l’effet de la reconnaissance.   Je toho ostatne viac, keïže útrapy, úzkos a tieseò, ktoré matka v takom   prípade môže pocíti sa predlžovali až do koneèného rozhodnutia Pauly   Marckxovej adoptova svoje vlastné diea, aby tak došlo k zmierneniu dis-   kriminaèného režimu, ktorému bolo vystavené v dôsledku uznania.   Sans doute la Cour a–t–elle, dans l’affaire Golder, décidé que la consta-   tation par l’arrêt d’une lésion des droits du requérant constituait une satis-   faction équitable suffisante (arrêt du 21 février 1975, série A n° 18, p. 23,   par. 46), conclusion en droit qui n’est pas approuvée par certains des juges   soussignés (voir l’opinion séparée des juges Ganshof van der Meersch et   Evrigenis, jointe à l’arrêt Engel et autres du 23 novembre 1976, série A n°   22, p. 71). La situation, dans cette affaire, était cependant différente de ce   qu’est celle de Mme Paula Marckx, même sans préjudice des distinctions   propres aux violations des droits des parties lésées: le requérant n’avait,   dans l’affaire Golder, présenté aucune demande tendant à obtenir une   satisfaction équitable et la question avait été soulevée d’office par la Cour   elle–même (arrêt précité du 21 février 1975, ibidem).   Je nepochybné, že v prípade Golder Súd rozhodol, že konštatácia ujmy   na právach sažovate¾a konštituuje spravodlivé postaèujúce odškodnenie   (rozsudok z 21. februára 1975, séria A è. 18, s. 23, § 46), právny záver, ktorý   nebol schválený niektorými dolu podpísanými sudcami (pozri odlišný ná-   zor, ktorí zastávali sudcovia Ganshof van der Meersch a Evrigenis priložený   k rozsudku Engel a iní z 23. novembra 1976, séria A è. 22, s. 71). Situácia   v prípade Golder však bola odlišná od situácie pani Pauly Marckxovej, i   keï sa ponechajú bokom rozdiely v porušených právach poškodených   strán: v prípade Golder sažovate¾ nepredložil požiadavku na spravodlivé   odškodnenie a otázka bola podnietená samotným Súdom (skôr uvedený   rozsudok z 21. februára 1975, ibidem).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   Nous pensons que l’évaluation du caractère équitable de la satisfaction   Nazdávame sa, že rozhodnutie o tom, že konštatácia Súdu o porušení   práv konštituuje spravodlivé odškodnenie poškodenej strany, nemôže by   založené výluène na princípe všeobecného dosahu a že posúdenie toho, èi   bolo poškodenej strane pririeknuté spravodlivé odškodnenie a v primeranej   forme, musí by založené na zvláštnych faktoch a situáciách vlastných kaž-   dému prípadu.   due à une partie lésée, sous la forme de la constatation de la violation de   ses droits par la Cour, ne saurait être acquise par une décision de principe   de portée générale seulement, et que l’appréciation du caractère équitable   de la satisfaction accordée à la partie lésée et la forme qui lui est donnée   doivent être déterminées par les faits et les situations propres à chaque   affaire.   Dans la présente affaire, les inquiétudes, les tourments et les angoisses   inhérents à la détermination de son statut juridique, et des conséquences   qui devaient s’y attacher dans l’avenir, ont été épargnés à Alexandra en   raison de son jeune âge à l’heure où ces décisions durent être prises. C’est   sa mère qui en a porté le poids, mais les effets de la discrimination dont   elle a été l’objet ont subsisté pour elle, même après son adoption, ce qui   nous incline à penser qu’en ce qui la concerne aussi, la satisfaction équitab-   le — soit la somme de un franc belge — distincte de la seule décision de   principe qu’est la constation de la violation de ses droits, est fondée.   Vzh¾adom na nízky vek, ktorý mala v èase prijatia predmetných rozhod-   nutí, bola v danom prípade Alexandra ušetrená od úzkosti, útrap a tiesne,   ktoré sprevádzali urèenie jej právneho statusu, a dôsledkov, ktoré tým mali   by v budúcnosti spôsobené. I keï to bola jej matka, ktorá niesla bremeno,   úèinky diskriminácie, ktorým bola Alexandra vystavená, pretrvávali dokon-   ca po jej adopcii, èo nás privádza k tomu, aby sme tiež vzh¾adom na òu po-   mýš¾ali na spravodlivé odškodnenie — to znamená sumu jeden belgický   frank — odlišné od samého rozhodnutia z princípu konštatácie porušenia   jej práv.   Paula Marckx et sa fille ont limité leur demande de compensation au   strict minimum sur le plan pécuniaire. Cette extrême modération est déter-   minée par leur commune volonté, dans un souci de dignité et de réserve, de   ne pas exploiter pécuniairement les situations malheureuses dans lesquel-   les elles ont été placées par le système légal qui leur était applicable. Elle   revêt le caractère d’une satisfaction de principe, mais cette satisfaction, due   en compensation d’un dommage moral, doit conserver un caractère   personnel adapté aux effets de la loi dans leur propre cas; elle est fondée,   dans le cas de Mme Paula Marckx et de sa fille Alexandra, sur le dommage   qu’elles ont subi et sur l’intérêt qu’elles ont à être reconnues individuelle-   ment victimes de la situation juridique créée par l’Etat. Il n’existe, au   surplus, ni dans la Convention ni dans les principes du droit international   de règles qui s’opposent à l’octroi, en pareilles circonstances de fait, d’une   satisfaction de principe individualisée.   Paula Marckxová a jej dcéra sa v požiadavke na kompenzáciu obmedzili   na striktné finanèné minimum. Táto extrémna umiernenos je urèená ich   spoloènou vô¾ou, starosou o dôstojnos a zdržanlivosou, aby sa finanène   nevyužívali nešastné situácie, v ktorých sa ocitli vïaka právnemu systému,   ktorý bol na ne aplikovaný. Berie na seba podobu princípu odškodnenia,   ale toto odškodnenie, patriace im ako kompenzácia za morálnu ujmu, si   musí uchova osobný charakter prispôsobený úèinkom zákona v ich zvlášt-   nom prípade; v prípade pani Pauly Marckxovej a jej dcéry Alexandry je za-   ložené na ujme, ktorú znášali, a na ich záujme by individuálne uznané ako   obete právnej situácie vytvorenej štátom. Navyše ani v Dohovore, ani   v princípoch medzinárodného práva niet pravidiel, ktoré by za takých okol-   ností bránili poskytnú zásadne individualizované odškodnenie.   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   OPINION DISSIDENTE   DE SIR GERALD FITZMAURICE, JUGE   NESÚHLASNÝ NÁZOR,   KTORÝ ZASTÁVAL SUDCA SIR GERALD FITZMAURICE   (Traduction)   (Preklad)   I.   I.   La question de l’applicabilité en général   Otázka aplikability vo všeobecnosti   1. Je dois qualifier mon opinion de “dissidente” parce que, bien   1. Som povinný nazva môj názor ako „nesúhlasný“, pretože, i keï som   hlasoval s väèšinou Súdu v množstve bodov1, nesúhlasím s ním v žiadnom   z tých, èo sú základné z h¾adiska hlavných vytýèených otázok, o ktorých   Súd rozhodol v prospech požiadaviek sažovateliek — sú to zároveò body,   od ktorých v najväèšej miere závisia aj iné.   qu’ayant voté avec la majorité de la Cour sur plusieurs points1, je suis en   désaccord avec elle sur tous ceux qui sont fondamentaux pour les principa-   les questions soulevées et sur lesquels la Cour a fait droit aux griefs des   requérantes, ces points étant aussi ceux dont les autres dépendent pour la   plus grande part.   2. Sans parler de la question de savoir si chacune des requérantes peut   se prétendre “victime” au sens de l’article 25 de la Convention européenne   des Droits de l’Homme, question que j’examine dans le post–scriptum à la   présente opinion, la principale des questions fondamentales posées par   l’affaire est celle de l’applicabilité ou de la portée de l’article 8 de la Conven-   tion — celle de savoir si cet article est en quelque façon applicable ou perti-   nent dans le cas précis des griefs formulés par les requérantes ou en leur   nom. Une autre question essentielle est celle de l’applicabilité de l’article 1   du Protocole n° 1 à la Convention. Ces deux questions soulèvent automati-   quement celle de l’applicabilité de l’article 14 de la Convention, à laquelle je   reviendrai. Quant aux griefs invoquant d’autres dispositions, à savoir les   articles 3, 12 et 50, ou bien ils dépendent aussi de ces questions fondamen-   tales ou de questions analogues, ou alors ils ne mériteraient pas d’être   présentés isolément; la Cour a en tout cas rejeté les griefs des requérantes   formulés sur le terrain de ces trois articles, en quoi je l’ai approuvée.   2. Ponechávajúc bokom otázku, spytujúcu status každej zo sažovate-   liek ako údajnej „obete“ v zmysle èlánku 25 Európskeho dohovoru o ¾ud-   ských právach — prebádam ju v èasti postskriptum k prezentovanému ná-   zoru — hlavná zo základných otázok nastolených daným prípadom je otáz-   ka aplikability alebo rozsahu èlánku 8 Dohovoru — alebo toho, èi je neja-   kým spôsobom vôbec relevantný na èiastkové sažnosti vyjadrené sažova-   te¾kami alebo v ich mene. Ïalšou podstatnou otázkou je aplikabilita èlán-   ku 1 Protokolu è. 1 na Dohovor. Tieto dve otázky automaticky zahàòajú   otázku aplikability èlánku 14 Dohovoru, ku ktorej sa dostanem. Èo sa týka   požiadaviek dovolávajúcich sa iných ustanovení, a síce èlánkov 3, 12 a 50,   tak tie takisto závisia od základných otázok alebo analogických otázok, a   preto nevyžadujú, aby boli prezentované zvl᚝, — v každom prípade Súd   zamietol tie požiadavky sažovateliek, ktoré sa opierali o tieto tri èlánky —   nález, s ktorým som súhlasil.   3. La question de l’applicabilité d’une disposition légale — est–il besoin   de le dire? — est juridiquement tout à fait distincte de celle de savoir s’il y a   violation de cette disposition dans tel ou tel cas. Les questions de   l’applicabilité ou de la portée d’une disposition sont donc strictement préli-   minaires. Une disposition (règle, paragraphe, clause, article, etc.) est appli-   cable dans une affaire, du moins à première vue, si elle se rapporte à la clas-   se, à la catégorie, à l’ordre, au type, au genre de sujet visé par la plainte ou les   griefs présentés dans cette affaire, ou si elle a quelque lien avec les faits, évé-   nements ou circonstances de l’affaire. Sinon — si elle a un autre objet ou si   elle demeure étrangère à ces éléments —, il est clair qu’elle est sans rapport   avec la plainte ou les griefs, et alors la question d’une violation éventuelle de   la Convention ne se pose pas. Il ne peut pas y avoir violation d’une disposi-   tion qui n’a pas d’application dans l’affaire, c’est–à–dire dont la portée, dont   le domaine d’application n’est pas le domaine auquel l’affaire se rapporte.   3. Otázka aplikability legálneho ustanovenia — netreba o tom azda ani   hovori — je po právnej stránke znaène odlišná od tej, èo sa pýta, èi došlo   k porušeniu toho ustanovenia v tom–ktorom prípade. Otázky aplikability   alebo otázka rozsahu sú teda striktne predbežné. Ustanovenie (pravidlo,   paragraf, klauzula, èlánok, atï.) je aplikabilné v každom danom prípade   prinajmenej prima facie, ak sa vzahuje na triedu, kategóriu, povahu, typ   alebo druh predmetnej záležitosti, na ktorú sa vzahuje nárok alebo saž-   nos sama, ako sa to stalo v tomto prípade, a/alebo sa dotýka faktov, uda-   lostí alebo okolností zahrnutých v prípade. Ak tomu tak nie je, ak sa týka   èohosi odlišného alebo ak takého zahrnutia niet, potom je zjavne nerele-   vantné a otázka možného porušenia Dohovoru nevznikne. V danom prípa-   de nemôže ís o porušenie ustanovenia, ktoré v tomto prípade nemá apli-   káciu — t. j. ktorého rozsah nemožno aplikova na sféru, ktorá nie je tou,   na ktorú sa prípad vzahuje.   1C’est–à–dire (en me référant à la dernière partie de l’arrêt de la Cour comprenant le disposi-   tif et les résultats du vote) sur les points 8, 9, 11 et 16 où la Cour a été unanime à rejeter les   griefs des requérantes, et sur le point 17 où elle s’est prononcée à la majorité pour un tel rejet.   1To znamená, (odkazujúc na závereènú èas rozsudku zahàòajúcu výrok a výsledky hlasova-   nia) v bodoch 8, 9, 11 a 16, v ktorých Súd jednohlasne zamietol požiadavky sažovateliek, a   v bode 17, ktorý dosiahnutá väèšina zamietla.   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   4. D’autre part, le fait qu’une disposition donnée soit applicable — que   4. Súèasne fakt, že dané ustanovenie je aplikabilné — struène, èi otázka,   èi došlo k porušeniu ustanovenia v danom prípade, môže by vlastne polo-   žená — otázka, ktorá inak vôbec položená by nemôže — nijako nezname-   ná, že k takému porušeniu skutoène došlo. Takto strana, ktorá sa v prípade   bráni, môže by oslobodená, (a) ak klauzula alebo èlánok, ktorého sa dovo-   lávala protistrana, nie je aplikabilný, a (b) ak aj je aplikabilný, niet jeho po-   rušenia. Iba ak je aplikabilný a tiež porušený, tak iba vtedy sa môže strana,   ktorá sa bráni, považova za zodpovednú stranu a (vzh¾adom na Dohovor   o ¾udských právach) za porušite¾a Dohovoru.   