9815/82
WyrokETPCz1986-07-08ECLI:CE:ECHR:1986:0708JUD000981582
Analiza orzeczenia
Sekcja wygenerowana przez AI na podstawie treści orzeczenia — nie stanowi cytatu.
Zagadnienie prawne
Czy skazanie dziennikarza za zniesławienie polityka, który użył ostrych sformułowań w krytyce jego publicznych działań, stanowiło naruszenie wolności wyrażania opinii gwarantowanej przez art. 10 Konwencji, w szczególności w kontekście rozróżnienia między faktami a ocenami wartościującymi?Ratio decidendi
Trybunał uznał, że wolność wypowiedzi, w tym wolność prasy, jest filarem społeczeństwa demokratycznego i obejmuje również idee, które obrażają lub niepokoją. Podkreślił, że granice dopuszczalnej krytyki są szersze wobec polityków niż osób prywatnych, ponieważ politycy świadomie wystawiają się na kontrolę publiczną. Kluczowe było rozróżnienie między faktami, których prawdziwość można udowodnić, a ocenami wartościującymi, które nie podlegają dowodzeniu. Trybunał stwierdził, że wymóg udowodnienia prawdziwości ocen wartościujących, zastosowany przez sądy austriackie, był nierealny i naruszał wolność opinii. Skazanie skarżącego, choć nie uniemożliwiło mu wyrażenia opinii, stanowiło formę cenzury, która mogła zniechęcać dziennikarzy do udziału w publicznej debacie politycznej, co było nieproporcjonalne do celu ochrony reputacji i nie było "niezbędne w społeczeństwie demokratycznym".Stan faktyczny
Skarżący, austriacki dziennikarz Peter Lingens, opublikował w 1975 roku dwa artykuły w magazynie "Profil", w których skrytykował publiczne wypowiedzi ówczesnego kanclerza Austrii, Bruno Kreiskiego. Krytyka dotyczyła obrony przez Kreiskiego polityka Friedricha Petera, oskarżonego o nazistowską przeszłość, oraz ataków Kreiskiego na Simona Wiesenthala. Lingens użył wobec Kreiskiego sformułowań takich jak "najodpornejší oportunizmus", "niemoralne" i "niegodne". W odpowiedzi, Kreisky złożył prywatne skargi o zniesławienie, co doprowadziło do skazania Lingensa przez sądy austriackie na grzywnę oraz konfiskatę numerów magazynu i publikację wyroku.Rozstrzygnięcie
Trybunał jednogłośnie stwierdza naruszenie art. 10 Konwencji. Trybunał jednogłośnie orzeka, że Republika Austrii ma zapłacić skarżącemu 284 538,60 szylingów austriackich tytułem słusznego zadośćuczynienia.Pełny tekst orzeczenia
L I N G E N S p r ot i R A K Ú S K U
4.
LINGENS
proti RAKÚSKU
rozsudok
Európskeho súdu pre ¾udské práva
z 8. júla 1986
(rozsudok Súdu bol uverejnený
v publikácii Európskeho súdu pre ¾udské práva
PUBLICATIONS DE LA COUR EUROPÉENNE DES DROITS DE LHOMME,
Séria A, è. 103, Strasbourg 1986)
L I N G E N S p r ot i R A K Ú S K U
L I N G E N S p r ot i R A K Ú S K U
Tieto princípy nadobúdajú osobitný význam pre tlaè: hoci tlaè nesmie
prekroèi hranice stanovené najmä na úèel ochrany povesti iných,
predsa jej len prislúcha rozirova informácie a mylienky o otázkach
diskutovaných na politickej scéne, ako aj o tých, ktoré sa týkajú iných
oblastí verejného záujmu. K jej funkcii, ktorá spoèíva v ich írení, sa pri-
pája právo verejnosti prijíma tieto informácie a mylienky. (pozri tento
rozsudok ods. 41)
CHARAKTERISTIKA SANOSTI
Saovate¾ novinár bol pod¾a rakúskeho Trestného zákona odsúdený
za difamáciu spáchanú prostredníctvom tlaèe.
Odsúdenie sa zakladalo na tom, e saovate¾ v dvoch novinových èlán-
koch, v ktorých kritizoval správanie bývalého rakúskeho kancelára Bruna
Kreiského, pouil na jeho adresu výrazy, ako najodpornejí oportuniz-
mus, nemorálne a nedôstojné správanie.
4. Navye, sloboda tlaèe poskytuje verejnosti jeden z najlepích prostried-
kov, ako pozna a hodnoti mylienky a postoje vedúcich osobností. Vo
veobecnosti, sloboda politickej diskusie je dokonca jadrom pojmu de-
mokratická spoloènos, ktorý dominuje v celom Dohovore.
Saovate¾ vo svojej sanosti podanej Európskej komisii pre ¾udské
práva tvrdil, e takéto odsúdenie je zásahom do výkonu jeho slobody preja-
vu, ktorú zaruèuje èlánok 10 Dohovoru. Pri svojej obhajobe saovate¾ zdô-
raznil najmä svoju úlohu politického novinára a poukázal na to, e uvede-
né výrazy boli jeho hodnotiace úsudky, nie fakty, ktoré vyslovil pri výkone
svojej slobody prejavu.
Z toho vyplýva, e hranice prijate¾nej kritiky sú irie u politika konajú-
ceho v tomto postavení ako u súkromnej osoby: na rozdiel od súkrom-
nej osoby sa politik nevyhnutne a vedome vystavuje pozornej kontrole
svojich èinov a konania ako zo strany novinárov, tak zo strany irej ve-
rejnosti; v dôsledku toho politik musí prejavova viac tolerancie. Samo-
zrejme, èlánok 10 ods. 2 umoòuje chráni poves iných, èie kadého.
Politik ho (t.j. právo na ochranu povesti) poíva tie, a to aj vtedy, keï ko-
ná mimo rámca svojho súkromného ivota, ale v takomto prípade mu-
sia by poiadavky tejto ochrany zvaované so záujmami slobodnej dis-
kusie o politických otázkach. (pozri tento rozsudok ods. 42)
NAJVÝZNAMNEJIE PRÁVNE VETY
1. Takýto zásah (t.j. zásah do výkonu slobody prejavu) je poruením Dohovo-
ru, ak nespåòa poiadavky èlánku 10 ods. 2. Je teda potrebné urèi, èi
bol ustanovený zákonom, inpirovaný legitímnym cie¾om alebo cie¾-
mi v zmysle èlánku 10 ods. 2 a nevyhnutný v demokratickej spoloènos-
ti na dosiahnutie tohto alebo týchto cie¾ov. (pozri tento rozsudok ods.
35)
5. Pod¾a Súdu treba starostlivo rozliova fakty a hodnotiace úsudky. Hoci
pravdivos faktov mono dokáza, hodnotiace úsudky nepripúajú dô-
kaz ich správnosti. (pozri tento rozsudok ods. 46)
6. Pokia¾ ide o hodnotiace úsudky, je vak táto poiadavka (t. j. dôkaz prav-
dy) nerealizovate¾ná a sama osebe útoèí na slobodu názoru, ktorá je zá-
kladným prvkom práva zaruèeného èlánkom 10 Dohovoru. (pozri tento
rozsudok ods. 46)
2. Adjektívum nevyhnutný v zmysle èlánku 10 ods. 2 zahàòa naliehavú
sociálnu potrebu. Zmluvné táty majú urèitý rozsah vo¾nej úvahy na
posúdenie existencie takejto potreby, ale táto ide ruka v ruke s európ-
skou kontrolou, ktorá sa týka zákona a zároveò rozhodnutí, ktoré ho
aplikujú, a to aj keï sú vydané nezávislým súdnictvom. V koneènom
dôsledku má teda Súd právomoc rozhodnú o tom, èi sú obmedzenia
alebo sankcie v súlade so slobodou prejavu, ktorú ochraòuje èlánok
10. (pozri tento rozsudok ods. 39)
3. Sloboda prejavu zaruèená èlánkom 10 ods. 1, tvorí jeden z hlavných zá-
kladov demokratickej spoloènosti, jednu z prvoradých podmienok jej
pokroku a rozvoja kadého jednotlivca. S výhradou odseku 2 platí nie-
len pre informácie alebo mylienky, ktoré sa prijímajú priaznivo ale-
bo sa povaujú za nekodné alebo indiferentné, ale aj pre také, ktoré
ve¾mi uráajú, okujú alebo znepokojujú. Takto si to vyaduje pluraliz-
mus, tolerancia a ve¾korysos, bez ktorých neexistuje demokratická
spoloènos.
L I N G E N S c o n t r e L AU T R I C H E
L I N G E N S p r ot i R A K Ú S K U
EURÓPSKY SÚD PRE ¼UDSKÉ PRÁVA
8. júla 1986
COUR EUROPÉENNE DES DROITS DE LHOMME juillet 1986
AFFAIRE LINGENS
PRÍPAD LINGENS
ARRÊT
(version raccoucie)
ROZSUDOK
(krátené)
V prípade Lingens,
En laffaire Lingens,
Európsky súd pre ¾udské práva, rozhodujúc na plenárnom zasadnutí v sú-
lade s pravidlom 50 Rokovacieho poriadku Súdu, zloený z týchto sudcov:
La Cour européenne des Droits de lHomme, statuant en séance plénière
par application de larticle 50 de son règlement et composée des juges dont
le nom suit:
R. RYSSDAL, prezident,
W. GANSHOF VAN DER MEERSCH,
J. CREMONA,
MM. R. RYSSDAL, président,
W. GANSHOF VAN DER MEERSCH,
J. CREMONA,
G. WIARDA,
G. WIARDA,
THOR VILHJALMSSON,
D. BINDSCHEDLERROBERTOVÁ,
G. LAGERGREN,
THOR VILHJALMSSON,
MME D. BINDSCHEDLERROBERT,
MM. G. LAGERGREN,
F. GÖLCÜKLÜ,
F. MATSCHER,
J. PINHEIRO FARINHA,
L.E. PETTITI,
F. GÖLCÜKLÜ,
F. MATSCHER,
J. PINHEIRO FARINHA,
L.E. PETTITI,
B. WALSH,
B. WALSH,
Sir VINCENT EVANS,
R. MACDONALD,
C. RUSSO,
SIR VINCENT EVANS,
MM. R. MACDONALD,
C. RUSSO,
R. BERNHARDT,
J. GERSING,
R. BERNHARDT,
J. GERSING,
A. SPIELMANN,
A. SPIELMANN,
ako aj M.A. EISSEN, registrátor, a H. PETZOLD, zástupca registrátora,
MM. M.A. EISSEN, greffier, et H. PETZOLD, greffier adjoint,
L I N G E N S c o n t r e L AU T R I C H E
L I N G E N S p r ot i R A K Ú S K U
po rokovaní na neverejnom zasadnutí 27. novembra 1985 a následne 23.
a 24. júna 1986 vynáa tento rozsudok, ktorý bol prijatý v poslednom uve-
denom dni:
Après en avoir délibéré en chambre du conseil le 27 novembre 1985 puis
les 23 et 24 juin 1986,
Rend larrêt que voici, adopté à cette dernière date:
PROCÉDURE
KONANIE1
...
...
FAITS
FAKTY
8. M. Lingens, journaliste autrichien né en 1931, habite à Vienne où il
occupe le poste de rédacteur en chef de la revue Profil.
8. Pán Lingens, rakúsky novinár, narodený v roku 1931, býva vo Viedni,
kde pracuje ako éfredaktor èasopisu Profil.
I. LES ARTICLES DU REQUÉRANT ET LEUR CONTEXTE
I. SAOVATE¼OVE ÈLÁNKY A ICH KONTEXT
9. Le 9 octobre 1975, quatre jours après des élections législatives en Au-
triche, M. Simon Wiesenthal, président du Centre de documentation juive,
accusa dans un entretien télévisé M. Friedrich Peter, président du Parti li-
béral dAutriche (Freiheitliche Partei Österreichs), davoir servi pendant la
seconde guerre mondiale dans la première brigade dinfanterie des SS, qui
avait à plusieurs reprises procédé à des massacres de civils derrière les li-
gnes allemandes en Russie. M. Peter ne niait pas avoir appartenu à cette
unité, mais affirmait ne pas avoir été mêlé aux atrocités commises par elle.
M. Wiesenthal, de son côté, précisa quil navait rien dit de tel.
9. Dòa 9. októbra 1975, tyri dni po parlamentných vo¾bách v Rakúsku,
Simon Wiesenthal, predseda idovského dokumentaèného centra, obvinil
v televíznom rozhovore Friedricha Petera, predsedu Rakúskej liberálnej
strany (Freiheitliche Partei Österreichs), e poèas druhej svetovej vojny slú-
il v prvej peej brigáde SS, ktorá opätovne hromadne vyvraïovala civilov
za nemeckými líniami v Rusku. Peter nepopieral, e bol èlenom tejto jed-
notky, ale tvrdil, e nebol zapletený do krutostí, ktoré páchala. Wiesenthal
zasa upresnil, e on niè také nepovedal.
10. Le lendemain, M. Bruno Kreisky, chancelier sortant et président du
Parti socialiste dAutriche (Sozialistische Partei Österreichs), fut interrogé à
la télévision sur ces accusations.
10. Na druhý deò sa na tieto obvinenia opýtali v televízii Bruna Kreiské-
ho, odstupujúceho kancelára a predsedu Rakúskej socialistickej strany (So-
zialistische Partei Österreichs).
Immédiatement auparavant, il avait rencontré M. Peter à la Chancellerie
fédérale. Leur réunion sinscrivait dans le cadre des consultations habituel-
les entre chefs de partis en vue de la formation dun nouveau gouverne-
ment; elle avait éveillé beaucoup dintérêt dans le public, parce quavant les
élections du 5 octobre on avait examiné léventualité dun gouvernement
de coalition KreiskyPeter.
Kreisky sa tesne predtým stretol s Peterom v Spolkovom úrade. Ich
stretnutie bolo obvyklou konzultáciou medzi éfmi strán, v súvislosti s for-
movaním novej vlády; stretnutie vyvolalo vo verejnosti ve¾ký záujem, preto-
e pred vo¾bami z 5. októbra sa skúmala monos vytvori koaliènú vládu
Kreisky Peter.
V priebehu vysielania Kreisky vyhlásil, e vyluèuje monos takejto ko-
alície, pretoe jeho strana získala nadpoloviènú väèinu. Energicky vak ob-
hajoval Petera, prièom organizáciu a èinnosti Wiesenthala oznaèil za poli-
tickú mafiu a za mafiánske metódy. Analogické osoèujúce výroky boli
uvedené na druhý deò vo viedenskom denníku, ktorému Kreisky poskytol
rozhovor.
Lors de lémission, M. Kreisky déclara exclure la possibilité de pareille
coalition, car son parti avait recueilli la majorité absolue. Il soutint cepen-
dant avec vigueur M. Peter, qualifiant lorganisation et les activités de M.
Wiesenthal de mafia politique et de méthodes de mafia. Des propos
analogues furent rapportés le lendemain dans un quotidien viennois au-
quel il avait accordé un entretien.
V tejto èasti Európsky súd pre ¾udské práva uvádza svoj procedurálny postup pri prejednávaní
tohto prípadu. Pozn. autora.
L I N G E N S c o n t r e L AU T R I C H E
L I N G E N S p r ot i R A K Ú S K U
11. Sur ces entrefaites, le requérant publia deux articles dans le magazi-
ne Profil de Vienne.
11. Medzitým saovate¾ uverejnil vo viedenskom magazíne Profil dva
èlánky.
12. Le premier parut le 14 octobre 1975 sous le titre Laffaire Peter
(Der Fall Peter). Il relatait les événements susmentionnés, et notamment
les activités de la première brigade dinfanterie des SS; il signalait aussi le
rôle que M. Peter avait joué dans des poursuites pénales engagées à Graz
puis abandonnées contre des personnes ayant combattu dans les rangs
de ladite brigade. Il en déduisait que si lintéressé avait certes droit au béné-
fice de la présomption dinnocence, son passé le rendait néanmoins inac-
ceptable comme homme politique autrichien. En outre, le requérant censu-
rait lattitude de M. Kreisky auquel il reprochait de protéger, pour des mo-
tifs politiques, M. Peter et dautres anciens membres des SS. Quant aux cri-
tiques de M. Kreisky contre M. Wiesenthal, il écrivait que venant de
quelquun dautre, on parlerait sans doute dopportunisme le plus détes-
table (Bei einem anderen würde man es wahrscheinlich übelsten Oppor-
tunismus nennen), mais ajoutait quen loccurrence la situation était plus
complexe car M. Kreisky croyait ce quil disait.