la question puisse être valablement posée de savoirs’il y a eu violation de   cette disposition en l’espèce, question qui autrement ne pourrait pas être   posée du tout — ne signifie nullementqu’une telle violation s’est bien   produite. Ainsi, le défendeur dans une affaire peut être absous (a) si la clau-   se ou l’article invoqué n’est pas applicable et (b) s’il est applicable, mais n’a   pas été violé. C’est seulement quand la disposition, étant applicable, a aussi   été violée, que le défendeur peut être tenu pour responsable et violateur de   la Convention des Droits de l’Homme.   5. Ce sont là des propositions élémentaires et classiques qu’on ne devra-   it pas avoir à énoncer car elles sont de celles que tout le monde approuve   en principe; mais on perd facilement de vue les principes lorsque le désir   d’obtenir des résultats précis, quelle qu’en soit d’ailleurs la valeur propre,   fait taire la voix de la conscience juridique. Aussi m’a–t–il paru bon de les   rappeler car leur pertinence pour notre affaire constitue l’aspect le plus   important de celle–ci. Un rapport vague ou général entre l’objet d’un texte   ou d’une clause et l’objet de la plainte ou du grief ne suffit pas à rendre les   premiers applicables aux seconds. La question essentielle est de savoir si les   uns et les autres ressortissent à la même classe ou catégorie de concepts   juridiques. Dans certaines limites, presque n’importe quoi peut être   présenté avec vraisemblance comme lié ou se rapportant à quelque autre   chose, ou comme appartenant au même ordre d’idées, ainsi que le montre   la tentative faite en l’espèce (mais justement récusée par la Cour) d’alléguer   une violation de l’article 3 de la Convention des Droits de l’Homme2. Le   tour de passe–passe que comporte une telle prétention ne suffit pas.   5. Predchádzajúce ustanovenia sú elementárne a štandardné a nemuseli   by vyhlásené, lebo patria k tým, èo by každý principiálne schválil — lenže   princíp sa ¾ahko stratí zo zrete¾a, keï snaha obdrža presné výsledky, ako-   ko¾vek meritórne by mohli ako také by, preváži, umlèiac hlas právneho ve-   domia. Zdalo sa mi preto potrebné ich pripomenú, lebo ich relevancia   konštituuje najdôležitejší aspekt súèasného prípadu; pretože nie je správne   považova vzdialenú alebo syntetickú súvislos medzi predmetnou záleži-   tosou textu alebo klauzuly a aktuálnym tvrdením alebo sažnosou za   dostatoènú pre aplikabilitu skoršieho na neskoršie. Podstatnou otázkou je,   èi sa obe týkajú tej istej triedy alebo kategórie právneho pojmu. V urèitom   rámci môže by takmer èoko¾vek predstavené ako pravdepodobne späté èi   vzahujúce sa na nieèo iné, alebo ako patriace do rovnakej sféry ideí — ako   o tom svedèí pokus urobený v súèasnom prípade (správne však zamietnutý   Súdom) tvrdi porušenie èlánku 3 Dohovoru o ¾udských právach2. Ale ka-   ukliarsky trik, ktorý také tvrdenie obsahuje, nie je dostatoèný.   II.   II.   La question de l’applicabilité de l’article 8 de la Convention   Otázka aplikability èlánku 8 Dohovoru   6. C’est la question–clé dans cette affaire, car non seulement la plupart   des autres questions en dépendent d’une manière ou d’une autre, mais on   peut affirmer que si l’on n’avait pas escompté une réponse affirmative, les   6. Toto je k¾úèová otázka prípadu, lebo od nej nielenže tým èi iným spô-   sobom závisia mnohé iné, ale bezpeène možno poveda, že bez oèakávania   kladnej odpovede na túto ïalšie by asi sotva vznikli alebo by nepriniesli   2L’article 3 dispose que “nul ne peut être soumis à la torture ni à des peines ou traitements   inhumains ou dégradants”. Les requérantes avaient invoqué cette disposition en soutenant   qu’elles avaient subi un “traitement dégradant”, non pas en raison d’actes ou de mesures   dirigés contre elles, mais simplement parce que la loi belge ne reconnaît pas automatique-   ment l’existence d’un lien de parenté de droit (et non seulement de sang) entre la mère céliba-   taire et l’enfant illégitime du seul fait de la naissance (et à compter de la date de celle–ci)   sans que l’une ou l’autre ait à faire les démarches exigées par la loi belge pour l’institution   subséquente d’une telle parenté de droit (et non seulement de sang). Cela, au dire des requé-   rantes, constituait pour elles un “traitement dégradant”. La Cour a rejeté cette allégation,   mais à mon avis elle aurait dû aller beaucoup plus loin et considérer qu’une disposition   comme l’article 3 de la Convention portait sur un objet tout différent et n’était nullement   applicable à une situation comme celle des requérantes.   2Èlánok 3 stanovuje zákaz „muèenia — alebo ... ne¾udského alebo degradujúceho zaobchá-   dzania alebo trestania“. Tvrdenie sažovateliek týkajúce sa tohto ustanovenia bolo, že boli   vystavené „degradujúcemu zaobchádzaniu“ — nie z dôvodu èohosi, èo by na nich bolo pá-   chané, alebo opatrení prijatých proti nim — ale jednoducho z dôvodu, že belgický zákon   automaticky neuznával legálny (nie èisto pokrvný) zväzok rodièovstva medzi slobodnou   matkou a nelegitímnym dieaom, zakladajúci sa iba na narodení (a poènúc jeho dátumom)   bez toho, že by od nich nevyžadoval zvláštne, belgickým zákonom stanovené, kroky na sub-   sekventné vytvorenie takého právneho (nie èisto pokrvného) vzahu. Toto, ako tvrdili sažo-   vate¾ky, konštituovalo „degradujúce zaobchádzanie“ s nimi.   Súd zamietol túto námietku, no pod¾a môjho názoru mal ís ïalej a rozhodnú, že ustano-   venie èlánku 3 Dohovoru sa týka úplne odlišnej triedy predmetnej záležitosti a nie je vôbec   druhom, pre ktorý by prichádzala do úvahy aplikabilita za okolností, v akých sa sažovate¾-   ky nachádzali.   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   autres n’auraient guère surgi ou n’auraient guère pu avoir de suites positi-   ves. Voici les passages pertinents de ce texte:   úspešné výsledky prešetrovaní. Relevantné èasti tohto ustanovenia znejú   takto:   “Article 8   „Èlánok 8   1. Toute personne a droit au respect de sa vie privée et familiale, de   son domicile et de sa correspondance.   1. Každá osoba má právo na rešpektovanie svojho súkromného a   rodinného života, obydlia a korešpondencie.   2. Il ne peut y avoir ingérence d’une autorité publique dans l’exer-   cice de ce droit que ...” [suit ici une liste d’exceptions qui n’inté-   ressent pas la présente affaire3]   2. Verejná autorita nebude do výkonu tohto práva zasahova ok-   rem...“ (a tu nasleduje zoznam výnimiek, ktoré sa nevzahujú na   súèasný prípad3.   La Cour a estimé que le second paragraphe de cet article n’intéressait   pas l’affaire, car il n’était pas allégué qu’une autorité belge ait pris une   mesure positive ou concrète d’”ingérence” dans la vie privée, familiale, etc.,   des requérantes. On incriminait en réalité la loi belge elle–même qui,   était–il prétendu, ne respectait pas ces éléments parce qu’elle créait pour les   requérantes la situation décrite à la note 2 ci–dessus4. En conséquence, la   Cour s’est fondée exclusivement sur le paragraphe 1 de l’article 8. Or, à   mon sens, le paragraphe 2 est également pertinent, non parce qu’il y eut   ingérence concrète des autorités belges dans la vie des requérantes mais   parce que la mention d’une ingérence (possible) au paragraphe 2 contribue   à éclairer le paragraphe 1 en montrant les limites dans lesquelles on a   voulu que tout l’article produise son effet, c’est–à–dire s’applique. Je revien-   drai plus tard sur ce point: voir la note 5 au paragraphe 7.   Súd zaujal stanovisko, že druhý paragraf nemá vzah k súèasnému prí-   padu, pretože sa netvrdilo niè o tom, že by nejaká belgická autorita prijala   pozitívny alebo konkrétny krok smerujúci k „zasahovaniu“ do súkromné-   ho a rodinného života atï. sažovateliek. Skutoèné obvinenie smerovalo   proti belgickému zákonu ako takému, o ktorom, ako bolo povedané, sažo-   vate¾ky tvrdili, že vo vzahu k nim nerešpektuje tie záležitosti, keïže vytvá-   ra situáciu, ktorú opisovala poznámka 24. Preto Súd vychádzal výluène   z èlánku 8 paragrafu 1. Pod¾a mojej mienky je však paragraf 2 tiež vysoko   významný — nie preto, že by došlo ku konkrétnemu zasahovaniu do živo-   tov sažovateliek belgickými autoritami — ale preto, že referencia na také   (možné) zasahovanie v paragrafe 2 pomáha vyjasni paragraf 1 tým, že na-   vodzuje hranice, v ktorých boli zamýš¾ané úèinky celého èlánku — t. j. jeho   aplikovate¾nos. Vrátim sa k tomuto bodu neskôr — pozri poznámku 5   k paragrafu 7.   7. Il est tout à fait clair (du moins à mes yeux) — et tout le climat dans   lequel l’idée de la Convention européenne des Droits de l’Homme a été   conçue étaye cette opinion — que le principal, sinon le seul objet, le seul   champ d’application visé par l’article 8 était ce que j’appellerai la “protec-   tion domiciliaire” de l’individu. Celui–ci et sa famille ne devaient plus être   exposés au sinistre toc–toc de quatre heures du matin à la porte, aux intru-   sions domestiques, perquisitions et interrogatoires, aux contrôles, retards   et confiscations de correspondance, à l’installation d’appareils d’écoute   (mouchards), aux restrictions d’emploi de la radio et de la télévision, à   l’écoute ou au débranchement du téléphone, aux mesures privatives   comme les coupures d’électricité ou d’eau, à des abominations comme le   fait d’obliger les enfants à rapporter les activités de leurs parents, et même   parfois des époux à témoigner l’un contre l’autre, bref à toute la gamme   des pratiques inquisitoriales fascistes et communistes, de ces pratiques   comme on n’en connaissait presque plus, du moins en Europe occidentale,   7. Je viac než dostatoène zrejmé (prinajmenej mne) — a povaha celkové-   ho pozadia, proti ktorému mieril Európsky dohovor o ¾udských právach,   podporuje tento názor — že hlavný, ak pravdaže nie jediný cie¾ zamýš¾anej   sféry aplikácie èlánku 8 spoèíval v tom, èo budem nazýva „ochrana obyd-   lia“ jednotlivca. Tento a jeho rodina nemali by viac o štvrtej hodine ráno   vystavení zlovestnému ukaniu na dvere; zásahom, prehliadkam a vypoèú-   vaniam v prostredí domova; výsluchom, zadržaniam a konfiškáciám koreš-   pondencie; nasadzovaniu skrytých odpoèúvacích prístrojov (špic¾ovaniu);   obmedzeniam v používaní rádia a televízie; nahrávaniu telefonických hovo-   rov alebo ich prerušovaniu; násilným opatreniam ako je odpojenie elektric-   kej energie alebo vody; takým ohavnostiam ako prikazovaniu deom, aby   vypovedali o aktivitách svojich rodièov, ba obèas dokonca tomu istému   vzh¾adom na manželstvá, aby partneri svedèili proti sebe — struène, celej   škále fašistických a komunistických inkvizítorských praktík takých, ako   3Ces exceptions se retrouvent dans plusieurs dispositions de la Convention destinées à   préserver par exemple la sécurité nationale, la sûreté publique, l’ordre, la santé, la morale, le   bien–être économique, etc. Aucune d’elles n’a été invoquée par le gouvernement défendeur.   4Cette note décrivait la situation sous l’angle du “traitement dégradant” que les requérantes   prétendaient avoir subi, mais c’est exactement la même situation qui leur avait fait invoquer   le manque de respect de la loi belge pour leur vie familiale.   3Tieto výnimky sú také, ktoré možno nájs vo viacerých ustanoveniach Dohovoru v pro-   spech napr. národnej bezpeènosti, verejnej bezpeènosti, poriadku, zdravia alebo morálky,   hospodárskeho blahobytu atï. Nijakej z nich sa brániaca sa Vláda nedovolávala.   4Poznámka opísala situáciu vo vzahu k tvrdeniu sažovateliek, pod¾a ktorého mali by vy-   stavené „degradujúcemu zaobchádzaniu“; bola to však rovnaká situácia, èo ich podnietila   namietnu, že belgický zákon nedostatoène rešpektuje ich rodinný život.   