12. Prvý vyiel 14. októbra 1975 pod názvom Prípad Peter (Der Fall
Peter). Podrobne referoval o uvedených udalostiach, a najmä o èinnostiach
prvej peej brigády SS; upozornil aj na úlohu, ktorú zohral Peter v tres-
tných stíhaniach zaèatých v Grazi neskôr zastavených proti osobám
bojujúcim v radoch spomínanej brigády. Z èlánku vyplynulo, e hoci mal
Peter urèite právo na výhodu prezumpcie neviny, ako rakúsky politik je
vzh¾adom na svoju minulos neprijate¾ný. Navye saovate¾ kritizoval Kre-
iského postoj, ktorému vyèítal, e z politických dôvodov ochraòuje Petera a
ïalích bývalých èlenov SS. Pokia¾ ide o Kreiského kritiku voèi Wiesentha-
lovi, napísal, e keby pochádzala od niekoho iného, bezpochyby by sa ho-
vorilo o najodpornejom oportunizme (Bei einem anderen würde man es
wahrscheinlich übelsten Opportunismus nennen), dodal vak, e za da-
ných okolností je situácia ete zloitejia, lebo Kreisky verí tomu, èo pove-
dal.
13. Le second article, publié le 21 octobre 1975, sintitulait Se réconci-
lier avec les nazis, mais comment? (Versöhnung mit den Nazis aber
wie?). Long de plusieurs pages, il se divisait en une introduction et six sec-
tions: Encore ou déjà, Nous sommes tous innocents, Etaitil néces-
saire dabattre des gens sans défense?, Pourquoi en discuteton enco-
re?, Helbich et Peter et Politiquement ignorants.
13. Druhý èlánok bol uverejnený 21. októbra 1975 pod názvom Zmie-
ri sa s nacistami, ale ako? (Versöhnung mit den Nazis aber wie?). Nie-
ko¾kostranový èlánok sa delil na úvod a es èastí: »Ete alebo u«,
Vetci sme nevinní, Bolo nevyhnutné zastreli bezbranných ¾udí?, Preèo
sa ete o tom diskutuje?, Helblich a Peter a Politicky ignorantskí.
14. Dans lintroduction, M. Lingens évoquait les faits et soulignait
linfluence de lintervention de M. Kreisky sur lopinion publique. Il lui en
voulait non seulement de son appui à M. Peter, mais aussi de sa complai-
sance envers danciens nazis qui avaient récemment participé à la vie politi-
que autrichienne.
14. V úvode Lingens pripomenul fakty a zdôraznil vplyv Kreiského vy-
hlásenia na verejnú mienku. Zazlieval mu nielen to, e podporuje Petera,
ale aj jeho konformnos voèi bývalým nacistom, ktorí sa nedávno zúèastòo-
vali na rakúskom politickom ivote.
15. Sous la rubrique Encore ou déjà, le requérant admettait quune
telle attitude nappelait pas dobjections du point de vue de la Realpoli-
tik. Daprès lui, les temps sont révolus où, pour des raisons électorales, on devait
tenir compte non seulement des nazis, mais encore de leurs victimes. (...) elles sont
mortes plus tôt queux (...). Pourtant lAutriche, qui avait produit Hitler et
Eichmann ainsi que tant dautres criminels de guerre, navait pas réussi à
surmonter son passé; elle lavait ignoré. Cette technique risquait daboutir
à livrer le pays aux mains dun futur mouvement fasciste.
15. V èasti »Ete alebo u« saovate¾ pripustil, e voèi takémuto
postoju nemono namieta z h¾adiska Realpolitik. Pod¾a neho sa minuli
èasy, keï bolo treba z volebných dôvodov bra do úvahy nielen nacistov, ale aj ich
obete... ktoré zomreli skôr ako oni.... Avak Rakúsko, ktoré dalo svetu Hitlera
a Eichmana, ako aj mnoho ïalích vojnových zloèincov, nedokázalo preko-
na svoju minulos; ignorovalo ju. Tento spôsob mohol ma za následok
vydanie krajiny do rúk budúceho faistického hnutia.
Au sujet du chancelier, lauteur ajoutait: A vrai dire, on ne peut pas réfuter
le comportement de M. Kreisky de manière rationnelle, mais seulement de manière
irrationnelle: il est immoral et dépourvu de dignité (In Wahrheit kann man das,
was Kreisky tut, auf rationale Weise nicht widerlegen. Nur irrational: es ist unmora-
lisch. Würdelos). Et pensaitil, superflu, car les Autrichiens pouvaient se ré-
concilier avec leur passé sans chercher à gagner les faveurs des anciens na-
zis, minimiser le problème des camps de concentration ou dénigrer
M. Wiesenthal en exploitant lantisémitisme.
Pokia¾ ide o kancelára, autor dodal: Pravdupovediac, Kreiského správanie
nemono vyvráti racionálnym, ale len iracionálnym spôsobom: je nemorálne a ne-
dôstojné. (In Wahrheit kann man das, was Kreisky tut, auf rationale Weise nicht
widerlegen. Nur irrational: es ist unmoralisch. Würdelos.) Navye si myslel, e
bolo zbytoèné, pretoe Rakúania sa môu zmieri so svojou minulosou
bez toho, aby sa usilovali získa priazeò bývalých nacistov, minimalizova
problém koncentraèných táborov alebo ohovára Wiesenthala, vyuívajúc
na to antisemitizmus.
L I N G E N S c o n t r e L AU T R I C H E
L I N G E N S p r ot i R A K Ú S K U
Il fallait sétonner non pas quon en parlât encore trente ans après,
mais au contraire que tant de gens pussent déjà se dérober à ce monceau
de cadavres.
Netreba sa teda èudova, e sa o tom hovorilo ete po 30 rokoch, ale
naopak, e sa tak ve¾a ¾udí mohlo u odvráti od tej hromady màtvol.
Enfin, M. Lingens reprochait à M. Kreisky son manque de tact envers
les victimes du nazisme.
Nakoniec Lingens vyèítal Kreiskému nedostatok taktu voèi obetiam na-
cizmu.
16. La deuxième section commentait lattitude de la société autrichien-
ne en général à légard des crimes nazis et des anciens nazis. Lauteur esti-
mait quen se retranchant derrière lalternative philosophique entre culpa-
bilité collective et innocence collective, les Autrichiens avaient évité de faire
face à une culpabilité réelle, discernable et évaluable.
16. Druhá èas komentovala veobecný postoj rakúskej spoloènosti voèi
nacistickým zloèinom a bývalým nacistom. Autor sa domnieval, e tým, e
sa Rakúania skrývali za filozofickú alternatívu kolektívnej viny a kolektív-
nej neviny, vyhli sa tomu, aby èelili skutoènej, poznate¾nej a ocenite¾nej vi-
ne.
Après un long exposé sur les différents types de responsabilité, il souli-
gnait quà lépoque on pouvait aussi choisir entre le bien et le mal, et do-
nnait des exemples de personnes qui navaient pas accepté de collaborer. Il
concluait que si Bruno Kreisky avait usé de sa réputation personnelle, comme il
la fait pour protéger M. Peter, pour révéler cette autre et meilleure Autriche, il au-
rait donné à ce pays après trente ans ce dont il a le plus besoin pour maîtriser
son passé: une plus grande confiance en soi.
Po dlhom výklade o rôznych typoch zodpovednosti zdôraznil, e v tom
období bolo moné tie si vybra medzi dobrom a zlom, a poskytol príkla-
dy osôb, ktoré odmietli kolaborova. Doiel k záveru, e keby bol Bruno
Kreisky vyuil svoju osobnú poves, ako to urobil na ochranu Petera, na to, aby od-
halil toto iné a lepie Rakúsko, bol by dal tejto krajine po tridsiatich rokoch
to, èo najviac potrebuje na prekonanie svojej minulosti: väèiu dôveru v seba samu.
17. La nécessité de surmonter la conscience dune culpabilité collective
et denvisager létablissement dune culpabilité réelle se trouvait aussi trai-
tée dans les troisième et quatrième sections, qui représentaient à elles seu-
les un tiers de larticle.