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   depuis les époques d’intolérance religieuse et d’oppression jusqu’à leur   réapparition (l’idéologie remplaçant la religion) dans de nombreux pays   entre les deux guerres mondiales et par la suite. C’est tout cela, et non la   réglementation interne, nationale, des rapports familiaux qui fait l’objet de   l’article 8; et c’était pour éviter ces horreurs, ces tracasseries et ces vexations   que “(la) vie privée et familiale (...) (le) domicile et (...) (la) correspondance”   devaient être respectés, que l’individu devait être investi du droit à ce   respect — et non pas pour réglementer l’état civil des enfants en bas âge5.   boli zriedkavo známe, prinajmenej v západnej Európe, od období nábožen-   skej intolerancie a útlaku až pokým (ideológia nahradila náboženstvo) sa   znovu nestali prevládajúcimi v mnohých krajinách medzi dvoma svetovými   vojnami a neskôr. Taká, a nie vnútorná vnútroštátna regulácia rodinných   vzahov bola predmetom èlánku 8, a to preto, aby došlo k vyvarovaniu sa   týchto hororov, tyranií a útrap, s tým, že „súkromný a rodinný život...obyd-   lie a korešpondencia“ mali by rešpektované a indivíduum vybavené prá-   vom požíva ten rešpekt — a nie na to, aby bol regulovaný obèianskoprávny   status maloletých detíxxxi 5   , 8. Or il est évident que le type de grief présenté par les requérantes en   l’espèce n’a absolument aucun rapport avec les situations décrites dans le   paragraphe précédent. Elles n’ont été soumises à aucune des pratiques en   question et n’ont pas vécu sous un régime juridique où ces pratiques   fussent légales et pussent à un moment quelconque être appliquées par   l’autorité, de telle manière que (comparer l’affaire Klass, examinée récem-   ment par la Cour6) la seule possibilité d’application de certaines de ces   pratiques — par exemple l’écoute téléphonique, l’ouverture de la correspon-   dance — eût un effet concret (parce qu’inhibiteur) sur la vie quotidienne   des requérantes. Leurs griefs sont tout différents (différence non seulement   de degré, mais de genre): elles vivent sous un régime juridique qui, en cas   de naissance illégitime, ne reconnaît pas la création automatique d’un lien   juridique entre la mère et l’enfant du seul fait de la naissance (une distin-   ction étant établie par rapport au lien naturel de sang qui, bien entendu,   est dûment reconnu). Elles font valoir entre autres que cet état de choses   place à divers égards la mère célibataire et son enfant “naturel” dans une   situation désavantageuse par rapport aux parents et aux enfants légitimes,   bien que les choses puissent s’améliorer ensuite (c’est–à–dire que le lien   naturel puisse être transformé en un lien reconnu en droit) par des démar-   ches que la mère accomplira facilement ou qui le seront au nom de l’enfant   grâce au régime de tutelle prévu par la loi belge et couvrant de tels cas. Le   point de savoir si une telle situation implique une violation de l’article 8 (à   supposer qu’il s’applique à ce type de grief) est une autre question dont je   ne m’occupe pas pour le moment. Elle me permet cependant d’en venir à   mon point suivant.   8. Teraz je evidentné, že typ sažnosti prezentovaný sažovate¾kami ne-   má v súèasnom prípade absolútne niè spoloèné s povahou už opísanej veci   v predchádzajúcom paragrafe. Sažovate¾ky neboli podrobené žiadnej   z praktík, o ktorých tam bola reè, ani nežili v podmienkach právneho reži-   mu, za ktorého by také praktiky boli legálne a mohli by kedyko¾vek auto-   ritami uvedené do chodu. Takže (porovnaj prípad Klass, ktorý bol Súdom   prejednávaný nedávno6) èíra možnos, že niektoré z nich sa naplnia, napr.   nahrávanie telefonických hovorov, otváranie korešpondencie by mala kon-   krétny (pravdaže prekážajúci) úèinok na každodenný život sažovateliek.   Ich sažnos je celkom odlišná (rozdielnos nie je len v stupni, ale i v dru-   hu) v tom smere, že ony žili za právneho režimu, ktorý, v prípade narodenia   nelegitímneho potomka, neuznával automatické vytvorenie právneho zväz-   ku medzi matkou a dieaom faktom narodenia per se — (ako opozitum   prirodzeného pokrvného zväzku, ktorý, samozrejme, bol ako jestvujúci   riadne uznaný). Èas sažnosti bola o tom, že táto situácia vo viacerých   oh¾adoch slobodnú matku a jej „prirodzené“ diea znevýhodòuje v porov-   naní s legitímnymi rodièmi a potomkom, a pritom toto mohlo by neskôr   napravené (t. j. premenené na právom uznaný zväzok) prostredníctvom   krokov, ktoré matka mala ¾ahko urobi alebo ktoré mal urobi v mene die-   aa opatrovnícky režim, na ktorý belgický zákon v takých prípadoch pa-   mätá. To, èi existencia takej situácie zahàòala porušenie èlánku 8 (predpo-   kladajúc, že toto ustanovenie je aplikabilné na tento typ sažnosti) je odliš-   ná otázka, ktorou sa v tejto chvíli nezaoberám. Poslúži mi však pri precho-   de k ïalšiemu bodu.   9. On peut parfaitement soutenir que, bien que l’objet essentiel et à   l’époque sans doute le seul véritable de l’article 8 soit conforme à la défini-   9. Úplne konkrétne možno zastáva názor, že i keï primárnym a svojho   èasu pravdepodobne jediným skutoèným predmetom ustanovenia èlánku   xxxiV anglickom texte doslova „babies“ (pozn. prekl.).   5Cette opinion est indirectement corroborée par la référence du paragraphe 2 de l’article 8 à   “l’ingérence” d’une autorité publique. Car s’il y a évidemment une distinction entre   l’ingérence et le manque de respect (celui–ci n’impliquant pas nécessairement celle–là),   l’existence de lois permettant — et par conséquent en contenant la menace latente — le reco-   urs aux pratiques décrites au paragraphe 7 ci–dessus, entraînerait, même si ces lois n’étaient   pas appliquées, un manque de respect de la vie privée et familiale, du domicile et de la   correspondance qui, si les mesures en cause étaient mises à exécution, se traduirait par de   véritables ingérences dans ces domaines. L’indication est très claire.   5Tento názor je nepriamo podporený v èlánku 8 paragrafe 2 referenciou na „zasahovanie“   verejnou autoritou, — i keï je samozrejme rozdiel medzi zasahovaním a nedostatkom reš-   pektu (keïže neskoršie nevyhnutne neimplikuje skoršie), jestvovanie zákonov toto dovo¾u-   júcich a tým obsahujúcich latentnú hrozbu uchýlenia sa k praktikám opísaným v paragrafe   — ak by sa hoci aj pod¾a takých zákonov skutoène nekonalo — zahàòali by nedostatok reš-   pektovania súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré, ak boli sporné   opatrenia vykonané, vystúpili by na úroveò aktuálneho zasahovania v tej sfére. Tento ukazo-   vate¾ je ve¾mi jasný.   6Arrêt du 6 septembre 1978, série A n° 28.   6Rozsudok zo 6. septembra 1978, séria A è. 28.   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   tion qui en a été donnée au paragraphe 7 ci–dessus, une disposition ainsi   libellée doit avoir une application plus large couvrant toute situation où il   existe un manque de respect touchant réellement — cette condition est   fondamentale — la classe ou catégorie de concepts où entrent “(la) vie   privée et familiale (...), (le) domicile et (...) (la) correspondance” ou un ou   plusieurs de ces éléments, pourvu (et c’est évidemment essentiel) qu’on   donne auxdits éléments un contenu normal et non une interprétation pro   domo conçue pour produire le résultat qu’on veut en voir découler, au lieu   de celui auquel elle devrait tendre. En l’espèce, les droits à l’égard desquels   un manque de respect est allégué devraient donc être des droits apparte-   nant au même ordre juridique que ceux qui intéressent la vie privée et   familiale, etc. Or tel n’est nullement le cas.   bolo to, èo je už uvedené v paragrafe 7, predsa len jeho znenie musí ma   širšiu aplikáciu na každú situáciu, v ktorej existuje nedostatok rešpektova-   nia, a (toto je praktická podmienka) rýdzo mieri na triedu alebo kategóriu   pojmu, ktorý zahàòa „súkromný a rodinný život...bydlisko a ...korešpon-   denciu“, alebo jeden èi viac tých prvkov s podmienkou (a táto, je samozrej-   me, podstatná), že sú ponímané v zhode s normálnymi ideami o tom, èo   zahàòajú, a nie v zhode so samoobslužnou interpretáciou utvorenou tak,   aby priniesla výsledok, ktorý sa chcel dosiahnu, aby z nej vyplynul, na-   miesto toho, ku ktorému inšpirácia mala interpretáciu vies. Preto v súèas-   nom prípade práva, v súvislosti s ktorými sa namieta údajný nedostatok   rešpektu, musia by právami patriacimi na úroveò rovnakého právneho rá-   du ako tie, ktoré sa týkajú súkromného a rodinného života atï. To sa, prav-   daže, v danom prípade nestalo.   10. A mon avis, la classe ou catégorie juridique à laquelle l’objet de la   présente affaire appartient réellement n’est pas du tout “la vie familiale”; et   l’assimilation à ce dernier concept qu’opère l’arrêt de la Cour constitue une   distorsion de l’un et l’autre concepts. La présente affaire ne se rapporte en   aucune façon à la “vie” familiale au sens habituel de ce terme. Elle a essen-   tiellement pour objet une question de filiation, et c’est cette question, et   non la vie familiale, qui lui donne son véritable caractère. La catégorie   fondamentale en cause est donc celle de l’état des personnes; or les ques-   tions d’état ne sont pas traitées par l’article 8: elles n’entrent pas dans son   champ d’application.   10. Pod¾a môjho názoru právna trieda alebo kategória, do ktorej pred-   metná záležitos daného prípadu vlastne patrí, vonkoncom nie je „rodinný   život“; a prispôsobenie sa tomuto poslednému, ako to urobil Súd v rozsud-   ku, konštituuje skreslenie oboch pojmov. Daný prípad vôbec nie je o rodin-   nom „živote“ v zaužívanom zmysle tohto slova. V podstate sa týka záleži-   tosti stanovenia pôvodu, — je to táto otázka, a nie rodinný život, èo konšti-   tuuje jeho skutoèný charakter. Preto základnou kategóriou, ktorú zahàòa,   je obèianskoprávny status; a záležitosti obèianskoprávneho statusu nie sú   upravené èlánkom 8: nepatria do jeho rámca.   11. Les questions d’état et les questions de vie familiale se rapportent à   des ordres différents de concepts juridiques. Il est peut–être vrai que certai-   nes questions d’état, comme les questions de filiation, peuvent avoir un   aspect privé ou familial aussi bien que public, mais elles ne présentent en   aucune manière cet aspect intrinsèquement ou per fundamentum: elles   n’ont pas de lien nécessaire ou essentiel avec la vie privée ou familiale en   tant que telle. Les catégories de concepts dont il s’agit sont juridiquement   tout à fait indépendantes l’une de l’autre. Des questions de filiation ou   d’autres questions d’état peuvent surgir ou être présentes même lorsqu’il   n’y a pas de vie familiale ou lorsque les intéressés ne vivent pas ensemble de   manière à constituer une famille (ce qui n’est pas rare). De même, la vie   familiale peut exister quel que soit l’état des personnes habitant le foyer   commun, pourvu qu’il y ait entre elles un lien de sang, d’adoption ou   même, à la rigueur, d’amitié, de commodité ou de longue habitude. Bref,   les liens découlant de la filiation juridique ne sont nullement essentiels   pour assurer “l’intégration de l’enfant dans sa famille” et lui permettre de   “mener une vie familiale normale”, pour reprendre les critères appliqués au   paragraphe 31 de l’arrêt de la Cour.   11. Záležitosti obèianskoprávneho stavu a záležitosti rodinného života   sa vzahujú k iným rádom právnych pojmov. Je, pripúšam, pravda, že urèité   otázky obèianskoprávneho stavu, ako otázka stanovenia pôvodu, môžu   ma súkromný alebo rodinný aspekt, práve tak ako verejný. Ale nemajú ho   nijako inherentne alebo per fundamentum: nemajú vôbec nevyhnutnú alebo   podstatnú spojitos so súkromným alebo rodinným životom ako takým.   