17. Tretia a tvrtá èas, ktoré samy osebe predstavovali tretinu èlánku,
rozoberali tie nevyhnutnos prekona vnímanie kolektívnej viny a uvao-
va o skutoènej vine.
Sous le titre Etaitil nécessaire dabattre des gens sans défense?, M.
Lingens distinguait, parmi les forces armées du IIIe Reich, entre les unités
spéciales et les troupes régulières; il relevait que personne nétait incorporé
de force dans les premières: il fallait se porter volontaire.
Pod názvom Bolo nevyhnutné zastreli bezbranných ¾udí? Lingens
rozlioval v ozbrojených silách III. ríe medzi peciálnymi jednotkami a
pravidelným vojskom; poukázal na to, e do peciálnych jednotiek nebol
nikto zaradený násilím: bolo treba do nich vstúpi dobrovo¾ne.
Dans la section suivante, il soulignait la différence entre les individus
coupables dinfractions pénales et les personnes moralement complices; il
affirmait que si lAutriche avait jugé ses nazis plus tôt, plus vite et avec plus
de précision, elle aurait pu regarder son passé plus calmement, sans comple-
xes et avec plus dassurance. Il énumérait ensuite les raisons pour lesquelles
cela navait pas été possible et défendait M. Wiesenthal de laccusation
dappartenir à une mafia. Il envisageait enfin la possibilité de témoigner
de clémence après tant dannées, puis concluait: Il sied à toute société duser de
clémence, mais non davoir avec la loi un rapport malsain consistant à acquitter des
assassins manifestes et à taire, dissimuler ou nier des culpabilités évidentes.
V ïalej èasti zdôraznil rozdiel medzi jednotlivcami vinnými zo spácha-
nia trestných èinov a osobami spoluvinnými morálne; tvrdil, e keby bolo
Rakúsko súdilo svojich nacistov skôr, rýchlejie a precíznejie, mohlo by sa
pozera na svoju minulos pokojnejie, bez komplexov a sebavedomejie.
Potom vymenoval dôvody, preèo to nebolo moné, a obhajoval Wiesenthala
proti obvineniu z èlenstva v mafii. Nakoniec uvaoval o monosti prejavi
po to¾kých rokoch zhovievavos a zakonèil: Je na kadej spoloènosti postupo-
va zhovievavo, ale nie udriava kodlivý vzah so zákonom oslobodzovaním zjav-
ných vrahov a zamlèovaním, zastieraním alebo popieraním evidentnej viny.
18. M. Lingens consacrait la cinquième section de son article à rappro-
cher laffaire Peter dune autre, dordre plutôt économique, concernant M.
Helbich, un dirigeant du Parti populiste autrichien (Österreichische Volks-
partei), et à comparer les réactions différentes quelles avaient suscitées chez
M. Kreisky. Il soutenait que les circonstances de la première rendaient M. Pe-
ter indigne de la fonction de député, dhomme politique et de membre du
gouvernement. Il ajoutait: Cest là une exigence minimale de léthique politique
(ein Mindesterfordernis des politischen Anstandes). La monstruosité (Unge-
heuerlichkeit) ne résidait pas, daprès lui, en ce que M. Wiesenthal avait mis
la question sur le tapis, mais en ce que M. Kreisky souhaitait len retirer.
18. Piatu èas svojho èlánku Lingens venoval prirovnaniu prípadu Peter
k inému prípadu, skôr ekonomickej povahy, ktorý sa týkal Helblicha, vedú-
cej osobnosti Rakúskej ¾udovej strany (Österreichische Volkspartei), a po-
rovnaniu rôznych reakcií, ktoré vyvolali u Kreiského. Tvrdil, e okolnosti
prvého prípadu znemoòujú, aby Peter bol poslancom, politikom a èlenom
vlády. Dodal: To je minimálna poiadavka politickej etiky. (ein Mindesterfor-
dernis des politischen Anstandes). Montruóznos (Ungeheuerlichkeit) ne-
spoèívala pod¾a neho v tom, e Wiesenthal otvoril túto otázku, ale v tom,
e Kreisky si prial, aby ho (t. j. Petera) z toho dostal.
L I N G E N S c o n t r e L AU T R I C H E
L I N G E N S p r ot i R A K Ú S K U
19. Larticle se terminait par une section critiquant les partis politiques
19. Èlánok sa konèil èasou, ktorá vo veobecnosti kritizovala politické
strany kvôli prítomnosti bývalých nacistov v ich najvyích funkciách. Po-
kia¾ ide o Petera, saovate¾ sa domnieval, e má poda demisiu nie preto,
aby priznal svoju vinu, ale aby dokázal, e má vlastnos Kreiskému nezná-
mu: takt.
en général à cause de la présence danciens nazis parmi leurs cadres supé-
rieurs. Quant à M. Peter, le requérant estimait quil devait démissionner,
non pour avouer sa culpabilité mais pour prouver quil possédait une qua-
lité inconnue de M. Kreisky: le tact.
II. LA PROCÉDURE
DE CITATION DIRECTE INTENTÉE PAR M. KREISKY
II. KONANIE
O SÚKROMNEJ OBALOBE PODANEJ KREISKÝM
20. Les 29 octobre et 12 novembre 1975, le chancelier intenta contre M.
Lingens deux procédures de citation directe. Il jugeait diffamatoires certa-
ins passages des articles résumés plus haut et invoquait larticle 111 du co-
de pénal autrichien, aux termes duquel
20. Dòa 29. októbra a 12. novembra 1975 kancelár podal proti Lingen-
sovi dve súkromné obaloby. Kreisky povaoval niektoré pasáe saovate-
¾ových èlánkov zhrnuté vyie za difamaèné a dovolával sa èlánku 111 ra-
kúskeho Trestného zákona, pod¾a ktorého
1. Est puni dune peine privative de liberté de six mois au plus ou dune pei-
ne pécuniaire (...) quiconque, dune manière telle quun tiers peut le re-
marquer, accuse une autre personne dun trait de caractère ou dune dis-
position desprit méprisables ou la déclare coupable dune attitude cont-
raire à lhonneur ou aux bonnes moeurs et de nature à la rendre mépri-
sable aux yeux de lopinion publique ou à la rabaisser devant celleci.
1. Kto spôsobom postrehnute¾ným treou osobou obviní inú osobu z od-
súdeniahodnej vlastnosti alebo postoja alebo ju obviní zo správania,
ktoré je v rozpore so cou alebo s dobrými mravmi, a to tak, e sa
òou pohàda alebo je poníená pred verejnosou... potresce sa odòatím
slobody a na 6 mesiacov alebo peòaným trestom.
2. Est puni dune peine privative de liberté dun an au plus ou dune peine
pécuniaire (...) quiconque commet lacte dans un imprimé, par le moyen
de la radiodiffusion ou dune autre manière qui rend la diffamation ac-
cessible à un large public.
2. Kto spácha èin tlaèou, rozhlasom alebo iným spôsobom, ktorý je spô-
sobilý sprístupni difamáciu irokej verejnosti... potresce sa odòatím
slobody a na jeden rok alebo peòaným trestom.
3. Páchate¾ nebude potrestaný, ak sa dokáe, e tvrdenie je pravdivé.
V prípade odseku 1 nebude rovnako potrestaný, ak sa dokáe, e
okolnosti dávajú páchate¾ovi dostatoèné dôvody na to, aby tvrdenie
povaoval za pravdivé.
3. Lauteur nest pas puni si lassertion est démontrée vraie. Dans le cas visé à
lalinéa 1, il ne lest pas non plus si sont prouvées des circonstances ayant
donné à lauteur des raisons suffisantes de tenir lassertion pour vraie.
Daprès larticle 112, la preuve de la vérité et celle de la bonne foi ne sont ad-
mises que si lauteur invoque lexactitude de lassertion ou sa bonne foi (...).
Pod¾a èlánku 112 dôkaz pravdy a dôkaz dobrého úmyslu je prípustný len
vtedy, ak sa páchate¾ dovoláva správnosti tvrdenia alebo svojho dobrého úmyslu....
...
...
PROCÉDURE DEVANT LA COMMISSION
KONANIE PRED KOMISIOU
31. Dans sa requête du 19 avril 1982 à la Commission (n° 9815/82), M.
Lingens se plaignait de sa condamnation pour diffamation par voie de pre-
sse (article 111 par. 2 du code pénal).