Rády pojmov, o ktoré ide, sú navzájom právne celkom nezávislé. Otázky   stanovenia pôvodu alebo iné otázky obèianskoprávneho stavu sa môžu ob-   javi a jestvova i vtedy, keï vôbec niet rodinného života alebo keï zaintere-   sované osoby nežijú spolu ako rodina — (a to sa nie málokedy stáva). Po-   dobne môže rodinný život jestvova, nech by bol obèianskoprávny status   obyvate¾ov spoloèného domova akýko¾vek, len keï je medzi nimi pokrvný   zväzok, z adopcie alebo dokonca, èo si možno predstavi, priate¾ský, z vý-   hodnosti dlhodobého zvyku. Struène, zväzky závislé od legálneho stanove-   nia pôvodu nie sú v žiadnom prípade podstatné pre zábezpeku „integrácie   dieaa do jeho rodiny“ a na to, aby mu umožnili „vies normálny rodinný   život“ — ak tu majú by predvedené pokusy, ktoré boli aplikované v para-   grafe 31 rozsudku Súdu.   12. Mais l’inverse n’est pas vrai en bonne logique: c’est même précisé-   ment parce que l’un des éléments peut exister quelle que soit la situation   quant à l’autre, que le premier (la vie familiale) n’impose rien quant au   second (l’état) et l’article 8 ne prétend pas régler celui–ci; aucun procédé   12. Lenže opak nie je logicky pravdivý: isteže, upresòujúc, pretože jedno   môže jestvova bez oh¾adu na situáciu vzahujúcu sa na iné, pôvodné (t. j.   rodinný život) neimplikuje niè o neskoršom (t. j. aspekt obèianskoprávne-   ho stavu) a èlánok 8 toto nezamýš¾a regulova, ani sa legitímne nemožno   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   déductif ne peut légitimement le faire considérer comme réglant l’état des   personnes: il serait inconcevable qu’une disposition tendant à régler ou à   couvrir ne fût–ce que l’un des aspects d’une question aussi importante,   mais aussi différente, que l’état, n’eût pas été formulée de manière à la   mentionner à part, ou à en préciser du moins l’aspect envisagé, alors qu’elle   mentionnait spécifiquement la vie privée et familiale, le domicile et la   correspondance. Si ces deux derniers éléments, par exemple, ont dû être   mentionnés séparément comme non impliqués de façon évidente par la   “vie privée et familiale”, combien davantage une mention spéciale   n’eût–elle pas dû s’imposer pour assurer l’inclusion (si telle eût été   l’intention) de matières comme la filiation et l’état, pour ne rien dire des   droits patrimoniaux et autres droits économiques qui en découlent et que   la Cour a vus dans une disposition où il n’y est même pas fait la moindre   allusion indirecte.   nazdáva, že by tu akosi mal zasahova: je nemyslite¾né, aby ustanovenie,   v ktorého intenciách by bolo regulova alebo zahàòa jediný aspekt takej   dôležitej, ale odlišnej záležitosti, ako je obèianskoprávny stav, bolo vypraco-   vané takým spôsobom, žeby sa o òom zvl᚝ nezmieòovalo alebo žeby sa   nezmienilo prinajmenej o zvláštnom aspekte, ktorého by sa dotýkalo —   súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Ak napríklad   o dvoch posledných prvkoch mala by oddelená zmienka, keïže nie sú zrej-   me prièítate¾né pojmom „súkromný a rodinný život“, o to väèšmi by sa žia-   dalo, aby tam boli zahrnuté (ak by bol taký zámer) také záležitosti, ako je   stanovenie pôvodu a obèianskoprávny stav, nehovoriac o dedièských prá-   vach z toho plynúcich a iných ekonomických právach, èo Súd vyèítal   z ustanovenia, ktoré je úplne zbavené hoci aj nepriamej narážky na ne.   13. A aucun moment n’a–t–on donné à entendre qu’il y ait jamais eu   manque de respect pour la vie familiale des Marckx (mère, fille et parents   par le sang), si l’on prend l’expression “vie familiale” au sens qu’elle a   normalement (et exclusivement) dans le vocabulaire de M. Tout–le–monde   et qui recouvre la vie quotidienne de la famille à la maison ou, à l’égard de   la parenté ou des amis, dans le foyer des uns ou des autres à l’occasion de   visites ou de séjours — en somme, la notion de complexe familial ou de   “ménage”. L’inclusion des termes “vie privée”, “domicile” et “correspondan-   ce” dans le même contexte, à l’article 8, confirme bien cette manière de   voir. Ni ces termes, ni ceux de “vie familiale” ne suggèrent le moins du   monde des concepts comme ceux d’état, de filiation douteuse, de droits   patrimoniaux et de propriété, dont l’arrêt de la Cour est exclusivement   préoccupé, mais qui ne peuvent être considérés comme inscrits dans les   notions de vie privée, vie familiale, domicile, etc., que par une interpréta-   tion forcée et artificielle. Ce sont là des éléments appartenant à un tout   autre ordre, à une tout autre catégorie.   13. V nijakej chvíli nebolo ani náznaku, že by došlo k nedostatku reš-   pektovania rodinného života Marckxových (matky, dcéry a pokrvných prí-   buznýchxxxii), ak by bol pojmu „rodinný život“ prisúdený význam, ktorý mu   normálne zodpovedá (a je ustálený) v chápaní „èloveka–na–ulici“xxxiii, totiž   vo význame každodenného domáceho života rodiny alebo, vzh¾adom na   pokrvných príbuzných alebo priate¾ov, ich domova alebo ich samých poèas   vzájomných návštev alebo pobytov — struène pojmom rodinný komplex   alebo „ménage“.xxxiv Zahrnutie pojmov „súkromný život“, „obydlie“ a „ko-   rešpondencia“ do rovnakého kontextu v èlánku 8 vhodne potvrdzuje tento   názor. Nijaký z týchto termínov ani „rodinný život“ ani len v najmenšom   nenavodzujú pojmy, ako je obèianskoprávny stav, pochybné stanovenie pô-   vodu, dedièské práva a práva vlastnícke, výluène ktorými bol zaneprázdne-   ný rozsudok Súdu, ktoré sa však môžu považova za vpísané do pojmov   súkromný život, rodinný život, obydlie atï. iba prepiatou a umelou inter-   pretáciou. Tieto sú prvkami patriacimi do celkom odlišného rádu, do cel-   kom odlišnej triedy alebo kategórie.   14. Ces considérations sont remarquablement confirmées par la situa-   tion faite dans la Convention à l’institution du mariage, qui est aussi une   question d’état et qui est liée beaucoup plus directement à la vie familiale   que ne l’est la filiation. Pourtant, les rédacteurs de la Convention ont jugé   nécessaire de consacrer non 1seulement un ensemble distinct de mots —   non seulement une phrase ou un paragraphe séparé —, mais bien toute une   disposition spéciale (l’article 12) au droit de se marier, et non seulement à   ce droit mais à celui “de fonder une famille”. Si le droit de fonder une   famille n’a pu être tenu pour automatiquement couvert par l’obligation de   respecter la “vie privée”, etc., comment le droit d’une fille naturelle à être   considérée ipso facto comme l’enfant de sa mère du seul fait de la naissance   et sans enregistrement particulier pourrait–il être regardé comme décou-   lant automatiquement de cette même obligation (respect de la vie privée,   14. Predchádzajúce úvahy sú pozoruhodne potvrdené tým, ako Dohovor   odkazuje na inštitúciu manželstva — takisto predmet obèianskoprávneho   stavu a omnoho priamejšie spätú s rodinným životom ako stanovenie pôvo-   du. V každom prípade redaktori Dohovoru považovali za nevyhnutné veno-   va právu na manželstvo nielen odlišný súbor slov — nielen zvláštnu vetu   alebo zvláštny paragraf — ale celé zvláštne ustanovenie (èlánok 12) — a nie-   len právu uzavrie manželstvo, ale i právu „založi rodinu“. Ak sa právo zalo-   ži rodinu nemohlo považova za automaticky zahrnuté v povinnosti reš-   pektova „súkromný život“ atï., ako by sa právo prirodzenej dcéry by pova-   žovaná ipso facto za diea svojej matky na základe faktu narodenia per se a bez   xxxiiAnglický text uvádza „ blood relations“, t. j. „pokrvných vzahov“; z francúzskeho textu   možno odkáza ako je uvedené vyššie, resp. na „pokrvných rodièov“. (pozn. prekl.).   xxxiiiT. j. všade na svete bežne pochopite¾ný „život“. (pozn. prekl.).   xxxivTýmto, obidvoma textami uvádzaným slovom tu možno odkáza najmä na „domácnos„   alebo „ spolužitie“ (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   etc.), en l’absence de toute expression englobant clairement cette idée, pour   ne pas dire en l’absence d’une mention expresse? Si le mariage et la fonda-   tion d’une famille exigeaient un traitement particulier dans la Convention,   pourquoi n’en eût–il pas été de même des notions beaucoup plus abstruses   de filiation et d’état en raison des circonstances de la naissance? La réponse   toute naturelle est qu’on a voulu aborder le premier aspect et non le   second; qu’en tout cas on n’a pas introduit celui–ci. Comment s’en étonner   puisque pour le traiter convenablement, avec ses complications et ses   conséquences, il eût fallu des clauses d’un caractère différent et beaucoup   plus élaboré?   špecifickej registrácie mohlo považova za automaticky vyplývajúce z tej is-   tej povinnosti (rešpektova súkromný život atï.) bez zahrnutia akéhoko¾vek   vyjadrenia jasne zahròujúceho tú ideu, èi bez výslovnej zmienky o tom? Ak   si manželstvo a založenie rodiny vyžadovalo v Dohovore zvláštny oh¾ad, pre-   èo ho potom niet pri nejasnejších pojmoch stanovenia pôvodu a stavu v dô-   sledku okolností narodenia? Celkom prirodzená odpoveï znie, že prvé bolo   zamýš¾ané zahrnú do Dohovoru a druhé nie alebo že doò v žiadnom prípa-   de zahrnuté nebolo, — a toto sa mohlo oèakáva, lebo ak by to malo by   uspokojivo upravené so všetkými náležitosami a dôsledkami, vyžadovalo   by to klauzuly odlišnej, omnoho prepracovanejšej povahy.   15. De longs passages de l’arrêt de la Cour en témoignent abondam-   ment. Combien laborieux et peu convaincants, par exemple, les efforts faits   pour démontrer la thèse contraire, dans les paragraphes de l’arrêt figurant   sous le titre A (sur “le mode d’établissement de la filiation maternelle d’Alexandra   Marckx”)! Il suffira de dire que ce titre, comme les titres B et C (sur   “l’étendue juridique de la famille d’Alexandra Marckx” et “les droits patrimoniaux   invoqués par les requérantes”), ne sont guère autre chose qu’une entreprise   mal inspirée pour voir, ou plutôt pour introduire tout un code de droit   familial dans l’article 8 de la Convention, en le gonflant dans des propor-   tions sans commune mesure avec ses dimensions véritables et voulues. Le   droit de la famille n’est pas la vie familiale, et cet article constitue un   fondement trop fragile et incertain pour que l’on puisse greffer les comple-   xités et les détails de celui–là sur les simplicités relatives de celle–ci. La   prétention d’y parvenir pour contraindre l’affaire à entrer dans le cadre   (effectivement) très étroit de l’article 8 est, comme le dit si bien l’expression   française, “cousue de fil blanc”7. Il n’y a pas lieu de s’étendre sur les titres B   et C, car les idées qui y sont exprimées reviennent toutes au même point   fondamental examiné plus haut dans la présente opinion. Certes, les ques-   tions d’héritage peuvent avoir des répercussions sur la vie familiale, comme   bien d’autres choses d’ailleurs (elles donnent souvent lieu, par exemple, à   des frictions ou des rancunes). L’héritage constitue cependant une catégo-   rie juridique distincte. Du reste, en l’espèce, ces questions ne se posent pas   sui juris, pour ainsi dire. Elles dérivent, sont comme des sous–titres de la   question fondamentale du droit de filiation qui, à mon avis, doit être   considéré comme absent de l’article 8. Qu’une chose puisse se répercuter   sur la vie familiale ne signifie pas qu’elle en fait partie. Les questions   d’héritage et autres semblables échappent donc au champ d’application de   cette disposition, si elle est bien comprise. L’article 8 ne confère aucun des   droits examinés sous les titres A à C.   15. Dlhé pasáže rozsudku Súdu žiarivo ilustrujú to, èo sa povedalo. Na-   príklad, aké len prepracované a nepresvedèivé bolo úsilie zamerané na de-   monštráciu protichodného názoru v paragrafoch rozsudku, ktoré figurujú   pod písmenom A („o spôsobe urèenia pôvodu Alexandry Marckxovej zo   strany matky“)! Staèí poveda, že tento titul, ako aj tituly B a C (o „práv-   nom rozsahu rodiny Alexandry Marckxovej“ a „o dedièských právach na-   mietaných sažovate¾kami“) — sú sotva èímsi iným ako pomýlenou náde-   jou vidie — alebo skôr uvies — celý kódex rodinného práva do rámca èlán-   ku 8 Dohovoru, nafukujúc ho tak èo do spôsobu i rozsahu úplne dispro-   porène vzh¾adom na jeho skutoèné a zamýš¾ané rozmery. Rodinné právo   nie je rodinný život a tento èlánok konštituuje prive¾mi krehký a neistý zá-   klad akéhoko¾vek procesu navrúb¾ovania komplexít a detailov prvého na   relatívne jednoduchosti druhého. Pretenzia, že sa to môže podari, zname-   ná vnúti prípadu (vskutku) celkom úzky rámec èlánku 8, ako to vhodne   vyjadruje francúzske spojenie „consue de fil blanc“xxxv;7. Nie je potrebné   rozširova sa o tituloch B a C, keïže idey, ktoré sú tam vyjadrené, sa všetky   vracajú do jedného základného bodu preskúmaného vyššie v tomto názore.   Isteže, otázky dedièstva môžu ma ïalekosiahle dôsledky pre rodinný život,   ale tie môžu ma napokon aj mnohé iné veci (napríklad èasto spôsobujú   trenice alebo zlú krv). Dedièstvo však konštituuje zvláštnu právnu kategó-   riu. Takisto v súèasnom prípade sa také otázky takpovediac sui juris nekla-   dú. Súc odvodené, vyplývajú ako dôsledok alebo ako podtitul základnej   otázky práva afiliácie, ktorá, pod¾a môjho názoru, sa má posudzova ako   vyòatá z èlánku 8. To, že môže ma vážny vplyv na rodinný život, nezname-   ná, že je jeho èasou. Otázky týkajúce sa dedièstva a ïalšie podobné otázky   sa teda týkajú záležitostí, nepatriacich do sféry aplikácie tohto ustanove-   nia, ak sa správne rozumie. Èlánok 8 neude¾uje práva tohto druhu, ktoré   sú preskúmavané pod titulmi A až C.   16. On doit donc conclure que la principale disposition invoquée en   l’espèce — l’article 8 de la Convention — ne s’applique pas au type de grief   16. Treba teda konèi záverom, že principiálne ustanovenie namietané   v danom prípade — èlánok 8 Dohovoru — sa neaplikuje na typ podanej   xxxvPretenzia ako „šitá bielou niou“; v anglickom texte tiež „sticking out a mile“, azda ako   „trèiaca na mí¾u“ (pozn. prekl.).   7Vzh¾adom na benefit anglických èitate¾ov, sa táto idea viaže na èierny odev šitý bielou ni-   ou, takže sa ukazujú všetky hrubé stehy.   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   formulé et certainement pas à ces nombreux éléments qui lui sont tout à   fait étrangers et au sujet desquels la Cour a estimé que non seulement elle   était applicable, mais qu’elle avait été violée en raison de l’état du droit   belge. Vu l’opinion que j’émets sur l’applicabilité ou la portée de l’article, il   devient inutile que j’examine la question de sa violation (voir paragraphes   et 4 supra). Néanmoins, même si l’article 8 était applicable, je pense que   la Cour a été inutilement sévère, a manqué de charité et de tolérance dans   son appréciation du droit belge. Mais c’est là une question qui en implique   d’autres, et j’en remets l’examen au chapitre V (paragraphes 27 à 31). Aupa-   ravant, je dois traiter la question de l’applicabilité, en l’espèce, de l’article 1   du Protocole n° 1 à la Convention (voir paragraphe 2 ci–dessus) et les inci-   dences de cette question — conjuguée à celle de l’applicabilité de l’article 8,   déjà examinée — sur cet autre problème du rôle exact de l’article 14 dans la   présente affaire. Ce dernier stipule que la jouissance des droits et libertés   reconnus dans la Convention doit être assurée sans distinction aucune   entre ceux qui peuvent y prétendre. L’arrêt de la Cour se fonde pour une   large part sur l’application de cet article.   sažnosti a celkom iste nie na mnohé prvky, ktoré sú mu celkom cudzie, a   v súvislosti s ktorými sa Súd nazdával, že nielenže je na ne aplikovate¾né,   ale že bolo porušené z dôvodu stavu belgického práva. Berúc oh¾ad na ná-   zor, ktorý som vyslovil o aplikabilite alebo rozsahu èlánku, považujem za   nepotrebné preskúmava otázku jeho porušenia (pozri paragrafy 3 a 4). Ale   keby aj bol èlánok 8 aplikovate¾ný, verím, že Súd bol zbytoène prísny, ne-   dostatoène mierny a nedostatoène tolerantný pri posudzovaní belgického   práva. Toto je však otázka, ktorá implikuje ïalšie a ja ich preskúmam v ka-   pitole V. (paragrafy 27 až 31). Predtým sa musím zaobera otázkou aplika-   bility èlánku 1 Protokolu è. 1 na Dohovor (pozri paragraf 2) v danom prí-   pade a úèinkami tejto otázky — spolu s otázkou aplikability èlánku 8, kto-   rá už bola preskúmaná — a zamera sa na ïalší problém, a síce na úlohu,   ktorú v danom prípade plní èlánok 14. Tento èlánok je ten, ktorý vyhlasuje,   že užívanie práv a slobôd priznaných Dohovorom sa musí zabezpeèi bez   akejko¾vek diskriminácie medzi tými, ktorí sú oprávnení požíva ich. Roz-   sudok Súdu sa vo ve¾kej miere zakladá na aplikácii tohto èlánku.   III.   III.   La question de l’applicabilité de l’article 1   du Protocole n° 1 à la Convention des Droits de l’Homme   Otázka aplikability èlánku 1   Protokolu è. 1 na Dohovor o ¾udských právach   17. Dans la mesure où la Cour a craint de paraître extravagante en aper-   cevant des éléments économiques et en particulier patrimoniaux et succes-   soraux dans les notions de vie privée et familiale, elle a eu recours à l’article   du Protocole n° 1 à la Convention, où elle a découvert des droits non   seulement à la possession mais aussi à la disposition des biens. La première   phrase du premier alinéa de ce texte, la phrase maîtresse qui en indique le   véritable contenu, se lit:   17. Keïže Súd cítil, že by to vyzeralo prive¾mi extravagantne, keby v po-   jmoch súkromný a rodinný život vyèítal urèité ekonomické a zvl᚝ majet-   kové a dedièské prvky, uchýlil sa k odvolaniu na èlánok 1 Protokolu è. 1   k Dohovoru, kde postrehol nielen existenciu práv na držbu, ale i na dispo-   zíciu majetkom. Prvá veta prvého odseku tohto ustanovenia, ktorá je vlád-   nucou vetou naznaèujúcou jeho skutoèný obsah, znie:   “Toute personne physique ou morale a droit au respect de ses biens.”   „Každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo na rešpektovanie svojho   majetku“xxxiv (francúzsky: ‚biens‘).   Rien ici n’indique qu’on se soit préoccupé de sauvegarder les droits   d’héritage ou de disposition des biens, et la deuxième phrase de l’alinéa   confirme que ces matières n’entrent pas dans le champ d’application de   l’article:   Niè tu nenaznaèuje zameranos na zvýšenú ochranu práv dedi alebo   disponova majetkom a druhá veta odseku potvrdzuje, že tieto záležitosti   nepatria do rámca aplikácie èlánku:   “Nul ne peut être privé de sa propriété que pour cause d’utilité publique et dans   les conditions prévues par la loi et les principes généraux du droit international.”   „Nikto nesmie by zbavený svojho majetku (francúzsky: ‚proprieté‘)xxxvii s vý-   nimkou dôvodu verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a   všeobecné princípy medzinárodného práva.“   xxxviPod¾a anglického textu: „...osoba má právo pokojne užíva svoj majetok“ (anglicky: ‚po-   ssessions‘( (pozn. prekl.).   xxxviiV anglickom texte „possessions“ (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   Là encore, rien ne permet de dire que les rédacteurs se soient préoccu-   Ani tu niè nenaznaèuje, že by sa redaktori zaujímali o dedièstvo alebo   o dispozíciu majetkom, iba ak by to bolo v èisto negatívnom zmysle, že ten,   èo bol nelegálne èi svojvo¾ne skonfiškovaný alebo vyvlastnený, nemôže by   predmetom dedièstva ani žiadnej dispozície. Ba dokonca, aj keby èisto de-   duktívny prístup k odseku umožòoval hovori to, èo sa želá s cie¾om do-   spie k takému výsledku, použitý jazyk je zrejme dos neprimeraný tomuto   úèelu a je nemožné veri, že ak by bol paragraf skutoène zameraný na taký   cie¾, redigoval by sa takým spôsobom. Ale èlánok má druhý paragraf, ktorý   konštituoval hlavný pilier konštrukcie interpretácie, ktorú Súd s ustanove-   ním spojil. Druhý paragraf znie:   pés des droits d’héritage ou de disposition des biens, si ce n’est en ce sens   purement négatif que ce qui a été confisqué ou exproprié illégalement ou   arbitrairement ne peut en pratique être hérité, qu’on ne peut en disposer   d’aucune manière. Et même si un procédé purement déductif pouvait faire   dire à l’alinéa ce qu’on souhaite, les termes employés seraient évidemment   tout à fait inappropriés, et il est impossible de croire que si cet aliné avait   réellement tendu à cette fin, il aurait été rédigé en ces termes. Mais l’article   a un second alinéa qui a constitué un pilier essentiel dans l’interprétation   que la Cour en a donnée:   “Les dispositions précédentes ne portent pas atteinte au droit que possèdent les   Etats de mettre en vigueur les lois qu’ils jugent nécessaires pour réglementer   l’usage des biens conformément à l’intérêt général ou pour assurer le paiement   des impôts ou d’autres contributions ou des amendes.”   „Predchádzajúce ustanovenia však nijako nezasahujú do práva štátov uvies do   platnosti zákony, ktoré považujú za nevyhnutné na kontrolu užívania (fran-   cúzsky: ‚usage‘; majetku (francúzsky: ‚biens‘; v súlade so všeobecným záuj-   mom alebo na zábezpeku platby daní alebo iných príspevkov, alebo pokút.“   La Cour se saisit du terme “usage” pour prêter à l’ensemble de l’article   une portée débordant la notion de possession et englobant les droits   d’héritage et de disposition. A mon sens, “usage” signifie l’usage de ce   qu’on a ou possède encore, et “l’usage des biens” n’est pas le langage qu’on   aurait normalement employé si l’on avait voulu englober l’usage sous   forme de disposition des biens par testament, donation entre vifs, etc. Aucun   juriste compétent ne se contenterait de faire allusion à l’usage des biens s’il   avait à rédiger une clause s’appliquant clairement à ces matières.   Súd sa tu spolieha na termín „užívanie“, ktorý akoby dával celému èlán-   ku širší rozsah než pojem držbyxxxviii rozširujúci sa tak na práva dedi a dis-   ponova. Pod¾a môjho spôsobu myslenia „užívanie“ je užívanie toho, èo   niekto stále má alebo drží a „užívanie majetku“ sa nenachádza v jazyku, kto-   rým by sa normálne narábalo, ak by sa zamýš¾alo, aby bola zahrnutá dispozí-   cia odkázania majetku testamentom, darovania medzi živými atï. Nijaký   kompetentný právnik by sa neuspokojil s odkazom na užívanie majetku, ak   by mal vypracova klauzulu, ktorá by sa jasne aplikovala na tie záležitosti.   18. La méthode par laquelle la Cour parvient à sa conclusion (paragrap-   he 63 de l’arrêt) fait appel à deux hypothèses, dont aucune n’est une déduc-   tion légitime du texte. D’abord, elle postule (car il s’agit d’un postulat)   qu’”en reconnaissant à chacun le droit au respect de ses biens, l’article 1   garantit en substance le droit de propriété”. C’est déjà le langage de   l’extrapolation, bien que la rédaction manifestement médiocre du texte,   tant dans la version anglaise que dans la française, puisse dans une certaine   mesure l’excuser8. A la supposition gratuite que le droit de jouissance des   biens (de ceux qu’un homme possède effectivement) comporte nécessaire-   ment le droit d’abord de les acquérir et de le faire par tel ou tel moyen, est   greffée la supposition absolument insoutenable de cette autre phrase du   paragraphe 63 de l’arrêt où il est dit que “le droit de disposer de ses biens   18. Metóda, ktorou Súd prichádza k svojmu záveru (paragraf 63 rozsud-   ku) sa zakladá na dvojitej domnienke, prièom z textu nemožno získa legi-   tímnou dedukciou prvok žiadnej z nich. Najprv je postulované (ide totiž   o postulát), že „uznávajúc právo každého na rešpektovanie svojho majetku,   èlánok 1 v podstate zaruèuje vlastnícke právo.“ Toto je už jazyk hyperboly, i   keï zjavne chudobné rozvrhnutie textu v anglickom, ale aj vo francúzskom   znení ho môžu do urèitej miery ospravedlni8;xxxix. Ale na neopodstatnenú   domnienku, že právo užíva majetok (èoko¾vek, èo má niekto fakticky   v držbe) nevyhnutne zahàòa právo v prvom rade to nadobúda a robi tak   tým èi oným spôsobom, je navrúb¾ovaná celkom neudržate¾ná domnienka   reprezentovaná ïalšou vetou paragrafu 63 rozsudku, kde sa uvádza, že   „právo disponova svojím majetkom konštituuje tradièný a fundamentálny   xxxviiiV obidvoch textoch sa uvádza „possession“ (pozn. prekl.).   8Zdanlivá ekvivalencia termínov „possessions“, „property“, „biens“ a „proprieté“ v rozlièných   kontextoch a bez zrejmého dôvodu je zavádzajúca. Francúzske „biens“ je najlepšie do angliè-   tiny preložené ako „assets“ a nie „possessions“. Ale najlepší francúzsky preklad anglického   „assets“ je „avoirs“. Navyše niet skutoène uspokojivého francúzskeho ekvivalentu pre „po-   ssessions“ samého osebe a v množnom èísle. Tieto anomálie prekladu sa pridávajú k zloži-   tostiam. Ale tým takisto znižujú hodnotu interpretácie Súdu.   8L’équivalence apparente des termes “possessions”, “property”, “biens” et “propriété”, dans des   contextes différents et sans justification évidente, prête à confusion. La meilleure traduction   du français “biens” est en anglais “assets” et non “possessions”, mais la meilleure traduction   française de l’anglais “assets” est “avoirs”. En outre, il n’y a pas d’équivalent français vrai-   ment satisfaisant du mot “possessions”, au pluriel. Ces anomalies de traduction ajoutent aux   difficultés, mais par là même elles diminuent aussi la valeur de l’interprétation de la Cour.   xxxixNa tomto mieste možno len vyjadri súhlas s vyjadreným tvrdením o ažkostiach pri na-   chádzaní anglo-francúzskych ekvivalentov doplnený o konštatáciu ažkosti spätej s vytvore-   ním ich slovenských ekvivalentov; je však ocenite¾né, že anglická verzia textu nekomplikuje   ïalej situáciu pojmom „ownership“, ktorý by vo francúzskom znení textu priniesol „prop-   rieté“ èi „possession“ (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   constitue un élément traditionnel fondamental du droit de propriété”.   