31. Vo svojej sanosti z 19. apríla 1982 podanej Komisii (è. 9815/82) sa
Lingens saoval, e bol odsúdený za trestný èin difamácie spáchanej pros-
tredníctvom tlaèe (èlánok 111 ods. 2 trestného zákona).
32. La Commission a retenu la requête le 5 octobre 1983. Dans son rap-
port du 11 octobre 1984 (article 31), elle exprime à lunanimité lopinion
quil y a eu violation de larticle 10...
32. Komisia prijala sanos 5. októbra 1983. Vo svojej správe z 11. ok-
tóbra 1984 (èlánok 31) jednohlasne vyslovuje, e dolo k porueniu èlánku ...
L I N G E N S c o n t r e L AU T R I C H E
L I N G E N S p r ot i R A K Ú S K U
...
...
EN DROIT
PRÁVO
I. SUR LA VIOLATION ALLEGUÉE DE LARTICLE 10
I. ÚDAJNÉ PORUENIE ÈLÁNKU 10
34. Aux termes de larticle 10 de la Convention,
34. Pod¾a èlánku 10 Dohovoru2
1. Toute personne a droit à la liberté dexpression. Ce droit comprend la li-
berté dopinion et la liberté de recevoir ou de communiquer des informa-
tions ou des idées sans quil puisse y avoir ingérence dautorités publiques
et sans considération de frontière. (...)
1. Kadý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahàòa slobodu názoru
a slobodu prijíma alebo rozirova informácie alebo mylienky bez zasa-
hovania tátnych orgánov a bez oh¾adu na hranice...
2. Lexercice de ces libertés comportant des devoirs et des responsabilités peut
être soumis à certaines formalités, conditions, restrictions ou sanctions,
prévues par la loi, qui constituent des mesures nécessaires, dans une socié-
té démocratique, à la sécurité nationale, à lintégrité territoriale ou à la
sûreté publique, à la défense de lordre et à la prévention du crime, à la
protection de la santé ou de la morale, à la protection de la réputation ou
des droits dautrui, pour empêcher la divulgation dinformations confi-
dentielles ou pour garantir lautorité et limpartialité du pouvoir judiciai-
re.
2. Výkon týchto slobôd, ktorý zahàòa povinnosti a zodpovednos, mono
podriadi niektorým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo
sankciám ustanoveným zákonom, ktoré predstavujú opatrenia nevy-
hnutné v demokratickej spoloènosti v záujme národnej bezpeènosti,
územnej celistvosti alebo verejnej bezpeènosti, obrany poriadku a preven-
cie kriminality, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo
práv iných, aby sa zabránilo prezradeniu dôverných informácií alebo
aby sa zaruèila autorita a nestrannos súdnej moci.
Selon M. Lingens, les décisions judiciaires litigieuses ont porté atteinte
à sa liberté dexpression dans une mesure incompatible avec les principes
fondamentaux dune société démocratique.
Pod¾a Lingensa sporné súdne rozhodnutia zasiahli do jeho slobody pre-
javu v miere, ktorá nie je zluèite¾ná so základnými princípmi demokratic-
kej spoloènosti.
Telle est aussi la conclusion de la Commission. Daprès le Gouverne-
ment, au contraire, la sanction incriminée simposait pour protéger la ré-
putation de M. Kreisky.
To je aj záver Komisie. Naopak, pod¾a vlády bola sporná sankcia nevy-
hnutná na ochranu povesti Kreiského.
35. En revanche, personne na contesté quil y ait eu ingérence
dautorités publiques dans lexercice de la liberté dexpression. Elle résulte
de la condamnation que le tribunal régional de Vienne a prononcée le 1er
avril 1981 contre le requérant pour diffamation et que la cour dappel de
Vienne a confirmée le 29 octobre 1981...
35. Nikto vak nepopieral, e dolo k zásahu tátnych orgánov do vý-
konu slobody prejavu. Zásah spoèíval v odsúdení saovate¾a za difamáciu
viedenským regionálnym súdom 1. apríla 1981, ktoré potvrdil viedenský
odvolací súd 29. októbra 1981... Ide o doslovný preklad francúzskeho textu èlánku 10 Dohovoru. Dohovor o ochrane ¾udských
práv a základných slobôd vrátane jeho Protokolov bol vyhlásený formou oznámenia Federálneho
ministerstva zahranièných vecí Èeskej a Slovenskej Federatívnej Republiky è. 209/1992 Zb. Èlánok Dohovoru v Zbierke zákonov Èeskej a Slovenskej republiky znie:
(1) Kadý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahàòa slobodu zastáva názory a prijíma a roziro-
va informácie alebo mylienky bez zasahovania tátnych orgánov a bez oh¾adu na hranice...
(2) Výkon týchto slobôd, pretoe zahàòa aj povinnosti aj zodpovednos, môe podlieha takým formalitám,
podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej
spoloènosti v záujme národnej bezpeènosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpeènosti, predchádzania ne-
pokojom a zloèinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku
dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
L I N G E N S c o n t r e L AU T R I C H E
L I N G E N S p r ot i R A K Ú S K U
Pareille ingérence enfreint la Convention si elle ne remplit pas les exi-
Takýto zásah je poruením Dohovoru, ak nespåòa poiadavky èlánku 10
ods. 2. Je teda potrebné urèi, èi bol ustanovený zákonom, inpirovaný le-
gitímnym cie¾om alebo cie¾mi v zmysle èlánku 10 ods. 2 a nevyhnutný
v demokratickej spoloènosti na dosiahnutie tohto alebo týchto cie¾ov (po-
zri posledne rozsudok vo veci Barthold z 25. marca 1985, Séria A, è. 90, str. 21, ods.
43).
gences du paragraphe 2 de larticle 10. Il échet donc de déterminer si elle
était prévue par la loi, inspirée par un ou des buts légitimes au regard de
larticle 10 par. 2 et nécessaire, dans une société démocratique, pour at-
teindre ce ou ces buts (voir en dernier lieu larrêt Barthold du 25 mars 1985, sé-
rie A n° 90, p. 21, par. 43).
36. Sur les deux premiers points, la Cour marque son accord avec la
Commission et le Gouvernement: la condamnation dont il sagit se fondait
sans contredit sur larticle 111 du code pénal autrichien...; en outre, elle vi-
sait à la protection de la réputation ou des droits dautrui, et il nexiste
aucune raison de penser quelle ait recherché un autre objectif (article 18 de
la Convention). Partant, elle était prévue par la loi et tendait à une fin lé-
gitime au regard de larticle 10 par. 2 de la Convention.
36. Pokia¾ ide o prvé dva body Súd súhlasí s Komisiou a vládou: odsú-
denie, o ktoré ide, sa nepochybne zakladalo na èlánku 111 rakúskeho
Trestného zákona...; okrem toho sa snailo o ochranu povesti alebo práv
iných a neexistuje iadny dôvod domnieva sa, e sledovalo iný cie¾ (èlá-
nok 18 Dohovoru). Bolo teda ustanovené zákonom a smerovalo k legi-
tímnemu cie¾u v súlade s èlánkom 10 ods. 2 Dohovoru.
37. Commission, Gouvernement et requérant concentrent leurs argu-
mentations respectives sur la question de savoir si lingérence était néces-
saire, dans une société démocratique, à la poursuite du but susmentionné.
Le requérant invoque son rôle de journaliste politique dans une société
pluraliste: en tant que tel, il estime quil lui fallait se prononcer sur les dé-
clarations de M. Kreisky contre M. Wiesenthal (paragraphe 10 cidessus). Il
considère aussi, et la Commission avec lui, quun homme politique habitué
luimême à attaquer ses adversaires doit sattendre à subir des critiques
plus vives quun autre.
37. Komisia, vláda a saovate¾ sústreïujú svoje vzájomné argumentácie
na otázku, èi zásah bol nevyhnutý v demokratickej spoloènosti na sledo-
vanie uvedeného cie¾a.
Saovate¾ sa dovoláva svojej úlohy politického novinára v pluralitnej
spoloènosti: ako taký sa domnieva, e sa musel vyjadri ku Kreiského vyhlá-
seniam proti Wiesenthalovi (odsek 10). Takisto si myslí, a Komisia s ním,
e politik, ktorý je sám zvyknutý útoèi na svojich protivníkov, musí poèí-
ta s tým, e bude vystavený ostrejej kritike ako iný.
Pour le Gouvernement, la liberté dexpression ne saurait empêcher les
tribunaux nationaux de prendre, dans lexercice de leur pouvoir dappré-
ciation, les décisions nécessaires à leurs yeux pour éviter que le débat politi-
que ne dégénère en insultes personnelles. Or certains des termes utilisés
par M. Lingens (paragraphes 12 et 15 cidessus) auraient dépassé les
bornes. En outre, le requérant avait pu livrer son opinion au public sans
subir aucune censure préalable; la sanction ultérieurement prononcée
contre lui ne serait donc pas disproportionnée au but légitime rercherché.
Dautre part, il y aurait en lespèce conflit entre deux droits garantis par
la Convention: la liberté dexpression (article 10) et le droit au respect de la
vie privée (article 8). Linterprétation plutôt large adoptée par la Commis-
sion quant au premier de ces droits naurait pas assez tenu compte de la
nécessité de préserver le second.
Pod¾a vlády sloboda prejavu nemôe zabráni národným súdom, aby pri
výkone svojej diskreènej právomoci prijali rozhodnutia, ktoré sú pod¾a
nich nevyhnutné na to, aby sa vyhli zvrhnutiu politickej diskusie na osobné
inzultácie. Urèité výrazy, ktoré pouil Lingens (odseky 12 a 15), vak pre-
kroèili tieto medze. Navye saovate¾ mohol zverejni svoj názor bez akej-
ko¾vek predbenej cenzúry; sankcia, ktorá mu bola neskôr uloená, teda
nemohla by neprimeraná sledovanému legitímnemu cie¾u.
Na druhej strane v danom prípade existoval konflikt medzi dvoma prá-
vami zaruèenými Dohovorom, a to medzi slobodou prejavu (èlánok 10) a
právom na repektovanie súkromného ivota (èlánok 8). Skôr iria inter-
pretácia, ktorú prijala Komisia, pokia¾ ide o prvé z týchto práv, nebrala
dostatoène do úvahy nevyhnutnos chráni druhé.
38. Sur ce dernier point, la Cour constate que les termes reprochés à M.
Lingens visaient certaines déclarations publiques de M. Kreisky à
lencontre de M. Wiesenthal (paragraphe 10 cidessus), ainsi que son com-
portement comme homme politique à légard danciens nazis et du natio-
nalsocialisme (paragraphe 14 cidessus). Dès lors, il ny a pas lieu en
loccurrence de lire larticle 10 à la lumière de larticle 8.
38. Pokia¾ ide o tento posledný bod, Súd kontatuje, e výrazy vytýkané
Lingensovi sa vzahovali na niektoré verejné vyhlásenia Kreiského voèi Wie-
senthalovi (odsek 10), ako aj na jeho postoj ako politika k bývalým nacis-
tom a k národnému socializmu (odsek 14). Take v tomto prípade nie je
dôvod èíta èlánok 10 vo svetle èlánku 8.
39. Ladjectif nécessaire, au sens de larticle 10 par. 2, implique un be-
soin social impérieux (arrêt Barthold précité, série A n° 90, pp. 2425, par. 55).
Les Etats contractants jouissent dune certaine marge dappréciation pour
juger de lexistence dun tel besoin (ibidem), mais elle va de pair avec un
39. Adjektívum nevyhnutný v zmysle èlánku 10 ods. 2 zahàòa nalie-
havú sociálnu potrebu (u spomínaný rozsudok vo veci Barthold, Séria A, è. 90,
str. 2425, ods. 55). Zmluvné táty majú urèitý rozsah vo¾nej úvahy na posú-
denie existencie takejto potreby (ibidem), ale táto ide ruka v ruke s európ-
L I N G E N S c o n t r e L AU T R I C H E
L I N G E N S p r ot i R A K Ú S K U
contrôle européen portant à la fois sur la loi et sur les décisions qui
lappliquent, même quand elles émanent dune juridiction indépendante
(arrêt Sunday Times du 26 avril 1979, série A n° 30, p. 36, par. 59). La Cour a
donc compétence pour statuer en dernier lieu sur le point de savoir si une
restriction ou sanction se concilie avec la liberté dexpression que sau-
vegarde larticle 10 (ibidem).
skou kontrolou, ktorá sa týka zákona a zároveò rozhodnutí, ktoré ho apli-
kujú, a to aj keï sú vydané nezávislým súdnictvom (rozsudok vo veci Sunday
Times z 26. apríla 1979, Séria A, è. 30, str. 36, ods. 59). V koneènom dôsledku
má teda Súd právomoc rozhodnú o tom, èi sú obmedzenia alebo san-
kcie v súlade so slobodou prejavu, ktorú ochraòuje èlánok 10 (ibidem).
40. Dans lexercice de son pouvoir de contrôle, la Cour ne saurait se
borner à examiner isolément les décisions judiciaires incriminées; il lui faut
les considérer à la lumière de lensemble de laffaire, y compris les articles
reprochés au requérant et le contexte dans lequel ils avaient été rédigés (vo-
ir, mutatis mutandis, larrêt Handyside du 7 décembre 1976, série A n° 24, p. 23,
par. 50). Il lui incombe de déterminer si lingérence attaquée devant elle de-
meurait proportionnée au but légitime poursuivi et si les motifs invo-
qués par les juridictions autrichiennes pour la justifier apparaissent perti-
nents et suffisants (arrêt Barthold précité, série A n° 90, p. 25, par. 55).
40. Pri výkone svojej kontrolnej právomoci by sa vak Súd nemohol ob-
medzi len na preskúmanie sporných súdnych rozhodnutí; musí ich skú-
ma vo svetle prípadu ako celku, vrátane èlánkov vytýkaných saovate¾ovi
a kontextu, v ktorom boli napísané (pozri mutatis mutandis, rozsudok vo veci
Handyside zo 7. decembra 1976, Séria A , è. 24, str. 23, ods. 50). Úlohou Súdu je
urèi, èi predmetný zásah bol primeraný sledovanému legitímnemu cie¾u
a èi dôvody, ktorých sa dovoláva rakúske súdnictvo na jeho ospravedlnenie,
boli relevantné a dostaèujúce (u spomínaný rozsudok vo veci Barthold, Sé-
ria A, è. 90, str. 25, ods. 55).
41. A cet égard, il échet de rappeler que la liberté dexpression, consacrée
par le paragraphe 1 de larticle 10, constitue lun des fondements essentiels
dune société démocratique, lune des conditions primordiales de son pro-
grès et de lépanouissement de chacun. Sous réserve du paragraphe 2, elle
vaut non seulement pour les informations ou idées accueillies avec fa-
veur ou considérées comme inoffensives ou indifférentes, mais aussi pour
celles qui heurtent, choquent ou inquiètent. Ainsi le veulent le pluralisme,
la tolérance et lesprit douverture sans lesquels il nest pas de société dé-
mocratique (arrêt Handyside précité, série A n° 24, p. 23, par. 49).
Ces principes revêtent une importance particulière pour la presse: si elle
ne doit pas franchir les bornes fixées en vue, notamment, de la protection
de la réputation dautrui, il lui incombe néanmoins de communiquer des
informations et des idées sur les questions débattues dans larène politique,
tout comme sur celles qui concernent dautres secteurs dintérêt public. A
sa fonction qui consiste à en diffuser sajoute le droit, pour le public, den
recevoir (voir, mutatis mutandis, larrêt Sunday Times précité, série A n° 30, p.
40, par. 65). La Cour ne peut accepter lopinion exprimée à ce sujet dans
larrêt de la cour dappel de Vienne, selon laquelle la presse a pour mission
de communiquer des informations, alors que leur interprétation doit être
laissée avant tout au lecteur...
41. V tomto oh¾ade treba pripomenú, e sloboda prejavu zaruèená
èlánkom 10 ods. 1, tvorí jeden z hlavných základov demokratickej spoloè-
nosti, jednu z prvoradých podmienok jej pokroku a rozvoja kadého jed-
notlivca. S výhradou odseku 2 platí nielen pre informácie alebo mylien-
ky, ktoré sa prijímajú priaznivo alebo sa povaujú za nekodné alebo indi-
ferentné, ale aj pre také, ktoré ve¾mi uráajú, okujú alebo znepokojujú.