C’est peut–être vrai en fait dans de nombreux pays et systèmes juridiques —   encore qu’on puisse signaler de nombreuses dérogations —, mais ce n’est   pas une vérité nécessaire. Les droits d’hériter et de disposer de ses biens   n’accompagnent pas nécessairement le droit de posséder et de conserver.   Ce sont des concepts d’un ordre différent. Et lorsqu’une plainte allègue   l’inobservation d’une clause donnée, il faut s’assurer que le libellé de cette   clause justifie la conclusion que l’on en tire ou l’hypothèse qu’on veut   fonder sur elle. Il est parfaitement clair ici qu’aucun rédacteur ayant pour   intention ou mandat d’inclure dans le champ d’application d’une clause   les droits d’héritage ou de disposition des biens par testament, acte solen-   nel ou donation, ne se contenterait de mentionner “le respect des biens” ou   “l’usage des biens”, expression fort ambiguë.   aspekt vlastníckeho práva“. Toto môže by fakticky pravdivé v mnohých kra-   jinách a právnych systémoch, i keï by bolo možné poukáza na poèetné   odchýlky. Lenže to nie je nevyhnutná pravda. Dedièské práva a práva dispo-   nova nie sú logickými sprievodcami práva ma a drža. Sú to pojmy odliš-   ného konceptuálneho rádu, — pointa je však v tom, že na úèely akejko¾vek   zvláštnej sažnosti zahàòajúcej údajné nedodržiavanie danej klauzuly sa   treba ubezpeèi, že jazyk klauzuly umožòuje ospravedlni samotný záver,   ktorý z nej vyplynie alebo domnienku, ktorá sa chce na nej založi; — a tu je   dokonale jasné, že nijaký redaktor, ktorý by mal v úmysle zahrnú alebo na-   vodi zahrnutie dedièských práv alebo práv majetkom testamentárne dis-   ponova, prevádza ho alebo darova v rámci nejakej aplikabilnej klauzuly,   by sa neuspokojil s èírou zmienkou odkazujúcou na „rešpektovanie majet-   ku“ alebo na „užívanie majetku“ — na ve¾mi mnohoznaèný a neistý termín.   19. En outre — et ce point est assez important pour mériter un para-   graphe spécial — on ne parle même pas de “l’usage des biens”, au second   alinéa l’article 1 du Protocole, à propos de la reconnaissance d’un droit,   mais au contraire à propos de la limitation de l’étendue d’un droit, le droit   au respect des biens qui, lui, est reconnu. Le second alinéa de l’article, en   somme, n’accorde pas des droits à l’individu, mais restreint ceux qu’il po-   ssède. Cela seul suffit à détruire la valeur de la référence à l’usage des biens   par laquelle l’arrêt voudrait justifier une interprétation de l’expression “res-   pect (des) biens” qui permette d’en étendre radicalement la portée effective.   19. Naviac — a tento bod je dostatoène dôležitý na to , aby si zaslúžil   zvláštny paragraf — referencia na „užívanie majetku“ v èlánku 1 paragrafe 2   Protokolu dokonca ani nie je vytýèená v spojení s uznaním práva, ale nao-   pak na úèel ohranièenia rozsahu práva — to znamená práva na rešpektovanie   majetku, ktoré je priznané. Druhý paragraf èlánku skrátka nepriznáva prá-   va jednotlivcovi, ale obmedzuje ich. Toto samotné postaèuje na to, aby to   zruinovalo hodnotu referencie na užívanie majetku, ktorou sa rozsudok   snažil ospravedlni interpretáciu výrazu „rešpektovanie majetku“, ktorého   skutoèný dosah radikálne rozšíril.   20. La vérité, évidente pour quiconque n’est pas déterminé à étendre   cette portée, c’est que le principal, sinon le seul objet de l’article 1 du   Protocole était d’empêcher les saisies, confiscations, expropriations, extor-   sions ou autres entraves arbitraires à la libre jouissance des biens auxquel-   les de nombreux gouvernements sont, ou ont souvent été, trop enclins à   recourir. Le métamorphoser en véhicule pour l’octroi de droits qui débor-   dent de beaucoup la notion de respect des biens, même s’ils sont liés à celle   de propriété, c’est le gonfler bien au–delà de ses vraies proportions. Ce   n’est pas là une base sur laquelle on puisse dignement ou convenablement   se fonder pour déclarer un gouvernement coupable de violation de la   Convention.   20. Evidentná pravda v záležitosti — zrejmá komuko¾vek, kto sa nedá   podlomi a nezúèastní sa na tomto dosah rozširujúcom procese — je, že   hlavným, ak nie jediným predmetom èlánku 1 Protokolu è. 1 bolo zabráni   ¾ubovo¾ným zabaveniam, konfiškáciám, vyvlastneniam, vydieraniam alebo   iným rozmarným zásahom do pokojného užívania majetku, ku ktorým   mnohé vlády sú alebo èasto boli náchylné. Premeni toto na nástroj posky-   tovania práv, ktoré ve¾mi presahujú pojem „rešpektovanie majetku“, nech   sú hoci aj späté s vlastníctvom, znamená ocitnú sa spolu s ním mimo   pravdivých propozícií. Toto nie je hodnotný a vhodný základ, na podklade   ktorého možno na Vláde nachádza vinu vo veci porušovania Dohovoru.   21. Il faut donc conclure que l’article 1 du Protocole, rationnellement   interprété, ne s’applique pas plus que l’article 8 de la Convention au type   de grief qui fait l’objet de la présente cause, ni aux éléments, entièrement   étrangers à son sens et à sa destination véritables, que la Cour a jugé bon   d’y apercevoir.   21. Treba teda uzavrie, že o niè viac, ako to bolo s èlánkom 8 Dohovo-   ru, neprichádza za predpokladu použitia racionálnej interpretácie do úva-   hy ani aplikácia èlánku 1 Protokolu è. 1 na typ sažnosti, ktorá je predme-   tom súèasného prípadu; platí to i o prvkoch celkom cudzích jeho ozajstné-   mu významu a zámeru, ktoré sa Súd nazdával, že v òom nájde.   22. De cette conclusion quant à l’article 8 de la Convention et à l’article   du Protocole, il suit automatiquement que l’article 14 de la Convention   (la clause de non–discrimination dans la jouissance des droits et libertés   garantis par la Convention) est lui aussi inapplicable car les seules condi-   tions dans lesquelles il pourrait légitimement s’appliquer ne se trouvent   pas remplies. Toutefois cela exige un développement auquel j’arrive main-   tenant.   22. Z tohto záveru, ktorý sa dosiahol v súvislosti s èlánkom 8 Dohovoru   a èlánkom 1 Protokolu è. 1 automaticky vyplýva, že èlánok 14 Dohovoru   (klauzula — ne — diskriminácie — v — požívaní — práv — a — slobôd — ga-   rantovaných — Dohovorom) — sa stáva takisto neaplikovate¾ným, pretože   jedinými podmienkami, za ktorých by mohol by legitímne aplikovaný sú   tie, ktorých tu niet. V každom oh¾ade si to vyžaduje úplnejšie vysvetlenie,   ku ktorému sa práve dostávam.   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   IV.   IV.   La question de l’applicabilité de l’article 14 de la Convention   Otázka aplikability èlánku 14 Dohovoru   23. L’article 14 est essentiellement une disposition auxiliaire et subor-   donnée, qui ne peut fonctionner par elle–même, mais seulement en combi-   naison avec un autre article de la Convention ou du Protocole9. Le seul   passage de cet article qui ait une signification pour notre affaire est le   début, très court:   23. Èlánok 14 je v podstate pomocným a závislým ustanovením, ktoré   nemôže fungova per se, ale iba v kombinácii s nejakým iným èlánkom Do-   hovoru alebo Protokolu9. Jedinou èasou tohto èlánku, ktorá má vzh¾adom   na súèasné úèely význam, je vstupná pasáž, ktorá je ve¾mi krátka a znie:   „Požívanie práv a slobôd uznaných týmto Dohovorom musí by zabezpeèené   “La jouissance des droits et libertés reconnus dans la présente Convention doit     bez akejko¾vek diskriminácie...“     être assurée, sans distinction aucune ...”   Už som na iných miestach11 zoširoka vyjadril názor na presné — a jedi-   ne presné podmienky — za ktorých sa môže tento èlánok použi. Pretože   nemá samostatné pole svojej autonómnej aplikácie — t. j. suo motu, nezaru-   èuje nijaké materiálne práva, prichádza do úvahy len v kombinácii s nie-   ktorým ustanovením Dohovoru alebo Protokolu, ktoré ich zaruèuje, môže   by aktivizovaný v tých prípadoch, v ktorých je už nejaké iné také ustanove-   nie na prvom mieste aplikabilné na nárok alebo sažnos podanú v prípa-   de. Preto ešte predtým, než vstúpi èlánok 14 do hry, teda v kombinácii s ne-   jakým iným ustanovením Dohovoru alebo Protokolu, musí sa najprv preu-   káza, že práva poskytnuté týmito inými ustanoveniami sú v hre. Èlánok   svojím znením nezakazuje diskrimináciu všeobecne, ale výluène v kon-   texte požívania „práv a slobôd uznaných týmto Dohovorom“. V nijakom   inom prípade ako v takom, keï niektoré iné ustanovenie priznáva alebo za-   hàòa práva, ktorých sa sažovate¾ky v súèasnom prípade dožadujú, sa èlá-   nok 14 neaplikuje. Nie je nevyhnutné, aby došlo k skutoènému porušeniu   takého iného ustanovenia — postaèí, keï je aplikovate¾né na prípad takého   druhu, že otázka prípadného porušenia sa môže vlastne s plnou váhou vy-   nori — (pozri paragrafy 3 a 4). Ak je na prípad aplikovate¾né, potom, a to i   keï nedošlo k jeho porušeniu a bolo riadne dodržané — podmienky apliká-   cie èlánku 14 sú splnené, ak došlo k diskriminácii v spôsobe, akým sa usta-   novenie aplikovalo, ak sažovate¾ovi v prípade boli práva, o ktoré ide, pos-   kytnuté menej výhodným spôsobom v porovnaní so spôsobom, ktorým sa   tie isté práva poskytli iným jednotlivcom alebo právnickým osobám; po-   tom možno posudzova, èi diskriminácia bola ospravedlnená alebo nie —   (pretože samozrejme nie všetky diferencie v zaobchádzaní sa rovnajú „diskri-   minácii“ v intenciách èlánku 14 — môžu by pre ne dobré dôvody).   J’ai largement exposé ailleurs11 mon opinion sur les conditions exactes,   et seules exactes, dans lesquelles cet article peut entrer en jeu. Puisqu’il n’a   pas de champ d’application autonome, qu’il ne garantit pas de droits maté-   riels à lui seul, suo motu, mais seulement en combinaison avec une disposi-   tion de la Convention ou du Protocole qui, elle, en garantit, il ne vaut que   si l’autre disposition s’applique déjà à la plainte ou au grief. En conséquen-   ce, pour que l’article 14 puisse jouer, même en combinaison avec une des   autres dispositions de la Convention ou du Protocole, il faut d’abord   montrer que des droits reconnus par elles sont en cause. Par son libellé   même, il n’interdit pas la discrimination en général, mais seulement dans la   jouissance des “droits et libertés reconnus dans la (...) Convention”. Il ne   peut donc trouver à s’appliquer en l’espèce que si une autre disposition   garantit ou contient les droits revendiqués par les requérantes. Il n’est pas   nécessaire qu’il y ait eu réellement violation de cette autre disposition; il   suffit qu’elle s’applique à l’affaire, de sorte que la question d’une éventuelle   violation puisse valablement se poser (voir paragraphes 3 et 4 ci–dessus).   Lorsqu’elle s’applique — et même lorsqu’elle n’a pas été violée, mais   dûment observée — les conditions d’application de l’article 14 sont   remplies s’il y a eu discrimination dans la mise en oeuvre de la disposition,   si le requérant s’est vu reconnaître les droits en cause sous une forme   moins favorable que d’autres individus ou personnes morales. On peut   alors rechercher si cette discrimination se justifiait ou non (car il est clair   que les différences de traitement peuvent répondre à de bonnes raisons et   n’équivalent pas toujours à une “discrimination” au sens de l’article 14).   9En son article 5, le Protocole prévoit que ses dispositions de fond (les articles 1 à 4) seront   considérées comme “des articles additionnels à la Convention” et que “toutes les disposi-   tions de la Convention s’appliqueront en conséquence”.   9Èlánok 5 Protokolu stanovuje, že jeho podstatné ustanovenia (èlánky 1 až 4) sa budú posu-   dzova ako „dodatkové èlánky k Dohovoru“ a, že „všetky ustanovenia Dohovoru sa budú ap-   likova v zhode s tým“.   10L’article 14 poursuit: “fondée notamment sur ...” et il énumère des motifs possibles ordina-   ires de discrimination en fonction de la situation ou des opinions de l’individu, en y ajou-   tant les termes généraux “ou toute autre situation”, “ou toutes autres opinions”. Aussi la   Cour n’y a–t–elle vu que des exemples notables et a–t–elle estimé que l’article couvrait tout   motif de discrimination, quels qu’en soient le genre ou l’origine, pourvu seulement qu’il   soit injustifiable.   10Èlánok 14 pokraèuje: „založenej na ...“ a nasleduje výpoèet zvyèajných možných základov   na diskrimináciu z dôvodu statusu alebo názorov jednotlivca so všeobecnými zhrnutiami   „alebo iné postavenie“, „alebo iné zmýš¾anie“. V dôsledku toho Súd pristupoval k tomuto   výpoètu ako k èomusi, èo iba poukazuje na významné príklady a považoval každý prejav dis-   kriminácie akéhoko¾vek druhu a pôvodu za zahrnutý v èlánku, len na základe predpokladu,   že je neospravedlnite¾ný.   11Notamment dans l’affaire Syndicat national de la police belge (arrêt du 27 octobre 1975, série   A n° 19); voir paragraphes 18 à 26 de mon opinion séparée.   11Najmä v prípade Národný syndikát belgickej polície (Rozsudok z 27. októbra 1975, Séria A   è. 19); pozri paragrafy 18 až 26 môjho separátneho názoru.   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   24. Il m’a paru nécessaire d’insister sur ce point, car j’ai l’impression (je   24. Zdalo sa mi nevyhnutné toto zdôrazni, pretože mám dojem (ako   vravím dojem a nie istotu) — že Súd vzh¾adom na prirodzenú averziu proti   neospravedlnenej diskriminácii akéhoko¾vek druhu mal sklon k tomu, aby   akýko¾vek prípad takej diskriminácie považoval za potenciálne protireèivý   Dohovoru na základe samotného èlánku 14 bez toho, že by sa vždy sám   ubezpeèil o existencii a aplikabilite nejakého iného èlánku riadne posväcu-   júceho práva, ktoré sú údajne poskytované diskriminujúcim spôsobom.   Prípad Národný syndikát belgickej polície (pozri poznámku 11) bol toho   príkladom. Alternatívne by mohlo ís o to, že by sa bolo možné necha na-   pochytro zvies k takému nevyhnutnému záveru s cie¾om pripravi cestu   pre aplikáciu èlánku 14 „v kombinácii s“ takým iným (domnelo aplikabil-   ným) ustanovením.   dis l’impression et non la certitude) que la Cour, par une aversion naturelle   pour toute espèce de discrimination injustifiée, tend à considérer toute   discrimination de ce genre comme virtuellement contraire à la Convention   en vertu du seul article 14, sans avoir toujours vérifié l’existence et   l’applicabilité d’un autre article consacrant en bonne et due forme les   droits qui auraient donné lieu à traitement discriminatoire. L’affaire Syndi-   cat national de la police belge (voir note 11 supra) peut en fournir un exemple.   Ou encore on peut être tenté d’aboutir trop hâtivement à cette conclusion   nécessaire, précisément pour ouvrir la voie au jeu de l’article 14 “en combi-   naison avec” l’autre disposition (supposée applicable).   25. Je répète donc que si les droits prétendument violés en l’espèce ne   sont pas des “droits reconnus dans la présente Convention”, comme l’exige   l’article 14, celui–ci est dépourvu de véritable champ d’application et ne   peut jouer, même en cas de discrimination. Il n’interdit pas la discrimina-   tion en tant que telle ou dans l’absolu, même lorsqu’elle est injustifiée; il la   prohibe seulement dans la “jouissance” de certains droits: ceux que prévoit   la Convention. Certes, l’arrêt affecte de l’admettre lorsqu’il dit, en son para-   graphe 32, que “dans la jouissance des droits et libertés qu’elles (les autres   clauses normatives de la Convention) reconnaissent, il (l’article 14) protège   contre toute discrimination les individus ...”. Malheureusement, il aboutit   à la conclusion que ces autres clauses s’appliquent en l’espèce, sur des bases   que j’estime entièrement insuffisantes.   25. Opakujem teda, že ak práva, ktorých údajné porušenie sa v tomto   prípade namieta, nie sú právami patriacimi do rádu „práv uznaných týmto   Dohovorom“, ako to špecifikuje èlánok 14, chýba tomuto èlánku akéko¾vek   autentické pole aplikácie; a ak by sa aj vyskytla diskriminácia, zostáva mi-   mo hry. Èlánok 14 nezakazuje diskrimináciu ako takú alebo v absolútnom   zmysle, dokonca aj keï nie je ospravedlnená; zakazuje ju iba „v požívaní“   urèitých práv, totiž tých, ktoré urèuje Dohovor. Isteže, v rozsudku sa preja-   vuje ich uznanie, keï hovorí (paragraf 32), že „èlánok 14 chráni pred akou-   ko¾vek diskrimináciou jednotlivcov v požívaní práv a slobôd, ktoré (iné   normatívne ustanovenia Dohovoru) uznávajú“. Nanešastie vyúsuje do zá-   veru, že také iné ustanovenia sú v súèasnom prípade aplikovate¾né na zá-   kladoch, ktoré považujem za celkom nedostatoèné.   26. Cela étant, et comme les dispositions de la Convention et du Proto-   cole n° 1 invoquées par les requérantes me paraissent dénuées de toute   pertinence pour les griefs formulés, je dois conclure que l’article 14 est lui   aussi inapplicable — “en combinaison avec” l’une d’elles — car il n’y en a   aucune avec laquelle il puisse se combiner pour entrer lui–même en jeu.   26. Takto to teda je, majúc pritom na zreteli, že ustanovenia Dohovoru   a Protokolu è. 1, ktorých sa sažovate¾ky dovolávajú, sú zbavené akejko¾vek   aplikability (relevancie) na ich špecifické sažnosti, som povinný uzavrie,   že èlánok 14 je taktiež neaplikovate¾ný — „v kombinácii s“ nejakým iným   ustanovením, lebo niet žiadneho, s ktorým by ho bolo možné kombinova   tak, aby on sám vstúpil do hry.   V.   V.   L’incrimination du droit belge: la question “in abstracto”:   la question de la “marge d’appréciation”   Obvineniexl belgického práva: otázka „in abstracto“;   xli   otázka „marge d’appréciation“   27. Etant donné l’inapplicabilité totale (selon moi) des dispositions   invoquées par les requérantes à l’appui de leurs griefs contre le gouverne-   ment défendeur, il serait oiseux et même déplacé que je recherche si, au cas   où elles auraient été pertinentes, les faits et les moyens juridiques avancés   27. Z poh¾adu (z môjho názoru vyplývajúcej) totálnej neaplikability usta-   novení, ktorých sa sažovate¾ky dovolávajú na triedu sažností vznesených   proti žalovanej Vláde, by bolo zbytoèné, a tiež nevhodné, aby som posudzo-   val, èi tieto ustanovenia boli relevantné na prípad, èi namietané fakty a práv-   xlV anglickom texte „inculpation“, vo francúzskom texte „incrimination“; v tomto texte aj   ako „inkriminácia“ (pozn. prekl.).   xliV anglickom texte „margin of appreciation“; do slovenèiny dos ažko preložite¾né spoje-   nie, azda „hranice vo¾nej úvahy“, „rámec vo¾nej úvahy“ (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   auraient révélé une violation de la Convention. Je tiens cependant à émettre   quelques idées d’ordre plus général sur certains points de principe impor-   tants, pour lesquels mon attitude diffère quelque peu de celle de la Cour.   ne základy boli porušením Dohovoru. Chcel by som však poveda nieèo, èo   má všeobecnejší charakter zahàòajúci urèité body princípu, v prístupe ku   ktorým sa moje stanovisko tak trochu líši od toho, ktoré zaujal Súd.   28. En substance, l’arrêt de la Cour constitue une dénonciation d’une   partie du droit belge en tant que tel et in abstracto, parce que celui–ci ne   reconnaît pas à l’enfant naturel la qualité juridique d’enfant de sa mère dès   la naissance et du seul fait de celle–ci, sans que la mère ou le tuteur ait   besoin de démarches pour établir ce lien de droit. Bien que, de manière   générale, il n’entre pas dans les attributions de la Cour d’incriminer les lois   des Etats membres pour la seule raison qu’elles se concilient mal avec la   Convention ou peuvent aboutir à des violations de celle–ci (normalement,   c’est donc à une mesure particulière adoptée en vertu ou à cause de la loi,   et aboutissant à une violation, qu’on doit s’en prendre et non à la loi   elle–même), je reconnais que quand la loi en soi produit la violation (s’il y   en a une) par son action directe, ex opere operato, elle peut être attaquée   même en l’absence de négligence ou d’acte de l’autorité, ou de mesure   fondée sur la loi. En ce cas c’est la loi qui, par sa simple existence, constitue   la négligence ou l’acte en question.   28. Rozsudok Súdu v zásade konštituuje zrušenie urèitej èasti belgické-   ho práva ako takého a in abstracto, pretože to právo nepriznáva prirodzené-   mu dieau obèianskoprávny status dieaa svojej matky momentom a iba   faktom narodenia bez toho, že by od matky alebo opatrovníka požadoval   konkrétny krok smerujúci k stanoveniu tohto zväzku ako právneho. I keï,   všeobecne povedané, nie je súèasou legitímnej funkcie Súdu inkriminova   práva èlenských štátov iba preto, že sú ažko zluèite¾né s Dohovorom ale-   bo, že by mohli vies k jeho porušeniu (v normálnom prípade by to bol iba   špecifický krok, také opatrenie, aké by sa prijalo pod¾a zákona alebo z jeho   dôvodu a viedlo by k porušeniu, ktorému treba vlastne oponova, a nie sta-   va sa proti zákonu ako takému) — predsa len uznávam, že keï zákon sám   osebe priamo ex opere operato spôsobuje porušenie (ak také jestvuje), tak   mu (zákonu) možno oponova dokonca i vtedy, ak chýba špecifický akt ale-   bo opomenutie zo strany autorít alebo opatrenie založené na zákone: vtedy   to bude sám zákon, ktorý jednoducho tým, že jestvuje, konštituuje akt ale-   bo opomenutie, o ktoré ide.   29. C’est évidemment la situation ainsi décrite qui se produirait en   l’espèce si les articles de la Convention et du Protocole n° 1 invoqués   étaient applicables. Les règles pertinentes du droit belge, par leur seule   existence, empêchent le lien mère–enfant de découler d’emblée, en droit, de   la naissance; ce resultat ne s’obtient que par des démarches de la mère ou   de tuteurs agissant au nom de l’enfant. Comme je l’ai longuement exposé,   je ne pense pas qu’il y ait là une violation de la Convention, car ces ques-   tions, à mon avis, ne ressortissent pas à la vie familiale; ce sont des ques-   tions de filiation et d’état que la Convention ne traite pas. Au surplus,   même si telle n’était pas mon opinion et même si j’adhérais aux vues expri-   mées en la matière dans l’arrêt, je resterais convaincu que le gouvernement   belge ne devait pas être condamné pour l’application d’une loi qui, si   d’aucuns peuvent la trouver défectueuse ou inéquitable, a en réalité beau-   coup de mérites (comme cela est clairement apparu au cours de la procé-   dure) et, en tout cas, se situe dans cette marge d’appréciation ou de discré-   tion à reconnaître à tout gouvernement agissant de bonne foi. Je ne vois   pas comment on pourrait exiger des Etats qu’ils aient des lois uniformes   sur des questions comme celles–là.   29. Je evidentné, že práve opísaná situácia by vznikla v súèasnom prípa-   de, ak by èlánky Dohovoru a Protokolu è. 1, z ktorých sa v òom vychádza,   boli aplikabilné. Relevantná èas belgického práva svojou èírou existenciou   zabraòuje tomu, aby sa zväzok matka–diea stal právnym — (pravdaže, po-   krvný zväzok jestvuje) — v dôsledku narodenia per se a vyžaduje urèité kon-   krétne kroky vykonané zo strany matky alebo opatrovníka v mene dieaa.   Ako som už zoširoka vysvetlil, nemyslím si, že by tým došlo k nejakému   porušeniu Dohovoru, pretože sa nedomnievam, že tieto záležitosti sú zále-   žitosami rodinného života, ale afiliácie potomka a obèianskoprávneho sta-   tusu, ktorými sa Dohovor nezaoberá. Naviac aj keby to nebol môj názor, a   dokonca aj keby som sa podpísal pod názor zaujatý v rozsudku, stále by   som mal silný pocit, že belgická vláda nemá by obviòovaná, ak ide o apli-   káciu zákona, ktorý, i keï sa poniektorým môže zda chybným alebo ne-   spravodlivým, v skutoènosti má (ako jasne vyplynulo z priebehu pojedná-   vaní) mnohé stránky, na ktoré možno poukáza v jeho prospech a v kaž-   dom prípade patrí do rámca vo¾nej úvahy alebo diskreènej moci, ktorá sa   má ktorejko¾vek bona fide konajúcej vláde prizna.   Il me semble exagéré de dire, comme on l’a prétendu pour le compte des   requérantes, que les formes anciennes des liens familiaux, en particulier la   distinction traditionnelle entre enfants légitimes et enfants illégitimes,   sont sur le point de disparaître. Quoi qu’il en soit, il faut laisser aux Etats   le soin de changer d’attitude au moment qu’ils jugent opportun, à leur   manière et par des moyens raisonnables. Il faut leur laisser une certaine   latitude.   Nie je mi jasné, ako možno od štátov požadova, aby mali uniformné   zákony v záležitostiach tohto druhu. Myslím si, že je to takpovediac nadsa-   dené v prospech sažovateliek, že staré formy rodinných zväzkov, zvl᚝ tra-   dièné rozlišovanie medzi legitímnymi a nelegitímnymi demi, sa ocitajú   v bode vymiznutia. V každom prípade sa však musí ponecha na štáty, aby   svoje prístupy menili v èase, ktorý samy považujú za príhodný na to, aby   vlastným spôsobom a rozumnými prostriedkami dosiahli zmenu — štátom   sa musí prizna istá vo¾nos.   30. Le droit belge n’est pas déraisonnable: il donne à la mère la possibi-   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   lité de modifier l’état de l’enfant par un acte formel de reconnaissance.   