Takto si to vyaduje pluralizmus, tolerancia a ve¾korysos, bez ktorých ne-
existuje demokratická spoloènos (u spomínaný rozsudok vo veci Handysi-
de, Séria A, è. 24, str. 23, ods. 49).
Tieto princípy nadobúdajú osobitný význam pre tlaè: hoci tlaè nesmie
prekroèi hranice stanovené najmä na úèel ochrany povesti iných, predsa
jej len prislúcha rozirova informácie a mylienky o otázkach diskutova-
ných na politickej scéne, ako aj o tých, ktoré sa týkajú iných oblastí verejné-
ho záujmu. K jej funkcii, ktorá spoèíva v ich írení, sa pripája právo verej-
nosti prijíma tieto informácie a mylienky (pozri mutatis mutandis, u spomí-
naný rozsudok vo veci Sunday Times, Séria A, è. 30, str. 40, ods. 65). Súd nemôe
v tejto súvislosti akceptova názor vyjadrený v rozsudku viedenského odvo-
lacieho súdu, pod¾a ktorého poslaním tlaèe je rozirova informácie, zatia¾
èo ich interpretácia musí by ponechaná predovetkým na èitate¾ovi...
42. En outre, la liberté de la presse fournit à lopinion publique lun des
meilleurs moyens de connaître et juger les idées et attitudes des dirigeants.
Plus généralement, le libre jeu du débat politique se trouve au coeur même
de la notion de société démocratique qui domine la Convention tout entière.
Partant, les limites de la critique admissible sont plus larges à légard
dun homme politique, visé en cette qualité, que dun simple particulier: à
la différence du second, le premier sexpose inévitablement et consciem-
ment à un contrôle attentif de ses faits et gestes tant par les journalistes
que par la masse des citoyens; il doit, par conséquent, montrer une plus
grande tolérance. Assurément, larticle 10 par. 2 permet de protéger la répu-
tation dautrui, cestàdire de chacun. Lhomme politique en bénéficie lui
42. Navye, sloboda tlaèe poskytuje verejnosti jeden z najlepích pro-
striedkov, ako pozna a hodnoti mylienky a postoje vedúcich osobností.
Vo veobecnosti, sloboda politickej diskusie je dokonca jadrom pojmu de-
mokratická spoloènos, ktorý dominuje v celom Dohovore.
Z toho vyplýva, e hranice prijate¾nej kritiky sú irie u politika konajú-
ceho v tomto postavení ako u súkromnej osoby: na rozdiel od súkromnej
osoby sa politik nevyhnutne a vedome vystavuje pozornej kontrole svojich
èinov a konania ako zo strany novinárov, tak zo strany irej verejnosti;
v dôsledku toho politik musí prejavova viac tolerancie. Samozrejme, èlá-
nok 10 ods. 2 umoòuje chráni poves iných, èie kadého. Politik ho (t.j.
právo na ochranu povesti) poíva tie, a to aj vtedy, keï koná mimo rámca
L I N G E N S c o n t r e L AU T R I C H E
L I N G E N S p r ot i R A K Ú S K U
aussi, même quand il nagit pas dans le cadre de sa vie privée, mais en
pareil cas les impératifs de cette protection doivent être mis en balance avec
les intérêts de la libre discussion des questions politiques.
svojho súkromného ivota, ale v takomto prípade musia by poiadavky
tejto ochrany zvaované so záujmami slobodnej diskusie o politických
otázkach.
43. Le requérant a été condamné pour avoir utilisé certaines expressions
(opportunisme le plus détestable, immoral, dépourvu de dignité) à
lendroit de M. Kreisky, alors chancelier fédéral, dans deux articles de pre-
sse que la revue Profil, de Vienne, avait publiés les 14 et 21 octobre 1975
(paragraphes 1219 cidessus). Ils traitaient de questions politiques
dintérêt public pour lAutriche et qui avaient soulevé de nombreuses et ar-
dentes discussions concernant lattitude des Autrichiens en général, et du
chancelier en particulier, face au nationalsocialisme ainsi quà la partici-
pation danciens nazis à la direction du pays. Leur contenu et leur ton
étaient dans lensemble assez équilibrés, mais lemploi, notamment, des
termes précités apparaissait de nature à nuire à la réputation de M. Kreisky.
Toutefois, sagissant de M. Kreisky en sa qualité dhomme politique il
faut prendre en compte le contexte dans lequel sinscrivaient ces articles.
Or ils avaient paru peu après les élections générales doctobre 1975. Aupa-
ravant, beaucoup dAutrichiens pensaient que le parti de M. Kreisky per-
drait la majorité absolue et se verrait obligé, pour gouverner, de sallier avec
la formation de M. Peter. Ce dernier ayant fait, après le scrutin, lobjet de
révélations de M. Wiesenthal sur son passé nazi, le chancelier le défendit et
attaqua son détracteur, dont il qualifia les activités de méthodes de ma-
fia; doù la vive réaction de M. Lingens (pararagraphes 9 et 10 cidessus).
Les expressions incriminées avaient donc pour toile de fond une contro-
verse politique postélectorale; comme le tribunal régional de Vienne le
constata en son jugement du 26 mars 1979..., dans cette lutte chacun utili-
sait les armes dont il disposait, lesquelles ne présentaient rien dinhabituel
dans les durs combats de la vie politique.
43. Saovate¾ bol odsúdený za pouitie niektorých výrazov (najodpor-
nejí oportunizmus, nemorálne, nedôstojné) voèi Kreiskému, vtedaj-
iemu spolkovému kancelárovi v dvoch novinových èlánkoch uverejnených
vo viedenskom èasopise Profil 14. a 21. októbra 1975 (odseky 12 a 19).
Èlánky rozoberali politické otázky verejného záujmu Rakúska a vyvolali
poèetné a horlivé diskusie týkajúce sa veobecného postoja Rakúanov
a osobitne kancelára k národnému socializmu, ako aj k úèasti bývalých na-
cistov na riadení krajiny. Ich obsah a tón boli celkovo dos vyváené, ale po-
uitie najmä u spomínaných výrazov mohlo pokodi poves Kreiského.
Pokia¾ vak ide o Kreiského ako o politika, je treba vzia do úvahy kon-
text, do ktorého tieto èlánky zapadli. Vyli toti krátko po parlamentných
vo¾bách v októbri 1975. Predtým si ve¾a Rakúanov myslelo, e Kreiského
strana nezíska nadpoloviènú väèinu, a e na to, aby mohla vládnu, sa bu-
de musie spoji s formáciou Petera. Keï po sèítaní hlasov Wiesenthal od-
halil Peterovu faistickú minulos, kancelár ho obhajoval a zaútoèil na na-
ctiutàhaèa (t. j. Wiesenthala), ktorého èinnos oznaèil za mafiánske metó-
dy; z toho pramenila ostrá reakcia Lingensa (odseky 9 a 10).
Za spornými výrazmi sa teda odohrával povolebný politický spor; ako
to kontatoval viedenský regionálny súd vo svojom rozsudku z 26. marca
1979..., v tomto boji pouil kadý zbrane, ktorými disponoval a ktoré nie
sú nièím neobvyklým v tvrdých zápasoch politického ivota.
Il importe de ne pas perdre de vue ces circonstances en appréciant, sous
langle de la Convention, la peine infligée au requérant et les motifs par les-
quels les juridictions internes lont prononcée.
Je dôleité, aby sa z poh¾adu Dohovoru nezabudlo na tieto okolnosti
pri hodnotení trestu uloeného saovate¾ovi a dôvodov, pre ktoré ho vnút-
rotátne súdnictvo vynieslo.
44. En dernier ressort, la cour dappel de Vienne condamna M. Lingens
à une amende; elle ordonna en outre la confiscation des numéros en cause
de Profil et la publication de larrêt...
44. S koneènou platnosou odsúdil Lingensa na pokutu viedenský od-
volací súd; okrem toho nariadil konfikáciu prísluných èísel Profilu a uve-
rejnenie rozsudku...
Comme le relève le Gouvernement, les articles litigieux avaient déjà reçu
à lépoque une large diffusion. Si donc la sanction qui a frappé leur auteur
ne la pas à proprement parler empêché de sexprimer, elle nen a pas moins
constitué une espèce de censure tendant à linciter à ne pas se livrer désor-
mais à des critiques formulées de la sorte; le délégué de la Commission la
souligné à juste titre. Dans le contexte du débat politique, pareille condam-
nation risque de dissuader les journalistes de contribuer à la discussion
publique de questions qui intéressent la vie de la collectivité. Par là même,
elle est de nature à entraver la presse dans laccomplissement de sa tâche
dinformation et de contrôle (voir, mutatis mutandis, larrêt Barthold précité, sé-
rie A n° 90, p. 26, par. 58).
Ako zdôrazòuje vláda, sporné èlánky boli u vtedy znaène rozírené.
Hoci trest uloený ich autorovi mu vlastne nezabránil vyjadri sa, predsta-
voval prinajmenom nieèo ako cenzúru smerujúcu k tomu, aby ho nabudú-
ce odradil od takto formulovanej kritiky; zástupca Komisie to oprávnene
zdôraznil. V kontexte politickej diskusie by podobné odsúdenie mohlo od-
radi novinárov od toho, aby prispievali do verejnej diskusie o otázkach,
ktoré sa týkajú ivota spoloènosti. Rovnako môe bráni tlaèi pri plnení jej
informaènej a kontrolnej úlohy (pozri mutatis mutandis, u spomínaný rozsu-
dok vo veci Barthold, Séria A, è. 90, str. 26, ods. 58).
L I N G E N S c o n t r e L AU T R I C H E
L I N G E N S p r ot i R A K Ú S K U
45. Les juridictions autrichiennes sattachèrent dabord à déterminer si
45. Rakúske súdy sa najprv snaili urèi, èi pasáe vytýkané Lingensovi
mali objektívne difamaèný charakter; prisúdili ho niektorým pouitým vý-
razom: najodpornejí oportunizmus, nemorálne, nedôstojné...
les passages reprochés à M. Lingens revêtaient un caractère objectivement
diffamatoire; elles lattribuèrent à certains des termes utilisés: opportun-
isme le plus détestable, immoral et dépourvu de dignité...
Le prévenu avait plaidé quil sagissait là de jugements de valeur émis
par lui dans lexercice de sa liberté dexpression... Avec la Commission, la
Cour souscrit à cette thèse. De fait, le requérant avait dirigé ses critiques
contre lattitude de M. Kreisky, à lépoque chancelier fédéral. Ce qui se
trouvait en cause nétait pas son droit de répandre des informations, mais
sa liberté dopinion et son droit de communiquer des idées; les restrictions
autorisées par le paragraphe 2 de larticle 10 nen demeuraient pas moins
applicables.
Obalovaný (t. j. saovate¾) sa odvolával na to, e v nich ilo o hodnotia-
ce úsudky, ktoré vyslovil pri výkone svojej slobody prejavu... Súd a Komisia
súhlasia s touto tézou. Saovate¾ naozaj namieril svoju kritiku proti po-
stoju Kreiského v èase, keï bol spolkovým kancelárom. Sporné nebolo jeho
právo íri informácie, ale jeho sloboda názoru a jeho právo rozirova my-
lienky; obmedzenia, ktoré povo¾uje èlánok 10 ods. 2 zostali teda aplikova-
te¾né.
46. Les juridictions compétentes recherchèrent ensuite si lintéressé
avait établi la véracité de ses dires; elles se fondaient sur larticle 111 par. 3
du code pénal (paragraphe 20 cidessus). Elles estimèrent en substance
quil existait différentes manières dapprécier le comportement de M. Krei-
sky et que lon ne pouvait logiquement prouver la justesse dune interpréta-
tion à lexclusion de toute autre; en conséquence, elles déclarèrent le requé-
rant coupable de diffamation...
46. Prísluné súdy potom skúmali, èi Lingens dokázal pravdivos svo-
jich tvrdení; opierali sa o èlánok 111 ods. 3 trestného zákona (odsek 20).
V podstate sa domnievali, e existujú rôzne spôsoby hodnotenia správania
Kreiského a e nemono logicky dokáza správnos výkladu jedného vy-
lúèením iného; v dôsledku toho vyhlásili, e saovate¾ je vinný z difamá-
cie...
Aux yeux de la Cour, il y a lieu de distinguer avec soin entre faits et juge-
ments de valeur. Si la matérialité des premiers peut se prouver, les seconds
ne se prêtent pas à une démonstration de leur exactitude. La Cour relève, à
ce propos, que les faits sur lesquels M. Lingens fondait son jugement de va-
leur nétaient pas contestés, non plus dailleurs que sa bonne foi...
Pod¾a Súdu treba starostlivo rozliova fakty a hodnotiace úsudky. Hoci
pravdivos faktov mono dokáza, hodnotiace úsudky nepripúajú dôkaz
ich správnosti. Súd pri tejto príleitosti zdôrazòuje, e fakty, na ktorých
Lingens zaloil svoj hodnotiaci úsudok, neboli sporné ostatne o niè viac
ako jeho dobrý úmysel...
Selon le paragraphe 3 de larticle 111 du code pénal, combiné avec le pa-
ragraphe 2, les journalistes ne peuvent en pareil cas échapper à une con-
damnation pour des actes définis au paragraphe 1 que sils peuvent établir
la vérité de leurs assertions (paragraphe 20 cidessus).
Pod¾a èlánku 111 ods. 3 trestného zákona v spojení s odsekom 2 sa no-
vinári v takomto prípade môu vyhnú odsúdeniu za skutky definované
v odseku 1, len ak môu dokáza pravdivos svojich tvrdení (odsek 20).
Or, pour les jugements de valeur, cette exigence est irréalisable et porte
atteinte à la liberté dopinion ellemême, élément fondamental du droit
garanti par larticle 10 de la Convention.
Pokia¾ ide o hodnotiace úsudky, je vak táto poiadavka nerealizovate¾-
ná a sama osebe útoèí na slobodu názoru, ktorá je základným prvkom prá-
va zaruèeného èlánkom 10 Dohovoru.
Daprès le tribunal régional de Vienne, la charge de la preuve découlait
de la loi et il nincombait pas au juge, mais au législateur de lalléger le cas
échéant... A ce sujet, la Cour rappelle quelle na pas à préciser à quelle
autorité nationale est imputable un manquement à la Convention: seule se
trouve en cause devant elle la responsabilité internationale de lEtat (voir
notamment larrêt Zimmermann et Steiner du 13 juillet 1983, série A n° 66, p. 13,
par. 32).
Pod¾a viedenského regionálneho súdu dôkazné bremeno vyplývalo zo
zákona a nebolo úlohou sudcu, ale zákonodarcu, aby od neho prípadne
upustil... V tejto súvislosti Súd pripomína, e nie je povinný presne urèi,
ktorá národná autorita je vinná za poruenie Dohovoru: jediné èo je pre
neho dôleité, je medzinárodná zodpovednos tátu (pozri najmä rozsudok
vo veci Zimmermann a Steiner z 13. júla 1983, Séria A, è. 66, str. 13, ods. 32).
47. Des diverses considérations qui précèdent, il ressort que lingérence
dans lexercice de la liberté dexpression de M. Lingens nétait pas néces-
saire, dans une société démocratique, à la protection de la réputation
dautrui: elle se révèle disproportionnée au but légitime poursuivi. Il y a
donc eu violation de larticle 10 de la Convention.
47. Z predchádzajúcich rozdielnych úvah vyplýva, e zásah do výkonu
slobody prejavu pána Lingensa nebol nevyhnutný v demokratickej spoloè-
nosti na ochranu povesti iných: ukazuje sa ako neprimeraný sledované-
mu legitímnemu cie¾u. Dolo teda k porueniu èlánku 10 Dohovoru.
...
...
L I N G E N S c o n t r e L AU T R I C H E
L I N G E N S p r ot i R A K Ú S K U
Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD JEDNOHLASNE
1. Rozhodol, e dolo k porueniu èlánku 10 Dohovoru;
PAR CES MOTIFS, LA COUR, À LUNANIMITÉ,
1. Dit quil y a eu violation de larticle 10 de la Convention;
2. Dit que la République dAutriche doit verser au requérant 284.538 schil-
2. Rozhodol, e Rakúsko je povinné vyplati saovate¾ovi 284 538,60 ilin-
lings 60... à titre de satisfaction équitable;
gov... ako spravodlivé zadosuèinenie;
...
...
© Rada Europy / Europejski Trybunał Praw Człowieka, źródło: HUDOC (hudoc.echr.coe.int), pozyskano 14.07.2026. · Źródło