Cette démarche peut aussi être accomplie au nom de l’enfant en vertu du   régime belge de tutelle. La reconnaissance est une formalité peu coûteuse,   ordinaire et simple, et l’autorité belge a des motifs que j’estime parfaite-   ment raisonnables de l’exiger. On doit considérer les intérêts de la mère   aussi bien que de l’enfant. Comme je l’ai souligné dans certaines de mes   questions pendant l’audience, il y a des situations où il est fort injuste   d’imposer à la mère les conséquences de la naissance de son enfant. Est–il   juste et raisonnable que la législation ne lui accorde jamais le droit de choi-   sir? Que dire, par exemple, de la femme qui a un enfant malgré elle? Il   semble parfaitement raisonnable que la loi offre le choix à la mère et si,   pour une raison quelconque, la mère refuse d’assumer ses responsabilités,   que l’autorité les assume à sa place. L’argument selon lequel la naissance   d’enfants non désirés peut aussi se produire dans le mariage, est hors de   propos. La naissance d’enfants non désirés ou conçus accidentellement fait   partie des “risques professionnels” du mariage, et la situation est alors   toute différente.   30. Belgické právo nie je nezmyselné: dáva matke možnos zmeni sta-   tus dieaa formálnym aktom uznania dieaa. Alebo k takému kroku mož-   no v mene dieaa pristúpi pod¾a belgického opatrovníckeho režimu.   Uznanie nie je nákladnou, je bežnou a jednoduchou procedúrou a belgické   autority, pod¾a mòa, majú dokonale doložené dôvody na to, aby požadova-   li túto formalitu. Záujmy matky treba posudzova práve tak ako dieaa.   Ako som podèiarkol v niektorých otázkach položených poèas pojednáva-   nia, sú situácie, v ktorých je viac ako neférové klás na matku dôsledky na-   rodenia jej dieaa. Je to správne a rozumné, že za žiadnych okolností nebu-   de matke právom dané právo výberu?xlii Tak napríklad, èo poveda o žene,   ktorá má diea proti vlastnej vôli? Zdá sa dokonale dôvodné, že zákon dáva   matke na výber, a ak z akéhoko¾vek dôvodu odmieta vzia na seba zodpo-   vednos, autority ju odkážu do príslušných medzí. Argument, že narodenie   nechceného dieaa sa môže takisto udia v manželstve, nie je z h¾adiska   pointy relevantný. Nechcené alebo náhodne poèaté deti sú èasou „profes-   ných rizík“ manželstva a celá situácia je úplne odlišná.   31. Pod¾a môjho názoru to je úplný omyl a zneužívanie Dohovoruxliii   — 31. A mon avis, c’est une totale erreur et un mauvais usage de la   Convention — pratiquement un abus des pouvoirs conférés à la Cour à son   égard — que de considérer un gouvernement, ou l’autorité administrative   ou judiciaire d’un pays, comme coupables d’une violation de la Conven-   tion, du seul fait de l’existence ou application d’une loi qui n’est pas en soi   déraisonnable ou manifestement injuste, et qui peut même passer pour   souhaitable à certains égards. Qu’il y ait des motifs de désapprouver ou de   ne pas aimer la loi en question ou ses effets dans certaines circonstances,   ne constitue pas une justification sur le plan juridique. On ne peut exiger   d’un gouvernement ou d’une autorité qu’ils exercent leur action dans une   camisole de force comme celle–là, et sans jouir d’une discrétion contenue   dans des limites défendables. De même, il ne faut conclure à des violations   de la Convention que lorsqu’elles sont évidentes, et non lorsqu’elles ne   peuvent être établies que par des arguments complexes et abstrus, en tout   cas prêtant fort à controverse, et pouvant être aussi bien faux que justes.   prakticky abúzus Súdu zverených mocí vzh¾adom naò — považova vládu   alebo administratívu èi súdnu autoritu jednej krajiny za vinnú z porušenia   Dohovoru v dôsledku faktu jestvovania alebo aplikácie zákona, ktorý sám   osebe nie je nerozumný alebo manifestne nespravodlivý a ktorý sa dokonca   môže v urèitých aspektoch predstavi ako žiaduci. To, že sa môžu vyskyt-   nú základy nesúhlasu alebo neob¾uby dotyèného zákona èi jeho úèinkov   v daných súvislostiach, nie je z právneho h¾adiska ospravedlnením. Od   žiadnej vlády alebo autority nemožno požadova, aby praktizovali svoju   èinnos v zvieracej kazajke takého druhu a bez požívania možnosti diskreè-   nej mocixliv v rámci udržate¾ných hraníc. Rovnako záver o porušení Doho-   voru treba vyrieknu len vtedy, keï je jasné, a nie vtedy, keï sa môže stano-   vi len prostredníctvom komplexných a nejasných, prinajlepšom vysoko   protireèivých argumentov — spo¾ahlivých do tej miery, že môžu by práve   tak nesprávne, ako správne.   xliiZdá sa, akoby tak objektívne právo (francúzsky text naò odkazuje ako na „législation“) —   pod¾a názoru, ktorý zastáva Sir Fitzmaurice — malo žene zaruèova právo výberu, t. j. sub-   jektívne právo nehlási sa k svojmu dieau (pozn. prekl. na okraj spojenia „...právom dané   právo...“).   xliii   „...mauvais usage de la Convention“ vo francúzskom texte; „misuse of the Convention“ v   anglickom texte (pozn. prekl.).   xlivVo francúzskom texte „discrétion“; v anglickom texte „ faculty of discretion“; v sloven-   skom texte je použite¾né i slovo „diskrécia“; t. j. moc, ktorú v danej spojitosti a pod¾a názo-   ru, ktorý zastáva Sir Fitzmaurice, urèitá vnútroštátna autorita jednoducho má, aby mohla   posúdi nejakú vec pod¾a okolností, pod¾a vlastnej èi tzv. „vo¾nej úvahy“ (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   POST–SCRIPTUM   POSTSKRIPTUM   La question de savoir   qui est “victime” au sens de l’article 25 de la Convention   Otázka, kto je „obe“ pod¾a èlánku 25 Dohovoru   (1) Avant de pouvoir aller devant la Cour, une affaire doit passer devant   (1) Predtým než akýko¾vek prípad môže prís pred Súd, musí sa ocitnú   pred Európskou komisiou pre ¾udské práva; pod¾a èlánku 25 Dohovoru   iba Komisia môže prija (t. j. uzna) sažnosxlv od fyzickej osoby, organizá-   cie alebo skupiny „tvrdiacej, že je obeou porušenia“ Dohovoruxlvi nie-   ktorým zo štátov — zmluvných strán. Toto by bolo možné považova za   predbežnú otázku, týkajúcu sa výluène Komisie; lenže Súd sa òou zaoberal   do tej miery, že sa z nej stala takmer základná podmienka, ktorej sa má vy-   hovie. Takisto by bolo možné trva na tom, že ak sažovate¾ výslovne „tvr-   dí“, že je obeou údajného porušenia, tak je požiadavka splnená. Ale keïže   to ex hypothesi nevyhnutne urobí vždy, viedlo by to k tomu, že požiadavka   by bola zbavená obsahu.   la Commission européenne des Droits de l’Homme. Or celle–ci d’après   l’article 25 de la Convention, ne peut être saisie que d’une requête adressée   par une personne physique, une organisation ou un groupe “qui se prétend   victime d’une violation” de la Convention par l’une des Parties contractan-   tes. On pourrait y voir une question préliminaire intéressant la seule   Commission, mais la Cour en a fait presque une condition de fond du   respect de laquelle il faut la convaincre elle aussi. On pourrait soutenir   qu’il suffit au requérant de “se prétendre” expressément victime de la viola-   tion alléguée, mais comme il le fait toujours ce serait vider l’exigence de   son contenu.   (2) La question diffère évidement de celle de savoir si le plaignant a subi   un préjudice matériel ou autre (par exemple moral), pour lequel il aurait   droit à une indemnité ou autre satisfaction appropriée, en vertu de l’article   de la Convention. Il peut exister des cas où il n’en a pas subi, mais où   pourtant il y a violation de la Convention dans son chef ou touchant sa   personne ou ses intérêts. La condition dont il s’agit, considérée comme une   question préliminaire — de recevabilité ou quasi de fond —, signifie donc   que le grief ne doit pas être purement théorique ou hypothétique, mais   que, si la violation alléguée était établie, le plaignant en serait l’objet ou l’un   des objets, ou qu’elle toucherait sa personne ou ses intérêts.   (2) Prípad je evidentne odlišný od toho, keï sažovate¾ utrpel nejakú   konkrétnu alebo inú (napr. morálnu) ujmu, za èo teda by bol oprávnený na   zadosuèinenie pod¾a èlánku 50 Dohovoru. Môžu sa vyskytnú prípady,   v ktorých k tomu nedošlo a i tak sa vyskytlo porušenie Dohovoru, ktorého   sa niekto stal objektom alebo ktoré sa dotklo jeho osoby alebo jeho záuj-   mov. Sporná podmienka považovaná za predbežnú otázku — èi už vzh¾a-   dom na prijate¾nos alebo na jej takmer základnos — teda znaèí, že saž-   nos nemá by èisto teoretická alebo hypotetická, ale že, ak údajné porušenie   bolo stanovené, sažovate¾ bol jeho objektom alebo jedným z objektov alebo   bola dotknutá jeho osoba alebo jeho záujmy.   (3) A mon avis, il faut aussi que le plaignant ou ses intérêts n’aient pas   été touchés d’une façon purement ou largement formelle, fictive, lointaine   ou insignifiante. Voilà pourquoi, en l’espèce, j’ai voté contre l’opinion de la   Cour selon laquelle les requérantes sont des “victimes” au sens de l’article   25. Dans les deux semaines qui ont suivi la naissance, la mère a fait le   nécessaire pour que son enfant soit juridiquement reconnue comme sa   fille. Plus tard, elle a procédé à l’adoption légale de l’enfant, la plaçant ainsi   juridiquement sur le même pied qu’un enfant légitime sauf, semble–t–il, en   matière de droits sur les biens des parents de la mère décédant ab intestat,   lacune que l’on pouvait aisément combler par voie testamentaire. Si ces   actes de reconnaissance ou d’adoption n’avaient pas été accomplis ou   (3) Pod¾a môjho názoru však je takisto nevyhnutné, aby sažovate¾ ale-   bo jeho záujmy boli dotknuté nie spôsobom èisto alebo zoširoka formál-   nym, fiktívnym, vzdialeným alebo bezvýznamnýmxlvii. To bol dôvod, preèo   som v súèasnom prípade hlasoval proti názoru Súdu, pod¾a ktorého sažo-   vate¾ky sú „obeami“ v zmysle èlánku 25. V období dvoch týždòov po naro-   dení matka urobila nevyhnutné kroky, aby jej diea bolo právne uznané   ako jej dcéra. Neskôr pristúpila k právoplatnej adopcii dieaa, èím dosiah-   la, že jej dcéra sa ocitla v rovnakom právnom postavení ako legitímne diea   s výnimkou, ktorú, ako sa zdá, predstavujú dedièské práva na majetok mat-   kiných ab intestat zosnulých príbuzných — túto medzeru by bolo možné   ¾ahko preklenú prostredníctvom závetu. Ak by akty uznania alebo adopcie   xlvV porovnaní s právnym stavom, ktorý bol aktuálny v èasoch prejednávania daného prípa-   du, možno poznamena, že poènúc 1. novembrom 1998, keï nadobudol platnos Protokol   è. 11, sa Komisia vytratila z textu Dohovoru a jej právomoci prešli na Súd resp. jeho štruktú-   ry — pozri bližšie èlánky 19, 27 a ïalšie Dohovoru v znení Protokolu è. 11 (pozn. prekl.).   xlviVzh¾adom na referenciu na „obe“ by v zmysle predchádzajúcej poznámky prichádzalo do   úvahy porovna niekdajší èlánok 25 s èlánkom 34 Dohovoru v znení Protokolu è. 11 (pozn.   prekl.).   xlviiSlová „alebo bezvýznamným“ som zvolil pre francúzske „ou insignifiante“, resp. anglické   „or trivial“ (pozn. prekl.).   MARCKX contre LE ROYAUME DE BELGIQUE       M A RC K X OVÁ p r ot i B E L G I C K É M U K R Á ¼ OV S T V U   avaient été empêchés par la mort ou une autre cause, les deux requérantes,   ou l’une d’elles, auraient été les “victimes” de toute violation d’une disposi-   tion applicable de la Convention ou du Protocole qui aurait pu être établie.   Ils ont toutefois été accomplis, et le seul fait qu’ils auraient hypothétique-   ment pu ne pas l’être ne me paraît pas constituer les requérantes “victimes”   de ce qui n’a jamais eu lieu ou n’aurait pu avoir que des effets lointains, ou   en tout cas des effets trop peu substantiels pour autoriser à les considérer   comme remplissant cette condition de l’article 25 de la Convention.   neboli zavàšené alebo ak by k nim nedošlo v dôsledku smrti, alebo ak by sa   v spojitosti s nimi vyskytla iná prekážka, sažovate¾ky èi jedna z nich by bo-   li „obeami“ každého porušenia aplikabilného ustanovenia Dohovoru ale-   bo Protokolu, ktoré by bolo možné stanovi. Lenže toto sa nestalo a iba   fakt, že sa to hypoteticky mohlo sta, mi nepripadá ako dostatoèný na to,   aby konštituoval to, že by sažovate¾ky bolo možné považova za „obete“   vzh¾adom na nieèo, èo sa nikdy nestalo alebo èo mohlo ma iba vzdialené   následky — prinajmenej nie dostatoèné v podstatnom zmysle, v dôsledku   ktorého by ich bolo možné považova za spåòajúce podmienku požadova-   nú èlánkom 25 Dohovoru.

© Rada Europy / Europejski Trybunał Praw Człowieka, źródło: HUDOC (hudoc.echr.coe.int), pozyskano 12.07.2026. · Źródło